Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712219458.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o. , so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L. XXX/X,
XXX XX I., vedenej pod sp. zn. EX 24113/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

1.708,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
12Er/107/2012-20 zo dňa zo dňa 03.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je
vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 08760/11 zo dňa
12.09.2011. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa
z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2010. Súd zmluvný
vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah, preto

naň aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že dohoda o
vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Predmetné zmluvné dojednanie umožňuje v rozpore s ust. §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z
obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu
tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Dotknutý rozhodcovský rozsudok pritom zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého
úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore

so znením zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež dojednanie rozhodcovskej doložky je v danom
prípade právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo
má súd prihliadať ex offo. Rozhodcovská doložka síce bola z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej
listine, napriek tomu však išlo v prípade tejto rozhodcovskej zmluvy v zmysle smernice 93/13/EHS o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol
prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Záver, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne

spochybňuje ustanovenie bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Vzhľadom na uvedenéokresný súd dospel k záveru, že exekučný titul nie je vykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše
domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je

v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež namietal inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
Procesnou vadou v tomto zmysle má byť podľa odvolateľa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd
konal bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené
v ust. § 52 Občianskeho zákonníka a vôbec sa nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik

spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle
ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel a v odôvodnení
napadnutého uznesenia tiež absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o
aplikáciizákonaospotrebiteľskýchúveroch.Rozhodnutiesúdujetakzaloženénakonštatovaní,ktorénie
je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej

činnostimápostupovaťprioritnetak,abydodržiavalzásadupactasuntservandaaztohovyplývazásada
vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08760/11 zo dňa 12.09.2011,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.708,83 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.708,83 Eur od 19.06.2011 do zaplatenia spolu so

zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy1.708,83Eurod25.07.2011dozaplatenia,atiežnahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 422,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2010.

Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. /2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a toči už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť

rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených

dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- rozhodcovského
rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Taktiež neobstojí argument oprávneného, že súd nemal dostatok podkladov k právnym záverom
o existencii spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených
samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy

o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné konštatovať porušenie práva
prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.

Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa

26.11.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní
zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodumožno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným)
a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené
preto odvolací súd skúmal rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť

rozhodcovský súd z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Rozhodcovskúzmluvukoncipovanúvtakomznení,akobolazaloženádosúdnehospisu,potomodvolací
súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o
vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú

nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej
veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli
samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy
nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy

ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek
jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský
súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bod 1 písm. a/ rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už
povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa
podrobiťrozhodcovskémukonaniu,čímdošlokporušeniaÚstavouSRgarantovanéhoprávakaždéhona

spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného
zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v
predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou
rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia

či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a

jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1/ O. s. p.
potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.