Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 11, 2008

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 4C/99/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5906203796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2008:5906203796.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľky: E.

V.,nar.XX.X.XXXX,. bytom N..M.R.Š. č.XXXX/X,. R., t.č.bytom Ž. č.XX,. R., zast. JUDr.V. H., advokát,
Advokátska kancelária D. č.XX,. R. proti odporkyni: I. L., nar.X.X.XXXX,. bytom P. č.XXXX/X,. R.,
zast.JUDr.S. T., advokátka, Advokátska kancelária E.B.L. č.X,. M., v konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď odporkyne zo dňa 29. 5. 2006 j e n e p l a t n á.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 13.9.2006 sa navrhovateľka prostredníctvom právneho
zástupcu domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných

dôvodov je neplatné a žiadala odporkyňu zaviazať znášať trovy konania. Uviedla, že má s odporkyňou
uzavretú pracovnú zmluvu z 30.12.2005, na základe ktorej vykonávala u nej prácu operátora čerpacej
stanice. Odporkyňa ju nechce zamestnávať, nakoľko listom zo dňa 16.8.2006 tvrdí, že s ňou rozviazala
pracovný pomer podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce výpoveďou z organizačných dôvodov. Ona
však k dnešnému dňu od odporkyne nedostala žiadnu výpoveď a od 13.6.2006 je práceneschopná.
Navrhovateľka listom zo dňa 2.8.2006 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila odporkyni,
že pracovný pomer trvá, nakoľko je od 13.6.2006 práceneschopná, z čoho vyplýva, že v zmysle §

64 ods.1 písm.a) Zákonníka práce v tejto ochrannej dobe nesmie dať zamestnávateľ zamestnancovi
výpoveď. Zároveň výpoveď v zmysle § 61 Zákonníka práce zamestnávateľ musí doručiť zamestnancovi,
inak je výpoveď neplatná. Odporkyňa do dnešného dňa výpoveď navrhovateľke nedoručila, z uvedených
dôvodov skončenie pracovného pomeru navrhovateľka považuje za neplatné, nakoľko sa nenaplnil
skutkový stav a právna kvalifikácia požadovaná v ustanovení § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce.
Navrhovateľka nie je spokojná s týmto stavom, keď jej odporkyňa nechce umožniť výkon práce a keďže
navrhovateľka je ku dňu 15.9.2006 už práceschopná, preto v zmysle § 77 Zákonníka práce a za účelom

absolútnej právnej istoty podala túto žalobu. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu svojím
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2007 upresnila petit v žalobe zo dňa 13.9.2006, keď
žiadala, aby súd určil, že výpoveď odporkyne zo dňa 29.5.2006 je neplatná a tiež aby súd zaviazal
odporkyňu znášať trovy konania vyčíslené na pojednávaní.Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala dňa 6.6.2007 súdu vyjadrenie, v
ktorom uviedla, že z predmetného žalobného návrhu nie je zrejmé neplatnosti akého právneho

úkonu sa navrhovateľka domáha a žaloba ani neobsahuje odkaz na predmetný právny úkon, ani
v prílohách žalobného návrhu nie je uvedená výpoveď z pracovného pomeru. Až na základe výzvy
súdu na odstránenie nedostatku žalobného návrhu a ozrejmenie, čoho sa navrhovateľka domáha,
bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 19.2.2007 upresnenie petitu k žalobe z 13.9.2006, ktorým
navrhovateľka upresnila petit žaloby. Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesla

námietku premlčania podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, v zmysle ktorej neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec ako zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Navrhovateľka za okamih uplatnenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru na súde považuje deň doručenia upresneného žalobného návrhu, teda 19.2.2007.
Pôvodný žalobný návrh zo dňa 13.9.2006 nie je relevantným uplatnením práva na súde, nakoľko

nemá základné náležitosti žalobného návrhu tak, ako ich vymenoval § 79 ods.1 OSP. Navyše
navrhovateľka je v konaní zastúpená právnym zástupcom-advokátom, takže nepovažuje za vhodné
udelenie dodatočnej lehoty na upresnenie žalobného návrhu. Navrhovateľka už pri podaní žaloby
dňa 13.9.2006 mala presne špecifikovať, o neplatnosť akého právneho úkonu ide a podľa toho
mala aj označiť žalobný návrh. V prípade, že by súd zamietol uplatnenú námietku premlčania a

vykonával by vo veci dokazovanie, predložila odporkyňa vyjadrenie k ukončeniu pracovného pomeru
navrhovateľky od odporkyne. Odporkyňa v súlade s § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce dala dňa
29.5.2006 navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru s tým, že výpovedná lehota mala začať plynúť
ku dňu 1.6.2006 a mala uplynúť 31.7.2006. Odporkyňa sa pokúšala doručiť výpoveď z pracovného
pomeru navrhovateľke na pracovisku dňa 29.5.2006. Navrhovateľka prevzatie tejto písomnosti odmietla.

Z dôvodu opatrnosti doručovala odporkyňa výpoveď opakovane prostredníctvom pošty, zásielku na
pošte podala dňa 1.6.2006. Navrhovateľka výpoveď neprevzala, pričom s odvolaním na § 38 ods.4
Zákonníka práce považuje odporkyňa výpoveď za doručenú okamihom odmietnutia jej prevzatia na
pracovisku, z čoho je zrejmé, že výpovedná doba začala plynúť 1.6.2006. Navrhovateľka odo dňa
13.6.2006 nastúpila na práceneschopnosť a práceneschopná bola do 15.9.2006. Navrhovateľka v čase

po doručení výpovede od 1.6.2006 do 12.6.2006 sa na pracovisku nezdržiavala, do práce nechodila.
Tieto neospravedlnené absencie jej odporkyňa zhojila v záujme zmierneho riešenia vzťahov tým
spôsobom, že jej podpísal na príslušné dni dovolenkové lístky. Výpoveď odporkyňa zo dňa 29.5.2006
považuje za platnú a účinnú. Keďže navrhovateľka počas plynutia výpovednej doby bola uznaná za
práceneschopnú,jejpracovnýpomeruodporkyneskončiluplynutímposlednéhodňapráceneschopnosti

podľa § 64 ods.2 Zákonníka práce. Odporkyňa žiada, aby súd žalobný návrh zo dňa 13.9.2006 spojený
s upresnením petitu zo dňa 19.2.2007 zamietol a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania
právneho zástupcu odporkyne.

Napojednávaníkonanomdňa16.8.2007navrhovateľkazotrvalanapodanomžalobnomnávrhu.Uviedla,

že u odporkyne nepracuje, mala dovolenku od 28.5.2006 a nastúpila do práce až 10.6.2006. Odporkyňa
jej po smene povedala, že už nemusí do práce nastúpiť, avšak aj keď bude robiť, výpoveď jej končí
k 31.7.2006. Navrhovateľka si 13.6.2006 zlomila členok. Odporkyňa prisľúbila jej najskôr, že jej dá
odstupné za dva mesiace výpovednej lehoty, alebo keď nastúpi po PN, bude robiť dva mesiace, ale bez
odstupného a že nech si uvedomí, že to nebude mať ľahké. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pracuje

len brigádnicky. V máji 2007 ju odporkyňa navštívila a povedala jej, že čo vlastne od nej chce. Najskôr
povedala, že jej môže dať odstupné za dva mesiace, avšak navrhovateľka žiadala od nej aj ušlú mzdu.
Navrhovateľka pracovala brigádnicky len preto, lebo nemala doposiaľ riadne ukončený pracovný pomer.
O tom, že jej bola daná odporkyňou výpoveď, sa dozvedela, až keď nastúpila po dovolenke. Chcela
nastúpiť na smenu, no odporkyňa jej povedala, že nemusí chodiť do práce. Tiež jej povedala, že jej na

adresu poslala výpoveď, ale že si to nemusí prevziať, že aj tak sa jej to vráti späť. Odporkyňa požiadala
navrhovateľku, aby od 11.6. nechodila do práce, doslovne povedala, že nemusí chodiť. Od 13.6.2006
navrhovateľka bola na PN do 15.9.2006. Navrhovateľka skutočnosť, že je na PN, odporkyni oznámila,
predložila jej PN. Keď sa navrhovateľka vrátila 10.6.2006 z dovolenky, pri rozhovore s odporkyňou nebol
nikto, ona pracovala ako operátor na benzínovej pumpe, boli tam len samé dve. Navrhovateľka ďalej

uviedla, že odporkyňa jej povedala, že má zásielku na pošte, no nemala si to navrhovateľka, kedy
vyzdvihnúť, bol víkend a potom išla na PN. Navrhovateľka trvala na vyjadrení, že mala dovolenku od
28.5.2006, má aj dochádzkový list, prišiel jej muž, a preto si zobrala dovolenku. Ďalej trvala na tom, že
v práci bola až 10.6.2006.Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní dňa 16.8.2007 uviedol, že
odporkyňa na oznámenie navrhovateľky o trvaní pracovného pomeru, ktoré bolo ním doručované

dňa 2.8.2006, reagovala faxovou formou. Tento fax nie je podpísaný. Toto faxové podanie nebolo
doručené do spisu, hoci takýto materiál je sporný, no iný nemá, technicky sa to dá dokázať. Právny
zástupca navrhovateľky uviedol, že upresnil žalobný návrh, keď z procesného hľadiska sa jedná o
spresnenie právneho podania. Zo znenia prípisu nie je zrejmé, či ide o výpoveď alebo o dohodu a súd
postupoval správne, keď sa znovu pýtal na upresnenie. V samotnej písomnosti odporkyne nie je ani

jasne uvedený výpovedný dôvod, nie je preukázané doručenie ani osobne, ani poštou od navrhovateľky,
keď odporkyňa nepredložila dôkaz, že bol takýto prípis vrátený z pošty alebo kedy bola doručená takáto
výpoveď navrhovateľke. Má to vplyv na začatie výpovednej lehoty. Právny zástupca navrhovateľky
uviedol, že originál výpovede nemá, prišla iba jemu faxom do kancelárie spolu s vyjadrením dňa
16.8.2006.Jehoklientkaničnemalavrukách,prečopracovaťnemôže.Dňa10.6.2006došlokosobnému
kontaktu medzi navrhovateľkou a odporkyňou. Prečo sa osobne nepokúsila odporkyňa doručiť výpoveď

navrhovateľke, len jej ukázala v počítači list- výpoveď? Navrhol, aby odporkyňa predložila dôkazy, kedy
bola navrhovateľke doručená výpoveď, a to či už na pracovisku alebo poštou, pretože nevie, kedy táto
výpoveď navrhovateľke doručená bola. Žiada, aby súd návrhu vyhovel, a to po vykonaní navrhnutého
dokazovania. Poukázal na to, že navrhovateľka nemá originál tejto výpovede. Druhá strana tvrdí, že
výpoveď bola doručená, no nie je jasné, kedy a akým spôsobom. Ďalej právny zástupca navrhovateľky

uviedol, že listina nazvaná ako výpoveď z organizačných dôvodov nie je jasná, zrozumiteľná, pretože v
samotnej listine je len uvedený § 63 ods.1 písm.b) a zároveň je tam uvedený aj § 60 Zákonníka práce,
kde sa končí pracovný pomer dohodou, teda nie je jasné, ako sa pracovný pomer končí.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa 16.8.2007 uviedla, že právny zástupca v samotnom

žalobnom návrhu uviedol, že sa jedná o výpoveď z organizačných dôvodov, avšak vo výrokovej časti,
čoho sa domáha, toto uvedené nebolo. Jej klientka reagovala na prípis z augusta 2006 a spolu s
vyjadrením faxom zaslala aj listinnú výpoveď danú z organizačných dôvodov. Nevie uviesť, kedy jej
klientka reagovala, predložila jej doklad, že dňa 16.8. napísala: "E. V. dostala výpoveď dňa 29.5.2006,
na PN išla 13.6.2006, nechápem Vaše oznámenie a vtedy nikto nežiadal po nej listinu, aby to doručila

(výpoveď danú z organizačných dôvodov)". Keď ju právny zástupca navrhovateľky o to požiadal, mala
vedomosť, že ju jej klientka zasiela právnemu zástupcovi navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla vo
svojej výpovedi na dnešnom pojednávaní, že dňa 10.6.2006 mala s ňou byť prejednaná táto výpoveď,
že jej odporkyňa povedala, že nemá chodiť do roboty a tak musela vedieť, že tam k niečomu došlo,
minimálne toho 10.6.2006. Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že jej klientka zotrváva na tom, čo

bolo písomne uvedené a k žiadnemu stretnutiu dňa 10.6.2006 nedošlo. Od 1.6. do 12.6.2006 vykazovala
navrhovateľka absenciu v práci, túto ničím neospravedlnila. Odporkyňa jej toto dodatočne ospravedlnila
tým, že na toto obdobie akceptovala dovolenku. Dňa 13.6.2006 bola navrhovateľka práceneschopná,
a preto nemohla požadovať ani ušlý zárobok, ani odstupné, lebo poberala nemocenské dávky, prácu
nevykonávala. Trvala na tom, že posledne, kedy sa rozprávala navrhovateľka s jej klientkou o skončení

pracovného pomeru, bolo dňa 29.5.2006. Vtedy odmietla navrhovateľka túto výpoveď prevziať. Z
hľadiska Zákonníka práce došlo k riadnemu doručeniu výpovede,a to tým, že tú navrhovateľka odmietla
prevziať.Porozhovoresklientkouonazopatrnostiposlalatútolistinudoporučenenavrhovateľkepoštou.
Z pohľadu uplatneného nároku je toho názoru, že petit je nejasný a nevykonateľný. Navrhovateľka
vedela, že k nejakému ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť a že plynie dvojmesačná výpovedná

lehota, spojila sa so svojím právnym zástupcom, v tejto veci spolu jednali. Mohla v tejto lehote sa
domáhať listiny od odporkyne. Mohli potom preukázať taký listinný dôkaz, že nemohli zo svojho
zavinenia špecifikovať petit, ktorého sa domáhali. Podľa jej názoru petit návrhu je evidentne nepresný
a nevykonateľný, nedá sa hovoriť o miernej nepresnosti. Má za to, že prešla zákonnom stanovená
prekluzívna lehota napadnúť skončenie takého pracovného pomeru. V zmysle ustanovenia § 77

Zákonníka práce vzniesla námietku premlčania. Má za to, že súd by nemal zohľadňovať posudzovanie
uplatneného nároku osobne invektívy navrhovateľky voči odporkyni. Pokiaľ sa v tomto predmetnom
konaní navrhovateľka domáha, aby boli splnené hmotnoprávne náležitosti, má za to, že je v prvom
rade potrebné posúdiť otázku, či bolo právo uplatnené riadne a včas. Nesúhlasila s návrhmi právneho
zástupcu navrhovateľky, že má odporkyňa dokazovať, kedy a akým spôsobom zaslala listiny, nakoľko

sa nevedie spor o to, či pracovný pomer naďalej trvá. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha neplatnosti
výpovede, súd by mal vydať rozhodnutie, ktorým návrh v celom rozsahu zamietne z dôvodu neskorého
uplatnenia práva navrhovateľky. Taktiež poukázala na to, že pokiaľ je v samotnej výpovedi uvedené
okrem § 63 ods.1 písm.b) aj § 60, jej klientka nevyhľadala právnu pomoc a možno nevediac, o čom tamje, dala tam aj ustanovenie § 60 Zákonníka práce. Bolo potrebné dať v kontexte toho, čoho sa domáhala
a to bolo jednoznačné, výpoveď z organizačných dôvodov aj s plynutím výpovednej doby.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 7.2.2008 uviedla, že výpoveď doručovala navrhovateľke na
pracovisku dňa 29.5.2006, ktorá si túto výpoveď odmietla prevziať. Následne teda výpoveď poslala
poštou. Ďalej uviedla, že pri akte doručovania výpovede dňa 29.5.2006 nebol prítomný nikto, bolo to
u nej v kancelárii, bola tam prítomná iba ona s navrhovateľkou. Zásielku, ktorá obsahovala výpoveď z
pracovného pomeru, zasielala odporkyňa navrhovateľke s podacím lístkom tak, ako je tento založený v

spise. Písomnosťou zo dňa 29.5.2006 nazvanú ako výpoveď z organizačných dôvodov, keď sú citované
ustanovenia § 63 ods.1 písm.b), ako aj § 60 Zákonníka práce, zamýšľala podať navrhovateľke výpoveď
z organizačných dôvodov. V zásielke doručovanej navrhovateľke spolu s výpoveďou z organizačných
dôvodov nebola žiadna iná písomnosť. Písomné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o organizačných
zmenách, teda o nadbytočnosti navrhovateľky u nej, odporkyňa nevydala. Ďalej uviedla, že v čase
podávania výpovede, bolo u nej zamestnaných 12 alebo 13 operátorov čerpacej stanice s tým, že v

nasledujúcom období neboli žiadni iní operátori do pracovného pomeru prijímaní. Niekoľko mesiacov
pred skončením roka 2007 bol zamestnaný ale na kratší pracovný čas jeden zamestnanec, ktorý
zastupoval zamestnancov v prípade práceneschopnosti a dovolenky. V čase podávania výpovede
odporkyňanemalažiadnepracovnémiestovjejfirme,atoaninakratšípracovnýčas.Sozamestnancami
bol podpísaný papier, že si nevolia nikoho ako zástupcu - zamestnaneckého dôverníka, s ktorým by mali

byť organizačné zmeny prerokované. Odporkyňa nevie, kedy takýto papier bol podpísaný. Odporkyňa
doručovala navrhovateľke výpoveď, aj keď ju táto odmietla prevziať, preto lebo je povinná doručiť
výpoveď navrhovateľke, čo jej radila aj jej účtovníčka. Odporkyňa nevedela uviesť, kedy sa vrátila
zásielka, ktorou doručovala navrhovateľke výpoveď z pošty.

Svedkyňa D. F. na pojednávaní dňa 7.2.2008 uviedla, že dňa 29.5.2006 k doručovaniu výpovede
nedošlo, vtedy navrhovateľka v práci nebola, mala dovolenku. Nič nenasvedčovalo tomu, že by dostala
výpoveď. Dňa 10.6.2006 odporkyňa prvýkrát naznačila navrhovateľke určité skutočnosti súvisiace so
skončením pracovného pomeru, a to v tom zmysle, že buď skončí alebo si má rozmyslieť, či pôjde
na dovolenku alebo si zoberie dva mesiace odstupné. Po 10.6.2006 mala navrhovateľka dovolenku a

následne si zlomila nohu. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri doručovaní výpovede odporkyňou
navrhovateľke, ani dňa 29.5.2006, ani v žiadnom inom čase. Zamestnanecký dôverník u odporkyne
nebol zvolený, pokiaľ je tam ona zamestnaná od 1.10.2004 žiadne voľby neprebehli. Dňa 29.5.2006
cez deň som mala službu ja a večer mala prísť navrhovateľka, lebo som sa s ňou striedala, ale táto
mala dovolenku, nakoľko sa jej mal vrátiť manžel zo S.. Svedkyňa nevedela uviesť, kto ju v tom čase

zastupoval. Svedkyňa sa s navrhovateľkou striedala, oni neboli s navrhovateľkou spolu na smene. V ten
deň spolu s ňou na dennej smene robil R. L. a M. G., svedkyňa nevylúčila, že tam mohol byť aj niekto
iný, boli taká pevná smena. Svedkyňa taktiež uviedla, že už nie je u odporkyne zamestnaná. Taktiež
uviedla, že navrhovateľka je jej kamarátka.

Okrem výsluchu účastníkov konania a svedkyne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
listín nachádzajúcich sa v spise.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne zmeniť.

Podľa § 61 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b),nesmiepočastrochmesiacovznovuutvoriťzrušenépracovnémiestoaprijaťposkončenípracovného
pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa§62ods.1Zákonníkapráce,akjedanávýpoveď,pracovnýpomersaskončíuplynutímvýpovednej
doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Akje daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z

dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Podľa § 64 ods.1 písm.a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v
ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu
alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,

omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich

sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.

Podľa § 38 ods.4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Súd mal preukázanú existenciu pracovného pomeru na základe Pracovnej zmluvy uzavretej dňa
30.12.2005 medzi odporkyňou a navrhovateľkou, pričom druh práce bol dohodnutý operátor čerpacej
stanice, miesto výkonu práce bolo dohodnuté Č. S., T. C. č.XX,. XXX. XX. R., deň nástupu do práce,
teda vznik pracovného pomeru bol dohodnutý dňom 1.1.2006. Tento pracovný pomer bol dojednaný

na dobu určitú do 31.12.2006. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo
dňa 2.8.2006 nazvaným Oznámenie o trvaní pracovného pomeru E. V. oznámila odporkyni, že od
13.6.2006 je práceneschopná, teda že v tejto ochrannej dobe nesmie dať zamestnávateľ zamestnancovi
výpoveď. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer trvá a obe strany sú viazané Pracovnou zmluvou
zo dňa 30.12.2005. Odporkyňa zaslala dňa 16.8.2008 ako reakciu právnemu zástupcovi navrhovateľky

vyjadrenie vrátane výpovede zo dňa 29.5.2006.

V tomto konaní bola sporná skutočnosť doručovania výpovede z organizačných dôvodov odporkyňou
navrhovateľke. Podľa tvrdenia odporkyne výpoveď bola doručovaná navrhovateľke na pracovisku dňa
29.5.2006, ktorá si túto výpoveď odmietla prevziať. Následne odporkyňa výpoveď poslala navrhovateľke

poštou, zásielku zasielala dňa 1.6.2006. V zmysle vyjadrenia S. P.,a.s. doporučená zásielka, ktorá bola
podaná dňa 1.6.2006 pod podacím číslom RR 64321092 odosielateľa I. L., P. č.X,. XXX. XX. R. bola
adresovaná E. V., N..M.R.Š. č.XXXX/X,. XXX. XX. R.. Dňa 2.6.2006 bol vykonaný pokus o doručenie
listovej zásielky so službou doporučene, ktorý bol neúspešný a následne na uvedenej adrese bolozanechané písomné oznámenie o príchode predmetnej zásielky a o dobe uloženia oznámenej zásielky.
Adresátka si uvedenú zásielku v odbernej lehote neprevzala, a preto bola zásielka dňa 21.6.2006
vrátená odosielateľke s dôvodom nevyžiadané v odbernej lehote. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že

dňa 29.5.2006 mala dovolenku a dňa 10.6.2006 po 18.00 hod., po skončení smeny, si ju odporkyňa
zavolala k sebe do kancelárie, kde ju oboznámila so skutočnosťami skončenia pracovného pomeru
a dala jej na výber, buď si vyčerpá dovolenku, alebo jej bude poskytnuté odstupné za dva mesiace.
Výpoveďou zo dňa 29.5.2006 rozviazala odporkyňa pracovný pomer s navrhovateľkou na základe § 63
ods.1 písm.b) a zároveň § 60 Zákonníka práce ku dňu 31.7.2006, ktorý vznikol na základe Pracovnej

zmluvy zo dňa 1.1.2006. Dňom 1.6.2006 začala navrhovateľke plynúť dvojmesačná výpovedná lehota
podľa § 62 Zákonníka práce. V zmysle Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľka
bola práceneschopná od 13.6.2006 do 14.9.2006. Podľa tvrdenia odporkyne od 1.6.2006 do 12.6.2006
malanavrhovateľkapodpísanénatietodnidovolenkovélístky.SvedkyňaD.F.vosvojejvýpovediuviedla,
že dňa 29.5.2006 navrhovateľka v práci nebola, lebo mala dovolenku. Ona sa s ňou v práci striedala.
Svedkyňa nebola prítomná pri akte doručovania výpovede odporkyňou navrhovateľke dňa 29.5.2006.

Podľa svedkyne dňa 10.6.2006 odporkyňa prvýkrát naznačila navrhovateľke určité skutočnosti súvisiace
so skončením pracovného pomeru.

Podľa názoru súdu tvrdenie odporkyne, že dňa 29.5.2006 doručovala navrhovateľke výpoveď a
táto ju odmietla prevziať, odporkyňa v tomto konaní súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. V

prípadoch doručovania výpovede zamestnávateľom zamestnancovi na pracovisku je obvyklé prizvať si
k tomuto aktu aspoň dvoch svedkov, ktorí by v prípade odmietnutia prevzatia výpovede zamestnancom
takúto skutočnosť na samotnú výpoveď potvrdili svojimi podpismi. V tomto prípade odporkyňa takto
nepostupovala. Pri doručovaní výpovede okrem navrhovateľky a odporkyne nebol prítomný nikto, teda
ani svedeckou výpoveďou nebolo možné v tomto konaní preukázať, že k doručovaniu výpovede, resp.

k odmietnutiu jej prevzatia navrhovateľkou došlo. Samotná navrhovateľka túto skutočnosť popiera. Súd
dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia ohľadom doručovania
výpovede navrhovateľke dňa 29.5.2006, resp. odmietnutia prevzatia tejto výpovede navrhovateľkou
uvedeného dňa. Jednou zo základných podmienok platnosti výpovede je jej písomná forma a doručenie.
V prípade,že tieto podmienky nie sú splnené, Zákon o rodine s tým spája sankciu neplatnosti výpovede.

Nakoľko v prípade výpovede sa jedná o písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa skončenia pracovného
pomeru, musí byť táto doručená zamestnancovi do vlastných rúk, a to buď na pracovisku, v jeho byte,
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk.

Podľa názoru súdu navrhovateľka uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou na
súde v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keď žalobu v tejto
právnej veci podala dňa 13.9.2006 a pracovný pomer v zmysle výpovede odporkyne mal skončiť ku dňu
31.7.2006. Súd má však za to, že pokiaľ pri doručovaní výpovede z pracovného pomeru neboli dodržané
príslušné ustanovenia Zákonníka práce, prekluzívna lehota v zmysle § 77 Zákonníka práce nezačala

plynúť. Výpoveď z organizačných dôvodov zo dňa 29.5.2006 doručila odporkyňa faxom dňa 16.8.2006
právnemu zástupcovi navrhovateľky, ako jej reakciu na jeho oznámenie o trvaní pracovného pomeru
E. V. zo dňa 2.8.2006. Na podklade tejto listiny bol spísaný návrh o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov. Podľa názoru súdu z tohto podania navrhovateľky
nepochybne vyplynulo, čoho sa táto v konaní domáha, a to určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, ktorá bola vo forme faxového podania odporkyne aj
pripojená k návrhu. Listom podaným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2007 navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu už len upresnila petit žaloby. Originál listiny výpoveď z organizačných
dôvodov, teda navrhovateľka, ani jej právny zástupca nemali k dispozícii až do momentu, keď na žiadosť
súdu ho odporkyňa predložila dňa 26.11.2007 do spisu. Súd sa preto nestotožnil s názorom právnej

zástupkyne odporkyne, že navrhovateľka neuplatnila neplatnosť výpovede na súde včas, a preto jej toto
právo zaniklo.

Ďalej súd poukazuje, že nebol vo výpovedi skutkovo vymedzený dôvod výpovede tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Aj z tohto dôvodu je výpoveď odporkyne neplatná. Chýba vo výpovedi

odkaz na písomné rozhodnutie odporkyne o zmene úloh technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách vzhľadom, ku
ktorým sa navrhovateľka stala nadbytočnou. Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že
takéto rozhodnutie ani nevydala.Na základe týchto dôvodov súd dospel k záveru, že výpoveď odporkyne zo dňa 29.5.2006 je neplatná,
a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

Na pojednávaní dňa 11.2.2008 súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v zmysle § 142
ods.1 OSP, nakoľko táto mala vo veci plný úspech. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca
navrhovateľky trovy konania súdu v lehote 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku nevyčíslil,
súd jej náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 151 ods.2 OSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v ŽILINE písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).