Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215059
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113215059.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Kancelária Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 50 668 277, proti žalovanému: Q. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, K. N. V., o zaplatenie 6,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 21.6.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet kancelárie NS SR IBAN SK: XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v
Štátnej pokladnici.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 6,63 eur spolu s úrokom
z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy. Pôvodne v konaní vystupoval ako žalobca Najvyšší súd SR (ďalej
lenNSSR).Neskôrpožiadalsúdnávrhomnazmenužalobcu.Tútozmenuodôvodniltým,žeod1.1.2017
práva a povinnosti vyplývajúci zo štátnozamestnaneckých vzťahov z pracovnoprávnych vzťahov a iných

právnych vzťahov zamestnancov NS SR ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z NS SR
prešli na Kanceláriu Najvyššieho súdu SR. Majetok štátu, ktorý je k 31.decembru 2016 v správe NS
SR, prechádza od 1.januára 2017 do správy Kancelárie NS SR. Namiesto NS SR teda ako žalobca
vystupuje Kancelárie NS SR.
Právny predchodca terajšieho žalobcu na základe žiadosti žalovaného z 24.januára 2012 mu poskytol
informácie, informoval ho o výške nákladov na sprístupnenie informácií a vyzval ho 30.januára 2012
na ich úhradu. Oznámenie s výzvou na úhradu nákladov na sprístupnenie žalovaný prevzal 1.februára

2012. Informácie požadované v žiadosti žalovaný prevzal 20.júna 2012. V tejto veci, ako ďalej uvádzal
žalobca, postupoval v súlade so zákonom o slobode informácií a vyhláškou MF SR č. 481/2000 Z.z. o
podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, pričom výšku nákladov na sprístupnenie
informácií, ktoré požadoval žalovaný, určil podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním
informácií. Keďže žalovaný do dnešného dňa si svoju povinnosť nesplnil, neuhradil náklady za
sprístupnenie informácií, obrátil sa so žalobou na súd.

2. Súd v tejto veci vydal PR pod sp. zn. 27Ro/137/2013-22 dňa 31.5.2013. Týmto PR
v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Proti PR podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Nároky žalobcu
považoval za neopodstatnené, nakoľko mu svojimi rozhodnutiami spôsobil nemajetkovú ujmu. Nároky
žalobcu sú prehnané a nezodpovedajú reálnym nárokom a nákladom skutočne vynaloženým naposkytnutie informácií, čím sú v rozpore so samotným info zákonom 211/2000 Z.z. Navyše žalobcovi
v žiadnom prípade nepatria úroky z omeškania. Správca ako taký nie je povinný uplatniť a vymáhať
úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresahujú sumu 500,-

Sk. Ak pohľadávka štátu vznikal na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, úroky z
omeškania podľa tohto zákona sa neuplatňujú a nevymáhajú. Tunajšiemu súdu doložil aj Nález ÚS SR
PL. ÚS 109/2011 z 11.júla 2012.
V ďalšom písomnom vyjadrení namietal neúplné zistenie skutkových okolností, nezabezpečením
správneho spisu a nevyhodnotením obsahu a pravosti info žiadosti, pravosti podpisu, naviac jeho

podané žiadosti boli formulované na poskytnutie len bezplatných informácií v bezplatnom rozsahu,
čo povinná osoba nikdy nerešpektuje, čím porušuje zákona a prekračuje podmienky žiadosti o
poskytnutie informácií v neprospech žiadateľov. Žiadal doplniť dokazovanie pripojením originálu žiadosti
o informácie k údajnému základu vzniku sporných práv, znalecký posudok na pravosť podpisu. Z
uvedených dôvodov potom žiadal žalobu zamietnuť.
V ďalšom písomnom vyjadrení namietal vecnú nesprávnosť PR, pretože NS ako povinná osoba nemôže

nadobúdať práva, pohľadávky do svojho majetku ale do majetku SR ako správca majetku, a preto NS nie
je aktívne vecne, hmotnoprávne legitimovaný na podanie žaloby, lebo ako inštitúcia nemá právo podľa
zákona o správe majetku štátu tento nadobúdať do vlastníctva, teda ani pohľadávku.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, predvolal sporové strany, ktoré sa pojednávania

nezúčastnili. Žalobca sa písomne ospravedlnil, súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Žalovaný si poštovú zásielku s termínom pojednávania vyzdvihol 28.6.2017, resp. 6.12.2017. Tento
sa takisto pojednávania nezúčastnil, písomne ani iným spôsobom sa neospravedlnil. Následne súd
pojednával v neprítomnosti sporových strán. Oboznámil sa na pojednávaní s listinnými dôkazmi, a to so
žalobou,oznámenímovýškevecnýchnákladov,písomnýmoznámenímNSSR,písomnýmivyjadreniami

žalovaného, Nálezom ÚS SR, rozsudkom OS Žilina 8C/180/2013 a zistil nasledovné:

4. Kancelária NS SR podala žalobu ohľadom zaplatenia sumy 6,63 eur s
príslušenstvom. Jednalo sa o uhradenie nákladov za poskytnutie a sprístupnenie informácií, ktoré žiadal
žalovaný. Tieto informácie prevzal 20.júna 2012. Dňa 30.januára 2012 bol informovaný o výške

nákladov na sprístupnenie informácií.

5. Predmetom sporu je teda zaplatenie nákladov za poskytnutie informácií.

6. Súd na predmetný spor aplikoval nasledovné ustanovenia.

7. Podľa čl. 46 ods. 1 ÚS SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa § 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len
„povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

(2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym
orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
(3) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
(4) Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo
fyzickej osobe.

9. Podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zák. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám,
každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie (f) sadzobník správnych
poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony a sadzobník úhrad za sprístupňovanie
informácií.

10. Podľa § 18 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
(1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu aspôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému
rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote

písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

(4) Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do
troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti
o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia.

11. Podľa § 21 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
(1) Informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie

prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických
nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi.
Náklady na sprístupnenie informácií prístupnou formou osobne so zmyslovým postihnutím znáša
povinná osoba
(2) Povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť.

(3) Podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

12. Podľa § 1 Vyhl. 481/2000 Z.z. MF SR z 20.decembra 2000 o podrobnostiach úhrady nákladov
za sprístupnenie informácií, na účely tejto vyhlášky za materiálne náklady za sprístupnenie informácií

považujú náklady na
a) obstaranie technických nosičov dát, a to najmä
diskiet, kompaktných diskov,
b) vyhotovenie kópií požadovaných informácií, a to
najmä na papier,

c) obstaranie obalu, a to najmä obálok,
d) odoslanie informácií, a to najmä na poštovné.

13. Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 O.z. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu materiálnych nákladov spojených s

poskytnutím informácií žalovanému v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Pri rozhodovaní o poskytnutí týchto informácií tak konal ako povinná osoba, t.j. ako správny orgán v
správnom konaní, ktorému zákon výslovne vymedzuje určitú právomoc, t.j. určité oprávnenia a určité
povinnosti v oblasti verejnej správy. Konkrétne ust. § 18 zákona zveril žalobcovi právomoc rozhodovať o
žiadosti žalovaného na poskytnutie informácií. Sprístupnením informácií na základe zákonom zverenej

právomoci tak rozhodol v práve žalovaného na slobodný prístup k týmto informáciám, pričom rozhodol
v oblasti verejnej správy, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte.
Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ sa týka otázky úhrady nákladov spojených so sprístupnením
informácií, táto je upravená v § 21 zák. č. 211/2000 Z.z. V tomto prípade však zákon len upravuje
bezplatnosťsprístupneniainformáciísvýnimkouúhradymateriálnychnákladov,možnosťpovinnejosoby

zaplatenie úhrady odpustiť. Úhrady sú príjmami povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že v tomto
prípade zákon neupravuje právomoc povinnej osoby ako správneho orgánu rozhodovať o povinnosti
žiadateľa o poskytnutie informácií nahradiť materiálne náklady spojené s poskytnutím informácií. Pokiaľ
teda nie je zákonom zverená povinnej osobe ako správnemu orgánu právomoc rozhodovať o povinnosti
žiadateľa nezaplatené vecné náklady zaplatiť, v danom prípade musí o tejto povinnosti rozhodnúť

súd. Okrem toho povinnosť zaplatiť náhradu materiálnych nákladov nepredstavuje povinnosť v oblasti
verejnej správy. Verejná správa ako správa verejných záležitostí je správou vo verejnom záujme a
subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ako právom uloženú povinnosť a to zo svojho právneho
postavenia a verejno-právnych subjektov. Náhrada nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s poskytnutíminformácií vzniknú, je v záujme žalobcu, t.j. jeho príjem. Žalobca, aj keď je zriadený ako orgán štátu,
má zriadenú právnu subjektivitu, na základe ktorej bol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
Z uvedeného teda vyplýva, že nárok na zaplatenie materiálnych nákladov spojených s poskytnutím

informácií predstavuje pohľadávku, ktorá vznikne na základe skutočností uvedených v zákone, a teda
vzťah medzi sporovými stranami má charakter záväzkovo-právneho vzťahu a sporu vyplývajúceho z
občiansko-právneho vzťahu.
Z uvedených dôvodov súd ustálil, že mal právomoc vo veci konať, a teda že aj pri terminológii využívanej
žalovaným sa jedná o spor súkromného a nie verejného charakteru.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému ním žiadané informácie.

17. Z oznámenia výšky vecných nákladov vyplynulo, že poskytol žalovaného
sprístupnenie rozsudkov NS SR v rozsahu 61 strán (4,88 eur), obálky s doručenkou C4 (0,15 eur) a

náklady spojené s odoslaním informácií podľa aktuálneho cenníka poštových služieb (1,60 eur), spolu
6,63 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

18. V podrobnostiach súd neuznal obranu žalovaného pokým namietal, že žalobcom

uplatnené práva boli - budú riešené kompenzačnou námietkou a tým zanikli, lebo tento stav žalovaný
nepreukázal a zostal iba hypotetický, resp. tvrdený.
Tiež, pokiaľ žalovaný poukazoval na hranicu, od ktorej by nemal žalobca povinnosť uplatniť úroky z
omeškania,poukazujesúd,žejeprávomžalobcuúrokyzomeškaniauplatniť. Súdtiežneuznalnámietku
nepreskúmateľnosti primeranosti daných nákladov, lebo žalobca ich odôvodnil v súlade so zákonom na

základe sadzobníka a pri danej výške ich súd pokladá za primerané aj vlastnou úvahou súdu, odchýlku
by súd uplatnil iba pri extrémne zjavnej odchýlke od povahy veci, resp. súdu známych skutočností o
primeranej výške poštového. Aj pri námietke žalovaného k povahe toho, že správny orgán doručuje
vlastné rozhodnutia na vlastné náklady a proti každej žiadosti mali byť takmer vždy vydané rozhodnutia o
čiastočnom odmietnutí a anonymizovaní, súd poukazuje na to, že činnosť žalovaného sa uskutočňovala

v rámci žiadosti o poskytnutie informácie zo strany žalobcu.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2/ Obč. zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred
1.februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd priznal žalobcovi uplatnený 9 % úrok z omeškania zo žalovanej sumy od
21.júna 2012 do zaplatenia.

23. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v tomto konaní v plnom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal trovy konania v rozsahu 100%.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).