Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžik/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200368
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4013200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana

MoravuačlenieksenátuJUDr.JarmilyUrbancovejaJUDr.PetryPríbelskej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:
Mgr. K. D., bytom C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013, č. 25937-1/2013-
BA, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/41/2013-106 zo dňa 20. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/41/2013-106 zo dňa 20.
apríla 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/41/2013-106 zo dňa 20. apríla

2016 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013 č.
25937-1/2013-BA. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodnutím zo dňa 10. apríla 2013, č. 25937-1/2013-BA, žalovaný podľa § 59 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolania žalobcu proti rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013, o čiastočnom
odmietnutí sprístupnenia informácií a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č.
19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013 o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a obidve
rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013 a č.
19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013, ako vecne správne potvrdil z dôvodu, že sa nestotožnil s
prezentovaným názorom žiadateľa o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., pokiaľ
ide o definíciu orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácii o vedúcich zamestnancoch.

3. Žalobca vo svojej žalobe nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako i prvostupňového správneho
orgánu odôvodnil ukrátením na svojom základnom ústavnom práve na informácie. Rozhodnutím
pobočky žalovaného v Komárne č. 19993-10/2013-KN zo dňa 15.03.2013 správny orgán odmietol
sprístupnenie osobných údajov vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne s miestom výkonu práce v
pobočke v rozsahu uvedenom v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že pracovný

poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov na
základe výberového konania; rovnako zamietol sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky od
1. septembra 2012 do 23. februára 2013, vrátane všetkých príloh. Žalobca ďalej namietal, že druhým
rozhodnutím pobočky č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18.03.2013 správny orgán odmietol sprístupniťvšetky písomnosti súvisiace s poverením JUDr. A. X. výkonom funkcie vedúcej kancelárie riaditeľa
pobočky z toho dôvodu, že pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadenie pracovných
miest vedúcich zamestnancov na základe výberového konania. Žalobca poukázal na ustanovenie §

9 ods. 3 zákona o slobode informácií s odôvodnením, že žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia je
povinnou osobou v zmysle tohto ustanovenia a je aj orgánom verejnej moci. S odôvodnením žalobou
napadnutého rozhodnutia nesúhlasil, pokiaľ žalovaný tvrdí, že zápisnice z porád riaditeľky pobočky
obsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré
podliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám, pretože zákon o slobode informácií takýto dôvod na

obmedzenie prístupu k informáciám neustanovuje a s touto námietkou sa žalovaný nijak nevyrovnal, a
preto podľa žalobcu porušil Správny poriadok.

4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v žiadnom
prípade neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti oprávnenej osoby informácie,
ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba v zmysle tohto zákona nie je povinná, ani

oprávnená vykonávať s informáciami, ktoré má k dispozícii také operácie, ktoré by viedli k vzniku nových
informácií, ktoré sú požadované oprávnenou osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo
znamená, že nemôže spracúvať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní
stanú nové informácie. Ide najmä o prípad poskytnutia údaju alebo prehľadu, ktorý povinná osoba
nemá vytvorený a sprístupnenie informácie by si vyžiadalo jeho vytvorenie, a teda vytvorenie novej

informácie. Podľa názoru krajského súdu o takýto prípad v danej veci ide v súvislosti so žiadosťami
žalobcu, adresovanými pobočke žalovaného so sídlom v Komárne dňa 24.02.2013 a dňa 18.03.2013.

5. K ďalším žalobným námietkam krajský súd dôvodil, že žalovaný a jeho pobočka sú inštitúcie, ktoré
vykonávajú svoju činnosť vo verejnom záujme na úseku sociálneho poistenia. Podľa názoru krajského

súdu, nejde o orgán verejnej moci, ako to tvrdí žalobca. Vo veci hodnotenia a priznania odmien
zamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane osobného ohodnotenia JUDr.
A. X. a ďalších vedúcich zamestnancov, vrátane údajov o výberovom konaní na funkciu štatutárneho
orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca (ak to
neurčoval platný pracovný poriadok žalovaného v podania žiadosti), podľa názoru súdu, podľa § 9 ods.

1, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadovanú informáciu bolo možné poskytnúť iba v
rozsahu tohto ustanovenia, teda iba v rozsahu údajov, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme. Z
tohto ustanovenia podľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že informáciu povinná osoba je povinná
poskytnúť iba v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie, deň ustanovenia alebo vymenovania
do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo

pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové
pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, a to
za podmienky, že sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

6. Z administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že žalobca v čase mailového

podania žiadosti niekoľkokrát v priebehu dňa požadoval detailné informácie na zamestnancov pobočky
o ich činnosti, zaradení a mzdových nárokoch, vrátane seba, keďže nie je sporné, že u tejto pobočky
žalobcapracovalažiadalinformácieinasvojuosobu,ktoréobsahovomožnozaradiťdovýmenynázorov
medzi ním a riaditeľkou pobočky, so zistením, prečo bol ukončený jeho pracovný pomer, aké dôvody k
tomu viedli zamestnávateľa a kto zaujme jeho miesto, resp. prečo vybraná osoba zaujme jeho miesto,

resp. prečo iná osoba bola obsadená, resp. menovaná do konkrétneho miesta na tejto pobočke. Pokiaľ
ide o sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky žalovaného od 01.09.2012 do 23.02.2013,
vrátane všetkých príloh, podľa krajského súdu by išlo o informáciu, ktorá nesúvisí s činnosťou Sociálnej
poisťovne podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1, 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým
sa uvádza listina základných práv a slobôd, ako i zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale išlo

by o informáciu, ktorá sa týka osobných údajov zamestnancov tejto inštitúcie oprávnenej rozhodovať
o právach a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Krajský súd sa stotožnil s
vyjadrením žalovaného, že v záznamoch z požadovaných porád sa môžu nachádzať i informácie, ktoré
sa týkajú tretích osôb, ktorých integrita je chránená práve zákonom č. 428/2002 Z.z.

7. Vzhľadom na obsah a rozsah požadovanej informácie žalobcom krajský súd dospel k záveru, že
žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám
podľa § 9 citovaného zákona, v nadväznosti na § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov,ktorý nedovoľuje žalovanému správnemu orgánu, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť
iné informácie, týkajúce sa zamestnancov vo verejnej správe, než tie, ktoré ustanovuje zákon.

6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa
domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku, čím malo dôjsť k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd tak nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. svoje

rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Mal za to, že krajský súd sa dôsledne neriadil uznesením
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky5Sži/2/2014,ktorýmodvolacísúdzrušilpredchádzajúcirozsudok
krajskéhosúduč.k.11S/41/2013-71z24.septembra2013avecvrátilkrajskémusúdunaďalšiekonanie,
s tým, aby si zaoberal všetkými žalobnými námietkami žalobcu.

7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal, že nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu

ohľadom toho, že žalovaný nie je povinný vytvárať nové informácie, nakoľko podľa jeho názoru,
žiadal sprístupniť informácie, ktoré v čase jeho žiadosti existovali, s čím sa krajský súd v rozsudku
nevysporiadal.

8. Vytýkal krajskému súdu, že opätovne neuviedol, prečo u žalovaného nejde o orgán verejnej moci,

keď podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na to, že žalovaný vydáva individuálne správne akty, ktorými
aplikuje zákon, ktorý vymedzuje legálne medze základného práva občanov v zmysle čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky, musí ísť o orgán verejnej moci. Dodal, že kritériom pre určenie, či určitý subjekt
v konkrétnej situácii koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či tento rozhoduje o právach a
povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynutiteľné, či môže štát do týchto práv

a povinností zasahovať.

9. Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, že sociálne poisťovne môžu poskytovať informácie len
o svojej činnosti, uvedeným by podľa názoru sťažovateľa bolo popreté ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú

povinnéosobykdispozícii.Zúženiepovinnostisprístupňovaniainformáciívustanovení§3ods.2zákona
sa vzťahuje výlučne na povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kým
žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona, preto podľa sťažovateľa žalovaný na svojom
webovom sídle zverejňuje informácie povinne zverejňované údaje podľa § 5 ods. 1 zákona.

10. Sťažovateľ podotkol, že nesprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky vrátane príloh z dôvodu
zabezpečeniaochranyaktívpatriacichdopôsobnostiriadeniasystémuochranyinformačnejbezpečnosti
nie je zaradený medzi zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia informácie, nejde teda o legálne
obmedzenie základného ústavného práva vyhľadávať a šíriť informácie.

11. Nepovažoval za presvedčivú argumentáciu krajského súdu ohľadom nesprístupnenia zápisníc
z porád riaditeľky pobočky z dôvodu, že by boli informáciou, ktorá nesúvisí s činnosťou Sociálnej
poisťovne, pričom sa domnieval, že s inou činnosťou ako činnosťou tohto subjektu súvisieť nemôžu.
Fakt, že zápisnice obsahujú osobné údaje tretích osôb podľa sťažovateľa nemôže byť dôvodom
nesprístupnenia, nakoľko na takýto prípad slúži pravidlo selekcie v zmysle ustanovenia § 12 zákona o

slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácii po vylúčení
tých informácii, pri ktorých to ustanoví zákon.

12. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnymi závermi krajského súdu a preto

žiadal, aby kasačný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Podľa žalovaného krajský súd dostatočne
ozrejmil, prečo považuje informácie, o ktoré sťažovateľ žiadal za informácie, ktoré nepodliehajú
informačnej povinnosti žalovaného. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaný je orgánom verejnej
moci, keď krajský súd nijako nezdôvodnil, prečo sa nestotožňuje s názorom žalobcu, k čomu
žalovaný uviedol, že zastáva výklad prvostupňového súdu, ktorý dostatočne vysvetlil, prečo nepovažuje

žalovaného za orgán verejnej moci na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tejto
súvislosti dodal, že v preskúmavanom prípade je irelevantná otázka, či je žalovaný orgánom verejnej
moci, nakoľko požadované informácie o vedúcich zamestnancovi žalovaného, ktorí vykonávajú práce vo
verejnom záujme, či už ako zamestnanci zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci, alebo len akozamestnanci, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je možné sprístupniť s poukazom na ust. §
5ods.1zákonaovýkoneprácevoverejnomzáujme,podľaktoréhojemožnésprístupniťlenpožadované
informácie o vedúcich zamestnancoch, ktorých pracovné miesta sa obsadzujú na základe výsledkov

výberového konania, v prípade ak to určí pracovný poriadok. Žalovaný zastával názor, že keďže v
danom prípade pracovný poriadok neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov
na základe výsledkov výberového konania, požadované informácie o vedúcich zamestnancov pobočky v
požadovanom rozsahu, správny orgán nebol oprávnený sprístupniť. Ohľadne nesprístupnenia zápisníc
z porád riaditeľky pobočky vrátane ich príloh sa žalovaný stotožňuje so závermi krajského súdu, že

predmetné informácie nemožno sprístupniť z dôvodu, že by išlo o informáciu, ktorá nesúvisí s činnosťou
žalovaného, pričom pod činnosťou žalovaného treba chápať výstupy žalovaného navonok, teda činnosť
mu vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 452 ods.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a s

prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred
bodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a/ S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver,
že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou
mu zverenou zákonodarcom rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu

na ďalšie konanie.

14. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutiabolzverejnenýnaúradnejtabulisúduanainternetovejstránkeNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods.

1 S.s.p.).

15. V predmetnej veci bol pôvodný rozsudok krajského súdu č.k. 11S/41/2013-71 z 24. septembra 2013
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sži/2/2014 z 28. januára 2016, zrušený a vec
bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie, s tým, aby si zaoberal všetkými žalobnými námietkami

sťažovateľa. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení okrem vytknutia nesprávnej právnej analýze a aj
nesprávnej aplikácie ustanovení iného zákona (§ 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z.z. <.ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa,
že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a
nepreskúmal komplexne námietky sťažovateľa a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku,
postupoval nedôsledne, kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní

sa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne
odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.

27. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

28. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).