Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224441
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115224441.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441 o zaplatenie 3.266,10 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 17.09.2012 voči žalovanému vydania rozhodnutia,

na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.266,10 EUR s
príslušenstvom.

2. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo
dňa 17.09.2012, bol vodič nákladného motorového vozidla zn. O. XXX, EČV: B uznaný vinníkom z tejto
dopravnej nehody, na základe rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne, sp.zn. 8T 102/2013. Poškodený
bol poistencom žalobcu. Žalobca poukázal poškodenému z titulu náhrady škody z havarijného poistenia

poistné plnenie v sume 3.266,10 EUR vypočítané ako výška škody 3.820,- EUR - spoluúčasť 171,90
EUR a mínus hodnota predaných zvyškov 382,- EUR dňa 28.10.2014.

3. Z titulu regresného plnenia podľa ustanovenia § 813 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
žalobca vyzval žalovaného na refundáciu poistného plnenia poskytnutého poškodenému v sume
3.266,10 EUR, a to listom zo dňa 19.11.2014. Žalovaný oznámil listom zo dňa 08.12.2014 žalobcovi, že
škodovú udalosť uzavrel bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko nárok na náhradu škody uplatnený

žalobcom považuje za premlčaný.

4. Žalobca argumentuje, že na daný právny stav sa aplikuje ustanovenie § 106 OZ, pričom subjektívna
premlčacia lehota je dvojročná a na jej začatie treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného,
týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme, ktorú možno
vyčísliť v peniazoch tak, aby bolo možné takto nárok uplatniť na súde. Žalobca sa dozvedel o výške
škody z Protokolu k oceneniu jazdeného automobilu, ktorý bol vypracovaný dňa 22.10.2014, a na

základe ktorého bola vyčíslená hodnota poškodeného motorového vozidla vrátane DPH v peniazoch. Z
uvedeného žalobca dôvodil, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 23.10.2014 oznámením
poškodenému LiV ELEKTRA, a.s. o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 2090098365 a uplynuladňa 23.10.2016 a objektívna premlčacia lehota v trvaní troch rokov začala plynúť v deň škodovej udalosti
(17.09.2012) a uplynula dňa 17.09.2015.

5. K podanému návrhu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.01.2016, v ktorom
poukazuje najmä na uplatnenú námietku premlčania a na rozpor v ponímaní začatia plynutia premlčacej
lehoty. Poukazuje na judikatúru, podľa ktorej je pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty postačujúca
vedomosť o vzniku škody, bez ohľadu na to, či túto skutočnosť sa dozvedel štatutárny orgán alebo iná
poverenáosoba.NatvrdeniežalobcuovýškeškodyzistenejzProtokolukoceneniuvypracovanémudňa

22.10.2014 žalovaný má za to, že tento protokol vypracoval samotný žalobca, a teda mu nič nebránilo
takúto kalkuláciu vyhotoviť skôr. Najskôr túto informáciu mal žalobca po obhliadke motorového vozidla,
najneskôr však do 31.10.2012, keď svoj záver o totálnej škode na vozidle oznámil svojmu poistenému.
V závere potvrdil, že trvá na podanej námietke premlčania.

6. Súd vykonal dokazovanie na nariadených pojednávaniach a dospel k rozhodnutiu vyhlásenému dňa

15.02.2016, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.266,10 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.266,10 EUR od 17.09.2015 do zaplatenia a súčasne ho
zaviazal aj na náhradu trov konania.

7. Voči uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasí so záverom

súdu prvej inštancie, že predmetný právny stav posudzoval v súlade s niektorými ustanoveniami
Obchodného zákonníka s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o postavenie podnikateľov. Z obsahu
listinných dôkazov vyplýva skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo dňa 17.09.2012 v smere od Bánoviec
nad Bebravou na obec Driemota, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poisteného havarijne u
žalobcu spoločnosť - LiV ELEKTRA, a.s., číslo poistnej zmluvy 6160022050. Škodca vyššie uvedenej

udalosti mal uzatvorené povinne zmluvne poistenie u žalovaného, pričom žalobca si na základe
uvedených právnych skutočností uplatnil u žalovaného regresný nárok ako refundáciu náhrady škody,
ktorú žalobca poskytol z havarijného poistenia svojmu poistenému. Žalovaný nesúhlasí so závermi
konajúceho súdu, predovšetkým s prihliadnutím na vyššie uvedenú a podstatnú právnu skutočnosť
a to, že uplatnený regresný nárok žalobcu voči žalovanému je premlčaný. Poukázal na ust. § 100

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a má za to, že
dôvodne vznesená námietka premlčania má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať. Pokiaľ žalobca pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby poukazuje na svoju vedomosť
o škode ako o určitej majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch, žalovaný poukazuje na pomerne rozsiahlu judikatúru k predmetnej otázke. Podľa názoru

žalovaného nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah výšku škody presne, napr. na základe
odborného posudku, ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o
škode vtedy, ak má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobný návrh na náhradu škody na súde. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 29.11.2006, sp.zn. 25Cdo 721/2005, rozsudok NS SR zo
dňa 29.02.2012, sp.zn. 1Cdo 43/2010. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na podstatné skutočnosti

a listinné dôkazy: poškodená spoločnosť oznámila vznik škody na vozidle žalobcovi dňa 18.09.2012,
žalobca uskutočnil rozsiahlu obhliadku poškodeného vozidla dňa 19.09.2012, z ktorej bol zrejmý presný
rozsah poškodenia vozidla a tiež predpoklad, že sa jedná o totálnu škodu na vozidle, záver o totálnej
škole na vozidle oznámil žalobca poškodenej spoločnosti dňa 31.10.2012 a zároveň s poukazom na
uvedenú škodu upovedomil o zániku poistnej zmluvy z tohto dôvodu, žalobca tvrdí, že o presnej výške

škodysadozvedelzProtokolukoceneniujazdenéhoautomobilu,ktorýbolvypracovanýdňa22.10.2014.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že Protokol k oceneniu jazdeného automobilu
vyhotovil sám žalobca a nič mu nebránilo kalkuláciu vyhotoviť skôr. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení,
že s prihliadnutím na uvedené ako i zákonné ustanovenia žalobca disponoval s informáciou o presnom
rozsahupoškodeniavozidlahneďpoobhliadkepoškodenéhovozidladňa19.09.2012,najneskôrvšakdo

31.10.2012, keď oznámil záver o totálnej škode poškodenému klientovi - svojmu poistenému. Žalovaný
poukazuje na základný inštitút premlčania, ktorý mal pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky), a zároveň zabránili tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti, a tým prispieť k právnej istote
v súkromnoprávnych vzťahoch. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im

zodpovedajúcim povinnostiam a má viesť veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv. Žalovaný má za to,
že nárok žalobcu je v celom rozsahu z dôvodu premlčania nároku nedôvodný. Navrhuje odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť.8. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nestanovil začiatok plynutia premlčacej lehoty
správne. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby
na časovú podmienku - uplynutie dvojročnej doby na vedomosť poškodeného o škode a kto za ňu

zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode, t.j.
kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno a natoľko objektívne
vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu
zodpovedá.Pojem"dozviesaoškode"(§106ods.1Občianskehozákonníka)vyjadrujenielenvedomosť
poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že

vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť
v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je pritom
potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, napr. na základe odborného posudku, ale
v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného

spresnenia (rozsudok NS ČR zo dňa 29.11.2006, sp.zn. 25Cdo 721/2005). Žalobca v podanom vyjadrení
poukázal na skutočnosť, že má za to, že jeho nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok,
premlčacia doba preto začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal zrejme na mysli, nie neoddeliteľný
celok, ale nedeliteľný celok, čo však v praxi znamená, že ak nárok na náhradu škody tvorí nedeliteľný

celok, začína premlčacia doba plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Za samostatné
nároky na náhradu škody, treba považovať nároky z dvoch i viacerých oddeliteľných škodových udalostí,
čo sa však v danom prípade nestalo.

9. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danom prípade nesprávne ustálil začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty z hľadiska vedomostí žalobcu o rozsahu škody a otázkou, kto za uvedenú
škodu, berúc do úvahy trestnoprávne konanie, ktorým sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, odvolací
súd dospel k záveru, že z týchto dôvodov je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie bude postupovať v hore naznačenom smere, vysporiadať sa so všetkými námietkami strán

sporu, tak ako sú vyššie špecifikované vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

10.Súdprvejinštanciepoodvolacomkonanívpredmetnejprávnejvecinariadilpojednávania,naktorých
vypočul strany sporu s tým, že žalobca a žalovaný sa pridržiavali svojich argumentov uvedených v
predchádzajúcom konaní, obsah ktorých je uvedený vyššie.

11. Súd sa zároveň oboznámil s týmito listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovné: Protokol k
oceneniu jazdeného automobilu zo dňa 22.10.2014, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné
poistenie, Rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T 102/2013, Oznámenie škody z poistenia
motor. vozidiel, Zápis o poškodení vozidla, súbor fotografií, Oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa

23.10.2014, Zánik poistnej zmluvy, Refundácia, Oznámenie o riešení škodovej udalosti, Vyjadrenie
žalovaného zo dňa 13.01.2016, informatívny výpis z obchodného registra strán, zapožičaný spis
Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-193/DI - TN- 2012Po, Relácia dopravnej polície PZ o
priebehu dopravnej nehody zo dňa 17.09.2012.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako
„CSP“) „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby

zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľaustanovenia§191ods.1CSP„Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“12. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bol záväzkový vzťah regresného charakteru
upravený v ustanovení § 813 OZ. Z výroku rozsudku Okresného súdu v Trenčíne bolo preukázané, že

vinníkom dopravnej nehody bol p. Y. W., zamestnanec spol. Bydos Nováky a.s. - poistený u žalovaného,
ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bol poškodeným spol. LiV ELEKTRA, a.s. - poistenec
žalobcu. Bolo osvedčené, že poistné plnenie z havarijného poistenia poukázal žalobca poškodenému
ako náhrada nákladov po odpočítaní spoluúčasti a hodnoty predaných zvyškov. Z ustanovenia čl. X
bod 7 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prípade totálnej škody bude výškou poistného

plnenia všeobecná hodnota vozidla znížená o hodnotu použitých zvyškov a dojednanú spoluúčasť.
Hodnota motorového vozidla bola určená až na základe Protokolu k oceneniu motorového vozidla
zo dňa 22.10.2014, vypracovaného subjektom AGENTURA AUTO DATA spol. s r.o. na cenu 3.820,-
EUR. Žalobca poukázal poistné plnenie poškodenému dňa 28.10.2014. Zo spisu vedeného na OR PZ
Trenčín bolo preukázané, že vinníkovi dopravnej nehody p. W. bol zadržaný vodičský preukaz dňa
17.09.2012. Upovedomenie o začatí trestného konania bolo dňa 21.09.2012 oznámené účastníkom

dopravnej nehody, vrátane poistenca žalobcu, z ktorého je zrejmé, že konanie bude o osobe vinníka
p. W..

13. Súd posudzoval predmetný právny stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľaustanovenia§1zákonač.513/1991Zb.-Obchodnýzákonník(ďalejajako„ObZ“)„(1)Tentozákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.(2)Právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“

Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObZ „Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „(1)
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.“

Podľa ustanovenia § 101 OZ „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa ustanovenia § 122 OZ „(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednommesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“

Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ
poskytol.“

14. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého

rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázanú existenciu regresného
vzťahu medzi poisťovňami, vzťahu založeného na povinnosti regresného plnenia po splnení zákonných
podmienok. Žalovaný namietal premlčanie nároku uplatneného žalobcom.

15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva

námietkou premlčania. V zmysle obsahu rozsudku NS ČR z 13. novembra 2008, sp.zn. 21 Cdo
2958/2007 „Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie
práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho
nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu
námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom

súdu nevymáhateľným.“ Námietka má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. Na
dôvažoksúduvádza,žepremlčanímprávonezaniká,ibasaoslabujeatrvánaďalejvoformenaturálneho
záväzku.

16. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do
právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, na rozdiel od
preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku
dlžník nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania pred uplynutím premlčacej doby povinným subjektom
vyvoláprávnystav,keďsúdoprávnenejosobepremlčanéprávo(nárok)nemôžepriznať,lebovznesením

námietky premlčania dlžníkom - žalovaným došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného súd skúmal,
či vznesenie námietky je odôvodnené a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Rozsudkom NS
SR z 25. marca 1998, sp.zn. 4 Cdo 5/98 bolo dôvodené, že „Na námietku premlčania súd prihliadne
len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému
aspektu uplatneného nároku.“ Súd zistil, že námietka bola podaná osobou oprávnenou v premlčacej

dobe a náležitosťami riadneho zrozumiteľného právneho úkonu.

17. Na základe uvedeného súd skúmal možné premlčanie nároku s tým, že do úvahy zobral ustanovenie
§ 106 OZ s poukázaním na zákonný predpoklad premlčania nároku v subjektívnej lehote, viažuci sa
na časovú podmienku - uplynutie dvojročnej doby na vedomosť poškodeného o škode a kto za ňu

zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode t.j.
kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno a natoľko objektívne
vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu
zodpovedá.Pojem„dozviesaoškode“(§106ods.1Občianskehozákonníka)vyjadrujenielenvedomosť
poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že

vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť
v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je pritom
potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, napr. na základe odborného posudku, ale
v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu

majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného
spresnenia (rozsudok NS ČR zo dňa 29.11.2006, sp.zn. 25Cdo 721/2005).

18. Zo samotnej podstaty ustanovenia § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia,

ktoré mu poistiteľ poskytol. Citované ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka T..vyjadruje
zákonnú cessiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci
tejto zákonnej cessie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi
nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od právpoisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu
škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému, ktorý
prechod nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu. Zmena v osobe veriteľa

totiž podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka T. nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, a preto
poistiteľ musí uplatniť právo na náhradu škody v rámci premlčacej doby. Občiansky zákonník v časti
o poistení nevymedzuje pojem regresu alebo regresného práva, pod ktoré právo sa v praxi niekedy
zaraďuje aj právo na náhradu škody, ktoré z poisteného prechádzajú na poistiteľa podľa § 813 ods.
1 Občianskeho zákonníka B.. Rozlišovanie regresu od zákonnej cessie (prechodu) práva na náhradu

škody z poisteného na poistiteľa je veľmi dôležité z hľadiska plynutia premlčacích lehôt určených na
uplatnenie práva poistiteľa voči poistenému alebo voči zodpovednému subjektu.

19. Ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide o
občianskoprávny vzťah a pri posudzovaní tohto nároku sa aplikuje ust. § 106 Občianskeho zákonníka
B.. o premlčaní. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v §

106, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu,
že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

20. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky zákonník
v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na
podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako
o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih

vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej
udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá t.j. o zodpovedajúcom
subjekte, pričom rozsudok NS ČR zo dňa 30.09.2003, sp.zn. 25 Cdo 871/2002 uvádza, že „Poškodený
sa dozvie o tom, kto sa škodu zodpovedá, hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže
urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu.“ teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach

rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovednostného subjektu. Postačí, aby skutkové okolnosti, ktorými
poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla.

21. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti
poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. V danom prípade sa súd po vykonanom

dokazovaní a právnom názore súdu druhej inštancie stotožnil s argumentáciou žalovaného a odborných
komentárov ohľadne aplikácie ustanovenia § 106 OZ tak, že moment, odkedy sa poškodený o škode
dozvedel, je zrejmý z Oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel predloženého žalobcovi, kde
v časti Popis škodovej udalosti (č.l. 8 súdneho spisu) poistený žalobcu uviedol ako vinníka dopravnej
nehody (následne aj odsúdeného) W. Y. zo dňa 18.09.2012 a z následnej obhliadky dňa 19.09.2012

s uvedením, že ide o totálnu škodu (č.l. 9 súdneho spisu). Uvedeným je dané, že premlčacia lehote
subjektívna začala plynúť dňa 19.09.2012 a uplynula dňa 19.09.2014 (dvojročná lehota). Vzájomný
vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu,
že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť
od okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je

významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode,
ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá.

22. S poukazom na uvedené v danom prípade nastala škodná udalosť dňa 17.09.2012 a dvojročná
subjektívna lehota uplynula dňa 19.09.2014. Súd má za to, že v danom prípade sa lehoty počítajú podľa

ustanovení § 122 OZ. Vzhľadom k uvedenému súd má za to, že lehota na podanie žaloby zachovaná
nebola, nakoľko žaloba bola osobne podaná dňa 17.09.2015. Keďže premlčacia doba uplynula pred
podaním žaloby na zaplatenie dlžnej sumy regresného nároku, súd vyhodnotil námietku premlčania
zo strany žalovaného ako dôvodnú. Záverom s ohľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu je
spravodlivé žalobcom uplatnený nárok zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a teda žalobu zamietol.23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na

úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne
súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).