Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204123
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204123.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Š. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. A. XXX, pre zaplatenie 832,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

V spojení s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 10. 2016, sp. zn. 11C/130/2016,
ktorým súd I. výrokom uložil žalovanému povinnosť žalobkyni 832,14 eura do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku:

I. Súd žalobu v časti uplatnených 28 % ročných úrokov zo sumy 1 243,80 eur od 27. 02.
2014 do 28. 02. 2014, zo sumy 1 121,74 eura od 01. 03. 2014 do 17. 03. 2014, zo sumy 1 071,61 eura
od 18. 03. 2014 do 17. 06. 2014, zo sumy 958,54 eura od 18. 06. 2014 do 26. 01.
2016, zo sumy 895,34 eura od 27. 01. 2016 do 23. 02. 2016 a zo sumy 832,14 eura od 24. 02. 2016
do zaplatenia z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa08.06.2016sažalobkyňavočižalovanémudomáhalazaplatenia832,14
eura spolu s 28 % ročným úrokom zo sumy 1 243,80 eur od 27. 02. 2014 do 28. 02. 2014 (čo predstavuje
1,90 eura), zo sumy 1 121,74 eura od 01. 03. 2014 do 17. 03. 2014 (čo predstavuje
14,62 eura), zo sumy 1 071,61 eura od 18. 03. 2014 do 17. 06. 2014 (čo predstavuje 75,62

eura), zo sumy 958,54 eura od 18. 06. 2014 do 26. 01. 2016 (čo predstavuje 958,54
eura), zo sumy 895,34 eura od 27. 01. 2016 do 23. 02. 2016 (čo predstavuje 19,23 eura)
a zo sumy 832,14 eura od 24. 02. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že
dňa 11. 02. 2010 uzatvorila so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre neho zriadila
bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko sa žalovaný dostal na účte do nepovoleného prečerpania
a svoj dlh nevyrovnal, žalobkyňa zatvorila príslušný účet žalovaného a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej
sumy. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami spojenými s výveskou úrokových sadzieb je

istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28 %. V dopĺňacom podaní žalobkyňa uviedla, že banka
môže v zmysle ods. 3.11.5 všeobecných obchodných podmienok odstúpiť od zmluvy o bežnom účte
aj vtedy, ak je bežný účet v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenou bankou nepovolené
prečerpanie nevyrovná. Istina dlhu vo výške 832,14 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými
debetnými a kreditnými obratmi na účte, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov
z účtu žalovaného. Po prevedení dlhu vo výške 1 243,80 eura na vnútorný účet banky žalovaný vykonal

úhrady v celkovej výške 41,66 eura.2. Súd vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 10. 2016, sp. zn. 11C/130/2016 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 832,14 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
v zostávajúcej časti žalobu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa 25. 05. 2017, sp. zn. 10Co/51/2017 tak, že rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej
inštancie vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil.
Podľa odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť nárok z pohľadu, či v prípade

povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte splnila žalobkyňa svoju informačnú
povinnosť voči žalovanému postupom podľa § 1 ods. 3 v aplikácii s § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, pričom nebude vylúčené ani posúdenie nároku z pohľadu ustanovenia
§ 4 tohto zákona.

4. Žalobkyňa po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu v podaní zo dňa 24. 07. 2017 uviedla, že

všetky náležitosti podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch boli
žalovanému poskytnuté, keď výška úverového limitu bola uvedená v zmluve o povolenom prečerpaní
a zároveň bola súčasťou každého výpisu doručovaného poštou. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu RPMN,
o podmienky, za ktoré môže byť zmluva zmenená a o spôsob a termín skončenia zmluvného vzťahu,
žalobkyňa poukázala na to, že žalovanému poskytla povolené prečerpanie podľa podmienok uvedených

vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovanému
bol zároveň odovzdaný Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere,
ktorého prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom a ktorý taktiež obsahoval všetky predpoklady
použité pre výpočet RPMN. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 09. 11.
2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný

dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne
alebo na inom trvalom nosiči.

5. Nakoľko ide v prejednávanej veci o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1

000,- eur, súd v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku vo veci nenariadil pojednávanie.
S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bol dňa 24. 08. 2017 o 13.00
hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 04. 08. 2017.

6. Žalobkyňa po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu predložila Zmluvu o povolenom prečerpaní na
účte zo dňa 17. 01. 2013, ktorou bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie do výšku limitu 1
240,- eur s bližšie neuvedenou variabilnou úrokovou sadzbou v čl. 1 predmetnej zmluvy. Z čl. 2 zmluvy
vyplýva, že banka je oprávnená zúčtovať si na ťarchu účtu, resp. na ťarchu akékoľvek iného účtu klienta
vedeného v banke poplatok za zriadenie/zmenu/prehodnotenie limitu povoleného prečerpania vo výške

uvedenej v Sadzobníku poplatkov - A. N. Z., a. s. v platnom znení, ktorý je banka oprávnená meniť za
podmienok stanovených vo všeobecných úverových podmienkach. Žalobkyňa zároveň predložila dva
návrhy žalovaného na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte
zo dňa 30. 08. 2011, ktorým žalovaný žiadal limit vo výške 1 100,- eur a zo dňa 09. 01. 2012, ktorým
žiadal o limit vo výške 1 500,- eur.

7. Podľa bodu 3 predmetných návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené
prečerpanie na osobnom účte, výšku, dátum účinnosti debetného limitu a výšku úrokovej sadzby banka
oznámi klientovi formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie
výpisov v zmysle zmluvy.

8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

9. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účelytohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom
čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

10. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

11. Predmetnom konania zostal uplatnený nárok v podobe 28 % ročných úrokov zo sumy 1 243,80 eur
od 27. 02. 2014 do 28. 02. 2014, zo sumy 1 121,74 eura od 01. 03. 2014 do 17. 03. 2014, zo sumy 1
071,61 eura od 18. 03. 2014 do 17. 06. 2014, zo sumy 958,54 eura od 18. 06. 2014 do 26. 01. 2016, zo
sumy 895,34 eura od 27. 01. 2016 do 23. 02. 2016, zo sumy 832,14 eura od 24. 02. 2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto v súlade s právnym

názorom odvolacieho súdu bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa dodržala zákonnú povinnosť uvedenú
v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že strany
sporusadohodlilennaúverovomlimite,naposledyvovýške1240,-eura.Súčasťouzmluvyopovolenom
prečerpaní na účte nie je údaj o ročnej úrokovej sadzbe ako ani o postupe a spôsobe zániku alebo
ukončenia zmluvy a už vôbec nie o 28 % ročných úrokoch pri nepovolenom prečerpaní účtu.

12. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, nie je mu však zrejmý dôvod takého postupu žalobkyne, ktorá náležitosť, ktorá je pre
spotrebiteľa podstatná a zásadná, predovšetkým pre schopnosť posúdiť výhodnosť a v neposlednom
rade únosnosť úveru, nezahrnie priamo do zmluvy, ale odkazuje spotrebiteľa na iné listiny, ktoré nie

je možné považovať za individuálne dojednané. Namiesto toho, aby žalobkyňa zjavne nepodstatné
dojednania, konkrétne v bode 4 a v bode 5 zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, zahrnula do
všeobecných obchodných podmienok resp. do iných listín, ktoré majú tvoriť „neoddeliteľnú“ súčasť
zmluvy, dala prednosť dojednaniu o tom, že klientovi budú na telefónne číslo, ktoré uviedol v zmluve,
zasielané informačné sms týkajúce sa limitu, pred dojednaním o výške 28 % úrokov priamo v zmluve.

Zároveň, dodatočné informovanie spotrebiteľa „formou výpisu z technického systému banky“ nie je
možné považovať za splnenie si zákonnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z.

13. Žalobkyňa si tak mohla účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto

boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený
žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť v
prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž
poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Aj pokiaľ sa
žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových

sadzieb, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej
formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac
navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa
nepreukázala platné individuálne dojednanie 28 % ročného úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve,

nepredložila žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo
nepochybné, že sa so žalovaným dohodla o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu.14. Naviac, akékoľvek úroky, ako odplatu za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do
doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá
taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby

veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ
majú žalobkyňou uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo
s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po
zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase
omeškania žalovanej výšku päťkrát nižšiu, ako si uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného

prečerpania účtu.

15. Zdravé podnikateľské ako aj spotrebiteľské prostredie nemožno docieliť tým, že dodávatelia budú
požadovať od spotrebiteľov poplatky a úroky, ktorých výška vyplýva z nejakých všeobecných listín,
ktoré samy o sebe navodzujú charakter menej dôležitejších dojednaní týkajúcich sa konkrétnej veci.
Spotrebiteľ musí byť už v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy oboznámený so všetkými poplatkami

aj úrokmi, ktoré mu vyplýva z právneho vzťahu resp. aj z porušenia povinností zo zmluvy. Na základe
uvedeného súd žalobu v časti úrokov vo výške 28 % zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že stranám nepriznal nárok na ich náhradu, lebo úspech žalovaného, ktorému trovy v

konaní nevznikli, prevýšil úspech žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.