Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210587
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811210587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v
Bratislave, Bratislava 26, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 proti žalovanému: J. LAMOTTA
s.r.o., so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, IČO: 36 600 750, zastúpeného JUDr. Ladislavom
Csákóom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie
403,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
4C/56/2012-312 zo dňa 20. septembra 2016

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku o zaplatení 403,88 eur.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zaplatení príslušenstva z istiny vo výške 403,88 eur v spojení s
výrokom o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 403,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne od 19.07.2009 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 403,88
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.07.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy
konania.

3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.03.2006 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu
č. 7360011848 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla typu HUMMER H3, e.č. M. - Y. so začiatkom poistenia od 02.03.2006. Podľa správy
o dopravnej nehode došlo dňa 11.09.2008 v Maďarsku v meste Miskolc k dopravnej nehode, ktorú
zavinil žalovaný poisteným motorovým vozidlom, keďže nedal prednosť motorovému vozidlo Toyota
Hiace, e.č. V., čím spôsobil škodu p. X. G., bytom R. O.. XX, I.. Poškodený si uplatnil svoje právo
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla u likvidačného zástupcu

žalobcu spoločnosti AVUS Budapest v zmysle ust. § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Likvidačný zástupca
oznámil prostredníctvom svojej sesterskej spoločnosti AVUS International s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mliekarenská 13, P. O. Box 75, Bratislava zlikvidovanie náhrady škody poškodeného, ako aj výplatu vrámcilikvidácieškodypoškodenémuvovýške775,58eur.Podľa§12ods.1písm.g)zákonač.381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), keďže poistník porušil ust. § 10

ods. 1 písm. a) a ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, keďže ako prevádzkovateľ motorového vozidla (žalovaný)
neohlásil poistnú udalosť do 30 dní odo dňa jej vzniku, ak sa škoda stala mimo územia SR, si žalobca
voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia sčasti a to vo výške 403,88 eur, napriek
tomu, že v zmysle § 12 ods. 1 má poisťovňa právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 775,58
eur. Žalovaný napriek vyzval žalobcu žalovanú sumu žalobcovi neuhradil, čím sa dostal do omeškania.

4. Súd prvej inštancie o spore rozhodol rozsudkom č.k. 4C/56/2012 - 192 zo dňa 20.11.2012 a z
dôvodu odňatia možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Krajský súd v
Košiciach uznesením č.k. 11Co/142/2013 - 2014 zo dňa 05.03.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom už žalovaný netrval
na vznesenej námietke premlčania a zastával len názor, že žaloba nie je dôvodná z dôvodov, ktoré v

konaní prezentoval.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a to poistnou
zmluvou č. 7360011848, správou o dopravnej nehode, dokladom o vyplatení poistného plnenia
likvidačnému zástupcovi, uplatnením nároku AVUS International s.r.o., kompletným spisovným

materiálom spolu s úradným prekladom cudzojazyčných dokumentov na čl. 105 - 185 spisu, ako aj
ďalšími v odôvodnení napadnutého rozsudku citovanými dôkazmi.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, § 12 ods. 1 písm. g), § 10

ods. 1 písm. a), b), § 2 ods. d), § 4 ods. 1. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

7. Konštatoval, že v spore je daná aktívna legitimácia žalobcu, keďže si súd prvej inštancie osvojil

argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho písomných vyjadreniach a tiež aj ústne na pojednávaní dňa
20.09.2016 (viď body 10., 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

8. Namietanú výšku plnenia súd vyhodnotil ako nespornú, keďže mal za to, že poisťovňa má v každom
z prípadov uvedených v § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., nárok na vrátenie až celého vyplateného

poistnéhoplnenia,pričomspôsobvýpočtuvyplývaz"Tabuľkypostihov"ktomutopostihu,ktorástanovuje
percentuálnu výšku uplatneného nároku a z ktorej je zrejme, že nakoľko nedošlo k doručeniu písomného
hláseniapoistnejudalostidoskončenialikvidáciepoistnejudalosti,žalobcasivsúladestýmtopredpisom
voči žalovanému uplatnil nárok ale len vo výške 80 % z vyplateného poistného plnenia.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalobcovipriznalprotineúspešnémužalovanémuplnýnároknanáhradutrovkonania,keďženevzhliadol
naplnenie zákonných predpokladov výnimočnosti v zmysle § 257 CSP.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný v zmysle odvolacieho dôvodu ust.

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúceho v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
ako aj v tom, že nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnenej strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku
čoho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pre nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku preto
nie je možné ani vecne argumentovať voči napadnutému rozsudku a preto navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Opätovne tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu v spore, nakoľko žalobkyňa aj keď bola poučená opakovane o svojej dôkaznej povinnosti,
neprodukovala v konaní žiaden dôkaz o tom, aby spoločnosť AVUS Budapešť bola jej likvidačným

zástupcom,čonevyplývaanizlistinynastrane 13spisuanáslednebolopotrebnésasúdomvysporiadať
aj s dôvodnosťou plnenia, keďže do dnešného dňa nemá vedomosť, prečo žalobkyňa sa dožaduje
plnenia vo výške 403,88 eur s príslušenstvom, keď sa voči ním rozhodla domáhať regresu vo výške 80
% (775,58 eur - 80 % čo činí 620,46 eur a nie žalovanú sumu. Rovnako čo sa týka priznaného nárokuna náhradu trov konania s poukazom na uvádzané konkrétne skutočnosti apeloval vo veci aplikáciou
ust. § 257 CSP, keďže žalobca ich dlhé roky odmietal informovať o podstatných informáciách nielen
likvidácie ich poistnej udalosti, ale roky jej trvalo predložiť aj listinné dôkazy k uplatnenému nároku.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v konaní sa žalobca vyjadril ku každej
odvolacej námietke zo strany žalovaného, keďže vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.03.2015
dostatočným spôsobom odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, ako aj postavenie
spoločnosti AVUS, ako likvidačného zástupcu. Rovnako odôvodnil aj postavenie spoločnosti AVUS,

tak aj pre účely odvolacieho konania s poukazom na ust. § 15a zákona č. 381/2001 Z.z., ktorého
obsahomjeúpravapovinnostížalobculikvidovaťpoistnéudalosti,ktorénastalivinomčlenskomštáteEÚ
(Maďarsko), prostredníctvom likvidačného zástupcu, ako aj jeho oprávnenie (viď ust. § 15a citovaného
zákona). Preto spoločnosť AVUS v súlade s citovaným ustanovením zákona likvidovala predmetnú
poistnúudalosťvmeneanaúčetžalobcusapelomnadokladovyplatenípoistnéhoplnenialikvidačnému
zástupcovi a uplatnenie nároku AVUS International s.r.o. zo dňa 13.01.2009.

12. Čo sa týka námietky vo výške 271,- eur, ktorá v rámci poistného plnenia poškodeného predstavovala
náhradu trov právneho zastúpenia žalobca uviedol, že vyplatil na účet likvidačného zástupcu sumu vo
výške 775,58 eur a preto uplatnený nárok pozostával z dvoch položiek, a to zo sumy vo výške 504,85
eur, ktorú tvorí škoda na motorovom vozidle poškodeného značka Toyota Hiace, e.č. V. a sumy vo

výšky 271,- eur predstavujúcej náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením, ktorá ale v tomto
konaní uplatnená nebola. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil iba nárok vychádzajúci zo škody na
motorovom vozidle, a to len pomerne vo výške 80 % z 504,85 eur, čo predstavuje žalovanú čiastku vo
výške 403,88 eur. Žalobca rovnako nesúhlasil s námietkou žalovaného, týkajúcou sa naplnenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa a aplikáciou ust. § 257 CSP, keďže žalobca tak, ako každá iná strana sporu

má právo nechať sa v spore zastúpiť, čo jej vyplýva z ust. § 89 ods. 1 CSP s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/16/2014 zo dňa 29.09.2015, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu ČR
sp.zn. II.ÚS 2257/08 a II.ÚS 986/09, so zreteľom na to, že advokátska kancelária žalobcu je zástupcom
žalobcu od roku 2008 a zastupuje ho vo viacerých sporoch a preto priznaný nárok na náhradu trov
konania žalobcovi je účelný a priznaný v súlade s platnou procesnou úpravou. Navrhoval, aby odvolací

súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal žalobcovi plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia,

čo je ale podľa odvolacieho súdu inou vadou konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP nie je
vo veci naplnený, čo sa týka zaplatenia istiny vo výške 403,88 eur rovnako aj ďalšie odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, vyplývajúce z obsahu odvolania odvolateľa , okrem zaplatenia

príslušenstva z istiny.

16. Odvolací súd konštatuje, že čo sa týka zaplatenie istiny rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo,

aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. 191 a násl. CSP účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v tejto časti výroku nie je preto

nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci v tejto časti výroku napadnutého rozsudku.17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, pričom žalovaný ani nenavrhoval vykonanie ďalších
dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania,

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

18. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku v časti výroku o zaplatenie
istiny vo výške 403,88 eur, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2

CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd dopĺňa, že aktívna legitimácia žalobcu tak ako to konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku, jednoznačne vyplýva z ust. § 12 ods. 1 písm. g, ako aj § 15a zákona č. 381/2001

Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len v texte zákon o PZP viď body 18 až 24 s
odkazom na bod 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a preto spoločnosť AVUS v súlade s týmto
citovaným ustanovením likvidovala predmetnú poistnú udalosť v mene a na účet žalobcu so zreteľom na
vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.03.2015, o čom svedčí ako dôkaz aj doklad o vyplatení poistného plnenia

likvidačnému zástupcovi a uplatnenie nároku AVUS International s.r.o. zo dňa 13.01.2009.

20. S odkazom na ust. § 12 hore citovaného zákona, keďže poisťovateľ má proti poistníkovi nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných

osobitného zreteľa, porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona, t.j. písomne neoznámil
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej
republiky, vychádzajúc zo spôsobu výpočtu uplatnenia nároku na náhradu škody v znení „Tabuľky
postihov“, ktorá stanovuje percentuálnu výšku uplatneného nároku, si žalobca voči žalovanému uplatnil
dôvodne len pomerne nárok vo výške 80 % z vyplateného plnenia vo výške 504,85 eur, tvoriacej škodu

spočívajúcejvškodenamotorovomvozidlepoškodeného,keďžesumuvovýške271,-eurpredstavujúcu
náhradu nákladov v spojení s právnym zastúpením si žalobca v spore neuplatnil.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti výroku
o zaplatenie istiny vo výške 403,88 eur, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na

ust. § 387 ods. 2 CSP.

22. Nakoľko výrok o priznaní príslušenstva z istiny odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda, je v
rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, napĺňa uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a
preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o priznaní príslušenstva z istiny zrušil v spojení

s výrokom o nároku na náhradu trov konania, keďže s týmto výrokom tento výrok súvisí a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

23. V zmysle § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie nové rozhodnutie o príslušenstve z
už priznanej istiny jasne a výstižne odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s výrokom o nároku

na náhradu trov konania, so zreteľom na správne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, právne posúdenie
veci, ako aj na odvolacie námietky žalovaného v tomto smere.

24. V novom rozhodní súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle
§ 396 ods. 3 CSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).