Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610202538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4610202538.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a. s. IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnej: T. F., IČO: 37 386 862,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, V., o vymoženie sumy 306,60 € s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduTopoľčanyč.k.8Er/210/2010-39zodňa21.12.2017,takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/210/2010-39 zo dňa 21.12.2017 p o
t v r d z u j e.

2. Povinná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Ďalej rozhodol, že priznáva

súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Ďalej rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 a § 202 a nasl.
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne
judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinnej spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo
po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá
príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a

63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou
postihnuteľného majetku povinnej, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených
spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší
postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a
exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná

exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinnej, čo je zvýraznené v samotnom
Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z
exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným
spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec
sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie

(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či
sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku)a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný
súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou

môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo
dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinnej ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinnej v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná
vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej nie je podmienené súhlasom oprávneného,

ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinná
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.

1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno
exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu
práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/04). Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia
majetku povinnej podľa súdnym exekútorom predložených fotokópií o lustrácii majetku povinnej, súd
exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej.
Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinnej: povinná nie je
poberateľomžiadnejsociálnejdávky(dôchodok,dávkavnezamestnanosti,úrazovádávka,nemocenská

dávka), v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinnej, povinná nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla, nemá účet v banke.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie priznal voči oprávnenému podľa § 203 ods. 2 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne

vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). O trovách exekučného konania súd
rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že

exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie
bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je v rozpore s touto zásadou. Predčasným
zastavením exekúcie sa upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú
právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí. Exekúciu možno začať a v nej
pokračovať len na základe návrhu oprávneného, a je len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k

zastaveniu exekúcie, alebo v nej bude pokračovať. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 1.4.2010, číslo
5406 029799 poveril súdneho exekútora, na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 30.3.2010, v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV
401/09603/2009 zo dňa 21.12.2009, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 306,60 € s
príslušenstvom. Dňa 02.10.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúciez dôvodu nemajetnosti povinnej, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani
finančné prostriedky povinnej a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si
uplatnil trovy exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví na
návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by

postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd v zásade rozhoduje o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je
však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

15. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko v uvedenom prípade vykonaným šetrením súdneho exekútora

nebol zistený žiadny majetok povinnej, ktorý by podliehal exekúcii, súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej
nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie
napr. i z dôvodu očakávania, že povinná v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie

musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie
exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Súd prvej
inštancie preto exekúciu správne v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ak súd zastaví exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie),
súd vždy v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviaže k náhrade trov exekúcie oprávneného.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.21. Podľa § 255 ods. 1 CPS, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu voči oprávnenému. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia bude
rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).