Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218000
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214218000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: N. F., narodený XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX M. M. č. XX, o zaplatenie 1.297,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/269/2014-40 zo dňa 3. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia zmluvnej podmienky podľa hlavy
18 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - DUO za podmienku
neprijateľnú, z r u š u j e .

III. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.050,-
eur, ďalej ročný úrok z omeškania vo výške 162,47 eura, úrok z omeškania 18,15% ročne zo sumy
1.050,- eur od 06.09.2014 do zaplatenia a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku

žalobu zamietol a určil, že zmluvná podmienka podľa hlavy 18 úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - DUO je neprijateľnou podmienkou. Napokon uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 47,92 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Mal preukázané, že účastníci dňa 19.03.2012 uzatvorili úverovú zmluvu č. 4203063149. Na základe tejto
zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 1.050,- eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať formou 18 mesačných splátok po 85,27 eura. Ročná úroková sadzba úveru
predstavovala 35,65% a RPMN 42,8%. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a na úver

nič neuhradil. Preto žalobca uplatnil uvedenú istinu 152,21 eura, úrok 200,77 eura, zosplatnenú istinu v
sume 897,79 eura, zmluvnú pokutu 17,- eur, dlžné poistné 28,40 eura a poplatok za upomienku 36,- eur.

2. Konštatoval, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. S poukazom na tieto skutočnosti sa potom úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona. Preto súd žalobcovi priznal len istinu v sume 1.050,- eur, nakoľko

podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere zistil, že celková výška úveru bola 1.050,- eur, z toho žalovaný
nič neuhradil. Čo sa týka kapitalizovaného ročného úroku z omeškania uplatneného v sume 200,77 eura
súd prvej inštancie zistil, že zo sumy 1.050,- eur je úrok za obdobie od 13.10.2012 do 05.09.2014 v
sume 162,47 eura, ktorý žalobcovi priznal a vo zvyšku žalobu zamietol. Úroky z omeškania žalobcovipriznal vo výške 8,15% ročne od 06.09.2014 do zaplatenia a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Čo sa týka
poplatku za upomienku 36,- eur, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, o aké upomienky
ide a či vôbec boli žalovanému zaslané, konštatoval nedôvodnosť nároku na zmluvnú pokutu vo výške

17,- eur a dlžné poistné vo výške 28,40 eura a preto v tejto časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že žalobca bol v konaní
úspešný v rozsahu 61,84% a v takomto pomere má preto právo na náhradu trov konania účelne
vynaložených a správne vyčíslených.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (§ 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), i), § 3 ods. 3), ustanoveniami
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), j) ), ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (§ 3 ods. 1,
§ 39, § 41, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 5).

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca. Skonštatoval,žesúdprvejinštancie
vo výroku vyhlásil neprijateľné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach, avšak v
odôvodnení rozsudku sa vôbec nevenuje výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach a
neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľných podmienok. Žalobca nepovažuje

preto rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený v súlade s ustanovením § 157 OSP a poukazuje
na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorá kladie dôraz na dostatočné a relevantné dôvody
rozhodnutia súdu, ktoré sa týkajú ako skutkovej, tak i právnej stránky rozhodnutia (napr. III.ÚS 328/05,
III.ÚS 116/06, III.ÚS 107/07). Poukázal na to, že rozhodnutie súdu musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nepostupoval

s odbornou spôsobilosťou pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia a poukázal na názor Najvyššieho
súdu SR, ktorý rovnako kladie dôraz na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí a možnosť strany
oboznámiť sa s argumentmi súdu, keďže účastníkovi je takéto rozhodnutie určené. Autoritatívna
povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu
z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti

vysloveného právneho názoru. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o tom, že by predmetná zmluva
účastníkov obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach tak, ako uvádza súd. Podstata právnej úpravy vymedzenej Smernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa
pred ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred uzatvorením nemôže

individuálnedohodnúťatýmovplyvniťaktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to do takej kvality, ktorá musí byť značná,
nie malá či nepatrná v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania
rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku

silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej
moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Nemožno si však túto podporu zamieňať s nevhodných
paternalizmom štátnej moci v súkromno-právnych vzťahoch. Štát prostredníctvom súdnej moci nemôže
za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré nároky sa môžu dostať do jeho
dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska ich domnelej vhodnosti z pohľadu neosobného štátu.

Podľa názoru žalobcu nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne, najmä z pohľadu, akú
majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné sledovať, aký to bude mať právny následok
pre budúce právne vzťahy, ak súd neprijateľné podmienky vyhlási.

6. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach žalobcu treba uviesť, že sú

platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a majú rovnakú právnu
moc a váhu ako dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Nie je možné odlišne posudzovať
jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď sú úverovú zmluvné podmienky tzv. typovými, ich
platnosť a právna vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových
zmluvných vzťahov. Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený

v texte listiny. Dôležité je, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Preto do úvahy prichádzajú
písomne zachytené písmená, značky a čísla. Vlastný text listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným
spôsobom. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipuláciis jeho jednotlivými časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je
poznateľná z obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná.

7. V súvislosti s písomnou formou úverovej zmluvy žalobca poukázal na skutočnosť, že tak ako žiadny
právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny
predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Pri
úverovýchzmluváchjepotrebnédaťprednosťvážnemienenémuaobsahovobezchybnémuprejavuvôle
pred bezúčelným formalizmom, napríklad súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny,

ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní ako súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané
(rozsudok NS ČR z 27.03.2008 sp. zn. 26 Cdo 2317/2006). Preto argumentácia súdu prvej inštancie o
nepodpísaní textu zmluvnej pokuty zo strany žalovaného neobstojí.

8. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že by zmluva nespĺňala podmienky uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010, t.j. že by nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadne poradie, v ktorom sa tieto budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Poukázal na tú skutočnosť, že v
zmluve o úvere boli všetky potrebné náležitosti jednoznačne uvedené, keďže výška mesačnej splátky
bola dohodnutá sumou 85,27, počet splátok 18, ich úhrada do 30. dňa v mesiaci, pričom v jednotlivých
splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrokov, poplatkov za vedenie úverového účtu, úroky,

prípadne náhrada za poistné a poplatok za predčasnosť zmeny splátok. Predmetná úverová zmluva
spĺňa všetky zákonom vyžadované podmienky a náležitosti.

9. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP, účinného od 1.7.2015, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskoršíchpredpisov-Občianskehosúdnehoporiadku-ďalejajOSP,akt.362ods.1CSP),oprávneným
subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného
v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1
CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

11. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/269/2014 je
nárok žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 1.297,55 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe
žalobcu čiastočne vyhovel, keďže uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.050,- eur, ďalej ročný

úrok z omeškania 162,47 eura, úrok z omeškania 8,15% ročne zo sumy 1.050,- eur od 09.06.2014
do zaplatenia a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobcu zamietol. Určil
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa hlavy 18. úverových zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu
DUO a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 47,90 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

12. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha priznania nárokov, ktoré mu boli súdom prvého stupňa
zamietnuté a to priznanie žalobcom uplatnených úrokov a poplatkov, keďže súd prvého stupňa uzavrel,
že zmluva nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. - § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca v odvolaní argumentuje tým, že je jednoznačne

stanovená mesačná splátka (85,20 eura), ich počet (18) a úhrada nasledujúcich splátok vždy po
kalendárnom mesiaci (30. dňa). Jasne je teda definovaná výška splátok, počet a frekvencia. Tieto údaje
sú rovnako uvedené aj na lícnej strane zmluvy o úvere. Poukázal na dojednanie, v zmysle ktorého jeklient povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver až do
úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.

13. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že podmienky
úverovej zmluvy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení predmetná úverová zmluva nespĺňa.

14. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (na ktorý
poukázal aj súd prvej inštancie) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11
ods. 1 písm. b) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. Ustanovenie § 9 ods. 1 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch normuje, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí obsahovať. Absencia týchto
náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to aj z dôvodu ochrany
spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým
stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné

prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.

17. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)).

18. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nie je svojvoľné, ale
predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo svojich
povinnostiach a tak sa vyhol sankciám v prípade neplnenia si povinností, rsp. ak sa tak stane, aby presne
a jasne boli vymedzené dôsledky.

19. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, preto sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka a citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd
dospel k rovnakému záveru ako súd prvoinštančný, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Odvolací súd

konštatuje, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné si uvedený údaj z ostatných dohodnutých podmienok
vydedukovať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva uvedenú
náležitosť presne obsahovala.

21. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k záveru, že
primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký
výklad citovaného ustanovenia, že zmluva musí obsahovať jasne a zrozumiteľne uvedenie počtu atermínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia a to predovšetkým pre splnenie záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre

spotrebiteľa, od ktorého nemožno požadovať, aby uvažoval s použitím viacerých pojmov, nezriedka
nachádzajúcich sa v rôznych častiach listín predkladaných spotrebiteľovi na podpis.

22. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné

poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu
ako nedôvodnú v časti prevyšujúcej sumu 1.050 eur zamietol, pretože úver je potrebné
považovať za úver bez úrokov.

23. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal poplatky za upomienky

a poistné, keďže predmetný úver je úverom nielen bez úrokov, ale aj bez poplatkov.

24. Súd prvej inštancie súčasne zamietol žalobu žalobcu v uplatnenej časti nároku na zmluvnú pokutu
v sume 17,- eur.

25. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu opiera o úverové podmienky, v ktorých je dojednanie o
zmluvnej pokute. Dojednanie ustanovení o zmluvnej pokute je teda obsiahnuté v úverových obchodných
podmienkach k úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľský charakter, čo nemožno považovať za súladné
s ustanovením § 544 ods. 2 OZ. Úverová zmluva, ako aj obchodné podmienky ktoré sú jej súčasťou, je
typovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

26. Predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola
dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v
obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s tým
záverom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné. Poukazuje pritom

na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať
ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť
faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri
existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého
zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré

pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou
konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu.

27. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti

prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude
chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého
účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno
poskytnúť právnu ochranu.

28. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť
pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti
dopadá ale i na aplikáciu úverových (všeobecných obchodných) podmienok. Platí pritom, že i v
spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia
má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť

predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej
a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a
o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v

právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených
východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy
zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných - úverových podmienok, ale iba priamo vsamotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález
Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11).

29. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci
spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v
podpísanej zmluve, ale iba v podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno
považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok zákonom
predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí

dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť
oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty
17,- eur aj s príslušenstvom zamietol.

30. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zamietnutia uplatnenej
pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty v sume 17,- eur ako vo výroku vecne správny s použitím § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

31. Pokiaľ súd prvej inštancie určil, že hl. 18 zmluvných úverových podmienok spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. - DUO je neplatná z dôvodu neprijateľnej podmienky, predmetný výrok nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu a tým danú

neplatnosť takéhoto dojednania potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
zmluvnej pokuty v sume 17,- eur (§ 40 ods. 1,3 OZ) a v časti určenia uvedenej zmluvnej podmienky
ako neprijateľnej výrok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, pretože
neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a uvedený nedostatok bolo potrebné napraviť pred
odvolacím súdom a určujúci výrok ako nadbytočne vydaný bolo dôvodné zrušiť.

32. Odvolací súd potvrdil súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP) vo výroku o
trovách vzniknutých žalobcovi pred súdom prvej inštancie.

33. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).