Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215564
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214215564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ulica XXX/XX, XXX XX F. M., o zaplatenie 876,26

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14C/283/2014-46 zo dňa 10. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd I. inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd I. inštancie odôvodnil citáciou § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 a 2, § 101, § 103
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 2, § 3 ods. 1, 6, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z. z, o spotrebiteľských úveroch. Skutkovo svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu zistil, že žalovaná naposledy čerpala finančné prostriedky
od právneho predchodcu žalobcu dňa 11.11.2010. Dňom nasledujúcim, teda dňom 12.11.2010 si právny

predchodca žalobcu mohol prvýkrát uplatniť právo na vrátenie aj posledného čerpania. Skôr čerpané
prostriedky si mohol uplatniť ešte skôr. Najneskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie.

3. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ide o vzťah
spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, a
to aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia, pretože lehota na premlčanie je kratšia

ako podľa zákonnej úpravy Obchodného zákonníka. Preto, ak lehota na plnenie začala plynúť dňom
12.11.2010, trojročná lehota potom uplynula dňa 12.11.2013. Žalobca však žalobu podal na súd až
01.08.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Na dôvažok súd dodal, že pre posúdenie,
či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.mája 2014, je možné aplikovať aj na konania
začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný
charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha

citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania

súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd
je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. O trováchkonania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď po procesnej stránke bola úspešná žalovaná, avšak
nakoľko jej zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne neuplatnila, súd jej ich
ani nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z
dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) a e) OSP. Žalobca uviedol, že predmetom
zmluvy o úvere č. 6001032458 (ďalej len „ÚZ"), bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

(ďalej len „UZP"), žalovaná zároveň obdržala od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj Príručku pre
držiteľa (ďalej len „Príručka"), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len ,,Sadzobník"). Žalovaná
podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola s nimi oboznámená,
rovnako ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník
poplatkov. ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom
ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume

990 eur zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Držiteľ revolvingového úveru má
k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Okrem samotného nákupu
mohla žalovaná taktiež počítať aj s výberom hotovosti. Pokiaľ ide o nedostatok vôle žalovanej vstúpiť'
do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, čím svoje rozhodnutie okrem iného odôvodňuje Okresný
súd, žalobca to odmieta s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka upravujúce platnosť

právneho úkonu. Uvedený zákon v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny
úkon považuje za platný, a tým aj účinný (schopný vyvolať právne následky). Žalobca je presvedčený,
že pri podpise zmluvy nebolo voči žalovanej vyvíjané žiadne násilie ani nepriamy nátlak na psychiku
žalovanej, preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle - bola v tomto prípade naplnená,
čodokazujeajskutočnosť,žežalovanásisamaaktivovalakartu,čerpalaúveračerpanýúverajsplácala!

Ďalším dôvodom neplatnosti právneho úkonu je prípad, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom
obchádza zákon. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď síce právny úkon nie je v priamom
rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho ciele a zmysel (ratio legis)
obchádzajú.Abyprávnyúkonbolpodľa§39OZneplatný,musíísťourčitýkvalifikovanýrozpor3dobrými
mravmi.

5. Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá
právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou.
Nie je preto vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byt' v rozpore s dobrými
mravmi. Ide najmä o prípady, keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je

dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným
motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva). Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade
individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich
vtedajšie postavenie. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy,

bez ohľadu na to, či jeho obsah bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi, bez ohľadu
na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil a či niektorá zo strán bola pri uzavieraní zmluvy
v dobrej viere (Ro NS ČR z 26.9.2007, sp. zn. 32 Odo 174/2005 a sp. zn. 32Cdo 150/2007). Treba
v tejto súvislosti zdôrazniť i ten fakt. že nemožno príslušný súd chápať ako "advokáta" toho ktorého
spotrebiteľa. V neposlednom rade je zrejmým i to, že žalovaná podpisovala príslušnú úverovú zmluvu

a uzatvárala tak predmetný úverový vzťah so žalobcom v rozhodnom období ako osoba plne spôsobilá
na právne úkony, zmluvu podpisovala dobrovoľne, nikto ju k tomuto podpisu nenútil, to znamená plne
si uvedomovala jej záväzky voči žalobcovi v zmysle tejto úverovej zmluvy. V nadväznosti na odvolávku
konajúceho súdu (žalovaná bola do právneho úkonu donútená). Žalobca má za to, že v prípade,
že vôľa konajúceho subjektu (viď text vyššie) je daná, na platnosť právneho úkonu sa podľa § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby tento právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne. rozsah, množstvo právnej terminológie alebo písmo v dotknutej úverovej zmluve a
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, v danom prípade nemôže
mať za následok neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, takisto
text týkajúci sa dojednaní o revolvingu je písaný takou veľkosťou písma, ktorá umožňuje zistiť obsah

dojednaní, s ktorými odporca prejavil súhlas podpísaním úverovej zmluvy. Žalobca dodáva, že žiadny
všeobecne záväzný právny predpis, t. j. ani lex generalis, ani lex specialis neurčoval v čase uzavretia
zmluvy formu zmluvy, na základe ktorej záväzkový vzťah vzniká, resp. nestanovoval veľkosť písma,
akou má byť zmluva napísaná. V súvislosti s tým je žalobca presvedčený, že jednak v úverovej zmluveboli konzekventne uplatnené všetky náležité ustanovenia súvisiacich právnych noriem a jednak použitie
rôzneho typu a veľkosti písma v úverovej zmluve nie je okolnosťou, ktorá by ju robila neplatnou.

6. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením predmetnej veci zo strany súdu, ktorý v odôvodnení
rozsudku uvádza, že je nárok žalobcu premlčaný v celej výške. V prvom rade nesúhlasí so stanovením
začiatku plynutia premlčacej lehoty, a to dňom 12.11.2010 - prvým dňom po poslednom čerpaní
revolvingového úveru. Súd neprihliadal na skutočnosť, že žalovaná riadne splatila 14 splátok, poslednú
dňa 21.09.2011. Žalobca so stanovením začiatku plynutia premlčacej lehoty nesúhlasí, nakoľko

postupoval v súlade so zákonným ustanovením v znení: „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky." Rovnako žalobca postupoval v súlade s Hlavou 7 §3 písm. a), v znení: „Klient je povinný celý
čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: sa oneskoril s platením aspoň dvoch
splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšie ako tri mesiace. "

7. Žalobca zastáva právny názor, že odo dňa zosplatnenia neplynie dvojročná subjektívna premlčacia
lehota, ale trojročná objektívna odo dňa zročnosti celého dlhu (odo dňa 13.03.2012). Žalobcov
uplatňovaný nárok by mal byť premlčaný dňa 13.03.2015. Svoj návrh na začatie konania doručil súdu
dňa 01.08.2014, teda v lehote. Na základe vyššie uvedených skutočnosti zastáva právny názor, že jeho

nárok uplatnený na súde I. inštancie nie je premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby
odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie, eventuálne
vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok tak, že predmetnej
žalobe v celom rozsahu vyhovuje. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu I. inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 876,26 eur s ročným úrokom z omeškania
vo výške 185,82 eur a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 876,26 eur od 22.074.2014 do
zaplatenia. Svoj nárok žalobca odvodzuje zo zmluvy o úvere č. 6001032458 zo dňa 30.01.2010, ktorej
predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Zo zmluvy o

úvere (č. l. 7) vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver (úverový rámec) 990 eur na kúpu čiernej techniky
zn. Samsung- plazma + xbox v predajnej cene 847 eur. Výška prvého čerpania bola dohodnutá na
sumu 762,30 eur a výška mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy. Žalovaná bola výzvou zo dňa 27.02.2012
vyzvaná k splateniu celého úveru vo výške 882,28 eur, a to najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto
výzvy. Podľa poštového podacieho hárku mala byť predmetná výzva odoslaná dňa 01.03.2012.

12. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Začiatok
plynutia premlčacej lehoty podľa názoru súdu I. inštancie začal plynúť odo dňa 12.11.2010 (to je dňom
nasledujúcim po tom, čo žalovaná naposledy čerpala úver a kedy si právny predchodca žalobcu mohol
prvý krát uplatniť právo na vrátenie aj posledného čerpania) a trojročná premlčacia lehota uplynula

12.11.2013, pričom žalobca podal žalobu 01.08.2014, po uplynutí premlčacej lehoty.13. S prihliadnutím k rozsahu a dôvodom odvolania žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu
posúdeniesprávnostizačiatkuplynutiaauplynutiapremlčacejdoby,čobolodôvodomzamietnutiažaloby
žalobcu.

14. V posudzovanej veci bolo nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou, a v sporoch o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je súd oprávnený
a povinný vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov strán sporu v záujme ochrany slabšej strany
sporu, za ktorého sa považuje aj spotrebiteľ.

15. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že právny úkon (uzatvorenie úverovej zmluvy) bol platný s
odkazomnaust.§37OZ,čovzásadesúdI.inštancieaninesporoval,anamietaltiežstanoveniezačiatku
plynutia premlčacej doby dňom 12.11.2010, keď podľa jeho názoru súd neprihliadal na skutočnosť, že
žalovaná riadne splatila 14 splátok, poslednú 21.09.2011. Podľa jeho názoru uplatnený nárok mal byť
premlčaný 13.03.2015, pričom svoj návrh podal včas.

16. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy

v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 OZ, podľa
ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej
poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 OZ len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených

predpokladov žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím
lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu,
ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou

splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej
splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len
dohodnuté splátky.

19. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok teda nie je významné, kedy veriteľ mohol

dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal. Súd I. inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľaadresovanéhodlžníkovi),tedanaplneniazákonomstanovenýchpodmienokpresplatnosťcelého
zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru, predčasne nesprávne

označil uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie mal za to, že v danom prípade
došlo k plynutiu premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po poslednom čerpaní úveru. Hoci zo strany
žalobcu došlo k výzve na zosplatnenie celého úveru, čo konštatoval i súd I. inštancie a zároveň

uviedol, že nemá preukázané jeho doručenie, nezdôvodnil, aké z toho vyplývajú dôsledky a či k takému
zosplatneniumoholžalobcapristúpiť,keďneskúmalzákonomstanovenépodmienkyustanovenév§565
OZ. Jeho závery o začiatku plynutia premlčacej doby (ktorú počítal od posledného čerpania úveru) sú
zjavne neodôvodnené a odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako súd k takémuto záveru dospel. Vzhľadom
na to, že súd I. inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať

o zaplatenie celého dlhu od posledného čerpania úveru a neskúmal zákonom stanovené podmienky
ustanovené v § 565 OZ, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.21. Za tejto situácie (rešpektujúc povinnosti súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy)
nebolo možné vychádzať z názoru súdu I. inštancie o premlčaní nároku, a preto jeho záver o premlčaní
celej uplatnenej pohľadávky nebol správny. Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu I. inštancie rozlíšiť

splátky, ktorých splatnosť nastala samostatne, za predpokladu zosplatnenia dlhu (pred splatnosťou
celého zostatku dlhu), a u ktorých začala premlčacia doba plynúť splatnosťou celého zostatku dlhu,
ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný základ,
ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 OZ sa odlišuje
dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku dlhu

určeným dňom v tejto dohode.

22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku

v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.

Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

154/2005 z 28. februára 2006).

23. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti
konať pred súdom).

24. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie, mali za následok, že napádané

rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30. júna
2016, t. j. v čase rozhodovania súdu I. inštancie), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

25. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania

práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci
vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia
s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu I. inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu I. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu I. inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia splatnosti
dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti nezaplatených
splátok,uktorýchpremlčaciadobaplynulaododňaichzročnosti(posúdenímsplatnostikaždejjednotlivej
splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo

splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam by začala plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia všetkých kumulatívnych zákonom
stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia relevantného prejavu vôle
veriteľa).27. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.

Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má
dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľa
ustanovenia§5bZoOS(akkpremlčaniunedošlo,budenevyhnutnédôslednesazaoberaťuplatňovaným
nárokom z hľadiska aplikácie na vec sa vzťahujúcich právnych noriem).

28. Súd I. inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými

námietkami účastníkov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu I. inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo
uplatňovanej pohľadávky.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

30. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom I. inštancie
alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).