Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210919
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116210919.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: Ľ. Z., G..

XX.XX.XXXX, K. T. XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí
potok 3, Košice, proti žalovanej: B.. K. O., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX C., v konaní na ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
ospravedlniť sa mu za neoprávnené zásahy do jeho práva na

ochranu osobnosti napísaním ospravedlňujúceho listu, že informácie, ktoré sú predmetom
žaloby a boli poskytnuté listinnou formou Okresnému súdu Košice II boli nepravdivé a že za s tým
súvisiace zásahy do občianskej cti sa žalobcovi ospravedlňuje. Zároveň žiadal žalovanú zaviazať k
náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 3.300 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe odporúčania povereného príslušníka PZ Obvodného
oddelenia Policajného zboru Košice Staré mesto npor. M., ktorá prešetrovala podozrenie z trestného

činu ohovárania podáva civilnú žalobu pre opakované ohováranie a uvádzanie nepravdivých údajov
žalovanou, že 1) je majetný, vydáva sa za chudáka len preto, aby sa vyhol plateniu
vyživovacej povinnosti, 2) stačil zlikvidovať svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. Sk, 3)
neplatí výživné a dňa 12.3.2014 bol odsúdený na 10
mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov
viď. (odvolanie voči uzneseniu 23P 283/2011), pričom jej výrok sa nezakladá na pravde.
Krajský súd v Košiciach po odvolaní žalobcu a preskúmaní predložených dôkazov zrušil tento

rozsudok,nariadilnovépojednávanieanavrholhooslobodiťspodobžaloby.Žalovanounebolpredložený
ani jeden jediný konkrétny dôkaz o jej tvrdeniach voči
žalobcovi. Nepravdivými informáciami vzbudzuje podozrenia voči osobe žalobcu a značne znížila jej
dôstojnosť na Okresnom súde Košice II. Predmetom práva občianskej cti a dôstojnosti je česť občana
v jeho rozmanitých
spoločenských vzťahoch a to v spoločnosti a k vzťahu k ostatným spoluobčanom.
Neoprávnený zásahom je každé nepravdivé a ničím nepodložené obvinenie zasahujúce

právaobčanachránenévzmysle§11a13OZ.Dôstojnosťačesťžalobcubolatýmtokonanímnapadnutá
na Okresnom súde Košice II, kde platí a dodržuje sa zásada verejnosti.3. Žalovaná k žalobe uviedla, že uplatňovaný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žalobca sa
opiera o odvolanie podané jeho bývalou manželkou prostredníctvom
žalovanej z 30.3.2015 voči uzneseniu OS Košice II sp.zn. XXP/XXX/XXXX. Žalobca opomenul, že o

odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach sp.zn. XCoP/XXX/XXXX X.X.XXXX. V rozhodnutí KS Košice
sa výslovne na 4. strane uvádza.... „Pokiaľ ide o pomery otca
detí, na ktoré poukazuje matka v odvolaní, tieto sú právne významné pre rozhodnutie
v konaní o výživné“. Z podanej žaloby nie je zrejmé o aké opakované ohováranie a uvádzanie
nepravdivých údajov sa jedná. V odvolaní sa uvádzajú skutočnosti, ktoré boli resp. ešte

aj sú predmetom súdnych konaní (tieto sú vyšpecifikované v odvolaní z 30.3.2015),
ktoré vedú proti sebe žalobca a jeho bývalá manželka T.. Žalovaná sa v svojich podaniach opierala a
i v súčasnosti opiera iba o listinné
dôkazy - rozhodnutia súdov, resp. o skutočnosti a listinné dôkazy, ktoré žalovanej
predložila jej klientka T.. T. žalovanej preložila fotokópiu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXboer/
XXX/XXXX z 30.11.2015 (jej doručené vo februári 2016). V rozhodnutí NS SR dovolanie povinného

odmietol: Jedná sa o žalobcu, ktorý podal dovolanie proti rozhodnutiu KS Košice o exekúcii - o povinnosti
zaplatiť oprávneným A. a L.Z. dlžné výživné od 17.9.2007 do 5.12.2008. Exekučným titulom je rozsudok
Okresného súdu Košice II. sp.zn. XXP/XXXX z 2.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. XCop/XXX/XXXX z 30.102012. Je pravdou, že žalovaná zastupovala
T. ako zákonnú zástupkyňu v sporoch o určenie výživného, avšak

v exekučnom konaní a s tým spojených ďalších krokoch (podanie trestného oznámenia,
exekučný návrh ....) však kontaktovala kanceláriu B.. Žalobca sa nevedel zmieriť so súdnymi resp.
exekučnými rozhodnutiami, i
s prebehajúcimi súdnymi spormi, preto začal robiť kroky, ktorými znevažoval nielen
bývalú manželku (písaním listov, ktoré sám žalobca predložil v žalobe o ochranu

osobnosti voči bývalej manželke, ale podával trestné oznámenia na súdneho exekútora
B., podal trestné oznámenie na žalovanú, sťažoval sa na B. na exekútorskej komore...). Aj ďalšie
skutočnostiuvádzanévodvolaní z30.3.2015žalovanápodávalavsúladespokynmiasúhlasomklientky
T. napr., že žalobca dával návrh na zníženie výživného v tom čase na mal. deti A. a L. 20.8.2013,
napriektomu,žeešteKrajskýsúdvKošiciachnerozhodoloodvolanížalobcuCoP/110/2013z30.9.2013,

je pravdivé. Všetky tvrdenia uvedené aj v odvolaní z 30.3.2015 boli opätovne prešetrované zo strany
konajúceho Okresného súdu Košice II aj v súdnom konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX (kde žalobca žiadal
zníženie výživného na mal. deti A. a L. a keď sa dcéra A. sa stala plnoletou, konajúci súd tento nárok
žalobcu vylúčil na samostatné konanie). V tomto konaní súd rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn. XXP/
XX/XXXX z 27.4.2016. Tvrdenie žalobcu v bode 3 je vytrhnuté z kontextu odvolania z 30.3.2015, čo

žalobca veľmi rád robí. Na str. 2 predposledný odstavec posledná veta je
uvedené: „V súčasnosti nie je ukončené trestné konanie XT XX/XXXX." Z podania žalobcu nie je zrejmé
o aké nepravdivé informácie zo strany žalovanej
ide, ako môžu vzbudzovať podozrenia voči žalobcovi zo žaloby, o aké
podozrenia sa jedná (nie sú konkretizované), ako žalovaná svojim podaním z 30.3.2015 znížila vážnosť

žalobcu a u koho (konkrétna osoba) na Okresnom súde Košice II. Je otázne konanie žalobcu, ktorý je
od roku 2007 v permanentných súdnych
sporoch s bývalou manželkou T., či sa doslova nestratil, keďže zabúda, čo v ktorom súdnom spore
povedal. Jedná sa o tieto súdne spory: sp.zn. XXP/XXX/XXXX o úpravu rodičovských práv a povinností
a určenie výživného do rozvodu, na výživné je vedené exekučné konanie, sp.zn. XXC/XXX/XXXX o

rozvod a určenie výživného po rozvode, sp.zn. XXP/XXX/XXXX o úpravu styku, sp.zn. XXP/XXX/XXXX
o zníženie výživného na mal. L., voči už plnoletej A. bolo rozhodnuté v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX,
ďalej sp.zn. XXC/XX/XXXX o manželské výživné a sp.zn. XXC/XXX/XXXX na ochranu osobnosti a
nemajetkovú ujmu voči bývalej manželke, vedené na Okresnom súde Košice II. Nie voči žalobcovi sú
neoprávnené zásahy do jeho práv na

ochranu osobnosti, ale sám žalobca koná dosť zvláštnym spôsobom, ktorý znevažuje
akúkoľvek osobu, (i štátne orgány resp. súdy), ktorá si dovolí nezdieľať jeho názor. Žalobca v svojich
podaniach rád používa rôzne nálepky, ale i dehonestujúco sa
vyjadruje na adresu nielen žalovanej ale aj sudcov Okresného súdu Košice II (žalovaná poukázala na
odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. XXP/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v

Košiciach XTo/XX/XXXX, str. 3 odsek 3 odôvodnenia). Žalobca nepoužíva právne kroky (napriek tomu,
že vo viacerých súdnych sporoch je zastúpený advokátom), ale jeho prostriedkami sú výslovne invektívy,
vyhrážky, znevažovanie protistrany s cieľom ju výslovne poškodiť. Pri svojom konaní neberie ohľad na
nikohoani na svoje deti, o čom svedčí aj zápisnica z pojednávania vo veci 26.6.2014 sp.zn. XXP/XX/XXXX.
Žalobu je nejasná, nekonkrétna, účelová, nie je zrejmé, čoho sa
žalobca domáha, nakoľko žaloba obsahuje prvky actio restitutoria, ale aj prvky actio

negatoria, kým petit žaloby nesie výslovné prvky actio satisfactoria. Na základe vyššie uvedených
skutočností a listinných dôkazov žalovaná žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná pokračuje v opakovanom

ohováraní a uvádzaní nepravdivých údajov. Jednoznačne písomne sa súdu vyjadrila, že žalobca pracuje
na čierno. Následne ale vykonanou kontrolou Inšpektorátom práce Košice bolo toto jej nepravdivé
a ohováračské tvrdenie vyvrátené. Žalovaná tvrdí súdnym orgánom, že žalobca je majetný. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dôkladnej previerke jeho majetkových pomerov toto tvrdenie
jednoznačne vyvrátil. Aj Okresný súd
Košice II v uznesení sp.un. XX P XXX/XXXX, ktoré následne potvrdil aj Krajský súd

v Košiciach pod sp. zn. X., uviedol, že bolo zistené vyžiadaním správ z jednotlivých inštitúcií že otec
je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Žalobca žiadal, aby
súd uvedené preskúmal.

5. Následne žalovaná poprela, že by sa vo vyjadrení k žalobe vyjadrovala o tom, že žalobca je majetný.

Z obsahu stanoviska žalobcu jednoznačne vyplýva zmena žaloby. Žalovaná trvala na vypočutí svedkov
B. a T. a navrhla vyžiadať si od predsedu Okresného súdu Košice II, ktorý
je nútený dávať vyjadrenia na podávané sťažnosti žalobcu, stanovisko, či došlo zo strany žalovanej ku
konaniu (ohováranie, klamstvo) vo vzťahu k žalobcovi na o
Okresnom súdu Košice II tak, ako to tvrdí žalobca.

6. Žalobca s návrhom žalovanej na vyžiadanie si stanoviska od predsedu Okresného súdu Košice II
nesúhlasil, mal za to, že on nemá právomoc sa vyjadrovať k žalobe, či došlo ku konaniu (ohováranie,
klamstvo) zo strany žalovanej k žalobcovi. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní upresnil, že
rozširujú svoje skutkové tvrdenia o ďalšie tvrdenie žalovanej, ktoré malo byť v podaní z 15.1.2015

adresované inšpektorátu práce v Košiciach. Súd však navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.
7. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese uviedol, že aj keď je potrebné svojho
klienta zastupovať, všetky tvrdenia má mať advokát podložené dôkazmi. Žalobca sa borí v súdnych
konaniach už vyše 10 rokov a na základe takýchto tvrdení, ako boli opísané v predmetnom odvolaní
voči uzneseniu XXP/XXX/XXXX, rozhodujú súdy v jeho neprospech. Aj keď by súdy mali rozhodovať

nezávisle a nestranne, aj sudca je len človek a vytvára si obraz o jednotlivých účastníkoch konania i
z podaní protistrany. Žalobca má za to, že takýmito vyjadreniami, ktoré boli súdom zaslané, sa jeho
osoba dehonestuje a jeho česť je poškodená.

8. Žalovaná v záverečnom prednese o.i. uviedla, že je viazaná v zmysle advokácie, aby doklady

nikomuinémunepredkladala,jedinesúdu.Súdjeoprávnenýobdržaťtietodokladyainým,tretímosobám
nikdy tieto veci nepredkladala, ani o veciach nerozprávala. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

9. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

10. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.12. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. - platného do 30.6.2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

14. Podľa § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone
advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným
spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

16. Súd zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že sa v ňom

nachádza odvolanie voči uzneseniu zo dňa 18.3.2015 sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým súd vo veci
mal. L. o úpravu styku s otcom E. zaviazal matku T. na náhradu trov štátu vo výške 268,92 eur v
pravidelných mesačných splátkach po 30 eur. V odvolaní matky maloletej zastúpenej advokátkou B.
zo dňa 30.3.2015 bolo o.i. uvedené, že: „O tom, že otec detí neplatí výživné (matka nemá príjem
deklarovaný v predmetnom Uznesení) svedčí aj trestné stíhanie vedené proti otcovi na Okresnom súde

Košice II. pre neplatenie výživného pod č.k. XT XX/XXXX. Dňa 12.3.2014 bol otec detí odsúdený na 10
mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov.“ (str. 24. ods. 4 ), „Za ten čas
otec „snažil zlikvidovať“ svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. korún, dával sa živiť svojím
bratom resp. T.. Máme za to, že otec vedome úmyselne koná tak, aby sa „prézentoval“ ako chudák a
nemusel platiť nikomu nič, na druhej strane deklaruje, že má autoumývareň. Ako dôkaz predkladáme

zápisnicu o výsluchu obvineného z 24.1.2014 a fotokópiu autoumývarne, kde je jeho telef. číslo.“ O
odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania uznesením pod sp.zn. XCop/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 1.7.2015 tak, že KS potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení
o.i. uviedol: „Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo
strany otca nemajú pre rozhodovanie o trovách štátu žiadnu relevanciu, preto súd má za to, že odvolacie

námietky matky v tomto smere sú neopodstatnené.“

17. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XTo/XX/XXXX-XXX . z 9.3.2016 súd zistil, že
ním bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. XT/XX/XXXX. z 12.3.2015, ktorým súd
uznal obžalovaného Ľuboša Vereba za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a
určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že prvostupňový súd má
zistiť a posúdiť konanie obžalovaného vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa jeho predchádzajúceho
zamestnania (či k zníženiu zdroja príjmu povinného došlo z dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne)
a doložené platby vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného.

18. Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 T. z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo zo dňa 10.2.2015 vyhotoveného pre Okresný súd Košice II v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX
bola hodnota obchodného podielu jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti WIXOON GROUP SK s.
r. o. v čase jeho bezplatného prevodu z E. na tretiu osobu záporná, a to mínus 42.423 eur. Zo zápisnice

spísanej na Obvodnom oddelení policajného zboru Košice Staré mesto Y. 28.7.2015 vo veci podozrenia
z trestného činu ohovárania súd zistil, že E. vypovedal, že JUDr. Beáta Pitoráková zastupuje v súdnych
konaniach jeho bývalú manželku a vo svojich vyjadreniach zasielaných súdu uvádza nepravdivé údaje
o jeho osobe, čím verejne poškodzuje jeho povesť, keďže súdnych pojednávaní sa zúčastňujú rôznyobyvatelia mesta Košice a môže ho poškodiť v zamestnaní, ohrozila jeho vážnosť, narušila jeho
dôveryhodnosť a spochybnila pravosť ním predložených potvrdení.

19. Žalobca v konaní k veci vypovedal, že žalovaná ho dostala do takej situácie, že ide policajné auto
a zamestnanci salónu (kde pracuje) hovoria, že idú po neho, že je odsúdený. Odvolanie , ktoré žalovaná
napísala v konaní XXP/XXX/XXXX nebolo len na súde, bolo aj u kolíznej opatrovníčky, na inšpektoráte
práce, na Krajskom súde v Košiciach atď. Žalovaná ho osočuje, predkladá súdu nepravdivé veci. On
musel ísť na úrad práce, je v materiálnej núdzi, je degradovaný v spoločnosti, nemá vodičský preukaz,

má 8 exekúcií atď, je to reťaz, má 12 konaní. Tvrdenia žalovanej v predmetnom odvolaní, že zlikvidoval
firmu, neplatí, vyhýba sa… ho poškodili. Sudcovia zobrali jej tvrdenia do úvahy a on konania prehral, bol
odsúdený. Až teraz sa obnovili niektoré konania a je úspešný. Žalovaná má vedieť, čo hovorí zákon o
advokácii, nie za každú cenu nahovárať klienta a doviesť to do takého štádia, že to druhého poškodí.
Má usmerniť klienta, keď tvrdí, že on robil na čierno.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne zistený skutkový stav veci pre rozhodnutie
vo veci, preto ďalšie navrhnuté dôkazy - irelevantné pre rozhodnutie vo veci - nevykonal.

21. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti,
že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu

na právach chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť
splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných
zákonných ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv
chránených týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce
tvrdenie alebo pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne

spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
aj zásah do súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky
ako Listinou základných práv a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý
splniť tieto náležitosti a je potrebné neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v
ktorom k zásahu došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových

tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. V prípade, že dôjde k
neoprávnenému zásahu do týchto práv, má postihnutý právo na to, aby mu súd poskytol ochranu.

22. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorým môžu byť dotknuté osobnostné
práva. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými

môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito
znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak
sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutnáobranačikrajnánúdza),tiežjehoobjektívnaspôsobilosťnegatívnedopadnúťnaosobnosťfyzickej

osoby a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv.
Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a v prípade, že by sa nezdalo postačujúce
morálne zadosťučinenie, aby jej bola priznaná aj peňažná satisfakcia - náhrada (nie trest) nemajetkovej

ujmy v peniazoch, pričom podmienka, aby neoprávnených zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je, len pravidelná. Zodpovednosť za neoprávnený
zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti
fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

23. Podľa žaloby, nepravdivé tvrdenia žalovanej v odvolaní, ktoré písala ako právna zástupkyňa T.
voči uzneseniu zo dňa 18.3.2015 sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XXX, že 1) je majetný, vydáva sa za chudáka
len preto, aby sa vyhol plateniu
vyživovacej povinnosti, 2) stačil zlikvidovať svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. Sk, 3)
neplatí výživné a dňa 12.3.2014 bol odsúdený na 10

mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov
viď. vzbudila podozrenia voči jeho osobe a značne znížila jeho dôstojnosť na Okresnom súde Košice
II, kde platí a dodržuje sa zásada verejnosti, čím malo byť zasiahnuté do jeho osobnosti.24. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva
alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2,

3 Občianskeho zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom,
Zákonom o rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci
a v medziach týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti,
aby preukázal, že existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť
zásahu vylučuje.

25. V predmetnej veci bolo preukázané v konaní, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi postupovala
zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom, keď ako advokátka v súlade so zákonom o
advokácii hájila záujmy svojej klientky a napísala v súlade s vtedy platným O.s.p. v jej prospech
odvolanie, pričom uviedla informácie získané od klientky. V sporovom konaní v tom čase, rovnako
ako aj v súčasnosti, strany sporu boli povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, príp. poprieť skutkové tvrdenia protistrany, pričom dôkazy a
tvrdenia strán sporu hodnotil a hodnotí súd podľa svojej úvahy. Konanie žalovanej nevybočilo z medzí
uvedených právnych noriem, žalovaná postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Navyše, v konaní
bolo preukázané, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní na uvedené tvrdenia neprihliadal, keď
uviedol, že „Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo

strany otca nemajú pre rozhodovanie o trovách štátu žiadnu relevanciu, preto súd má za to, že odvolacie
námietky matky v tomto smere sú neopodstatnené.“ Aj ak by ich považoval za relevantné, prihliadal by
na ne len v prípade, ak by boli podložené dôkazmi. Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia
alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať
i tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých

nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. O predmetnom odvolaní,
ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, krajský súd v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
rozhodoval bez nariadenia pojednávania. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná (ale ani iná
osoba alebo orgán) obsah predmetného odvolania zverejnila alebo verejne oboznámila. Súd má za to,
že konanie žalovanej nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne. Žalobca v konaní

nepreukázal ani, že by v súvislosti s tvrdeniami v predmetnom odvolaní došlo k ujme na jeho právach
chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, že sa u niekoho konkrétneho znížila
jeho vážnosť. Súd podotýka, že u tvrdenia v predmetnom odvolaní, že dňa 12.3.2014 bol otec (žalobca)
odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov, už na prvý
pohľad je zrejmé, že došlo k zjavnej nesprávnosti, nakoľko nemôže byť uložený trest odňatia slobody

nepodmienečne a zároveň podmienečne a v tomto tvrdení sa neuvádza, že odsúdenie je už právoplatné.

26. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí aj od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,

ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-

právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

27. V neposlednom rade súd uvádza, že v konaní nebola preukázaná ani pasívna legitimácia žalovanej,

keďže tá napísala predmetné odvolanie v mene a v súlade s pokynmi svojej klientky T.. Zo spisu
Okresného súdu Košice II sp.zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca podal žalobu na ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy aj proti T., kde v bode 2 popísal rovnaký skutok, ako je uvedený
v bode 3 predmetnej žaloby na tunajšom súde.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že v konaní
úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške.

31. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.