Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115211101
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115211101.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: N. D., rod. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX X. XXXX/X XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina,
s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova 20, IČO: 47 246 731, proti žalovanej: V.. U. W., nar. XX.
T. XXXX, bytom XXX XX H. H., I. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Máriou Bellákovou, advokátkou, 974 01

Nemce,Nemčianskacesta95,IČO:45029504,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 11. 2016 číslo konania
10C/203/2015 - 201 do výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vec v
r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Ostatných nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej
k bytu č. X, nachádzajúcemu sa na prízemí vo vchode č. XX obytného domu súpisné číslo XXXX,
postaveného na parc. č. KN C XXXX, parc. č. KN C XXXX, parc. č. KN C XXXX a spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXX, vedenému

na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., okres H. H., a tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej. Žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 31 175,- Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, a preto bolo potrebné rozhodnúť o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, pričom hodnota nehnuteľností bola určená v danom

konaní znaleckými posudkami, na základe ktorých bolo rozhodnuté tak, že po prikázaní nehnuteľností
do výlučného vlastníctva žalovanej táto je povinná vyplatiť žalobkyni sumu 31 175,- Eur v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 257 CSP, keď
stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že strany sa neboli schopné dohodnúť
na cene bytu, ktorú bolo treba určiť znaleckým dokazovaním.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a priznať nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, a to z dôvodu, že neboli zistené také okolnosti, pre ktoré by bol dôvod na to, aby trovy
konania žalobkyni neboli priznané. Neexistujú totiž žiadne také okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré by v danej veci odôvodňovali postup podľa ustanovenia § 257 CSP, tak ako na to poukázal súd
prvej inštancie. Bola to práve žalovaná, ktorá v konaní mala námietky proti hodnote nehnuteľností,

preto odďaľovala na rozhodnutie vo veci samej a nevedela sa so žalobkyňou dohodnúť na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa preto musela pristúpiť k podaniu žaloby na súd,ktorý v konečnom dôsledku rozhodol v súlade s jej návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom hodnota, na ktorú zaviazal súd žalovanú ako výplatu za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva žalobkyni, nebola veľmi rozdielna oproti tej, ktorú v žalobe požadovala

samotná žalobkyňa. Okrem toho žalovaná disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami pre to, aby
mohla vyplatiť žalobkyňu za odstupujúci podiel, a teda na jej strane neexistujú také sociálne pomery,
ktoré by boli aj dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni. Žiadala preto rozhodnúť v
zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a žiadala ho v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť. Podľa názoru žalovanej,
súd správne postupoval podľa ustnavenia § 257 CSP pri náhrade trov konania, pretože strany sporu
neboli schopné dohodnúť sa na cene bytu, a teda na finančnej výplate za odstupujúci podiel na
nehnuteľnosti. Žalovaná poukazovala na to, že navrhla žalobkyni vysporiadanie spoluvlastníctva takou
istou formou, ako to navrhla žalobkyňa, ovšem nevedeli sa strany dohodnúť na finančnom odškodnení

za podiel žalobkyne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za súladné aj s nálezom Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2015.

4. Na vyjadrenie žalovanej reagovala opätovne písomne žalobkyňa, ktorá nepovažovala vyjadrenie
žalovanej za dôvodné a právne významné. V tejto súvislosti poukazovala na to, že nález Ústavného

súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 158/2015 vychádza z úplne iných skutkových okolností, ako je tomu v
danej veci. Keďže ide o rozdielnu právnu situáciu, nie je možné z takéhoto rozhodnutia vychádzať.
Inak poukazovala na to, že to bola práve žalobkyňa, ktorá sa snažila vyriešiť spor mimosúdne, navrhla
aj výplatu za svoj spoluvlastnícky podiel, pričom aj znaleckými dokazovaniami sa fakticky preukázala
hodnota nehnuteľnosti, na základe ktorej požadovala žalobkyňa vyplatenie náhrady za svoj odstupujúci

podiel. Žalovaná v konaní nenavrhovala žiaden alternatívny postup napriek tomu, že poukazovala na to,
že nemá finančné prostriedky, namietala možnosť odpredať nehnuteľnosť tretej osobe. Tiež sa nebolo
možné so žalovanou dohodnúť, musela preto podať žalobkyňa žalobu na súd, zaplatiť súdny poplatok,
pričom zabezpečila aj podklady z realitných kancelárií, z ktorých bolo možné vychádzať. Bola to práve
žalovaná, ktorá sťažovala postup v konaní, pričom poukázala na to, že pôvodne uplatňovaná suma

žalobkyňouvkonanísaveľminelíšilaodtej,ktorábolasúdompriznanánazákladeznaleckýchposudkov,
ktoré v konaní boli vypracované. Žiadala preto rozhodnúť už v zmysle skôr podaného odvolacieho
návrhu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu
danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu podaného odvolania žalobkyne vyplýva, že táto v podanom odvolaní napadla rozsudok súdu
prvej inštancie len vo výroku o trovách konania. Ostatné výroky, ktoré sa dotýkali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žalobkyňou napadnuté neboli a v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť.

7. Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne preto krajský súd preskúmaval len rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, ktorým súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

8. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v odôvodnení rozsudku, ktoré sa týka napadnutého

výroku je pomerne stručné, lebo súd prvej inštancie odkázal na ustanovenie § 257 CSP, pričom okolnosti
hodné osobitného zreteľa videl len v tom, že strany sporu neboli schopné sa dohodnúť na cene bytu,
ktorú bolo treba určiť znaleckým dokazovaním. Takéto odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie
nepovažuje krajský súd za dostatočné pre postup podľa ustanovenia § 257 CSP.

9. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.10. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva so žalovanou s tým, že k dohode medzi žalobkyňou a žalovanou, ako
stranami sporu, nedošlo, preto musela podať žalobu na súd. Podanou žalobou sa domáhala zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovanej a táto jej vyplatí na úhradu jej podielu sumu 31 750,- Eur a pre prípad, že by
nemala záujem žalovaná o prevod spoluvlastníckeho podielu do svojho výlučného vlastníctva, teda
nadobudnutie celej nehnuteľnosti, tak navrhovala alternatívne zrušiť podielové spoluvlastníctvo medzi
stranami sporu takým spôsobom, že nehnuteľnosť bude predaná a výťažok bude rozdelený medzi

strany sporu podľa ich podielu na predávanej nehnuteľnosti. V konečnom dôsledku treba poukázať
na to, že návrhu žalobkyňa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené,
pretože podielového spoluvlastníctvo bolo zrušené takým spôsobom, že celá nehnuteľnosť pripadla do
výlučného vlastníctva žalovanej a tejto bola uložená povinnosť rozhodnutím súdu zaplatiť žalobkyni 31
175,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa výsledku súdneho sporu treba vyvodzovať,
že žalobkyňa v konaní v danom prípade mala úspech, a teda prichádza u nej do úvahy náhrada trov

konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Použitie ustanovenia § 257 CSP je podľa

jeho obsahu výnimočné a prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd by mohol dôjsť k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti nie je dôvod priznať. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Táto výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí

zodpovedať predovšetkým zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči tej strane konania, ktorá úspech
mala a aby neodporovalo dobrým mravom.

12. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých
účastníkov konania (strán sporu) a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
konania zaplatiť, ale treba zohľadniť dopad takéhoto rozhodnutia aj na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva na súde, postoj účastníkov v priebehu celého konania a podobne). Práve v podanom

odvolaní žalobkyňa poukazuje na okolnosti v danej veci a v konečnom dôsledku aj na správanie
žalovanej v priebehu celého konania, pričom práve v dôsledku jej postoja bola nútená podať žalobu na
súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom poukazoval na to, že vyplatenie
za svoj podiel, teda sumu, ktorá bola uplatňovaná v podanej žalobe, nebola nereálna ani vzhľadom na
podané znalecké posudky v súdnom konaní. Namietala, že tieto okolnosti neboli zo strany súdu prvej

inštancie vôbec zohľadňované.

13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tvrdenia v podanom odvolaní zo strany žalobkyne sú
dôvodné, pretože súd sa mal v dôvodoch rozhodnutia, pokiaľ chcel použiť ustanovenie § 257 CSP pre
nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi v konaní, podrobne s týmito okolnosťami

vyporiadať a podrobne rozviesť, čo považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
konania. Len strohý odkaz na to, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie pre rozhodnutie v
danej veci, nie je postačujúci. Súd sa totiž mal zaoberať tým, z akých dôvodov bola žalobkyňa donútená
podať žalobu na súd, akým spôsobom žalovaná k podanej žalobe pristúpila, ako sa v priebehu konania
správala a aké mala dôvody, pre ktoré nechcela, aby bolo rozhodnuté so žalobným návrhom žalobkyne.

Tiež mali byť zistené podstatné okolnosti k tomu, prečo sa muselo viesť súdne konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie bude musieť zohľadniť
aj to, z akých dôvodov žalovaná nesúhlasila s hodnotou nehnuteľností, ktorú určovala v podanej žalobe
žalobkyňa, na základe ktorej žiadala výplatu, tým, čo ona žiadala v konaní a v konečnom dôsledku
čo bolo preukázané na základe znaleckých dokazovaní v súdnom konaní a či odhad ceny za svoj

podiel, ktorý požadovala žalobkyňa na základe podanej žaloby, bol v tomto smere neprimeraný. So
všetkými týmito uvedenými okolnosťami sa preto bude musieť súd v ďalšom konaní zaoberať a podľa
toho posúdiť, či je dôvod na postup podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP pre náhradu trov konania alebo
tu existujú nejaké také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd v zmysle ustanovenia§ 257 CSP nárok na náhradu trov konania priznať. Svoje rozhodnutie bude musieť súd prvej inštancie
riadne odôvodniť.

14. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a to aj s
ohľadom na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, pričom v súlade s § 391 ods. 3 CSP odvolací súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, ako má súd v ďalšom konaní vo veci postupovať.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

uznesenia.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).