Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/190/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899982
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1100899982.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky v prvom rade: J. Z., E. K.. K. Č..X, XXX XX V. N.

P.I.: P. Z., E. W. XX, XXX XX Bratislava, navrhovateľky G. Z. B.: Q.. H. C., E. A. N. XX, XXX XX Bratislava
proti odporcovi v prvom rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, odporcovi v druhom rade: K. N., B. X, XXX XX Bratislava,
zastúpeného: advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom M. Benku č.15, 811
07 Bratislava I. o návrhu navrhovateľky v prvom rade o náhradu škody podľa miery zavinenia odporcov
v prvom a druhom rade v sume 23.120,- €, o zaplatenie príslušenstva z priznanej sumy titulom náhrady
škody uplatneného len vo vzťahu k odporcovi v prvom rade, II. o návrhu navrhovateľky v druhom rade o

náhradu škody podľa miery zavinenia odporcov v prvom a druhom rade v sume 16.080,- €, o zaplatenie
príslušenstva z priznanej sumy titulom náhrady škody uplatneného vo vzťahu k odporcovi v prvom rade
takto

r o z h o d o l :

Odporca v prvom rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v prvom rade titulom náhrady škody sumu
11.560,- € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky v prvom rade titulom uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo
výške 17,6 % ročne od 18.3.1998 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči odporcovi v prvom

rade z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľky prvom rade o náhradu škody v sume 11.560,- € voči odporcovi v druhom rade
z a m i e t a.
II.
Odporca v prvom rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v druhom rade titulom náhrady škody sumu
8.040,- € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky v druhom rade titulom uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo
výške 17,6 % ročne od 18.3.1998 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči odporcovi v prvom

rade z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľky v druhom rade o náhradu škody v sume 8.040,- € voči odporcovi v druhom
rade z a m i e t a.
III.
Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vymedzenie okruhu účastníkov konania
Pôvodne navrhovateľky v prvom rade: I. R., v druhom rade: J. Z., navrhovateľka v treťom rade: H.

R., navrhovateľ v štvrtom rade: K. R., navrhovateľka v piatom rade: H. C. sa návrhom doručeným
súdu dňa 21.12.2000 domáhali, aby súd uložil povinnosť pôvodne žalovanému odporcovi v prvom
rade: I. POĽNOCHEM, a.s., Bratislava odovzdať byty, ktorých boli nájomcami, a ktoré sa nachádzali v
bytovom dome na G. M. G. E., zároveň mala byť odporcovi v prvom rade súdom uložená povinnosťpredmetné byty pred ich odovzdaním uviesť do pôvodného stavu. Navrhovateľky zároveň žiadali, aby
súd odporcu v prvom rade: I. POĽNOCHEM, a.s. Bratislava, odporcu v druhom rade: II. PLAZMONT
spol. s.r.o., odporcu v treťom rade: III. Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, odporcu v štvrtom rade: IV. Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky zaviazal na náhradu škody v prospech navrhovateľky v prvom rade sumou
36.513,32 € /1.100.000,- Sk/, v prospech navrhovateľky v druhom rade sumou 39.832,70 € /1.200.000,-
Sk/, v prospech navrhovateľov v treťom a štvrtom rade sumou 37.262,16 € /1.122.560,- Sk/, v
prospech navrhovateľky v piatom rade sumou 30.870,34 €/930.000,- Sk/ a v prípade, že by pôvodne

označení odporcovia neboli zaviazaní na náhradu škody žiadali, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného
odporcu v piatom rade: V. Slovenskú poisťovňu, a.s. na náhradu poistného plnenia. Navrhovateľky
sa voči odporcom Slovenskej republike zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a voči
Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky domáhali aj náhrady
nemajetkovej ujmy. Podaním doručeným súdu dňa 19.7.2001 /č.l.18 spisu/ žiadali, aby súd do konania
pripustil vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu v konaní, a to odporcu v šiestom rade: VI.

spoločnosť FERA,s.r.o.. Navrhovateľka v prvom rade, spolu s pôvodnými navrhovateľmi v treťom a
štvrtom rade: H. R. A. K. R., návrh v celom rozsahu zobrala späť, a to písomným podaním doručeným
súdu dňa 9.1.2002 /č.l.73/ a žiadala konanie zastaviť. Súd konanie voči navrhovateľke v prvom rade
a pôvodným navrhovateľom v treťom a štvrtom rade, uznesením číslo konania 10C 190/00-89 zo
dňa 10.4.2002, zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2004, nakoľko bolo

uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 207/03-151 zo dňa 27.2.2004 potvrdené. Medzitým
zostávajúce navrhovateľky J. Z. A. H. C. písomným podaním doručeným súdu dňa 22.5.2002/ č.l.102 /
návrh voči pôvodne žalovaným odporcom v prvom rade -POĽNOCHEM, a.s. Bratislava , odporcovi v
šiestom rade - FERA, s.r.o. Bratislava zobrali späť, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia .
Súd uznesením číslo konania 10 C 190/2000-177 zo dňa 25.10.2004, právoplatným dňa 24.1.2005,

zastavil konanie voči odporcovi v prvom rade: POĽNOCHEM, a.s. Bratislava, odporcovi v šiestom
rade: FERA,s.r.o., ako aj konanie o nariadení predbežného opatrenia. Navrhovateľka I. R. po späťvzatí
návrhu a po právoplatne zastavenom konaní písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.4.2004,
žiadala, aby súd spojil na spoločné konanie jej návrh zo dňa 26.4.2004, doručený súdu dňa 27.4.2004,
na spoločné konanie. Vec navrhovateľky bola zapísaná pod spisovou značkou 8C 632/2004. Súd

uznesením č.k. 10C 190/00-179 zo dňa 25.10.2004 spojil na spoločné konanie návrh navrhovateľky
I. R. s konaním 10C 190/2000, nakoľko žaloba je totožná s pôvodne podanou žalobou, ide o totožný
predmet konania a okruh účastníkov konania.
Súd pred vyhlásením prvého rozsudku vo veci samej ustálil okruh účastníkov konania tak, že I. R.,
ktorá aj pôvodne bola navrhovateľkou v prvom rade, túto súd ako navrhovateľku v prvom rade ponechal

v jej procesnom postavení navrhovateľky v prvom rade, navrhovateľka v druhom rade bola J. Z.,
navrhovateľka v treťom rade bola H. SkŘ. - pôvodne navrhovateľka v piatom rade, ktorej postavenie
bolo zmenené po právoplatnom zastavení konania voči pôvodným navrhovateľom v treťom a štvrtom
rade / H. R., K. R. .
Po späťvzatí návrhu voči pôvodne žalovaným odporcom v prvom a šiestom rade boli pred rozhodnutím

súdu odporca PLAZMONT, s.r.o. v procesnom postavení odporcu v prvom rade, Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v procesnom postavení odporcu v druhom
rade, Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ,v procesnom
postavení odporcu v treťom rade , Allianz - Slovenská poisťovňa ,a.s. , v procesnom postavení odporcu
v štvrtom rade a K. N., v procesnom postavení odporcu v piatom rade.

Po zrušení časti rozsudku súdu prvého stupňa 10C 190/2000-450 zo dňa 17.5.2010 rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 15 Co 300/2010-538 zo dňa 4.5.2011 účastníkmi konania v procesnom
postavení navrhovateliek sú len navrhovateľka aktuálne označená v prvom rade: J. Z., E. K.. K. Č..X,
XXX XX V. N. A. navrhovateľka G. Z. B.: H. C., E. A. N. XX, Bratislava.
I. navrhovateľka I. R., ktorá v konaní vystupovala v procesnom postavení navrhovateľky v prvom rade,

dňa XX.X.XXXX zomrela. Na jej miesto podľa ustanovenia §107 ods.3 O.s.p. nevstúpila do konania
jediná dedička - jej dcéra, dedička v 1.dedičskej skupine K. L., ktorá dedičstvo neodmietla. Dcéra
zosnulej pani I. R. na dopyt súdu zo dňa 15.10.2013, podaním doručeným súdu dňa 8.11.2013 oznámila,
že do konania, po nebohej I. R., nevstupuje .
Súd uznesením č.k. 10C 190/2000-651 zo dňa 25.3.2014 konanie o návrhu navrhovateľky v prvom rade

zastavil.
Taktiež na strane žalovaných odporcov došlo k zmene okruhu účastníkov konania. A to v dôsledku
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý návrh voči pôvodne označenému odporcovi v treťom rade:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a voči odporcoviv štvrtom rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. zamietol, a ktorý bol v tomto smere potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ako aj v dôsledku procesného úkonu navrhovateliek po zrušení
časti rozsudku, ktoré návrh voči odporcovi - právnickej osobe PLAZMONT, s.r.o., písomným podaním

doručeným súdu dňa 16.4.2014, zobrali späť.
Súd uznesením č.k. 190/200-661 zo dňa 5.6.2014 konanie voči právnickej osobe PLAZMONT, s.r.o.,
ktorá vystupovala po procesných zmenách opísaných vyššie, pred rozhodnutím súdu rozsudkom č.k.
10C 190/2000-450, pôvodne v procesnom postavení ako odporca v prvom rade zastavil, aj keď odporca
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky nesúhlasil so zastavením

konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.7.2014.
Žalovanými odporcami sú aktuálne, teraz v záhlaví označení odporcovia, v poradí odporca v prvom
rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, Bratislava a odporca v druhom rade: K. N., E. B. X, Bratislava.
II. skutkový stav
Po zrušení časti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom odvolacieho súdu predmetom konania je

uplatnený nárok navrhovateliek na náhradu škody voči žalovaným odporcom v prvom a druhom rade
podľa miery ich zavinenia, ako aj nárok na zaplatenie príslušenstva z priznanej náhrady škody, ktorý bol
navrhovateľkami uplatnený len vo vzťahu k odporcovi v prvom rade. Odporca v prvom rade, po zrušení
časti rozsudku, spochybnil výšku uplatnenej náhrady škody navrhovateľkami.
Súd po zrušení časti rozsudku vo veci nariadil uznesením č.k. 10C 190/2000-576 zo dňa 1.8.2012

znalecké dokazovanie, znalcom z odboru Bytové zariadenie, odvetvia: Nábytok, bytové doplnky a
odboru Elektronika, Odvetvia: Elektro - energetické stroje a zariadenia a Odhad hodnoty elektronických
zariadení. Vyhotovením písomného znaleckého posudku súd poveril znalca Q.. N. V..
Znalec súdu doručil písomný znalecký posudok č. 1/2013. Úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu
poškodenýchvecí,ktorýchvlastníčkamibolinavrhovateľkyvprvomadruhomrade,ktoréboliprotiprávne

vysťahované z bytov navrhovateliek, nachádzajúcich sa bytovom dome na G. M. Č..X G. E. dňa
18.3.1998, ktoré v dôsledku konania pracovníkov spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. / pôvodne odporcu
v prvom rade, ktorého súd v pôvodnom rozsudku zaviazal na náhradu škody/ boli znehodnotené,
poškodené resp. úplne zničené.
Znalec určil hodnotu hnuteľných vecí, ktorých vlastníčkou pred ich poškodením a zničením bola

navrhovateľka v prvom rade, v sume 23.120,- € s DPH a hodnotu hnuteľných vecí, ktorých vlastníčkou
pred ich poškodením a zničením bola navrhovateľka v druhom rade, v sume 16.080,- € s DPH.
Účastníci konania k obsahu znaleckého posudku námietky nemali.
Navrhovateľky v zmysle znaleckého posudku súdu dňa 10.3.2014/ č.l.647/ doručili písomné podanie,
ktorým si uplatnili nárok na náhradu škody tak, že navrhovateľka v prvom rade žiadala, aby súd zaviazal

žalovaných odporcov na náhradu škody v sume 23.120,- € spolu s príslušenstvom a nemajetkovou
ujmou. Navrhovateľka v druhom rade žiadala, aby súd zaviazal žalovaných odporcov na náhradu
škody v sume 16.080,- € taktiež s príslušenstvom a na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľky
však v predmetnom podaní výšku príslušenstva žalovanej pohľadávky a ani výšku nemajetkovej ujmy
nešpecifikovali.

Navrhovateľky boli uznesením súdu č.k.10C 190/2000-652 zo dňa 25.3.2014 vyzvané na špecifikáciu
petitu návrhu.
Navrhovateľky písomným podaním doručeným súdu dňa 28.3.2014 neodstránili všetky vady podania.
Týmto podaním špecifikovali len výšku žiadanej nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľky písomným podaním, doručeným súdu dňa 16.4.2014, netrvali na časti návrhu, ktorým

sa domáhali aj priznania nemajetkovej ujmy, žiadali, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že súd
zaviaže žalovaných odporcov podľa miery ich zavinenia, určenej súdom, na náhradu škody v prospech
navrhovateľky v prvom rade v sume 23.120,- €, v prospech navrhovateľky v druhom rade v sume
16.080,- €. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal odporcu v prvom rade na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 17,6% ročne odo dňa vzniku škody od 18.3.1998 do termínu právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením č.k. 10C 190/2000-661 zo dňa 5.6.2014 pripustil zmenu petitu návrhu. Predmetným
uznesením súd, tak ako uviedol vyššie, pri ustálení okruhu účastníkov konania aj zastavil konanie voči
pôvodne žalovanému odporcovi v prvom rade - PLAZMONT, s.r.o.
Úlohou súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku odvolacím súdom bolo riadiť sa vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že bolo správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že
pôvodne odporca v prvom rade PLAZMONT, s.r.o. - voči ktorému je konanie zastavené a odporca
v druhom rade - aktuálne odporca v prvom rade: Slovenská republiky zastúpená Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky boli povinní zaplatiť škodu navrhovateľkám v prvom a druhom rade s tým,že pôvodne žalovaný odporca PLAZMONT, s.r.o. porušil jednak prevenčnú povinnosť, ale aj svoju
právnu povinnosť prenajímateľa podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S dôvodmi súdu
prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil, a to aj pokiaľ sa týka aktuálne odporcu v prvom rade, ktorý

zodpovedá za činnosť jednotlivých policajných útvarov. Podľa názoru odvolacieho súdu, správne súd
prvého stupňa konštatoval, čo sa týka zásahu zo dňa 18.3.1998 v súvislosti s neoprávneným vyprataním
navrhovateliek z ich nájomných bytov, práve odporca aktuálne v prvom rade - Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra SR zodpovedá za takýto neoprávnený zásah, keď si privolaní príslušníci
Policajného zboru SR nedostatočne preverili skutkový stav na mieste samom, neoboznámili sa riadne

s obsahom predbežného opatrenia č.k. 8Nc 53/98-4 zo dňa 18.3.1998 vydaného bývalým Obvodným
súdom Bratislava I, účinne nekonali a nezabránili pracovníkom odporcu, pôvodne žalovanej právnickej
osobe PLAZMONT, s.r.o., v ich protiprávnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí v
danom prípade námietka odporcu aktuálne v prvom rade, že orgánom, ktorý by mal konať v prípade
nesprávneho úradného postupu v trestnom konaní za štát je Ministerstvo spravodlivosti SR, a to s
poukazom na vtedy platné ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 58/1969 Zb., v danom prípade išlo

o nárok navrhovateliek na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak nie v
trestnom konaní, ale nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru SR, ktorí boli dňa
18.3.1998 privolaní k zásahu proti neoprávnenému vyprataniu navrhovateliek z ich nájomných bytov.
Škoda navrhovateľkám vznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného
zboru SR. V mene štátu za tieto orgány je ústredným orgánom štátnej správy Ministerstvo vnútra SR s

poukazom na ust. § 16 zák. č. 347/1990 Zb. organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy SR pre a) ochranu ústavného zriadenia republiky, verejného poriadku, bezpečnosti
osôb a majetku, a tiež pre civilnú ochranu obyvateľstva. Podľa odvolacieho súdu správne preto súd
prvého stupňa rozhodol, že za Slovenskú republiku má konať Ministerstvo vnútra SR a nedošlo k
nesprávnemu určeniu štátneho orgánu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Odvolací súd však vyslovil právny záver, že nesprávne súd prvého stupňa postupoval, keď pôvodne
žalovaného odporcu v prvom rade PLAZMONT, s.r.o. a odporcu v druhom rade Slovenskú republiku
zastúpenú Ministerstvom vnútra SR - aktuálne odporcu v prvom rade, zaviazal na náhradu škody
v prospech navrhovateliek spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 438 Občianskeho zákonníka.

Podľa odvolacieho súdu nebolo možné spoločne a nerozdielne zaviazať na náhradu škody pôvodne
žalovaného odporcu PLAZMONT, s.r.o. a Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR.V
danom prípade prichádza do úvahy jedine delená zodpovednosť.
Úlohou súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku odvolacím súdom bolo riadiť sa vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu aj vo vzťahu k odporcovi v druhom rade. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom

rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne určil postavenie odporcu v piatom rade, aktuálne
odporcu v druhom rade, keď ho posudzoval len ako konateľa a spoločníka pôvodne žalovaného odporcu
PLAZMONT, s.r.o., avšak neskúmal zodpovednosť odporcu, aktuálne v druhom rade, ako fyzickej osoby,
ktorá podľa názoru odvolacieho súdu - ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3To 8/2010
zo dňa 16.2.2011, bola právoplatne odsúdená za skutok tak, ako je opísaný v uvedenom rozsudku.

Odvolací súd mal za preukázané, že z obsahu pripojeného trestného spisu sp. zn. 7T 4/2005 vedeného
Krajským súdom v Bratislave vyplýva, že navrhovateľky, pôvodne v prvom až treťom rade, aktuálne už
len navrhovateľky v prvom a druhom rade, si náhradu škody uplatňovali v trestnom konaní od roku
2003 do 2.2.2006, keď bolo súdom rozhodnuté, že poškodené navrhovateľky s ich nárokmi na náhradu
škody do trestného konania neboli pripustené. Teda v období rokov 2003 až 2006 premlčacia lehota

neplynula a teda, ak si navrhovateľky v pôvodne 1./, 2./ a 3./ rade uplatnili nárok na náhradu škody aj
voči odporcovi v piatom rade, aktuálne odporcovi v druhom rade, v roku 2008, ich nárok na náhradu
škody nie je premlčaný, keď odporca v druhom rade / pôvodne v piatom rade - v čase rozhodovania vo
veci odvolacím súdom/ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a teda s poukazom na ust. §
106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o

škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Odvolací
súd ďalej vyslovil záver, že v prejednávanej veci je pasívne legitimovaný aj odporca v druhom rade /
pôvodne v piatom rade /. K. N. ako fyzická osoba. Z tohto dôvodu úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť
mieru jeho zavinenia na vzniku škody navrhovateliek. Odvolací súd zároveň zrušil napadnutý výrok
súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania voči pôvodne

žalovanému odporcovi v prvom, druhom a piatom rade z dôvodu, že po zistení, či odporca v piatom rade,
aktuálne odporca v druhom rade, bude skutočne pasívne legitimovaný ako fyzická osoba v predmetnom
konaní a po následnom zistení miery zavinenia na vzniku škody pôvodne žalovaných odporcov prvom a
druhom rade, bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového konania.Úlohou súdu prvého stupňa po procesných zmenách okruhu účastníkov konania bolo vo vzťahu k
náhrade trov konania, rozhodovať len vo vzťahu k odporcovi v prvom rade: SR - MV SR a odporcovi
v druhom rade: K. N..

Odvolací súd potvrdil výroky súdu prvého stupňa poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne v častiach, v ktorých súd prvého stupňa návrh navrhovateliek o náhradu škody titulom
nezákonného rozhodnutia , o náhradu náhradou nemajetkovej ujmy, o náhradou poistného plnenia voči
pôvodne žalovaným odporcom rade zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v týchto častiach, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil,

pretože súd prvého stupňa o týchto nárokoch vec správne právne posúdil, v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie.
Súd na základe právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k odporcovi v prvom rade vec právne
posúdil v zmysle článkov Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ustanovení zákona č.58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a podporne v zmysle ustanovenia § 20 zákona č.58/1969 Zb. podľa Občianskeho zákonníka,

v zmysle ustanovení zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych

orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých ktorí tieto úlohy plnenia.
Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy

o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu

štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp
právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom, avšak má konať
v súlade s právnou úpravou za predpokladu , že došlo k narušeniu chránených práv právnických ako

aj fyzických osôb na území Slovenskej republiky. S princípom právneho štátu je v podobe právnej
istoty zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou
obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy,
právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.
Podľa § 2 ods. 1, písm. c, e zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní najmä tieto

úlohy:
c) odhaľuje trestné činy a zaisťuje ich páchateľov
d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.
Podľa§158ods.1 Tr.poriadku prokurátor,vyšetrovateľapolicajnýorgánsúpovinníprijímaťoznámenia

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.
Podľa ustanovenia § 16 zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 )ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre
a) ochranu ústavného zriadenia republiky, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, štátnych

hraníc, pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, vstup na územie republiky
a pobyt cudzincov na území republiky, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na
vedenie motorových vozidiel, otázky utečencov a presídlencov, evidenciu obyvateľstva, evidenciucestných motorových a prípojných vozidiel, civilnú ochranu obyvateľstva, požiarnu ochranu a komplexný
záchranný systém,
b) všeobecnú vnútornú správu, veci územného a správneho členenia Slovenskej republiky,

vyznačovanie, udržiavanie a správu štátnych hraníc, štátne symboly Slovenskej republiky, štátne
občianstvo, matričné veci, veci zhromažďovania a združovania, organizačné zabezpečovanie volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky a orgánov územnej samosprávy a referenda, automatizovaný
informačný systém miestnej štátnej správy, veci organizácií s medzinárodným prvkom, archívnictvo,
c) živnostenské podnikanie,

d) riadenie Policajného zboru a Vojsk ministerstva vnútra,
e) zrušené od 1.7.2000.
Z obsahu listu riaditeľa Úradu kontroly ministerstva vnútra SR Č.p: K- 593/Sť-98 Ký zo dňa 7.8.1998
založeného na čísle listu 64 spisu vyplýva, že navrhovateľke v druhom rade bolo oznámené na jej
osobnú sťažnosť zo dňa 9.6.1998 voči postupu pracovníka Odboru kontroly Krajského riaditeľstva PZ
Bratislava vo veci prešetrenia sťažnosti na konanie policajtov OO PZ Staré mesto - západ, že Úrad

kontroly ministra vnútra SR vykonal prešetrenie postupu ako aj rozhodnutia vo veci. Prešetrením bolo
zistenépochybeniezostrany pracovníkaOdborukontrolyKRPZBratislava,ktorýnedostatočneprešetril
a nesprávne uzatvoril sťažnosť navrhovateľky v druhom rade ako neoprávnenú. Túto sťažnosť mal
vyhodnotiť ako oprávnenú, nakoľko postup policajtov dňa 18.3.1998 na G. M.. G. E. bol nesprávny.
Opakovaná sťažnosť bola uzatvorená ako opodstatnená. Riaditeľ Úradu kontroly MV SR ďalej vo svojej

odpovedi uviedol, že voči zodpovedným budú príslušným nadriadeným prijaté adekvátne opatrenia,
taktiež, že budú prijaté opatrenia na zamedzenie zistených nedostatkov. Z listu bývalého ministra vnútra
SR G. I. zo dňa 9.4.2001, Č.p: KM-71/Sť-2001, založeného na čísle listu spisu 67, adresovaného
predsedovi Výboru NRSR pre obranu a bezpečnosť Vladimírovi Palkovi vyplýva, že po opakovaných
prešetreniach postupu príslušníkov Policajného zboru SR na základe sťažností navrhovateliek bolo

zistené, že policajti Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto -západ, ktorí boli vyslaní na G.
M.. Č..X G. E. v dobe, keď prebiehalo vysťahovanie nájomníkov/navrhovateľov v prejednávanej veci/,
si nedostatočne preštudovali predložené uznesenie Obvodného súdu Bratislava pod č.k. 8Nc 53/98-4 o
nariadení predbežného opatrenia. Toto uznesenie oprávňovalo majiteľov nehnuteľnosti len na vstup do
bytov nájomníkov na čas nevyhnutný k odstráneniu závady úniku plynu a prác s tým súvisiacich, ale nie

na odvoz majetku nájomníkov z ich bytov. Táto časť sťažnosti, ktorá sa dotýkala postupu príslušníkov
PZ bola vyhodnotená v súlade so zákonom NR SR č.152/1998Z.z. o sťažnostiach ako opodstatnená.
S nesprávnym úradným postupom týchto príslušníkov pri výkone služby boli na porade Obvodného
oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ oboznámení všetci policajti. Voči dotknutým policajtom boli
prijaté disciplinárne opatrenia, v disciplinárnej právomoci Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I.

Odvolací súd skonštatoval zhodne zo súdom prvého stupňa, že odporca v prvom rade je vo veci pasívne
vecne legitimovaný. Úlohou súdu v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo po zrušení veci už len
skúmať, v akom rozsahu nečinnosť príslušníkov OO PZ SR v rozhodnom období prispela k vzniku
škody na majetku navrhovateliek. Súd ustálil, že nečinnosťou privolaných príslušníkov OO PZ SR došlo
k vzniku škody na majetku navrhovateliek v rozsahu 50% na tom skutkovom základe, že privolaní

príslušníci OO PZ SR, ak by riadne a včas zasiahli, nemohli by pracovníci pôvodne žalovaného odporcu
PLAZMONT, s.r.o. pristúpiť k neoprávnenému vysťahovaniu hnuteľných vecí z bytov navrhovateliek a
nedošlobykichznehodnoteniuvrozsahu,ženemohlibyťnavrhovateľkamipoužívané. Niettedapochýb
o pasívnej vecnej legitimácie odporcu v prvom rade vzhľadom na citovaný právny názor odvolacieho
súdu, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa vyslovenými v pôvodnom rozsudku. Príslušníci

OO PZ SR z úradnej povinnosti mali zabrániť neoprávnenému vysťahovaniu navrhovateliek a ich
hnuteľných vecí z bytového domu na G. M.. Č..X G. E.. Tak, ako súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd
zhodne uviedol, že predbežné opatrenie vydané bývalým Obvodným súdom v Bratislave neoprávňovalo
pracovníkovPLAZMONT,s.r.o.kvysťahovaniunájomcovzpredmetnýchbytov.Nazákladepredbežného
opatrenia boli nájomcovia - teda aj navrhovateľky v prvom a druhom rade, len povinné byty sprístupniť

za účelom odstránenia závady na plynových zariadeniach. Nesprávnosť úradného postupu príslušníkov
OO PZ SR je konštatovaná aj z citovaných správ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Súd sa po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom nestotožnil s obranou odporcu v prvom rade, že
privolaní príslušníci OO PZ SR nemali možnosť dostatočne sa oboznámiť s obsahom predbežného
opatrenia, v dôsledku čoho ich konanie nie možné definovať ako nesprávny úradný postup v súvislosti

s ktorým by navrhovateľkám vznikla škoda na ich majetku.
Súd zaviazal žalovaného odporcu v prvom rade na náhradu škody v prospech navrhovateľky v prvom
vo výške 11.560,- €, na náhradu škody v prospech navrhovateľky v druhom rade vo výške 8.040,- €.
Priznané nároky predstavujú 50% uplatnených nárokov navrhovateliek na náhradu škody nakoľko, ajkeďideoobjektívnuzodpovednosťžalovanéhoodporcuvprvomrade-rovnakoumierou,atonekonaním
príslušníkov OO PZ SR, prispel k vzniku škody na strane navrhovateliek, ako aj pôvodne žalovaný
odporca PLAZMONT, s.r.o., voči ktorému však konanie je zastavené, v dôsledku čoho už súd jeho

zodpovednosť za vznik škody nemohol skúmať. Vo vzťahu k odporcovi v prvom rade boli naplnené
všetky tri predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za vznik škody, ktorej náhrady sa navrhovateľky v
konaní voči žalovanému odporcovi v prvom rade domáhajú z titulu nesprávneho úradného postupu.
Naplnenie predpokladov zodpovednosti odporcu v prvom rade za vznik škody na majetku navrhovateliek
nespochybnil ani odvolací súd, tak ako je uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku.

V konaní bola zisťovaná len výška škody - ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Súd mal za
preukázaný nesprávny úradný postup príslušníkov OO PZ SR v rozsahu opísanom vyššie.
Súd v konaní mal preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane navrhovateliek
a nesprávnym úradným postupom OO PZ SR nakoľko, tak ako súd uviedol vo svojom odôvodnení
zhodne s odôvodnením odvolacieho súdu, práve nečinnosť privolaných príslušníkov OO PZ SR - ktorá
bola vyhodnotená ako nesprávny úradný postup v rozsahu uložených povinností príslušníkom PZ SR

zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore spôsobila to, že pracovníci právnickej osoby PLAZMONT,
s.r.o. svojim protiprávnym konaním spôsobili navrhovateľkám škodu poškodením a zničením ich
hnuteľných vecí, ktoré dňa 18.3.1998 vysťahovali z prenajatých bytov a privolaní príslušníci OO PZ SR
im v ich protiprávnom konaní nezabránili, hoci tak mali urobiť.
Navrhovateľky po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ich návrhu doručeného súdu

dňa 16.4.2014, ktorým sa domáhali pripustenia zmeny petitu návrhu /ktorému súd vyhovel citovaným
uznesením č.k. 10C 190/2000-661 vyššie/ žiadali, aby súd zaviazal odporcu v prvom rade na náhradu
škodyvsumáchvyčíslenýchspoluspríslušenstvomoddňa18.3.1998vovýške17,6%,doprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Súd návrh navrhovateliek, ktorým si v konaní po prvý krát uplatnili aj
úrok z omeškania zo žalovaných súm zamietol, nakoľko odporca v prvom rade sa do omeškania s

vyplatením náhrady škody v prospech navrhovateliek nemohol dostať, nakoľko výška škody bola
ustálená až v súdnom konaní po nariadení znaleckého dokazovania, predmetom ktorého bolo zistenie
ceny hnuteľných vecí vlastníčkami ktorých boli navrhovateľky. Navrhovateľky výšku škody v konaní
ustálil až na základe vysloveného záveru súdom ustanoveným znalcom.
Vo vzťahu k odporcovi v druhom rade súd návrh právne posúdil v zmysle ustanovení Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka.
Súd návrh voči odporcovi v druhom rade ako nedôvodný opäť zamietol. Súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu bol povinný skúmať mieru zavinenia odporcu v druhom rade vo vzťahu k vzniku škody
na majetku navrhovateliek. Súd pri skúmaní miery zavinenia odporcu v druhom rade taktiež vychádzal
z pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7T 4/2005, ktorého súčasť tvorí

vyšetrovací spis ČVS:KUJP-22/OVEK-2003 Šu.
Navrhovateľky návrh, ktorým sa domáhajú náhrady škody voči odporcovi v druhom rade, doručeným
súdu dňa 5.3.2008 odôvodnili tým, že bol spoločníkom a konateľom spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. v
rozhodnom období, a že za vznik škody zodpovedá ako bývalý konateľ a spoločník právnickej osoby
PLAZMONT, s.r.o. / pôvodne žalovaného odporcu v prvom rade/ z dôvodu, že bol odsúdený pre

úmyselný trestný čin.
Odporca v druhom rade žiadal návrh aj po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa opäť zamietnuť ako
nedôvodný. Poukázal na tú okolnosť, že sa nikdy nepodieľal na vysťahovaní navrhovateliek z bytov,
ktorýchbolinájomníčkami,ktorésa nachádzali vbytovomdomenaG.M.G.E..Namietolsvoju pasívnu
vecnú legitimáciu v konaní, uviedol, že v rozhodnom období bol spoločníkom a konateľom, pôvodne

žalovaného odporcu PLAZMONT, s.r.o. od 26.1.1998 do 8.7.1998, ktorý však ako fyzická osoba
nenesie osobnú zodpovednosť za konanie spoločnosti PLAZMONT, s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka, z obsahu ktorého vyplýva, že spoločnosť zodpovedá
za porušenie svojich záväzkov voči veriteľom celým svojim majetkom. Spoločník ručí za záväzky
spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ručenie spoločníka

za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným teda vychádza z princípu, že voči veriteľom má
postavenie dlžníka zásadne spoločnosť. Zákon ustanovuje ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti
do výšky jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Odporca v druhom rade uviedol ,
že mal splatený vklad do obchodnej spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. v celej svojej výške a okamihom
splateniavkladuvcelejvýškezaniklojehoručeniezazáväzkyspoločnosti. Odporcavdruhomradeďalej

uviedol,žeužniejespoločníkomanikonateľomspoločnostiPLAZMONT,s.r.o..Ďalejpoukázalnaznenie
ustanovenia § 135 a/ ods.1,2 Obchodného zákonníka z obsahu ktorého vyplýva, že konateľ zodpovedá
za vzniknutú škodu za existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu len spoločnosti a nie
tretím osobám. Zodpovednosť za škodu voči jeho osobe nikdy nebola spoločnosťou PLAZMONT,s.r.o. uplatnená. Odporca v druhom rade vzniesol námietku premlčania uplatneného navrhovateľkami,
v objektívnej premlčacej lehote, s poukazom na ustanovenia§ 106 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Poukázal, že navrhovateľky v prvom a druhom sa návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2000 domáhali

náhrady vzniknutej škody, ktorá im bola spôsobená dňa 4.3.1998. Návrh na vstup jeho osoby ako
odporcu v piatom rade zo dňa 2.3.2008 bol doručený súdu až dňa 5.3.2008. Konaním navrhovateliek
nebola zachovaná objektívna trojročná lehota, v ktorej si navrhovateľky mohli uplatniť ich nárok na
náhradu škody voči jeho osobe. Odporca v druhom rade ďalej vo svojom vyjadrení poukázal i na tú
okolnosť, že premlčanie nároku navrhovateliek voči jeho osobe nemôže byť posudzované z hľadiska

desaťročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu,
že jemu ako fyzickej osobe nebolo do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej preukázané úmyselné
konanie, ktorým by navrhovateľkám úmyselne škodu spôsobil.
Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie riadiac sa
právnym názorom odvolacieho súdu za účelom zistenia miery zavinenia odporcu v druhom rade.
Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že Krajský úrad justičnej polície PZ

v Bratislave uznesením č.k. ČVS:KUJP-22/OVEK -2003Šu zo dňa 31.1.2003 začal trestné stíhanie pre
trestný čin podvodu podľa §205 ods.1,5 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §9 ods.2
Trestného zákona, pretože doposiaľ neznámi páchatelia konajúci v prospech spoločnosti PLAZMONT,
spol. s.r.o. v úmysle seba na škodu cudzieho majetku obohatiť uzavreli dňa 11.6.1998 na neznámom
mieste v Bratislave ako predávajúci kúpnu zmluvu so spoločnosťou POĽNOCHEM, a.s., na základe

ktorejodpredalispoločnostiPOĽNOCHEM,a.s.nehnuteľnosťnaG.M..Č..XG.E.zasumu14.000.000,-
Sk, pričom kupujúceho pri podpise zmluvy uviedli do omylu tým, že v kúpenej zmluve uviedli, že na
predmetnú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne vecné práva tretej osoby a iné ťarchy a taktiež kupujúcemu
zamlčali skutočnosť, že k bytom nachádzajúcim sa v predmetnej nehnuteľnosti existujú platné nájomné
zmluvy nájomníkov, čím takto svojim konaním spôsobili spoločnosti POĽNOCHEM, a.s. škodu v

uvedenej výške. V predmetnom uznesení okrem iného je konštatované, že zástupcovia spoločnosti
PLAZMONT, s.r.o. pod zámienkou rekonštrukcie obytného domu z neho vysťahovali jeho nájomníkov, aj
keď mali uzavreté v tom čase platné nájomné zmluvy. Nehnuteľnosť následne odpredali dňa 11.6.1998
spoločnosti POĽNOCHEM, a.s.
Krajský úrad justičnej polície PZ v Bratislave dňa 25.3.2003 vydal uznesenie č.k. ČVS:KUJP-22/OVEK

-2003Šu, v zmysle ktorého bolo začaté, podľa ustanovenia § 160 ods.1 Trestného poriadku, trestné
stíhanie a súčasne, podľa ustanovenia §163 ods.1 Trestného poriadku, bol stíhaný K. N. - odporca v
druhom rade ako obvinený za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa §9 ods.2 k §250 ods.1,5
Trestného zákona a súčasne bol stíhaný N. Z. ako obvinený za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa §9 ods.2 k §250 ods.1,5 Trestného zákona a za trestný čin porušovania domovej slobody podľa

§238 ods.1,2,3 Trestného zákona. Z obsahu uznesenia vyplynulo, že K. N. -odporca v druhom rade ako
majiteľ a konateľ spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. po predchádzajúcej spoločnej dohode s obvineným N.
Z., v úmysle seba na škodu cudzieho majetku obohatiť, uzavreli dňa 11.6.1998 na neznámom mieste
v Bratislave ako predávajúci kúpnu zmluvu so spoločnosťou POĽNOCHEM, a.s., na základe ktorej
odpredali spoločnosti POĽNOCHEM, a.s. nehnuteľnosť na G. M.. Č.. X G. E. za sumu 14.000.000,-

Sk, pričom kupujúceho pri podpise zmluvy uviedli do omylu tým, že v kúpenej zmluve uviedli, že na
predmetnú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne vecné práva tretej osoby a iné ťarchy a taktiež kupujúcemu
zamlčali skutočnosť, že k bytom nachádzajúcim sa v predmetnej nehnuteľnosti existujú platné nájomné
zmluvy nájomníkov, čím takto svojim konaním spôsobili spoločnosti POĽNOCHEM, a.s. škodu v
uvedenej výške. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že obvinený N. Z. bol stíhaný za to, že v

dopoludňajších hodinách dňa 18.03.1998, spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, prekonali
násilným spôsobom zámky na štyroch bytoch a ateliéri v suteréne obytného domu na G. M. Č.. X G.
E., do ktorých následne neoprávnene vnikli a vysťahovali z nich nábytok nájomníkov, čím takto svojím
konanímspôsobilipoškodenýmnavrhovateľkámJ.Z.A.Q..H.C., /akoajďalšímmenovanýmnájomcom
v uznesení/ škodu na právach a doposiaľ neupresnenú škodu na poškodenom bytovom zariadení,

ktorá bude upresňovaná dodatočne. Z odôvodnenia predmetného uznesenia okrem iného vyplýva,
že uvedené byty otvoril obvinený N. Z., za asistencie ďalších doposiaľ nezistených osôb, násilným
prekonaním zámkov, do ktorých neoprávnene vnikli a vysťahovali z nich nábytok nájomníkov.
Uznesením ČVS: KÚJP-22/OVEK-2003Šu zo dňa 29.09.2003 vyšetrovateľ vylúčil trestnú vec
obvineného N. Z. za trestné činy podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods.

1,5 Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,23 Trestného zákona
zo spoločného konania z trestnej veci obvinených K. N. A. N. Z. za trestné činy podvodu
spolupáchateľstvom. Vylúčená trestná vec obvineného N. Z. podľa uznesenia bola vedená na Krajskom
úrade justičnej polície Policajného zboru v Bratislave pod č.k. ČVS: KÚJP-280/OVEK-2003. Z obsahuvyšetrovacieho spisu mal súd ďalej preukázané - z obsahu rozhodnutí žurnalizovaných za citovanými
rozhodnutiami vyššie, že už na základe dátumovo skorších rozhodnutí voči N. Z., bolo začaté trestné
stíhanie uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Bratislave I, obvodným oddelením PZ Staré Mesto

- Západ, č.k. ČVS ORP-435/SMz-98 zo dňa 05.01.2000 vo veci trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, z ktorého skutku bol dôvodne podozrivý N. Z.,
ktorý ako splnomocnený konateľ spoločnosti PLAZMONT, s.r.o., ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti -
obytného domu na ulici G. M., Bratislava - C. N. dňa 18.03.1998 v ranných hodinách neoprávnene
vnikol do štyroch bytov nájomníkov, ktorí v uznesení boli menovite uvedení a medzi ktorými boli aj

navrhovateľky v prvom a druhom rade, a to počas ich neprítomnosti v bytoch, pričom v bytoch vykonal
násilie na veciach poškodených tým, že zabezpečil vysťahovanie zariadenia bytov do prenajatých
uskladňovacích kontajnerov v Bratislave - Petržalke, a to i napriek tomu, že na takéto konanie nemal
žiadny vykonateľný právny podklad. Uznesením zo dňa 13.04.2000 pod č.k. ČVS: OÚV-375/2000-Šk
vyšetrovateľ začal C. N. Z. ako obvineného z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko na podklade zistených skutočností bol dostatočne dôvodný

záver konštatovaný v citovanom uznesení o začatí trestného stíhania voči N. Z.. Uznesením zo dňa
26.02.2002č.k.ČVS:OÚV-435/99-BJvydanýmOkresnýmúradomvyšetrovaniaPZbolotrestnéstíhanie
N.Z.zatrestnýčinporušovaniadomovejslobodyprerušené,nakoľkobezprítomnostiobvinenéhonebolo
vec možné dostatočne objasniť.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že splnomocnený zástupca navrhovateľky v

prvom rade sa v rámci výsluchu konaného dňa 03.07.2003 pripojil k trestnému konaniu s nárokom na
náhradu škody vo výške 1.200.000,- Sk. Z obsahu zápisnice ďalej vyplynulo, že v čase nelegálneho
vysťahovania navrhovateľky v prvom rade z jej nájomného bytu, zástupca navrhovateľky v prvom rade v
dome nebol prítomný, takže sa nevedel vyjadriť, ktoré osoby v dome v čase vyťahovania nájomcov boli
prítomné. Na otázku vyšetrovateľa zástupca navrhovateľky v prvom rade uviedol, že s obvineným N. sa

stretol v januári roku 1998, predtým ako bol dom uzavretý. Obvinený N. splnomocnenému zástupcovi
navrhovateľkyvprvomradepovedal,žesanájomcoviabudúmusieťzdomuvysťahovaťdo15dní,nijako
sa pritom nevyhrážal, iba mu bola táto skutočnosť oznámená. Splnomocnený zástupca navrhovateľky
v prvom rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pri vysťahovaní bol prítomný iba N. Z., ktoré to
celé riadil. /č.l. 119 vyšetrovacieho spisu/. Z obsahu zápisnice z výsluhu navrhovateľky v druhom rade

konaného dňa 02.07.2003 vyplýva, že navrhovateľka ako poškodená sa pripojila s nárokom na náhradu
spôsobenej škody v sume 930.000,- Sk. Navrhovateľka v druhom rade počas svojho výsluchu konaného
dňa 02.07.2003 uviedla na otázku vyšetrovateľa - či sa vysťahovania zúčastnil aj obvinený N. : "Toto
neviem, nevidela som ho tam." /č.l.160 vyšetrovacieho spisu /.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu mal súd ďalej preukázané, že vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej

polície PZ v Bratislave dňa 16.10.2003 pod č.k. ČVS: KÚJP-22/OVEK-2003 Šu podal návrh na podanie
obžaloby na K. N., pretože obvinený K. N. ako majiteľ a konateľ spoločnosti PLAZMONT, spol. s
r.o., so sídlom na Budovateľskej ul. č. 31 v Bratislave po predchádzajúcej spoločnej dohode C. N.
Z., Y.. XX.XX.XXXX, v úmysle seba na škodu cudzieho majetku obohatiť, uzavreli dňa 11.06.1998 na
neznámom mieste v Bratislave v mene spoločnosti PLAZMONT, spol. s.r.o. ako predávajúci kúpnu

zmluvu so spoločnosťou POĽNOCHEM, a.s., na základe ktorej odpredali spoločnosti POĽNOCHEM,
a.s. nehnuteľnosti na G. M.. Č.. X G. E. za sumu 14 mil. Sk, pričom kupujúceho pri podpise zmluvy uviedli
do omylu tým, že v kúpnej zmluve uviedli, že na predmetnú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne vecné práva
tretej osoby ani iné ťarchy a taktiež kupujúcemu zamlčali skutočnosť, že k bytom nachádzajúcim sa
v predmetnom dome existujú platné nájomné zmluvy nájomníkov, čím takto svojím konaním spôsobili

spoločnosti POĽNOCHEM, a.s. škodu vo výške 14 mil. Sk a poškodeným nájomníkom /navrhovateľke
v prvom rade, navrhovateľke v druhom rade a ostatným menovaným poškodeným/ ujmu na ich právach
súvisiacich s užívaním predmetných bytov, teda obvinený K. N. po spoločnej predchádzajúcej dohode s
N. Z. seba na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu a súčasne inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že ho uviedol do omylu,

čím spáchal trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa
§ 209 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Z obsahu trestného spisu vedeného Krajským súdom v Bratislave, pôvodne sp. zn. 7T 7/2003 neskôr sp.
zn. 7T 4/05, mal súd preukázané, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave doručil Krajskému súdu

v Bratislave dňa 18.11.2003 obžalobu pod č.k. 2Kv 21/03-66 zo dňa 11.11.2003 na obvineného K. N. v
rozsahu vymedzeného skutku uvedeného vyššie. Vec bola uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 7T 7/03 zo dňa 25.03.2004 vrátená krajskému prokurátorovi na došetrenie za účelom odstránenia
procesných pochybení. Uznesením NS SR sp. zn. 3To 29/2004 zo dňa 9.9.2004 bolo napadnutérozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušené v celom rozsahu a trestné stíhanie voči obvinenému
K. N. bolo zastavené. Následne NS SR vydal rozsudok sp. zn. 1Tzo V1/2005 dňa 30.5.2005, ktorým
konštatoval, že uznesením NS SR z 09.09.2004 sp. zn. 3To 29/2004 bol porušený zákon v prospech

obvineného K. N., predmetné uznesenie bolo zrušené ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
25.03.2004 sp. zn. 7T 7/03 a bolo prikázané Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Z obsahu pripojeného trestného spisu mal súd preukázané, zo zápisnice z hlavného pojednávania
konanom na Krajskom súde v Bratislave dňa 2.- 3.02.2006, že navrhovateľky v prvom a druhom

rade /ako aj ďalší poškodení/ neboli uznesením, s nárokmi na náhradu škody, do trestného konania
pripustení. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania konaného na Krajskom súde v Bratislave
dňa 09.04.2008 / č.l. spisu 739 a nasl./ z výsluchu už nebohej navrhovateľky I. R. vyplynulo, že si
nepamätala, žeby videla odporcu v druhom rade pri ich vysťahovaní z bytového domu. Rozprávala
sa len s N. Z.. Navrhovateľka v druhom rade, na predmetnom hlavnom pojednávaní, sa stotožnila so
svojimi výpoveďami počas prípravného konania. Na predmetnom pojednávaní nebol vypočutý zástupca

navrhovateľky v prvom rade, nakoľko na predmetnom pojednávaní nebol prítomný. Zo zápisnice
z hlavného pojednávania konaného dňa 21.09.2008 /č.l. 786 a nasl./ trestného spisu, z výsluchu
splnomocneného zástupcu navrhovateľky v prvom rade vyplynulo, že bol v kontakte s odporcom v
druhom rade koncom roku 1997 a začiatkom roku 1998, ktorý mu povedal, aby si nájomcovia do 15-tich
dní našli nejaké náhradné bývanie. Nájomcovia sa z bytov nevysťahovali. Následne však došlo v dome

na G. M.. G. E. k znehodnoteniu elektroinštalačného zariadenia, plynového potrubia, bola odstavená
voda. Navrhovateľka v prvom rade, podľa vyjadrenia jej splnomocneného zástupcu, v tomto období
bola "preč". Z obsahu predmetnej zápisnice z pojednávania konaného dňa 10.09.20008 vyplýva, že súd
vyhlásilrozsudokvmeneSlovenskejrepubliky,vzmyslektoréhobolobžalovanýK.N.uznanýzavinného
zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 11.06.1998
na presne nezistenom mieste v Bratislave po predchádzajúcej dohode s ďalšou trestne zodpovednou
osobou v úmysle získať finančné prostriedky uzavrel v mene spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. ako jej
konateľ kúpnu zmluvu so spoločnosťou POĽNOCHEM, a.s., ktorou odpredal spoločnosti POĽNOCHEM,
a.s., nehnuteľnosť na G. M. Č.. X G. E. za sumu 14 mil. Sk, pričom kupujúcemu zatajil skutočnosť, že

nehnuteľnosťjezaťaženáprávamiinýchosôbatoplatnýminájomnýmizmluvaminájomníkov,vdôsledku
čoho novovzniknutej spoločnosti Fera s.r.o. vznikla škoda vo výške 3 mil. 673 tisíc. Sk, ktorú sumu
vyplatila nájomníkom za zánik práva užívania bytov a skončenie nájmu v predmetnej nehnuteľnosti /č.l.
786 a nasl./, za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. e/ písm. j/ §
38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 49 ods. 1 Trestného

zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol výkon uloženého trestu s určením probačného
dohľadu podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere troch rokov a podľa § 51 ods. 4 Trestného
zákona saobžalovanémuuložilapovinnosťpísomnesaospravedlniťpoškodenejspoločnostiFera,s.r.o.
Bratislava za spôsobenú škodu.
Z obsahu trestného spisu mal súd preukázané, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo výroku

o treste a o povinnosti obžalovaného písomne sa ospravedlniť spoločnosti Fera, s.r.o. za spôsobenú
škodu, bol rozsudkom NS SR sp. zn. 3To 8/2010 zo dňa 16.02.2011 zrušený a na základe § 259 ods. 3
Trestného poriadku podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. e/, j/, § 38 ods. 3 a §
39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona bol uložený odporcovi v druhom rade trest odňatia slobody
na jeden rok, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Význam rozhodnutia v trestnom konaní pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je ten, že rozhodnutím
v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného s tým dôsledkom, že podľa ust. § 135 ods. 1
O.s.p. je súd v občianskoprávnom konaní výrokom o vine a treste viazaný ako aj tým, či sa škodca
resp. obžalovaný dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ktorými
spáchaním by spôsobil majetkovú škodu poškodeným.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodenýdozvieoškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Podľaustanovenia§106ods.2OZnajneskoršie
sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne , za desať rokov
od dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Ustanovenia §106 ods.1 OZ začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viaže na vedomosť

poškodeného o vzniknutej škode, ktorá bola spôsobená škodcami teda osobami resp. osobou, ktorá
za vzniknutú škodu zodpovedá. Obe podmienky t.j. vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá
musia byť splnené kumulatívne. O osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu sa poškodený dozvie
ako náhle dostane informáciu na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu,teda ako náhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach ktoré sú spôsobilé takýto záver o možnej
zodpovednosti určitého subjektu urobiť. Vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, nie je
naplnená už na základe oznámenia o podozrení alebo predpokladu kto za škodu by mohol zodpovedať.

Jednoznačne až právoplatným skončením trestného konania je možné vyvodiť záver, či obžalovaný
za vznik uplatnenej škody v civilnom konaní navrhovateľom bude zodpovedať. Až týmto rozhodnutím
má poškodený možnosť urobiť si správny záver, ktorá konkrétna osoba je za škodu na jeho majetku
zodpovedná.
Ustanovenia §106 ods.2 OZ viaže začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na vznik udalosti z

ktorej škody vznikla. Objektívna premlčacia doba je určená všeobecne ako trojročná a v prípade, ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne je objektívna premlčacia doba desaťročná.
Podľa ustanovenia § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa ustanovenia §420 ods.2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa ustanovenia §420 ods.3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia oprávneného a zodpovedného
subjektu. Zákon predpokladá, že škodu môže spôsobiť právnická osoba ako aj fyzická osoba. Z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že škoda na majetku navrhovateliek bola spôsobená
jednak v dôsledku nesprávneho úradného postupu OO PZ SR na náhradu ktorej vo výške 50%
uplatnenej škody zaviazal žalovaného odporcu v prvom rade, ako aj právnickou osobou PLAZMONT,
s.r.o. - voči ktorej navrhovateľky návrh po zrušení časti rozsudku súdu prvého stupňa účinne zobrali
späť. Podľa právnej teórie, ak je škoda spôsobená právnickou osobou osobami, ktoré právnická osoba

použila na svoju činnosť, pri ktorej bola škoda spôsobená, má sa za to, že škoda bola spôsobená touto
právnickou osobou, ktorá iné osoby na túto činnosť použila. Samotná osoba, ktorá škodu v takomto
prípade bezprostredne spôsobila za túto škodu bez ďalšieho v zásade nezodpovedá. Je zodpovedná
v prípade preukázania vzniku škody, napríklad podľa pracovnoprávnych predpisov, avšak v takomto
prípade ide o zodpovednosť priameho škodcu vo vzťahu k právnickej osobe pre ktorú vykonával činnosť

a nie vo vzťahu k poškodenému. Súd ďalej udáva, že ak za právnickú osobu koná štatutárny zástupca,
ide o úkony právnickej osoby. Za úkony právnickej osoby, tak ako súd uviedol vyššie, sa však nepovažujú
len úkony štatutárnych zástupcov, ale úkony každého, koho táto právnická osoba použila pre svoju
činnosť. Je rozhodujúce len to, že ide o osobu ktorú právnická alebo fyzická osoba podnikateľ pre
svoju činnosť použila. Ďalším všeobecným predpokladom zodpovednosti za škodu ako predpokladu

úspešného poskytnutia súdnej ochrany je existencia právnej úpravy, ktorá spája zodpovednosť za škodu
s nárokom na jej náhradu.
Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť
s predpokladaným zavinením škodcu tzn., že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že
škodu spôsobil škodca - žalovaný odporca v druhom rade, ako aj existenciu škody a jej výšku zaťažuje

poškodeného čiže navrhovateľky.
O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené
všetky štyri predpoklady vzniku škody a to 1. vznik škody, 2. protiprávnosť konania, 3. zavinenie škodcu
- ktoré bol povinný súd prvého stupňa po zrušení rozsudku v zmysle záverov odvolacieho súdu skúmať,
ktoré je podľa zákona predpokladané a po 4. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.

Škoda sa považuje za majetkovú ujmu, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým ako fyzická alebo
právnická osoba skutočne konala, či opomenula konať a tým ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti.
Vo vzťahu k odporcovi v druhom rade ako fyzickej osobe, ktorý bol podľa vyjadrenia odvolacieho súdu
odsúdený pre úmyselný trestný čin, v dôsledku čoho by mal byť v prejednávanej veci pasívne vecne

legitimovaný, súd po doplnení dokazovania po zrušení časti rozsudku uvádza, že odporca v druhom
rade bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 11.06.1998
na presne nezistenom mieste v Bratislave po predchádzajúcej dohode s ďalšou trestne zodpovednou
osobou v úmysle získať finančné prostriedky uzavrel v mene spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. ako jej

konateľ kúpnu zmluvu so spoločnosťou POĽNOCHEM, a.s., ktorou odpredal spoločnosti POĽNOCHEM,
a.s. nehnuteľnosť na G. M. Č.. X G. E. za sumu 14 mil. Sk, pričom kupujúcemu zatajil skutočnosť, že
nehnuteľnosťjezaťaženáprávamiinýchosôbatoplatnýminájomnýmizmluvaminájomníkov,vdôsledku
čoho novovzniknutej spoločnosti Fera, s.r.o. vznikla škoda vo výške 3 mil. 673 tisíc. Sk, ktorá sumuvyplatila nájomníkom za zánik práva užívania bytov a skončenie nájmu v predmetnej nehnuteľnosti. Z
citácie časti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn 7T4/05 zo dňa 10.9.2008 nevyplýva, že
by bol odporca v druhom rade ako fyzická osoba odsúdený pre spáchanie trestného činu porušovania

domovej slobody, resp. pre spáchanie iného trestného činu, v súvislosti s ktorým by boli navrhovateľky
poškodené na svojom majetku.
Odsúdenie konateľa právnickej osoby v trestnom konaní nemá vplyv na posúdenie jeho pasívnej
legitimácie v občianskoprávnom konaní o náhradu škody. Konanie konateľa spoločnosti je konaním
spoločnosti, podľa ustanovenia § 420 ods.2 OZ. Konateľ spoločnosti za škodu takto spôsobenú

nezodpovedá, účinky a dôsledky tohto správania sa pripočítajú spoločnosti( Občiansky zákonník pre
prax komentár ,vydavateľstvo EUROUNION, spol. s. r.o.)
V konaní nebolo preukázané, žeby odporca v druhom rade konal tak, žeby jeho konanie mohlo byť
posúdené ako exces, v dôsledku ktorého bola škoda spôsobená, nakoľko nebolo preukázané, žeby
odporca v druhom rade sledoval vlastné záujmy či potreby.
Pri posúdení zavinenia škodcu, keďže Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje, je potrebné

vychádzať z hmotného práva trestného, v ktorom je zavinenie definované ako vnútorný, psychický
vzťah konajúceho k jeho vlastnému protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto konania. Je založené
na prvku poznania, spočívajúceho vo vedomosti a predvídanie určitého výsledku jednak na prvku vôle
spočívajúceho v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo chce, ale tiež tým, že je s niečím
uzrozumený.

Medzi škodou a konaním v prípade konania o náhradu škody sa vyžaduje, aby sa preukázala aj
existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody, ktorá vznikla ako následok
jeho konania. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou
je otázkou skutkovou ,o jej existencii resp. neexistencii si robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť

zaťažuje poškodeného. Zákon v ust. § 420 ods. 3 OZ dáva škodcovi možnosť zbaviť sa subjektívnej
zodpovednosti, avšak iba za predpokladu ak preukáže, že škodu nezavinil. Pre dôkaznú povinnosť nie je
zanedbateľné ustanovenie § 135 O.s.p., z ktorého vyplýva viazanosť súdu výrokom rozsudku vydaného
v trestnom konaní uznávajúceho vinu škodcu. V tomto prípade je súd viazaný obsahom samotného
výroku /nie však odôvodnením/.

O vzťah k príčinnej súvislosti ide iba v tom prípade ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovednosť za škodu
nevznikne.
Súdnávrhnavrhovateliekvovzťahukodporcoviv2radezamietol,nakoľkonebolipreukázané,vovzťahu
k jeho osobe, základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa voči odporcovi

v druhom rade, podľa miery jeho zavinenia, navrhovateľky domáhali.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
1/ porušenie právnej povinnosti
2/existencia škody
3/príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

4/zavinenie
Tak ako súd uviedol vyššie, odporca v druhom rade, aj keď bol odsúdený pre úmyselný trestný čin, tento
trestný čin nespáchal vo vzťahu k navrhovateľkám, ktorým by v súvislosti s týmto trestným činom vznikla
škoda na ich hnuteľnom majetku. Odporca v druhom rade vystupoval vo vzťahu k navrhovateľkám ako
aj vo vzťahu k tretím osobám ako konateľ spoločnosti PLAZMONT, s.r.o., ktorá nesie zodpovednosť za

vznik škody na hnuteľných veciach, ktorých vlastníčkami boli navrhovateľky v prvom a druhom rade.
Odporca ako fyzická osoba neporušil právnu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľkám, nebolo preukázané
zavinenie odporcu v druhom rade a ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu
v druhom rade a uplatnenou škodou navrhovateľkami v konaní. Sami navrhovateľky počas vyšetrovania
skutku, aj počas ich výsluchu na pojednávaní konanom dňa 24.2.2010, ako ja na pojednávaniach po

zrušení časti rozsudku súdu prvého stupňa uviedli, že odporcu v druhom rade pri vypratávaní bytov
nevideli, rozprávali len s Marošom Deákom. Odporca v druhom rade svojim konaním, ako fyzická osoba,
neporušil svoju právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
odporcavdruhomradeakofyzickáosobanebolvžiadnomprávnomvzťahusnavrhovateľkami.Odporca
v druhom rade, tak ako súd uviedol vyššie, nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní ako bývalý

spoločník a konateľ spoločnosti POĽNOCHEM, s.r.o..
Podľa ustanovenia § 56 ods.1 ObZ Obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou
osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná
spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručenímobmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon
nezakazuje.
Podľa ustanovenia § 106 ObZ spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím

majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie
vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu,
môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu jeho účasti na základnom
imaní spoločnosti.

Súd dodáva, že pôvodne žalovaný odporca spoločnosť PLAZMONT, s.r.o. svojim konaním porušil
prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení §415 Občianskeho zákonníka, porušil svoju právnu
povinnosť prenajímateľa /§420 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Spoločnosť PLAZMONT, s.r.o. mala
pred zahájením rekonštrukčných prác na bytovom dome nachádzajúceho sa na G. M. G. E. postupovať
v súlade s ustanovením § 711 ods.1 písmeno e/ Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období. Mala doručiť navrhovateľkám s privolením súdu výpoveď z nájmu bytov z dôvodu

havarijného stavu bytového domu, ohrozujúceho zdravie nájomcov, vyžadujúceho si jeho celkovú
rekonštrukciu a v zmysle ustanovenia §712 Občianskeho zákonníka bola povinná navrhovateľkám
poskytnúť bytovú náhradu, nakoľko tento nárok navrhovateľkám by vznikol. Nebola oprávnená byty
navrhovateliek v rozpore s platnou právnou úpravou vypratať bez poskytnutia bytovej náhrady, tak
fakticky nájomný vzťah ukončiť, a vôbec nebola oprávnená hnuteľný majetok navrhovateliek bez ich

vedomia vysťahovať a značnú časť poškodiť. Svojim konaním naplnila táto spoločnosť atribúty vzniku
škody na majetku navrhovateliek.
Z dokazovania vyplynulo, že odporca v druhom rade mal splatený vklad do obchodnej spoločnosti
PLAZMONT, s.r.o. v celej svojej výške a okamihom splatenia vkladu v celej výške zaniklo jeho
ručenie za záväzky pôvodne žalovaného odporcu PLAZMONT, s.r.o. Súd poukazuje i na ustanovenie

§ 135 a/ ods.1,2 Obchodného zákonníka, z obsahu ktorého vyplýva, že konateľ zodpovedá za
vzniknutú škodu za existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu len spoločnosti a nie tretím
osobám. Zodpovednosť za škodu voči osobe odporcu v druhom rade nikdy nebola právnickou osobou
PLAZMONT, s.r.o. uplatnená.
Súd o náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne v piatich vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./