Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108207113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2108207113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: W.,

právne zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, Hlavná 44, Trnava proti žalovanému: Mgr. Ing.
Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik
v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD.,
Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, takto

r o z h o d o l :

I. V y l u č u j s a nehnuteľnosti:

- stavba so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území G.,

obec G., okres G. zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra G.
- pozemok parcela č. XXXX/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1051 m2 v
katastrálnom území G., obec G., okres G. zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra G.
- pozemok parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2 v
katastrálnom území G., obec G., okres G. zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra G.
zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199.

II. Trnavské automobilové závody š. p. v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 j e p o
v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2008 domáhal vylúčenia majetku- nehnuteľností a
to stavby, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/1, katastrálne územie G., okres G., obec G. zapísaný na
LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera 1051
m2, katastrálne územie G., okres G., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1750 m2, katastrálne územie G., okres G., obec
G., zapísaný na LV č. XXXX zo súpisu podstaty. V žalobe uviedol, že dňa 15.2.2000 bola uzavretá

kúpna zmluva medzi predávajúcim FARMATEX, s.r.o., v konkurze a ním ako kupujúcim. V uvedený deň
bol povolený aj vklad vlastníckeho práva pre kupujúceho. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
25K/2/2007 zo dňa 12.9.2007 bol na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. vyhlásený
konkurz. Následne mu bolo doručené Oznámenie o zápise nehnuteľností úpadcu do súpisu všeobecnej
podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby bez uvedenia dátumu a bez príloh.
Podľa názoru žalovaného neprišlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu, že neprišlo k prechodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od úpadcu TAZ, š.p. na Fond národného majetku

SR. K prechodu vlastníckeho práva neprišlo z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli zhrnuté k súpisnej
zložke majetku podľa Rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Vklad
predmetných nehnuteľností zo strany FNM bol teda do základného imania obchodnej spoločnosti TAZ,
a.s. postihnutý absolútnou neplatnosťou a to z dôvodu nedodržania podmienok stanovených zákonomč. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Z uvedeného dôvodu potom
podľa názoru žalovaného všetky ďalšie prechody, prevody predmetných nehnuteľností sú postihnuté
absolútnou neplatnosťou vychádzajúc zo zásady „nemo plus iuris“ vyjadrenej v ust. § 37 ods. 2 Obč.

zák. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2000 medzi predávajúcim FARMATEX, s.r.o. v konkurze
a žalobcom ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho. Z listín súvisiacich
s kúpnou zmluvou je nepopierateľný fakt, že predmetná nehnuteľnosť, ktorú žalovaný zahrnul do
konkurznej podstaty TAZ, š.p. nikdy netvorila podstatu danej spoločnosti, nakoľko bola zahrnutá do
konkurznej podstaty spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. žalobca je toho názoru, že preukázal dôvody, ktoré

vylučujú zapísanie nehnuteľností do všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p..
Dôvodom, pre ktorý žiadal vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu je preukázateľné nadobudnutie
vlastníckeho práva v zmysle zásad bona fides od spoločnosti FARMATEX, s.r.o..

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.9.2008 (č.l. 38 spisu) uviedol, že
dňa 12.9.2007 Okresný súd Trnava vydal uznesenie č.k. 25K/2/2007-70 o vyhlásení konkurzu na

majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku zo dňa 18.9.2007. Dňa 31.3.2008 žalobca podal žalobu na súd a v zmysle
§ 78 ZoKR sa domáhal vylúčenia majetku zapísaného správcom z konkurznej podstaty úpadcu
a to nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe. Podľa § 78 ods. 3, veta prvá ZoKR ten, kto
uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu musí tak urobiť u správcu alebo na súde

žalobou podanou voči správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu
v Obchodnom vestníku. Predmetné nehnuteľnosti boli správcom zapísané do súpisu všeobecnej
podstaty dňa 6.12.2007 a zápis bol publikovaný v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007. Dňa 11.4.1992
Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení
privatizačného projektu úpadcu („Rozhodnutie“) podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby („ZoPPMŠ“) ako príslušným ústredným orgánom
štátnej správy v súlade s ust. zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov. Štátny podnik má v súlade s ust. 6 ods. 1) a ods. 2) zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku („ZoŠP“) právo držby, užívania a dispozície s majetkom štátu, ktorý bol štátnemu podniku
zverený do správy; odňatie majetku, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy je možné len

na základe zákonných podmienok. Majetok štátu pozostávajúci z vecí a finančných prostriedkov,
ktorý podlieha právu hospodárenia štátneho podniku alebo majetok vo vlastníctve štátneho podniku
možno prevádzať len na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu vydaného v súlade
s platnými ustanoveniami § 1 ods. 1, ust. § 2 a ust. § 5 ZoPPMŠ. Podstatnou obsahovou náležitosťou
privatizačného projektu štátneho podniku je v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ vymedzenie

majetku určeného na privatizáciu. Podľa uvedeného Rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok,
ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia v súlade s platnými ustanoveniami
ZoŠP a ktorý bol vymedzený v rozhodnutí (prílohách tohto rozhodnutia) v súlade s ust. § 6 ods.
1 písm. a) ZoPPMŠ, podkladom ktorého bol privatizačný projekt úpadcu. Predmetom privatizácie
podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, a ktoré podliehali

právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku v súlade s platnými ustanoveniami ZoŠP, pretože
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho
prílohách ako majetok určený na privatizáciu. V súlade s ust. § 133 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, rozhodnutie správneho orgánu, alebo iné právne skutočnosti ustanovené zákonom sú
právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2

ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu zo zákona dochádza
k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku
Slovenskej republiky, ktorý je právnickou osobou ( sui generis ) zriadenou zo zákona. Rozhodnutie
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu
je v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 2 ZoPPMŠ (prechod vlastníckeho práva na Fond) právnym

titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku s právom hospodárenia štátneho
podniku na Fond alebo na obchodnú spoločnosť zriadenú Fondom na účely privatizácie vymedzeného
majetku. Rozhodnutie o schválení privatizácie bolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho
práva Fondu výlučne k majetku určeného v rozhodnutí a jeho prílohách; rozhodnutie zakladá právne
účinky prechodu vlastníckeho práva v prospech Fondu iba k majetku určeného v rozhodnutí, pričom

k prechodu vlastníckeho práva dochádza na základe zákona (podľa ust. § 11 ods. 2 ZoPPMŠ) po
splnení právnej skutočnosti (vykonateľnosťou rozhodnutia o schválení privatizácie vydaného príslušným
správnym orgánom). Rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva Fondu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania a pretoFond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania,
pretože nehnuteľnosti neboli podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ vymedzené v rozhodnutí a
teda predmetné nehnuteľnosti neboli určené na privatizáciu a nebol daný žiaden (nadobúdací) právny

titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam na Fond. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom
privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom dochádza k
prevodu vlastníckeho práva k majetku od Fondu na novozaloženú obchodnú spoločnosť. V súlade
s uvedeným v prípade, ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku

a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na
privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne
tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v
prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor

s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť
FARMATEX, s.r.o., nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového
konania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporového konania sú majetkom podliehajúcim
konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu TAZ, š.p. v súlade s ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR.
Žalobcanenadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomtohtosporovéhokonania

od svojich právnych predchodcov - spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik, Fond
národného majetku Slovenskej republiky, spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s., spoločnosti
- TAZ spol. s r.o., (zmena: od 21.10.1997 TAZ SIPOX spol. s r.o.), spoločnosti FARMATEX, s.r.o..
Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo v súlade s ust. § 44 ods. 1 ZoKR k zákonnému
prechodu dispozičných práv úpadcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania

na žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca odvodzuje svoje „vlastnícke právo“
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania od svojich právnych predchodcov na
dôkaz svojho vlastníckeho práva predložil výpis z listu vlastníctva č. 6096. Žalobca však nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že nehnuteľnosti boli predmetom privatizačného projektu a následne rozhodnutia o
schválení privatizačného projektu. V prípade, ak tretie osoby tvrdia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré

sú predmetom tohto sporového konania, potom je potrebné, aby svoje „nároky“ uplatnili voči správcovi
postupom podľa platných ustanovení § 78 ZoKR. V súlade s uvedeným žalobca nepreukázal žiaden
právny dôvod, na základe ktorého by Predchádzajúci správca, alebo žalovaný bol oprávnený vylúčiť
Nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto sporového konania. Podľa tvrdenia žalobcu, tento predmetné nehnuteľnosti nadobudol

na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.2.2000 s predávajúcim - JUDr. Štefanom Dedákom,
správcom konkurznej podstaty úpadcu FARMATEX, s.r.o., IČO 34140808, na dôkaz čoho predložil výpis
z listu vlastníctva č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 15.2.200, doklad o zaplatení kúpnej ceny, návrh na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platobný výmer (strana 2, čl. III., prvý
odsek žaloby). Podľa tvrdenia žalobcu, dôvod, pre ktorý požaduje vylúčenie predmetných nehnuteľností

z konkurznej podstaty je preukázateľné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle zásad „bona fides“.
Žalobca odvodzuje svoje „vlastnícke právo“ k nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov až k
spoločnosti Trnavské automobilové závody, akciová spoločnosť a Fondu.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2010 (č.l. 365 spisu) k právnej argumentácii

žalobcu z pojednávania dotýkajúcom sa § 93 ods. 3 ZKR a § 27 ods. 2 ZKV a podporne rozhodnutím
NS SR 4Cdo/274/2006 uviedol, že do účinnosti zákona č. 328/2000 Z.z. (ale ani v neskorších platných
a účinných zneniach citovaného ustanovenia) nebola prelomená zásada nemo plus iuris, ktorá je pri
speňažovaní v konkurznom práve vyjadrená až v novom ZKR v § 93 ods.3. V § 27 ods.2 ZKV bolo
len stanovené, že vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou

vecných bremien. Uvedené ustanovenie neznamená nič viac než to, že pri speňažení nehnuteľnosti v
konkurze túto nadobúda nadobúdateľ „očistenú“ od všetkých tiarch s výnimkou vecných bremien (napr.
odexekučnýchzáložnýchprávapod.).PokiaľideožalobcomcitovanérozhodnutieNSSR,takvňomNS
SR konštatoval, že tretia osoba, ktorá nehnuteľnosti nadobudla v čase, keď titul vydražiteľa na prevod
nehnuteľnosti existoval, je chránená. Uvedené závery nie je možné aplikovať ani analogicky v tomto

konaní, keďže právny predchodca nebol vlastníkom nehnuteľností, t.j. v čase prevodu nemal právny
titul na ich prevod. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol od niekoho, kto sa ich vlastníkom ani na okamih
nikdy platne nestal.4. Rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-371 zo dňa 7.6.2010 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.358,04 eur. Proti
predmetnému rozsudku podal žalobca včas odvolanie (č.l. 378 spisu), o ktorom odvolací súd uznesením

č.k. 31CoKR/4/2011-399 zo dňa 31.1.2012 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

5. Rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-430 zo dňa 9.11.2012 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal

žalobca včas odvolanie (č.l. 447 spisu), o ktorom odvolací súd rozsudkom č.k. 21CoKR/3/2015-637 zo
dňa 29.10.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby potvrdil. Vo zvyšnej
časti (náhrady trov konanie) rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Uznesením č.k. 31 Cbi/2/2008-652 zo dňa 5.3.2014 súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie (č.l. 656)

7. Dňa 1.4.2014 žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie , o ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Obdo/24/2014 zo dňa 30.4.2014 rozhodol tak, že dovolanie
žalobcu odmietol.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2016 rozhodol tak, že
základné právo W. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 21 CoKR 3/2013 z 29.10.2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obdo 24/2014 z 30. apríla 2014 porušené boli, zároveň obe tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21 CoKR/14/2016-714 zo dňa 31.5.2016 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v spojení s uznesením súdu prvého stupňa č.k. 31 Cbi/2/2008-652 zo dňa
5.3.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnený rozhodnutia odvolací súd poukázal

na obsah nálezu ústavného súdu, v ktorom okrem iného konštatoval, že ak sa všeobecné súdy
pri posudzovaní problematiky nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci privatizáciou zo
štátneho majetku v tejto veci sústredili iba na povrchné a svojvoľne hodnotené technické nedôslednosti
rôzneho druhu v postupe príslušných štátnych orgánov hovoriace v neprospech žalobcu, išlo o typický
príklad ústavným súdom mnohokrát reprobovaného arbitrárneho a formalistického odôvodnenia zrejmej

nesprávnosti a nespravodlivosti, keď uprednostňovali iba zdanlivú legalitu vtedajšieho postupu štátu pri
správe svojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy povinné
chrániť. Ústavný súd dospel k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor, podľa ktorého
rozhodovanie (štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, nie ako
nositeľa verejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej

kontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu získala cez Fond
národného majetku akciová spoločnosť TAZ, potom TAZ spol. s r.o. a naostatok spoločnosť Farmatex,
spol. s r.o., ktorá v rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom konkurznej podstaty a so
súhlasom konkurzného súdu previedla ďalšou kúpnou zmluvou z roku 2000 na žalobcu, bolo potrebné
poskytnúť mu ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva aj v prípade, že by sa dodatočne zistilo (čo

v tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal „nevlastník“. Podľa ústavného
súdu, aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania,
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky
k neplatnosti zmluvy o prevode. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v

dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol
byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Ústavný
súd mal za to, že aj na území Slovenska možno pre riešenie skutkovo podobných prípadov použiť
pravidlo vyplývajúce aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016,
v zmysle ktorého treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ak svoje

vlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľnostíodvodzovalodprávnehoúkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, s tým, že nevyhnutým predpokladom
pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú
všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Vosvetle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažnosti žalobcu, ktorým je súd viazaný, je
aj v prípade absolútnej neplatnosti nadobúdacieho titulu žalobcu dôvodné usudzovať o existencii jeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (a tým aj o existencii jeho práva vylučujúceho zapísanie tohto

majetku do súpisu), s tým, že ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (neodvodený od
vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka), predpokladom ktorého je dobrá viera nadobúdateľa,
ktorú sú súdy povinné dôsledne posúdiť s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu. V rozpore
s týmto právnym názorom súd prvého stupňa za zásadné považoval posúdenie prvotného úkonu
- rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktorým malo dôjsť k

prechodumajetkunaFondnárodnéhomajetkuSR,aposúdenie,čispornénehnuteľnostibolipredmetom
privatizácie. Okolnosťami svedčiacimi o dobromyseľnosti pri nadobúdaní sa súd prvého stupňa pri
svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, nezaoberal, napriek tomu, že na ne žalobca vo svojich
podaniach poukazoval. Z uvedeného je zrejmé, že súd opomenutím zásadnej skutkovej okolnosti sporu
nedostatočne zistil skutkový stav veci a v súvislosti s absenciou jej ozrejmenia vec nesprávne právne
posúdil, ktorá skutočnosť zakladá dôvod rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h)

O.s.p.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2016 (č.l. 725 spisu) uviedol, že súhlasí so závermi Ústavného
súdu Slovenskej republiky uvedenými v Náleze I ÚS 5492015-33 zo dňa 16.3.2016 a to najmä v tom, že
každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a

ochranu, tiež súhlasí s tým, že súdy v pôvodných už zrušených rozhodnutiach uprednostnili iba zdanlivú
legalitu vtedajšieho postupu štátu pri správe svojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho
štátu, ktoré sú všeobecné súdy povinné chrániť. Ako aj s tým, že bolo potrebné poskytnúť ústavnoprávnu
ochranu vlastníckeho práva sťažovateľovi a to aj v prípade ak by sa čisto hypoteticky zistilo (čo v danom
prípade však vôbec zistené nebolo) že nehnuteľnosti prevádzal nevlastník, že musí dôjsť k určitému

posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu pri riešení otázky nemo plus iuris o nové interpretačné
závery najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou
stranou prezentovaný skutkový stav, najmä ak tento stav bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej
evidencie.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2016 (728 spisu) uviedol, že v náleze č. I ÚS 549/2015-33
sa Ústavný súd SR zaoberá najmä posúdením dvoch subjektívnych práv a to vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka nehnuteľností a práva vlastníka, ktorý nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti
dodatočne na základe dobrej viery a následnému poskytnutiu ústavnoprávnej ochrany jednému z
nich. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery

ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám
má). Nevyhnutným predpokladom pre originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na ktorý
poukazuje vo svojom rozhodnutí ústavný súd je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné
súdu povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už

zistenie že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Krajský
súd v Trnave v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okolnosťami svedčiacimi o dobromyseľnosti sa pri
nadobudnutí v žalobe uvádzaných nehnuteľností súd I. stupňa nezaoberal. Žalovaný má za to, že
dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v
žalobe od nevlastníka nie je daný a preto žalobcu nemožno pokladať za dobromyseľného nadobúdateľa.

Žalovaný poukázal na to, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra vyjadrená v § 70 zák. č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, kedy
ak je preukázaný opak, nie je jeho obsah záväzný a hodnoverný. Podľa názoru žalovaného dobrá
viera zahŕňa viac než len samotné porovnanie údajov v katastri nehnuteľností a údajov uvedených v
zmluve, dobromyseľnosť musí existovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Žalobca sám v žalobe

uvádza, že nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2000. Na LV č.
XXXX pre katastrálne územie G. bola v čase pred 15.2.2000 t.j. pre uzatvorením kúpnej zmluvy ako
vlastník predmetných nehnuteľností uvedená spoločnosť FARMATEX s.r.o. a zároveň na tomto výpise
z LV je taktiež zapísaná aj poznámka ohľadom podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia
zo dňa 19.11.1999, podaného na Okresnom súde Trnava navrhovateľom - Trnavské automobilové

závody, š.p. v likvidácii. Z predloženého LV č. XXXX vyhotoveného 10.2.2000 teda skôr ako bola
uzatvorená predmetná kúpna zmluva vyplýva, že vyššie uvedená poznámka bola zapísaná skôr ako
došlo k samotnému uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného má žalovaný za preukázané,
že žalobca už v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy ako aj v čase jej uzatvorenia mohol mať vedomosťo prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplývajúceho zo samotnej
povahy inštitútu predbežného opatrenia. Preto nie je možné žalobcu za žiadnych okolností považovať
za dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol

vykonať dôkazy pripojiť spis OS Trnava sp. zn. 11C/292/1999 ktorého súčasťou je aj návrh žalovaného
na vydanie predbežného opatrenia, pripojiť katastrálny spis vedeným Okresným úradom v rokoch
1999-2001 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, pripojiť konkurzný spis správcu JUDr. X.
sp. zn. 7K/7/1999 týkajúci sa speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok
FARMATEX s.r.o., výsluch znalca R.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.4.2017 (č.l. 738 spisu) uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie dobrej
viery žalobcu pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vylúčenia z konkurznej
podstaty úpadcu sa žalobca domáha, táto je s ohľadom na všetky okolnosti prípadu viac ako zrejmá.
Žalobca uzatvoril dňa 15.2.200 kúpnu zmluvu so správcom úpadcu FARMATEX s.r.o. JUDr. O..
Kúpna zmluva spolu s dokladom o zaplatení spolu s ďalšími dokumentmi bola predložená súdu.
Pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu je potom úplne irelevantné či právny predchodca jeho

právneho predchodcu mohol v zmysle rozhodnutia ministerstva pre správcu a privatizáciu národného
majetku SR previesť svoje vlastnícke právo k týmto veciam. Je preukázané, že spoločnosť FARMATEX
s.r.o.uzatvorilasospoločnosťouTAZs.r.o.kúpnuzmluvunazákladektorejtietonehnuteľnostinadobudla
do svojho vlastníctva. Žalobca je už tak tretím vlastníkom v poradí od pôvodného vlastníka, ktorým bola
Trnavské automobilové závody š.p., pričom právny predchodca žalobcu FARMATEX s.r.o. nadobudol

tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy ešte zo dňa 17.5.1996. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť
žalobcu, táto je daný aj tým, že nehnuteľnosti nadobudol od subjektu ktorý bol v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy evidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľností a dispozícia tohto subjektu s predmetnými
nehnuteľnosťami nebola nijak obmedzená. Pokiaľ ide o argument žalobcu týkajúci sa toho, že žalobca
mohol mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nakoľko na LV mala byť evidovaný poznámka, táto skutočnosť je úplne irelevantná. Žalobca o tejto
skutočnosti vedomosť nemal. Nebol stranou sporu v tomto konaní a do spisu nemal prístup. Správca
konkurznej podstaty úpadcu FARMATEX s.r.o. JUDr. O. s týmto majetkom disponoval a previedol ho
na základe kúpnej zmluvy na žalobcu. Žalobca nie je právnik a keď ho JUDr. X. ako správca úpadcu
FARMATEX s.r.o. ubezpečil o tom, že prevod vlastníckeho práva sa môže uskutočniť, nemal dôvod o

tom pochybovať. O to viac že prevod vlastníckeho práva na žalobcu bol povolený príslušným správnym
orgánomnaúsekukatastranehnuteľností.Akbybolapredmetnápoznámkavkatastrirelevantná,prevod
vlastníckeho práva by kataster nepovolil. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobca vypočuť ako svedka V.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, žalobcu, žalovaného,
svedkaV.oboznámenímsaslistinnýmidôkazmiatopredovšetkýmskúpnouzmluvou,listomvlastníctva,

výzvou zo dňa 24.3.2008, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného projektu,
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový
a právny stav:

14. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní zotrvala na obsahu žaloby a vyjadrení vo veci vo vzťahu k

platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poukázala na ustanovenie § 93 ods. 3
ZKR a tiež na ustanovenie § 97 ods.2 zákona č. 328/1991 Zb., ktorý bol účinný ku dňu uzavretia kúpnej
zmluvy žalobcu so spoločnosťou FARMATEX, s.r.o.. Pokiaľ ide o uplatnenie zásady bonafide poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/274/2006, kde Najvyšší súd SR uvádza, že rešpektujúc
princíp nadobudnutých práv, nemôžu tretie osoby konajúce v dobrej viere a spoliehajúce sa na platné

právo stratiť nadobudnuté práva. Inak by bol porušený princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy
nemohol byť istý svojim vlastníctvom. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe dobrej
viery a o tom že by mali prebiehať nejaké spory ohľadom týchto nehnuteľností sa dozvedel až potom
ako sa stal vlastníkom.

15. Žalobca W. v konaní uviedol, že na žalobe trvá aj naďalej, má za to že táto bola podaná dôvodne
nakoľko riadne nadobudol nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa v danom konaní domáham a to v roku
2000 od spoločnosti FARMATEX s.r.o. v tom čase v konkurze. Konkurzným správcom tejto spoločnosti
v tej dobe bol V. s ktorým uzavrel kúpnu zmluvu a bol v dobrej viere, že nehnuteľnosti spoločnosti
FARMATEX s.r.o. patria je ich vlastníkom. Asi pár rokov po nadobudnutí sa dozvedel že v súvislosti s

kúpenými nehnuteľnosťami prebiehajú súdne spory, prišlo mu nejaké vyrozumenie zo súdu, už si bližšie
detaily nepamätá. Nadobudnutá stavba je bývalý kultúrny dom zrekonštruoval ho na vlastné náklady.
Kúpnu cenu za nadobudnuté nehnuteľnosti správcovi vo výške 1.000.000 Sk riadne uhradil. V dobe keď
nadobúdal nehnuteľnosti si vyžiadal a oboznámil som sa s aktuálnym listom vlastníctva, na ktorom sanenachádzala žiadna poznámka, z ktorej by mohol získať nejakú pochybnosť o vlastníctve. Zdôraznil,
že nehnuteľnosť mu predával konkurzný správca a tento úkon bol dokonca schválený konkurzným
Krajským súdom v Bratislave. Preto o to viac bol v dobrej viere, že prevod je platný a nadobúda riadne

vlastníctvo k nehnuteľnosti.

16. Žalovaný v konaní zotrval na obsahu svojich písomných vyjadrení a uviedol, že žalovaný rešpektuje
právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a chápe potrebu praxe chrániť dobromyseľnosť
nadobúdateľa. K vyjadreniu žalobcu, že je vlastne tretím vlastníkom v poradí od pôvodného vlastníka,

ktorým boli Trnavské automobilové závody š.p., uviedol, že toto tvrdenie je právne irelevantné s ohľadom
na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich záveroch uvádza, že súd je povinný skúmať dobrú
vieru nadobúdateľa konkrétne iba žalobcu, čiže súd nie je povinný skúmať postupnosť predajov a dobrú
vieru právnych predchodcov žalobcu. Súd by mal skúmať iba dobrú vieru žalobcu v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy v roku 2000. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že spoločnosť FARMATEX bola v čase prevodu
zapísaná ako vlastník sporných nehnuteľnosti na predmetom liste vlastníctva č. XXXX, avšak v tom

istom liste vlastníctva je zapísaná poznámka, ktorá má informatívny charakter o iniciovanom spore zo
strany žalovaného, ktorej text znie: „poznámka na celok Y. žiadosť zo dňa 30.11.1999 zápis návrhu na
vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava dňa 29.11.1999 navrhovateľ
- TAZ š.p. v likvidácii v Trnave“. Žalovaný ďalej uviedol, že ako správca disponuje vyjadrením JUDr.
Štefana Dedáka, správcu konkurznej podstaty spoločnosti FARMATEX, s.r.o. zo dňa 28.9.2016, prílohou

ktorého sú dokumenty z konkurzného spisu vedeného v konkurze spoločnosti FARMATEX s.r.o., medzi
ktorými sa nachádza aj list vlastníctva č. XXXX s poznámkou a taktiež kúpna zmluva. Ďalej poukázal na
článok IV. odsek 1 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi FARMATEX a žalobcom, kde sa uvádza že správca
žalobcu oboznámil s fyzickým ako i s právnym stavom kupovaných nehnuteľností a tento stav berie na
vedomie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako kupujúci mal k dispozícii predmetný list vlastníctva

s poznámkou a to bezprostredne v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobca mal možnosť sa
oboznámiť s listom vlastníctva zo spisovej dokumentácie správcu JUDr. Dedáka a je zrejmé že sa s
nim oboznámil a podpísal vyhlásenie kúpnej zmluvy že sa oboznámil s právnym stavom nehnuteľností.
Žalobcu považujeme žalobcu za nedobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností.

17. Svedok V. v konaní uviedol, že bol správcom úpadcu FARMATEX s.r.o., od ktorej spoločnosti
nadobudol žalobca predmetné nehnuteľnosti. V minulosti ho oslovil žalovaný, že potrebuje od neho
nejaké doklady ohľadom spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. Žalovanému predložil kúpnu zmluvu zo dňa
15.2.2000, ktorú za predávajúceho spoločnosť FARMATEX spol. s r.o. v tom čase už v konkurze, ako
správcakonkurznejpodstatyuzatváralskupujúcim,žalovanýmW..Predmetomkúpnejzmluvybolpredaj

nehnuteľností bližšie špecifikovaných v článku 2 zmluvy za kúpnu cenu dohodnutú v článku 3 zmluvy.
Kúpna cena bola kupujúcim riadne uhradená. Pred uzavretím kúpnej zmluvy požiadal konkurzný súd,
či je možné týmto spôsobom speňažiť majetok úpadcu resp. spôsob predaja pred tým určili veritelia na
prieskumnom pojednávaní a konkurzný súd to odsúhlasil. Súd dozoroval celý konkurz, teda aj predaj
daných nehnuteľností. V tej dobe o vylúčenie prevádzaných nehnuteľností z konkurznej podstaty nikto

nepožiadal, taký spor neprebiehal. Dané nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty na základe
údajov z katastra, kde bol zapísaný úpadca ako vlastník. Mal dôveru v správnosť týchto údajov. Nevie či
v tej dobe bola nebola na liste vlastníctva nejaká poznámka, čoho sa týka a podobne. V kúpnej zmluve
je jednoznačne uvedené že nehnuteľnosti sa prevádzajú bez tiarch. Sám nemal vedomosť o tom, že
by nejakým spôsobom bolo spochybňované vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam a preto ani

s takýmito skutočnosťami nemohol oboznámiť žalobcu. Pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bol
vyčlenený z časti súvisiaceho pozemku a predaná inému záujemcovi bez námietok tretích osôb. So
žalobcom sa osobne stretol možno raz, dva krát, nevie či v tej dobe bolo viac záujemcov alebo žalobca
sám, na to si už nespomína ale pravdepodobne bol žalovaný sám. Potvrdil, že žalovanému na jeho
žiadosť zaslal nejaké doklady z konkurzného spisu a nevylúčil, že aj list vlastníctva s poznámkou, ktorý

žalovaný predložil v konaní ako listinný dôkaz. Išlo o doklady, ktoré v dobe kedy o ne žalovaný požiadal,
mal k dispozícii. Pripustil, že znenie listu vlastníctva s poznámkou, ktorý zaslal žalovanému obdržal z
katastra až po predaji časti pozemku, teda po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom. Predpokladá,
že v konkurznom spise má aj iné znenia listu vlastníctva s tým, že nepredpokladal, že aj iné znenia
listu vlastníctva sú dôležité a preto ich žalobcovi nezaslal. Mal a to že list vlastníctva ktorý zaslal bude

postačovať. Konkurzný spis v súčasnosti už nie je kompletný. Svedočné si neuplatnil.

18. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.5.1996 (č.l. 744) spisu súd zistil, že v tento deň predávajúci
TAZ spol. s r.o. IČO: 34 134 107, ako výlučný vlastník v celosti a kupujúci FARMATEX spol. s r.o.IČO: 34 140 808 uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území G. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/1, parcela č. XXXX/1,
kultúrny dom súpisné č. XXXX za kúpnu cenu 4.999.753,30 Sk, ktorej kúpna cena bola určená ZP č. X/

XXXX vypracovanéhoIng.LF.m.PodľačlánkuIVpredávajúciodpredávanehnuteľnostibezakýchkoľvek
bremien tiarch a obmedzení.

19. Z výpisu z LV č. XXXX pre Katastrálne územie G. (č.l. 731) súd zistil, že na predmetom LV sú
zapísané nehnuteľnosti pozemok parcela č. XXXX/X, XXXX/X, stavba súpisné č. XXXX nachádzajúca

sa na parcele č. XXXX/X. Na LV je zapísaná „Poznámka na celok LV - KV/VO/XXX žiadosť zo dňa
30.11.1999 zápis návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava
dňa 29.11.1999 navrhovateľ - TAZ š.p. v likvidácii v Trnave“ (podľa úradnej pečiatky predmetný výpis z
LV vyhotovil Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor dňa 10.2.2000).

20. Z kúpnej zmluvy (z č.l. 4 spisu) súd zistil, že dňa 15.2.2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o., v

zastúpení správcom konkurznej podstaty V. a žalobca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom,
ktorej bol prevod nehnuteľností a to stavby - kultúrny dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne
územie G., okres G., obec G. zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku-
zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX mX, katastrálne územie G., okres G., zapísaný na LV č.
XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX mX,

katastrálne územie G., okres G., obec G., zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 33.193,92 eur
(1.000.000,-Sk). Predávajúci vlastníctvo nehnuteľností získal kúpou na základe kúpnej zmluvy. Podľa
článkuIVzmluvykupujúcivyhlásilžehosprávcaoboznámilsfyzickýmakoisprávnymstavomkupovanej
nehnuteľnosti a tento berie na vedomie. Kúpa sa uskutočňuje predajom mimo dražby, ktorú uskutočňuje
správca konkurznej podstaty so súhlasom súdu a za podmienok ním určeným. Veci nadobudnutú z

podstaty sa prevádzajú bez tiarch.

21. Z listinného dôkazu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.2.2000 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že
V.k správca konkurznej podstaty FARMATEX s.r.o. prijal od W. titulom kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo
dňa 15.2.2000 sumu 33.193,92 eur (1.000.000 Sk).

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.2.2008 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca je na danom
liste vlastníctva zapísaný ako vlastník nehnuteľností parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo
výmere 1051 m2, 8621/1 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1750 m2, parc. č. XXXX/X a stavby
- kultúrny dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X. V časti C: Ťarchy je okrem iných údajov zapísaný

aj údaj „Z XXX/XX, Z XXXX/XX. - Krajský súd v Trnave, uznesenie 11C 292/99 - zrušenie predbežného
opatrenia, právoplatné dňa 31.8.2006 -v.z. XXXX/XX“.

23. Z výzvy zo dňa 24.3.2008 (č.l. 23) súd zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze vyzval žalobcu na podanie žaloby v lehote 30 dní o

vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, nakoľko sa nestotožňuje so žalobcom
uvádzanými dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva k nim z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.

24. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."

25. Podľa § 1 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k
napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 1)

26. Podľa § 2 ods. 1,2 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov

alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch
majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.27. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

28. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

29. Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase správca
bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej
prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila

dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov
a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce
zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu
zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia
výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania

tejto lehoty.

30. Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, ten, kto uplatňuje
právovylučujúcezapísaniemajetkudosúpisu,musítakurobiťusprávcualebonasúdežaloboupodanou
proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom

vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde
žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech
iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak
sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie
majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

31. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinnom a platnom v čase
uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2000, predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu
a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu
ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko

vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s
výnimkou vecných bremien.

32. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné (a to aj vzhľadom na námietku
žalovaného) ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe

žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní nebolo medzi
účastníkmi sporné, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, ktoré bolo
uverejnené v Obchodnom vestníku OV 180B/2007 zo dňa 18.9.2007, bol vyhlásený dňom 19.9.2007 (§
23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody,
štátny podnik a súčasne bol ustanovený správca. Správca pri zápise majetku, ktorý podlieha konkurzu,

do súpisu zapísal aj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa u tretej osoby - žalobcu, nakoľko mal zato, že
tento ho nadobudol neoprávnene a mohol by patriť do konkurznej podstaty (poznámka správcu zo dňa
6.12.2007, č.l. 128 spisu). Dňa 29.10.2007 správca oznámil žalobcovi, že zapísal jeho nehnuteľnosti do
súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby. Súpis majetku bol
zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007. Dňa 18.12.2007 žalobca oznámil správcovi (č.l. 9),

že dôkazy, ktoré prikladá preukazujú jeho vlastníctvo k zapísaným nehnuteľnostiam a požiadal ho o ich
vylúčenie zo všeobecnej podstaty. Dňa 24.3.2008 správca v zmysle § 78 ods. 2 ZKR písomne vyzval
žalobcu (č.l. 23), aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou proti
nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Žalobca v konaní tvrdil, že žalobu podal dňa
31.3.2008 včas, nakoľko ju podal v lehote 30 dní plynúcej odo dňa 24.3.2008 (presný deň doručenia

výzvy žalobcovi sa nepodarilo ustáliť, čo je však na vzhľadom na deň podania žaloby nepodstatné), v
ktorý deň bola správcom vyhotovená výzva na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia
výzvy. Žalovaný v konaní tvrdil, že ak žalobca podal žalobu 31.3.2008, tak ju podal oneskorene, pouplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť od zverejnenie súpisu v Obchodnom vestníku
dňa 11.12.2007 a uplynula dňom 12.1.2008. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné.

33.PozverejnenísúpisuvObchodnomvestníkujesprávcapovinnýpísomnebezodkladnevyzvaťosobu,
v prospech ktorej je poznámka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila
dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. V danom prípade správca vyzval v zmysle § 78
ods. 2, veta prvá ZKR žalovaného „prvou výzvou“ k tomu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedol
dôvody a predložil dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. Túto skutočnosť je možné

vyvodiť s oznámenia žalobcu zo dňa 18.12.2007 (č.l. 9), ktorou reaguje na predmetnú výzvu správcu.
Právnym účinkom uplynutia 30 dňovej lehoty na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, pre ktoré
má byť majetok vylúčený zo súpisu je, že zaniká právo tretej osoby (žalobcu), aby sám správca uznal
jej právo na vylúčenie zo súpisu bez súdneho konania (neznamená zánik práva žalobcu vylučujúceho
zápis majetku do súpisu). Toto právo má aj naďalej zachované ako aj právo domáhať sa svojho práva
vylučujúceho zápis na súde. V prípade ak správca neuzná dôvody je povinný tretiu osobu opätovne

vyzvať (druhá výzva) v zmysle § 78 ods. 2, veta druhá, ZKR, tentokrát na podanie žaloby na súde
v lehote 30 dní od doručenia výzvy, aby sa tretia osoba mohla domáhať svojho práva vylučujúceho
zapísanie majetku do súpisu už priamo na súde a nie už u správcu (u ktorého neuspela) a zároveň
ju poučí, že ak tak neurobí jej právo zanikne. Je potrebné si uvedomiť, že tretia osoba je oprávnená
podať žalobu aj bez výzvy správcu, či už prvej alebo druhej. Právo na podanie vylučovacej žaloby tretej

osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku do súpisu. Zápis sporného majetku je tou právnou
skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby.
Tretia osoba môže kedykoľvek bez výzvy správcu podať vylučovaciu žalobu až do rozvrhnutia výťažku
(ide o objektívnu lehotu). V danom prípade správca zaslal žalobcovi „druhú výzvu“ zo dňa 24.3.2008,
ktorá mu bola doručená (uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová

subjektívna lehota na uplatnenie svojho práva (vylučujúceho zápis) na súde. Žalobca podal vylučovaciu
žalobu na súd dňa 31.3.2008, teda v čase plynutia 30 dňovej lehoty, t.j. včas. V prípade ak by si žalobca
svoje právo na podanie žaloby neuplatnil v 30 dňovej prekluzívnej lehote od doručenia „druhej výzvy“,
tak by mu toto právo zaniklo. Zaniklo by jeho právo vylučujúce zápis majetku do súpisu. Žalovaný
mylne vykladá, že ak žalobca zmeškal 30 dňovú lehotu od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v

Obchodnom vestníku, tak sa úspešne nemôže domáhať na súde vylúčenia majetku zo súpisu, pretože
jeho právo (vylučujúce zápis) zaniklo zmeškaním tejto lehoty. Ako je vyššie súdom zdôvodnené tento
právny názor žalovaného nie je správny. V prípade uplatnenia práva osobou, ktorá je v poznámke
uvedená je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 a nie § 78 ods. 3 ZKR. Na základe uvedeného má súd zato, že
žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 78 ods. 1 ZKR do 30 dní od doručenia

výzvy správcu na podanie vylučovacej žaloby a poučenia o následkoch zmeškania tejto lehoty).

34. Rešpektujúc právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a právny názor odvolacieho súdu
(osvojujúci si názor ÚS SR) dospel súd k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor,
podľa ktorého rozhodovanie (štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním

štátu, nie ako nositeľa verejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré
nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu
získala cez Fond národného majetku akciová spoločnosť TAZ, potom TAZ spol. s r.o. a naostatok
spoločnosť FARMATEX, spol. s r.o., ktorá v rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom
konkurznej podstaty a so súhlasom konkurzného súdu previedla ďalšou kúpnou zmluvou z roku 2000

na žalobcu, bolo potrebné poskytnúť mu ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva aj v prípade, že
by sa dodatočne zistilo (čo v tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal
„nevlastník“. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania,
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky

k neplatnosti zmluvy o prevode. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v
dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol
byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Aj na území
Slovenska možno pre riešenie skutkovo podobných prípadov použiť pravidlo vyplývajúce aj z nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016, v zmysle ktorého treba poskytnúť

ústavnoprávnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ak svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností odvodzoval od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci
aj absolútne neplatným, s tým, že nevyhnutým predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný dôsledne posúdiť s ohľadomna individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá
poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd nepredpísal k akým zisteniam má krajský súd
(nie okresný súd) v konaní dospieť po náležitom preskúmaní dobrej viery žalobcu, s tým, že súd je

viazaný právnym názorom vysloveným v náleze s tým, že musí dobrú vuieru žalobcu skúmať a na ňu
pri meritórnom rozhodnutí prihliadať.

35. V konaní nebolo sporné, a bolo preukázané, že dňa 15.2.2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o., v
zastúpení správcom konkurznej podstaty V. a žalobca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom,

ktorej bol prevod nehnuteľností a to stavby - kultúrny dom, súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parc. č.
8XXX/X, katastrálne územie G., zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X., druh pozemku-
zastavané plochy a nádvoria, výmera 1051 m2, katastrálne územie G. zapísaný na LV č. XXXX a
pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1750 m2, katastrálne
územie G., zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 33.193,92 eur (1.000.000,-Sk). Podľa čl. I. ods.
2 zmluvy predávajúci vlastníctvo nehnuteľností získal kúpou na základe kúpnej zmluvy. Podľa článku

IV zmluvy kupujúci vyhlásil že ho správca oboznámil s fyzickým ako i s právnym stavom kupovanej
nehnuteľnosti a tento berie na vedomie. Kúpa sa uskutočňuje predajom mimo dražby, ktorú uskutočňuje
správca konkurznej podstaty so súhlasom súdu a za podmienok ním určeným. Veci nadobudnutú z
podstaty sa prevádzajú bez tiarch.

36. Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj odvolací súd v danej veci konštatovali, že doposiaľ
nebolo v konaní hodnoverne zistené a preukázané, že by predávajúci spoločnosť FARMATEX s.r.o.
nebola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a ak by aj vlastníkom nebola, ktoré dôvody bližšie
teraz nie je nutné odôvodňovať tak je rozhodujúce skúmať dobrú vieru dobromyseľnosť u žalobcu pri
nadobúdaní daných nehnuteľností do vlastníctva skúmať konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu

a to aj s poukazom na to, že žalobca sa nemôže domáhať prípadnej náhrady škody od subjektu
ktorý mu nehnuteľnosti predával a ktorý v súčasnosti už neexistuje. Nevyhnutým predpokladom pre
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Z uvedeného dôvodu aj súd po
zrušení veci odvolacím súdom sa v ďalšom konaní zameral na dokazovanie smerujúce k preukázanie

(nepreukázaniu) dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní predmetných nehnuteľnosti a to s ohľadom
na individuálne okolnosti daného konkrétneho prípadu.

37. Žalobca v konaní tvrdil, že bol vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu a to najmä
spôsob predaja, osobu, ktorá mu nehnuteľnosti predávala, stav evidovaný v katastri nehnuteľností

dobromyseľný a nemal vedomosť o prípadnom spochybňovaní vlastníctva či už jeho právnych
predchodcov ako aj jeho k sporným nehnuteľnostiam.

38. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že argumentoval spochybňovaním dobromyseľnosti žalobcu a to
najmä v súvislosti s existenciou poznámky na rozhodnom liste vlastníctva. Po oboznámení sa s výpisom

z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdeným a vydaným správou katastra dňa 10.2.2000 - listinným dôkazom
predloženým žalovaným mal súd preukázané, že na výpise listu vlastníctva č. XXXX pre Katastrálne
územie G. (č.l. 731) na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti je zapísaná aj poznámka znenia:
„Poznámka na celok Y.8 žiadosť zo dňa 30.11.1999 zápis návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo
dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava dňa 29.11.1999 navrhovateľ - TAZ š.p. v likvidácii v G.“.

39. Súd má za to, že zo samotného textu, obsahu citovanej poznámky nemožno mať pochybnosti o
dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní daných nehnuteľností. Žalobca zo samotnej poznámky bez
ďalšieho nemohol poňať pochybnosť o vlastníctve predávajúceho FARMATEX s.r.o. a jeho právnych
predchodcov, z poznámky vôbec nie je ani zrejmé aké súdne konanie by malo prebiehať na súde, čo

by malo byť predmetom tohto konania, či ide napr. o určenie vlastníctva prevádzaných (evidovaných)
nehnuteľností a pod.. Rovnako z poznámky vyplýva že ide len o „návrh“ na vydanie predbežného
opatrenia, nie rozhodnutie. Z poznámky nevyplýva ako bol tento návrh súdom posúdený, či mu bolo ako
dôvodnému vyhovené alebo nie. Poznámka má len informatívny charakter, nezakazuje, neobmedzuje
dispozíciu vlastníka evidovaného a zapísaného na liste vlastníctva s danými nehnuteľnosťami a aj

z tohto dôvodu (žiadneho zákonného obmedzenia - plomby ) sa práve žalobca mohol len a len
dobromyseľne domnievať, že vlastnícke právo predávajúceho nie je spochybnené, keďže mu nebolo
ani podľa poznámky evidentne zapísanej v súvislosti so súdnym konaním zakázané s nehnuteľnosťou
disponovať, predať ju. Ďalej je nutné zdôrazniť, že žalobca nehnuteľnosť nadobúdal od úpadcuzastúpeného pri právnom úkone osobitým subjektom - správcom konkurznej podstaty predávajúceho
úpadcu V. (naviac právnika) teda žalobca nadobúdal nehnuteľnosti od úpadcu zastúpeného osobou,
u ktorej sa predpokladá (vzhľadom na zákonné povinnosti a špeciálne postavenie) náležitá odbornosť

starostlivosť a kvalifikovanosť pri predaji, speňažovaní prevádzaných nehnuteľností (majetku úpadcu) a
o spôsobe prevodu nehnuteľností bolo rozhodnuté naviac aj opatrením Krajským súdu v Bratislave ako
konkurzného súdu dozorujúceho súlad konkurzného konania (teda aj prevod, speňažovanie majetku
úpadcu). Konkurzný súd odporučil predaj nehnuteľností a odporučil, schváliť aj spôsob jeho predaja,
bezpochyby majúci zato, že úpadca je aj skutočným vlastníkom predávaných nehnuteľností. V čl. IV

kúpnej zmluve je jednoznačne uvedené že nehnuteľnosti sa prevádzajú bez tiarch a kupujúci vyhlásil, že
ho správca oboznámil nielen s fyzickým, ale aj právnym stavom kupovaných nehnuteľnosti. Z výpovede
svedka správcu JUDr. X. nebolo preukázané, žeby žalovaného správca upozorňoval na poznámku
zapísanú na liste vlastníctva, alebo upozorňoval na to, že vôbec niekto spochybňuje vlastníctvo
prevádzaných nehnuteľností. Treba dodať, že správca neupozorňoval žalovaného aj z toho dôvodu, že
ako sám správca pred súdom ako svedok uviedol, sám nemal o takýchto skutočnostiach vedomosť.

Žalovaný v konaní tvrdil, že správca JUDr. X. mal o poznámke vedomosť, nakoľko mu on sám predložil
z konkurzného spisu úpadcu FARMATEX s.r.o. list vlastníctva s poznámkou na ktorú žalovaný pri svojej
argumentácii odkazuje. JUDr. X. potvrdil, že žalovanému predložil na jeho požiadanie potrebné doklady
ako je kúpna zmluva a aj list vlastníctva. List vlastníctva, v znení s poznámkou, predložený žalovanému
však mohol do konkurzného spisu založiť až neskôr, dodatočne ako bola uzatvorená kúpna zmluva,

pred uzatvorením ktorej mohol mať k dispozícii iný výpis z listu vlastníctva bez danej poznámky, a
preto zotrval svedok na svojom vyjadrení, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o poznámke vedomosť
nemal. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo bez pochybností a hodnoverne preukázané, že
správca predávajúceho mal bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy k dispozícii list vlastníctva
s poznámkou. Ak by aj uvedené teoreticky bolo preukázané (čo nebolo), tak rozhodujúce pri posúdení

dobromyseľnosti žalobcu je, že preukázateľne žalobca o tejto poznámke informovaný predávajúcim
(správcom) nebol. A ak by následne aj teoreticky bolo preukázané (čo opäť nebolo), že žalobca bol
predávajúcim (správcom) informovaný o poznámke, tak to nie je rozhodujúce, nakoľko ako je vyššie
uvedené a zdôvodnené existencia poznámky na liste vlastníctva (čo aj v dobe uzatvárania kúpnej
zmluvy)samaosebeeštenespochybňujedobromyseľnosťžalobcuprikúpenehnuteľností.Toznamená,

že všetky tieto vyššie osobité a špecifické okolnosti daného prípadu nespochybňujú dobrú vieru žalobcu
v to, že nadobúda nehnuteľnosti od vlastníka, ale skôr naopak jeho dobrú vieru, dobromyseľnosť
umocňujú v tom, že žalobca vlastníctvo nadobúdal od skutočného vlastníka (opak nebol v konaní
ani preukázaný) a vlastníctvo predávajúceho nie je v čase prevodu spochybnené. Súd mal v konaní
preukázanú dobrú vieru žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností čo zakladá poskytnutie ochrany jeho

vlastníckemu právu k daným nehnuteľnostiam.

40. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/292/1999,
ktorého súčasťou je aj návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia, pripojiť katastrálny spis
vedeným Okresným úradom v rokoch 1999-2001 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, pripojiť

konkurzný spis správcu JUDr. X. sp. zn. 7K/7/1999 týkajúci sa speňažovania majetku podliehajúceho
konkurzu vyhláseného na majetok FARMATEX s.r.o., výsluch znalca R.. Súd má za to, že tieto
dôkazy sú absolútne irelevantné, nadbytočné, nehospodárne pri vyššie uvedenom právnom posúdení
a zdôvodnení veci, pri skutkovom stave už dostatočne preukázanom z iných rozhodujúcich dôkazov.
Žiaden z týchto žalovaným navrhnutých dôkazov nie je schopný vyvrátiť preukázanú dobromyseľnosť

žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, čo je zásadná a rozhodujúca otázka v danom spore. Z
uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že žalovaným navrhnuté dôkazy nevykoná.

41. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne, žalobca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2000 platne nadobudol vlastnícke

právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný správca zapísal do súpisu
majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, ktoré
ho zaťažovalo keď preukázal existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a sporné
nehnuteľnosti zo súpisu vylúčil.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložilúpadcovi povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to
bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to,
ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a
vyrovnaní. Procesne úspešný žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca

plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi,
ktorého v konaní zastupuje správca ako žalovaný, povinnosť ich žalobcovi zaplatiť. Je pravdou, že trovy
účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené
z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto
pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú
a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že

dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca,
náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní
vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý
mu zvýši po zrušení konkurzu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).