Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010800
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317010800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného G. D., na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný G. D., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom Č. R., N. N. X,

je vinný, že

v období od 17.04.2015 do 22. 06. 2015 vrátane a od 28. 04. 2016 do súčasnej doby neprispieval riadne
na výživu svojich detí G. D., nar. XX. XX. XXXX, W. D., nar. XX. XX. XXXX, E. D., nar.
XX.XX.XXXX a M. D., nar. XX. XX. XXXX, všetci trvale bytom Č. R., H. XXX/XX, hoci bol rozsudkom
Okresného súdu Brezno sp. zn. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť

v jednotlivých častiach v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoP/XX/
XXXX-XXX zo dňa 03. 11. 2009, v dňoch 16. 07. 2009 a 18.11.2009, zaviazaný prispievať na výživu
každého z detí mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona, ktorá predstavuje od 01. 07. 2013 doposiaľ sumu vo výške
27,13 € mesačne na každé dieťa od 01. 07. 2017 vo výške 27,32 €, ktorú mal zasielať vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky K. D., trvale bytom Č. R., H. XXX/XX, a ktorá bola upravená u

maloletých G. D. a W. D. rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 14. 06.
2013, právoplatným dňa 27. 07. 2013 na sumu vo výške 33,- € mesačne na každé z týchto dvoch detí
zvlášť, ktoré mal zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám K. D., pričom v období od 23. 06. 2015
do 27. 04. 2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobode v Želiezovciach, kde si vyživovaciu povinnosť nahlásil, teda mu nemožno klásť za vinu zavinené
neplnenie si vyživovacej povinnosti v tomto období, hoci bol uznesením samosudkyne Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. XPp/X/XXXX zo dňa 27. 04. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.

04. 2016 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy s tým, že
naposledy uhradil dňa 27. 10. 2016 na výživnom sumu vo výške 10,- €, v dôsledku čoho nezaplatil na
bežnom výživnom na všetky štyri deti za obdobie od 17. 04. 2015 do 22. 06. 2015
vrátane a od 28. 04. 2016 do súčasnej doby K. D. sumu vo výške 1.882,99 €, vyčíslenú do mesiaca
august 2017 vrátane,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách) a hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin

prepustený,čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona, (§ 138 písm.
b), j) Trestného zákona),

za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1,5 (jeden a
pol) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno dňa 26. 07. 2017 podal obžalobu na obvineného G. D. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že zameškané výživné do mesiaca
júl 2017 bolo vo výške 1.761,97 €.

Súd predvolal obžalovaného na termín hlavného pojednávania dňa 12. 09. 2017 o 12,45 hod. O 12,15
hod telefonoval do trestnej kancelárie muž, ktorý sa predstavil ako obžalovaný, pričom uviedol, že sa
nemôže dostaviť na súd, lebo od rána ho bolí brucho. Zo strany asistentky bol poučený, že toto súd
nemôže považovať za riadne ospravedlnenie, nakoľko nebolo predložené potvrdenie od lekára, že je
obžalovaný v takom stave, že sa nemôže dostaviť na súd. Sudkyňa zároveň v predvolaní na hlavné

pojednávanie poučila obžalovaného, že keď sa na hlavné pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia
nedostaví, súd vec prejedná a rozhodne v jeho neprítomnosti. Sudkyňa nepovažovala telefonát
obžalovaného do kancelárie, že mu je zle, za riadne ospravedlnenie vo veci, a preto podľa § 252 ods. 2
Trestného poriadku vykonala hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to prečítaním výpovede obžalovaného a
poškodenej z prípravného konania, ďalej všetkých rozsudkov týkajúcich sa výšky výživného na maloleté
deti, ako aj ďalších listinných dôkazov týkajúcich sa hlavne osoby obžalovaného, jeho pracovného
zaradenia, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že s bývalou manželkou, poškodenou K. D. má štyri maloleté
deti, a to syna G., W., E. a dcéru M.. Obžalovanému bolo zrejmé, v akej výške mal platiť výživné na
maloleté deti, a to vo výške 30% životného minima a vo výške 33,- € na maloletého G. K. W.. Čo sa

týka výživného, pokiaľ bol vo výkone trestu v Želiezovciach, tam nepracoval, ale nahlásil si vyživovaciu
povinnosť a od 28. 04. 2016 do 06. 12. 2016 sa nachádzal v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nikdy
nebol vedený na úrade ako občan v hmotnej núdzi, bol len evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V
súčasnosti pracuje na dohodu vo firme Isostav Banská Bystrica, so sídlom Predajná, Podhrádok 387,
ako robotník a bude sa snažiť výživné v čo najkratšej dobe uhradiť v plnej výške. Obžalovaný by bol

platil aj v minulosti výživné, ale bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky. Obžalovaný je otcom
ešte ďalších dvoch maloletých detí, ktoré sú momentálne umiestnené v Detskom domove v Svitave v
Českej republike, pričom na výživu ani týmto deťom neprispieva. Obžalovaný si je vedomý toho, aký má
dlh na výživnom, ale výživné neplatil, lebo nemal peniaze, takisto im nekupuje darčeky, len keď prídu k
nemu, dá im najesť, prípadne im kúpi nejaké sladkosti.Svedkyňa poškodená K. D., matka maloletých detí uviedla, že obžalovaný si neplní vyživovaciu
povinnosť na svoje deti od 17. 04. 2015. Svedkyňa priznala, že keď bol obžalovaný vo výkone

trestu odňatia slobody, zaslal jej papiere ohľadne výživného, ale ona ich neposlala naspäť, nakoľko si
pomyslela,žekeďužsedí,taknechzatotrpí.Svedkyňaprisvojomvýsluchuzodňa13.06.2017uviedla,
že otec maloleté deti nevidel už dva mesiace. Všetky štyri deti navštevujú Špeciálnu základnú školu v Č.
R., pričom matka s deťmi nemá v škole skoro žiadne výdavky, nakoľko im platí za obedy 0,60 € mesačne
na každé zvlášť a iné výdavky nemá. Matka dostáva mesačne 280,- €, z toho je náhradné výživné vo

výške 120,23 €, rodinné prídavky a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 65,- €.

Z rozsudku Okresného súdu Brezno ohľadne výživného na maloleté deti súd zistil, že obžalovanému
vždy bolo určené výživné len vo výške 30% zo životného minima. Naposledy bolo o výživnom
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 14. 06. 2013, ktorým

bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej K. D.Š. rozvedené, pričom maloleté deti boli zverené do
osobnej starostlivosti poškodenej, pričom obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu, a to na G.
a W. vo výške 33,- € mesačne a na E. a M. vo výške 26,65 € a v budúcnosti pri zmene životného minima
na maloleté a nezaopatrené dieťa vo výške 30% takto zmeneného životného minima, takže od 01.07.
2013 vo výške 27,13 € a od 01. 07. 2017 vo výške 27,32 €.

Zo správy spoločnosti Isostav BB s.r.o., Predajná, súd zistil, že obžalovaný mal uzavretý pracovný vzťah
na dohodu o vykonaní práce od 11. 04. 2017 do 31. 12. 2017. Pracuje ako pomocný stavebný robotník
a jeho maximálny mesačný príjem je 80,- € v hrubom.

Na základe hore uvedeného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil
skutkovúpodstatuprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa207ods.1,3písm.b),c)Trestnéhozákona,
keďsiúmyselneneplnilzákonnúpovinnosťvyživovaťsvoještyrimaloletédeti,atohtokonaniasadopustil

závažnejším spôsobom, po dlhší čas, keď od 17. 04. 2015 neprispieval na výživu svojich detí, súd
nezobral do úvahy obdobie od 23. 06. 2015 do 27. 04. 2016, keď sa obžalovaný nachádzal
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom si vyživovaciu povinnosť na maloleté deti riadne nahlásil.
Obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Brezno,
sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 13. 04. 2015 právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1,5 roka. Obžalovaný bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 27. 04. 2016 so
skúšobnoudobouvtrvanídvochrokov,tedaobžalovanýbolvposlednýchdvadsiatichštyrochmesiacoch
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy. Obžalovaný mal hore
spomínanýmrozsudkomOkresnéhosúduBreznourčenévýživnénajehomaloletédeti,atovminimálnej

výške na dvoch starších synov vo výške len 33,- € mesačne a na ďalšie dve deti vo výške len 30%
životného minima. Napriek takémuto nízkemu výživnému, nebol obžalovaný schopný platiť na ich výživu
žiadnu sumu. Bolo to tak v období od 17. 04. 2015 až 22. 06. 2015, kedy obžalovaný nastúpil výkon
trestu odňatia slobody ako aj v období od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dňa 28.
04. 2016. Obžalovaný nebol evidovaný na úrade práce, nebol riešený ani ako osoba v hmotnej núdzi

až podľa hore uvedenej správy spoločnosti Isostav BB s.r.o. sa obžalovaný zamestnal až v apríli roku
2017. Napriek tomu však obžalovaný naďalej neplatí výživné na jeho maloleté deti, pričom sa bližšie o ne
nezaujíma, ani nejakými inými sumami neprispieva na ich výživu. Celá starostlivosť o ich výživu prešla
na starosť matky a štátu, ktorý vypláca náhradné výživné. Súd je názoru, že stanovisko obžalovaného,
že bol nezamestnaný, nemal peniaze na platenie výživného, v tomto prípade neobstojí, nakoľko je v

schopnostiach aj možnostiach obžalovaného, aby platil na výživu jeho maloletých detí aspoň výživné
v minimálnej výške. Súd len na okraj upozorňuje, že okrem štyroch vyživovacích povinností, ktoré má
obžalovaný na území Slovenskej republiky, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti aj v Českej republike,
ktoré si taktiež neplní. Súd preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.Obžalovaný bol na území Slovenskej republiky doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy to bolo

spomínaným rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorým mu bol podľa § 207 ods.
3 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka. Obžalovaný bol
právoplatne podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu dňa 27. 04. 2016, pričom mu bola uložená
skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Z toho vyplýva, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný aj na území Českej

republiky, naposledy to bolo rozhodnutím Okresného súdu v Brumtáli vedené pod sp. zn. XT/XXX/
XXXX. V tejto veci sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nakoľko sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia osvedčil. Súd pri ukladaní trestu ďalej podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom nezistil ani
priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Potom obžalovanému ukladal trest podľa § 207 ods. 3 Trestného
zákona vo výmere 1 - 5 rokov a nakoniec mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1,5

roka. Obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
bol obžalovaný v posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody. Súd je názoru, že tento
trest je dostatočný vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ale aj potrebný pre nápravu obžalovaného.
Súd poukazuje hlavne na to, že obžalovaný sa opakovane dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy
napriek tomu, že bol v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený taktiež za zanedbanie povinnej výživy. Obžalovaný laxne pristupuje k svojej
povinnosti ako otca prispievať na výživu maloletých detí, v podstate jeho povinnosť prispievať na ich
výživu prenáša na štát, ktorý už dlhšiu dobu vypláca za obžalovaného náhradné výživné. Preto v
prípade obžalovaného bolo namieste uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko
alternatívne tresty, ako napr. trest povinnej práce by neviedli u obžalovaného k náprave.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách) a hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.