Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218948
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216218948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a. s., Bratislava, Čulenova 6, IČO 36 361 518, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Graban, Torma & Partners, s. r. o., Košice, Vodná 3, proti žalovanej: R. B., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E. T.,
Q. XXX/XX, o zaplatenie 142,05 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 142,05 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z istiny od
27.06.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 14.12.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná

zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu 142,05 eur, úrok z omeškania 9% ročne a k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.05.2012 bola vykonaná na odbernom mieste kontrola, pri ktorej
bolo zistené, že vznikol neoprávnený odber, odberateľ bol pripojený bez platne uzavretej zmluvy a
elektromer zaznamenával riadne spotrebu. Žalobcovi takto vznikla škoda neoprávneným odberom
elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, ktorú vyúčtoval žalovanému podľa vyhl.
č. 154/2005 Z. z. sumou 142,052 eur faktúrou č. 3203474 splatnou dňa 26.06.2012. Na upomienku
žalovaná nereagovala.

(2) Súd vo veci vydal dňa 25.01.2017 platobný rozkaz, ktorý bol uznesením zo dňa 13.06.2017 zrušený
s poukazom na § 266 ods. 1, 3 CSP. Žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, adresa jej
aktuálneho pobytu zistená nebola, z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanej postupom
podľa § 116 ods. 2 CSP. Žaloba tak bola žalovanej doručená dňa 17.08.2017.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanúv registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(7) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

(8) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

(9) Podľa protokolu spísaného dňa 16.05.2012 bol na odbernom mieste - adrese bydliska žalovanej
zistený neoprávnený odber.

(10) Na základe zistenia neoprávneného odberu elektriny žalobca vypočítal škodu tým spôsobenú za
obdobie od 08.05.2012 do 16.05.2012 vo výške 86,57 eur za spotrebu a 41,43 eur za náklady spojené
so zistením neoprávneného odberu, k tomu DPH. Faktúrou č. 3203474 vyúčtoval žalobca žalovanej
náhradu škody 142,05 eur. Faktúra bola splatná dňom 26.06.2012.

(11) Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike (od 01.09.2012 nahradený zákonom č.
251/2012 Z. z.) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy ... Podľa ods.
2 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije
sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(12) Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhl. č. 154/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa
vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve

o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber
elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v
najvyššej tarife.
Podľa ods. 2 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta

vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej
podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas
trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho
po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického
zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže

odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov.

(13) Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl.č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

(14) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalovanej, ktorá bez právneho dôvodu odoberala nepovolene elektrinu, vznikla povinnosť zaplatiť za
odber z titulu škody, ktorú svojím protiprávnym konaním spôsobila žalobcovi. Žalovaná nárok žalobcu
v konaní nesporovala ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke, zo strany žalobcu bol nárok

preukázaný a preto súd žalovanú k úhrade vyúčtovanej náhrady škody zaviazal. Súd preto žalobe v
plnom rozsahu vyhovel, priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade
so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa preukázateľne
dostala do omeškania.

(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

(16) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(17) Súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

(18) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)