Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/261/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203933
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315203933.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v
exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO :
35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141,
proti povinnému : Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., H. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. 20692/15, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1690, 33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 5Er/359/2015-20 zo dňa 21.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 5Er/359/2015-20 zo dňa 21.09.2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“, „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním

napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Exekučný poriadok“) .

2. Exekučný súd v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto

konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, sp. zn.: SR 06296/14 zo
dňa 23.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2014 a vykonateľnosť dňa 4.12.2014. Tento
exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a
povinným dňa 21.11.2012. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 1
ods. 2 písm. a) a čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a § 3 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko z okolností uzatvorenia zmluvy
a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s fyzickou osobou nepodnikateľom. Exekučný
súd sa vysporiadal aj s duplicitným označením druhej zmluvnej strany - dlžníka v zmluve o úvere, a to

s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj s poukazom na interpretačné
pravidlo obsiahnuté v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným súd
prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zaručujúce
povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil

k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok.4. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.11.2012, ktorou mala byť založená
právomoc rozhodcovského súdu, ako neindividuálne dojednanú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného potom

rozhodcovskázmluvapredstavujeneprijateľnúaneplatnúzmluvnúpodmienkuarozhodcovskýrozsudok
vydaný na jej základe nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj len „OSP“) a taktiež tým, že exekučný súd neúplné
zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP). Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Okrem

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd aplikoval aj § 45 ZRK, a tým na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu exekučného titulu z materiálnej stránky však súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd
v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok

a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho
prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v tejto
veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Ďalej
oprávnený poukázal na to, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci. Oprávnený s povinným

uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasledujúcich ZRK, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. rozhodnúť

spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so ZRK ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. V danej
veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní),poukázaloprávnenýnaodôvodneniezákonodarcov,vzmyslektoréhojecieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe uvedeného
potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko odvolanie bolo
podané za účinnosti OSP, zákonný sudca postupoval aj po 1. 7. 2016 podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá
veta OSP a predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh
na odklad exekúcie.

12. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016

začal platiť nový procesný predpis zákon č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle
vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a §
380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a

uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.03.2015 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa

05.05.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v
tomto konaní rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 23.10.2014, sp. zn. SR 06296/14, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2014 a vykonateľnosť dňa 4.12.2014.
Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Oprávnený podal proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci a neúplne zisteným skutkovým stavom veci.

16. Exekučný súd v prvom rade skúmal povahu právneho vzťahu, teda či medzi oprávneným a
povinným vznikol spotrebiteľský záväzkovoprávny vzťah, pričom mal za preukázané, že oprávnený v

predmetnom právnom vzťahu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a že povinný je a
aj v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade
pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má dodávateľ, teda oprávnený. Aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť

preukázanýbezpečne-spôsobomnevzbudzujúcimodôvodnenépochybnosti.Uvedenýzáversúduprvej
inštancie o povahe zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným oprávnený v podanom odvolaní
žiadnym spôsobom nenamietal.

17. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola

medziúčastníkmiindividuálnedojednaná,nakoľkoideovopredpripravenýformulárovýtext,ktorýsvojím
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Podľa názoru súdu
prvej inštancie, rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vykazuje charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky, čo ma za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na
ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

18. Odvolací súd uznáva, že v danom prípade treba právne posúdiť predmetný rozhodcovský rozsudok
ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku a súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že danú rozhodcovskú zmluvu,
ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, je potrebné považovať za neindividuálne dojednanú. Kvalifikačným
kritériom pre tento záver je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné

meniť ich obsah. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená
vo formulárovej podobe a z tohto dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný
nemohol vôbec ovplyvniť. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy mohol veriteľ - oprávnený vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľtýmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú

zmluvu preto správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú a nekalú, postihujúcu sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

20. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, nie sú žiadne

pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka/zmluva a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)