Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203982
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313203982.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrzdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: J.P. E., nar.
XX.XX.XXXX, G. P. XXX, XXX XX G., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 466, o zaplatenie 270,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/125/2013 - 99 zo dňa 15.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania.

Žalovanej, ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
309 466, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a konanie v časti o zaplatenie
zmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezastavil.ZdruženiuspotrebiteľovSlovenska,o.z.,JankaKráľa
7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 466 priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenia č. 861/2007) domáhal, aby súd na základe
zmenky zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 270,- eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne zo sumy 270,- eur od 04.03.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy 270,- eur od 18.05.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy,
t.j. v sume 0,90 eura, ako aj nahradiť trovy konania. Dňa 11.11.2014 bolo súdu doručené oznámenie
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica o vstupe do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovanej (v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v

znení účinnom v čase oznámenia vstupu). Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica do konania, o ktorej súd už nerozhodoval, nakoľko
účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od 1.7.2016, právne postavenie
vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 10Er/1050/2010 a uviedol, že žalobca
predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavila žalovaná v Humennom dňa 21.10.2009. Na zmenke je
uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX, zmenková suma 270,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od

04.03.2010. Súčasťou exekučného spisu bola aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je číslo
uvedené na zmenke a bola uzavretá v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V zmluve
o úvere je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník
zaplatiť a údaj o splátkach. Neobsahuje však údaj o výške úroku, ani údaj o ročnej percentuálnej mierenákladov (RPMN). K predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
v článku 14 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. Žalovaná predmetnú zmluvu uzavrela ako dlžník
- fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd teda považoval veriteľa

- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava za dodávateľa, konajúceho v rámci svojej obchodnej
činnosti podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
OZ. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň dohody

o vyplňovacom práve. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a, b, m) OZ. Podľa § 53 ods. 5 OZ je
neprijateľná podmienka v príslušnom článku všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným
právnym úkonom. Pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní bola v rozpore so spotrebiteľským
právom, zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu
žalobu žalobcu zamietol. Keďže žaloba bola v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne zo sumy 942,- eur od 03.10.2009 do zaplatenia vzatá späť, súd v zmysle ust. § 145 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, nakoľko aj v rozsahu zastavenia konania by jej patrila náhrada trov konania v súlade s

ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania čiastočným späťvzatím žaloby.
Súd však náhradu trov konania žalovanej nepriznal, pretože jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica vstúpilo do konania z vlastného podnetu, až
do rozhodnutia súdu o jeho neprípustnosti vystupovalo na strane žalovanej, preto mu patrí náhrada trov
konania za jednotlivé úkony.

Uznesením č. k. 18C/125/2013 - 156 zo dňa 30.01.2018 súd prvej inštancie pripustil vstup Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica, právne zastúpené Mgr. Henrichom Schindlerom, so
sídlom Ulica Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica do konania na strane žalovanej. Opravným
uznesením č. k. 18C/125/2013 - 154 zo dňa 30.01.2018 súd opravil záhlavie napadnutého rozsudku

tak, že v ňom vymedzil účasť Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica v predmetnom
konaní.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca voči výroku o zamietnutí
žaloby a výroku o trovách konania vo vzťahu k Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská

Bystrica. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces a
nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že v danej veci súd mohol a mal preto rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť

akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
týmto Nariadením č. 861/2007. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, preto ju nie je možné
podmieňovať inými okolnosťami, než aké sú uvedené v zmenke. Zdôraznil, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným

majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemohla činiť žalovaná, tým menej tak mohol činiť
sám súd. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide
o platnú zmenku. Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. K pripusteniu vstupu
vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že predmetné konanie je európskym konaním vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Je právne regulované Nariadením č. 861/2007, ktoré vedľajšie účastníctvo

nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len
výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným
právom uplatniteľným v členskom štáte. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo
doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky súdny poriadok. Konajúci súd bol preto povinný zabezpečiť si vyjadrenie účastníka,

na stranu ktorého vedľajší účastník vstúpil. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
doručené súdu po 01.01.2015 platí, že je povinnosťou vedľajšieho účastníka predložiť konajúcemu súdu
súčasne s oznámením aj súhlas účastníka konania, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na
jeho oznámenie neprihliada. Žalobca žiadal, aby konajúci súd v prípade, ak žalobcovi nezaslal dôkaz osúhlase žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, aby tak dodatočne vykonal. Ak súhlas
žalovanej nebol predložený vôbec, žiadal súd, aby na oznámenie o vstupe do konania neprihliadal a v
konaní riadne pokračoval bez vedľajšieho účastníka. Ak by žalovaná súhlasila so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania, žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom konania nie je spotrebiteľský
spor, preto nie je možné pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená
alebo zriadená na ochranu práv spotrebiteľa. Ak v súčasnosti existuje právna úprava, ktorá nedovoľuje
vedľajšiemu účastníkovi podať odpor proti platobnému rozkazu v rámci tzv. skráteného konania v
rámci vnútroštátneho práva, analogicky teda nie je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie voči

rozsudku v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje
v právnej úprave intervencie podobné ustanovenia ako bol § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Právnickáosoba,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisunemôževkonaní
vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby preukázala právny záujem na výsledku konania.
Môže vystupovať len ako iný subjekt. Keďže združenie nemá nový súhlas žalovanej, žalobca mal za to,
žezdruženievtomtokonanínemôževystupovaťaniakoinýsubjekt.Navrholnapadnutýrozsudokzmeniť

a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

3. Žalovaná, ani Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., Banská Bystrica sa k odvolaniu písomne
nevyjadrili.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania,

ak by boli v neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku
aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov
vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa

uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§§ 359,362 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení

zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho
posúdenia preto nepovažuje za dôvodnú.

7. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie, resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom a tým porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej
veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, Civilného sporového poriadku, ako aj v súlade s čl.
19 Nariadenia č. 861/2007. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať
za porušenie práva strany sporu na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ani

porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci
samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľných
zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu
žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu

prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu
o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom
porušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia a Obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom uvádza, že: „vo
vzťahu k aplikácii Nariadenia č. 861/2007 tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky

v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy
použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu
u jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z
Nariadenia č. 861/2007 nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru

o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia č. 861/2007.
Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa nariadenia. Súd môže konať aj
formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to
sám považuje za potrebné.“ Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch
by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany
svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými

mravmijezvýraznenávtýchprípadoch,keďjustranasporuvýslovnenamieta,musívšaknaňuprihliadať
aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť
úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

8. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase
vystavenia zmenky), platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa odseku 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 vyplýva, že „ak súd dospel k záveru, že žalobca vedome konal

na škodu žalovaného ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedenéčíslospotrebiteľskejzmluvy,vedel,žesajednáozmenkunarad,ktorávzásadezbavujedlžníka
možnostiuplatniťvočinovémumajiteľovizmenkynámietkyvzmysle§17Zákonaozmenkáchašekocha
zúdajuočíslezmluvy(tzv.hodnotovádoložka,ktoráinformujeokauzálnomvzťahu,vedúcemukpoužitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského

vzťahu), výkon práva žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do
31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01.01.2008 do 31.12.2010.“

Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že v čase vystavenia zmenky zmenková suma nebola
určená, preto veriteľ nesmel prijať takto vystavenú zmenku v zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase vystavenia zmenky)

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica oznámilo vstup
do konania dňa 11.11.2014. Vo vzťahu k novej právnej úprave účinnej od 01.07.2016 je odvolací súd
toho názoru, že v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP je potrebné akceptovať právne účinky oznámeniao vstupe vedľajšieho účastníka a v konaní konať za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z.,
Banská Bystrica.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku spochybňujúcu možnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania upraveného Nariadením č. 861/2007. Hoci toto nariadenie za účastníkov konania označuje
len navrhovateľa a odporcu nie je v ňom obsiahnutý žiadny zákaz, či obmedzenie brániace vstupu
vedľajšieho účastníka do takéhoto konania. To znamená, že za predpokladu chýbajúcej právnej úpravy
v tomto nariadení týkajúcej sa účasti vedľajšieho účastníka v európskom konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa vedľajšie účastníctvo riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie, čo priamo vyplýva z článku 19 Nariadenia č. 861/2007.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od
15.10.2008 bola zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní. Nové ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku však práve v prípade právnických osôb

zameraných na ochranu práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku
sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady,
na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo
strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane
tohto verejného záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej

situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o
právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín
pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.

Občianskysúdnyporiadokvzneníúčinnomdo31.12.2014vustanovení§93aanivinýchustanoveniach

neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka,nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať.Žalovanáoznámenieovstupevedľajšieho
účastníka do konania prevzala a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovila.
Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 31.12.2014, do konania mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou
trvania konania. Vedľajší účastník tak mohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia
až do doby, kedy sa konanie skončilo. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho
začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014, v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovanej, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaná ako

spotrebiteľ mohla účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom od 1.1.2015, prihliadať nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného
podnetu pred 1.1.2015, teda v dobe keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako

súčasť podnetu aj súhlas účastníka so vstupom do konania.

Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015,
neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s
princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak,

je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity
procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takom prípade
sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených
skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej
literatúre na ňu, z povahy procesného práva vyplýva, že nové procesné právo má pôsobiť odo dňa

nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre konania začasté pred jeho účinnosťou. Účinky
procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava však zostávajú
zachované. Oznámenie o vstupe združenia podaním zo dňa 11.11.2014 predstavuje procesný úkon
vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon vedľajšiehoúčastníka sa musí vzťahovať právna úprava vyplývajúca z ust. § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Uplatnené námietky týkajúce sa nepredloženia súhlasu
žalovanej so vstupom združenia do konania neboli dôvodné.

10. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku proti priznaniu nároku na náhradu trov konania
združeniu. Z ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vyplývalo, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, má z tohto dôvodu aj právo na náhradu trov konania. Podľa
ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovami konania je i náhrada trov právneho zastúpenia. Súd
prvej inštancie preto správne postupoval, keď Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7,

974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 466 priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k.
18C/125/2013 - 154 zo dňa 30.01.2018 v zamietavom výroku a výroku o trovách konania ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, preto nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná
a Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica. Nakoľko im však v priebehu odvolacieho
konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, nárok na náhrada trov odvolacieho konania im nebol

priznaný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.