Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/198/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111225259
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3111225259.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. H.. E. G., bytom V., ul. Y. XXXX/XX, 2. G. G., bytom V., ul.

Y. XXXX/XX, 3. A. G., bytom V., ul. Y. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 2, proti žalovanému: A..
J. C., bytom L. Bystrica, ul. L. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Luciou Mikušovou, advokátkou so sídlom v
Trenčíne, ul. Palackého 35, o určenie neplatnosti právnych úkonov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 20.10.2011 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa proti žalovanému
domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že zmluva o pôžičke zo dňa 21. novembra 2007, na
základe ktorej mal žalovaný ako veriteľ odovzdať žalobcovi v 3. rade ako dlžníkovi sumu 750 000,-Sk a
ktorej spoludlžníkom je žalobca v 1. rade je neplatná, ďalej že zmluva o pôžičke a vyhlásenie žalobcov
ako povinných osôb o uznaní dlhu zo dňa 28. apríla 2008, spísané formou notárskej zápisnice
N 79/2008, Nz 17569/2008, NCRls 17395/2008 notárky H.. C. Z., na základe ktorej mal žalovaný ako
veriteľ odovzdať žalobcom v 1. a 3. rade ako dlžníkom sumu 900 000,-Sk, a ktorej spoludlžníkom je

žalobkyňa v 2. rade, sú neplatné.

2. O časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, že zmluva o pôžičke zo dňa 21.
novembra 2007 je neplatná, bolo rozsudkom súdu zo dňa 24.04.2012 právoplatne rozhodnuté tak, že
súd žalobu v tejto časti zamietol. V tomto rozsudku súd zároveň rozhodol, že zmluva o pôžičke čiastky
900.000,- Sk a vyhlásenie žalobcov v 1. až 3. rade ako povinných osôb o uznaní dlhu a súhlase s
vykonateľnosťounotárskejzápisnice zodňa28.04.2008,spísanéformounotárskejzápisniceN79/2008,

Nz 17569/2008, NCR1s 17395/2008 notárky H.. C. Z., sú neplatné. Na základe odvolania žalovaného
rozsudok v časti týkajúcej sa neplatnosti uznania dlhu a neplatnosti zmluvy o pôžičke peňazí v sume
900.000,-Sk, bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/267/2012 - 123 zo dňa 14.08.2013
zrušený. Súd sa preto v ďalšom konaní zaoberal iba časťou žaloby, ktorá sa týkala určenia neplatnosti
uznania dlhu a zmluvy o pôžičke peňazí v sume 900.000,-Sk.

3.Žalobcoviažalobuvtejtočastiodôvodňovalitým,žeuvedenápôžičkajefingovanýmprávnymúkonom.

Žalovaný bol od 14.04.2007 do 22.11.2007 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti
GastroPro spol. s r.o.. Predchádzajúci majitelia tejto spoločnosti sa ju rozhodli začiatkom roka 2007
predať, a keďže žalobca v 3. rade sa poznal s jedným z nich, dostal ponuku k jej kúpe. Preto oslovil
žalovaného ako svojho priateľa, či by s ním nešiel do obchodu, teda či by nekúpili obchodné podielytejto spoločnosti. Bola dohodnutá cena 1.900.000,-Sk, avšak nakoľko žalobcovi v 3. rade sa nepodarilo
zohnať peniaze, kúpil dňa 30.03.2007 obchodné podiely iba žalovaný. Vzájomne sa dohodli, že keď
peniaze získa, odkúpi 1 podielu žalovaného v tejto spoločnosti. Žalobca v 1. rade (otec žalobcu v 3.

rade) získal úver v júni 2007 vo výške cca 800.000,-Sk. Následne odovzdal žalovanému v prítomnosti
žalobcu v 3. rade sumu 600.000,-Sk ako zálohu na kúpu obchodného podielu. Žalobca v 3. rade
následne odovzdal sumu 200.000,-Sk žalovanému ako ďalšiu zálohu na predaj obchodného podielu.
Žalovaný však po čase zmenil názor na predaj obchodného podielu a chcel ho predať celý, nielen v
jednej polovici. Preto sa dohodli na celkovej cene 1.550.000,-Sk, a že mu doplatia za prevod zvyšok

ceny vo výške 750.000,-Sk. Žalovaný si mal z majetku spoločnosti nechať stroj na výrobu zmrzliny,
ktorý ohodnotil na sumu 500.000 až 600.000,-Sk. Zmluvu o prevode obchodného podielu so žalovaným
uzatvoril žalobca v 1. rade. V zmluve bola uvedená odplata iba v sume 300.000,-Sk, čo bolo v rozpore
so skutočnosťou. Cena bola v skutočnosti 1.550.000,-Sk a z nej bolo už zaplatené 800.000,-Sk. V čase
uzatvorenia zmluvy nemali v hotovosti sumu 750.000,-Sk, aby ju mohli žalovanému vyplatiť. Preto sa
dohodli, že to budú riešiť zmluvou o pôžičke na uvedenú sumu, ktorú aj uzatvorili. Žalovanému sa

nepodarilo predať stroj na výrobu zmrzliny, a preto sa dohodli, že ho od neho kúpia za 150.000,-Sk.
Preto došlo aj k zmene pôžičky zo sumy 750.000,-Sk na sumu 900.000,-Sk. Následne uzatvorili tzv.
druhú zmluvu o pôžičke, ktorá bola spísaná dňa 28.04.2008 vo forme notárskej zápisnice. Žalovaný, aj
keď je to uvedené v zmluvách, žalobcom nepožičal žiadne peniaze, pretože k tomu ani nemal dôvod a
iba previedol na žalobcu v 1. rade obchodný podiel v uvedenej spoločnosti. Notárska zápisnica zo dňa

28.04.2008 je exekučným titulom, exekúcia sa vedie na základe poverenia súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Ďorďoviča ml. zo dňa 06.05.2011 pod sp.zn. EX 99/2011 a na Okresnom súde Trenčín pod
sp.zn. 60Er/874/2011. Preto majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti exekučného titulu -
notárskej zápisnice notárky Mgr. C. Z., obsahom ktorej je zmluva o pôžičke a uznanie dlhu. Žalobcovia
ako dlžníci alebo spoludlžníci a žalovaný ako veriteľ nikdy nemali vôľu uzavrieť zmluvy o pôžičke a ani im

žalovaný nikdy nič nepožičal. Jedná sa tak podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti
o absolútne neplatné zmluvy. V skutočnosti slúžili na zastretie skutočne mieneného právneho úkonu,
ktorým bola dohoda o zaplatení najprv sumy 1.550.000,-Sk a neskôr zvýšenej na sumu 1.700.000,-Sk
ako odplaty za prevod obchodného podielu žalovaného.

4.Žalovanýžiadalžalobnýnávrhakonedôvodnývcelomrozsahuzamietnuťstým,žežalobcomposkytol
obe pôžičky, t. j. v roku 2007 pôžičku vo výške 750.000,-Sk a v roku 2008 pôžičku vo výške 900.000,-
Sk. Oba tieto právne úkony riadne podpísali žalobcovia, pričom prvú pôžičku z roku 2007 už splatili
v celom rozsahu. Čo sa týka druhej pôžičky, táto bola splatená sčasti. Žalobcovia v tomto konaní
prestali pôžičku absolútne splácať, aj keď platili predtým čiastky, ktoré neboli dohodnuté. Žalovaný bol

nútený riešiť situáciu tak, ako bolo dohodnuté v notárskej zápisnici, na čo boli žalobcovia upozornení.
Žalobcovia zvolili obranu, ktorá nemá nič spoločné s dobrými mravmi, je to obrana, ktorá je vymyslená,
ktorá nemá žiaden skutkový ani právny základ. V prvom rade absolútne odmieta to, že žalobcovia
žalovanému zaplatili raz 200.000,- Sk a raz 600.000,- Sk. Takéto úhrady sa nikdy neudiali. Žaloba
vychádza nie zo skutkového deja, ale z deja, ktorý vymysleli žalobcovia, a to tak, aby jednotlivé sumy,

ktoré v žalobe uvádzajú, sedeli. Vymysleli aj nejaký prístroj na výrobu zmrzliny, ktorý mohol mať hodnotu
500.000,- Sk, 400.000,- Sk a nakoniec v žalobe tvrdia, že odkupovali tento stroj za sumu 150.000,-
Sk. Túto sumu vytvorili kvôli tomu, aby im matematicky vyšli hodnoty, ktoré mali tvoriť súčet obidvoch
pôžičiek. Čo sa týka prevodu obchodného podielu, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, a ku ktorému
doložili písomné dôkazy, žalovaný odkúpil obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Gastro pro s.r.o.

nie za hodnotu 1.900.000,- Sk ako sa uvádza v žalobe, ale za sumu 127.292,- Sk. To je jednoznačne
uvedené v zmluve o prevode obchodného podielu, kde je nadobúdateľ obchodného podielu spoločnosti
žalovaný. Žalobcovia vytvorili určitú konštrukciu pre toto konanie, aby spochybnili vzájomné pôžičky
medzi žalobcami a žalovaným. Čo sa týka zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2007,
na základe ktorej prevádzal žalovaný svoj obchodný podiel na žalobcu v 1. rade, tak je zmluva na

hodnotu 300.000,-Sk a nie na hodnotu 1.900.000,-Sk, ako uvádzali žalobcovia. Ďalej poukazoval na
riadne uzatvorenú zmluvu o pôžičke, ktorá bola navyše spísaná vo forme notárskej zápisnice. Tvrdenia
uvádzané žalobcami sú v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré sami predložili.

5. Žalobca v 1. rade vypovedal, že niekedy v roku 2007 alebo 2008 za ním prišiel jeho syn (t.j. žalobca

v 3. rade), že má možnosť odkúpiť firmu a môže začať podnikať. Potreboval financie, preto ho oslovil.
Po porade s manželkou, žalobkyňou v 2. rade, sa rozhodli, že mu pomôžu. Zobrali si úver 800.000,-Sk
z banky, založili byt, peniaze dali synovi a tým to pre nich skončilo. Syn začal podnikať so žalovaným.
Nepredpokladal, že vzniknú nejaké nedorozumenia a problémy, nakoľko syn a žalovaný boli priateľmi.V roku 2008 mu syn oznámil, že žalovaný mu chce predať svoj podiel, čo by znamenalo, že žalobca v
3.rade by bol jediným majiteľom firmy. Nakoniec sa rozhodli tak, že obchodný podiel sa napíše na neho
a syn bude konateľom. Chceli mať istotu, že keby sa niečo stalo, mohli tento obchodný podiel predať

a získať tak peniaze na vyplatenie úveru v banke. Celý prevod obchodného podielu riešil syn. On len
predmetnú zmluvu podpísal u notára, viac sa o to nestaral. Po prepise firmy začal v Maxe robiť syn
sám. Samotné problémy nastali niekedy koncom roku 2010. V tomto období ho telefonicky kontaktoval
žalovaný s tým, že syn mu riadne nespláca dlh podľa splátkového kalendára. Samotný dlh, ktorý mal
syn voči žalovanému vznikol ako odplata za prevod obchodného podielu. Žalovanému povedal, aby si

tento problém riešil so synom. V roku 2011 bol zvedavý, v akej výške je dlh syna voči žalovanému. Vtedy
žalovanému syn zaslal SMS správu so žiadosťou, aby mu oznámil výšku dlhu, na čo mu žalovaný výšku
dlhu neuviedol. Uviedol však, že ide o dlh, ktorý ich bude mrzieť. Následne v máji 2011 mu od exekútora
bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie, z čoho bol veľmi prekvapený. Pokiaľ si dobre pamätá,
v deň, kedy sa podpisovala zmluva o prevode obchodného podielu, v ten istý deň sa podpisovala aj
notárska zápisnica, predmetom ktorej bola zmluva o pôžičke peňazí a vyhlásenie povinných osôb o

uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou. Pokiaľ ide o prvú pôžičku z roku 2007 v sume okolo 700.000,-
Sk, išlo o odkúpenie obchodného podielu od žalovaného. Syn mu povedal, že ide o čiastku, na základe
ktorej sa stane polovičným vlastníkom predmetnej firmy spoločne so žalovaným. On predmetnú zmluvu
do hĺbky vôbec neskúmal, všetko bolo na vzájomnej dôvere. To, či žalovaný uvedenú sumu synovi
odovzdal, k tomu sa vyjadriť nevie. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu, malo ísť o navýšenie pôvodnej

čiastky ako odplaty za prevod obchodného podielu s tým, že po zaplatení čiastky 900.000,-Sk, by sa syn
stal výlučným vlastníkom tejto firmy. Pri tom ako mal žalovaný odovzdávať jeho synovi čiastku 750.000,-
Sk na základe prvej pôžičky a čiastku 900.000,- Sk na základe notárskej zápisnice, prítomný osobne
nebol. Žalovaný jemu nikdy žiadne peniaze neodovzdával ani nepožičiaval. On žalovanému takisto
žiadnu sumu peňazí v súvislosti s prevodom obchodného podielu neodovzdával. Notársku zápisnicu

zo dňa 28.04.2008 vlastnoručne podpisoval. Nikto na neho nerobil nátlak, túto podpísal slobodne.
Dôveroval jednak svojmu synovi a jednak žalovanému ako jeho kamarátovi. Tomuto právnemu úkonu
najlepšie rozumel syn, povedal mu, že so žalovaným má nejaké obchody, a že je potrebné uvedený úkon
urobiť akože je to pôžička. Rozhodli sa, že to bude takouto formou a on to podpísal. Bolo to učinené za
tým účelom, aby sa jeho syn stal výlučným vlastníkom predmetnej firmy, hoci formálne bol na papieri

písaný on. Od svojho syna vie, že vo forme notárskej zápisnice to bolo robené preto, že žalovaný išiel
pracovať do zahraničia a chcel mať istotu, že mu tieto peniaze budú vyplatené v prípade, že ich bude
potrebovať jeho rodina, t.j. manželka. Pred podpisom u samotnej notárky mu to potvrdil aj samotný
žalovaný, keď uviedol, že chce mať na papieri uvedenú pôžičku pre prípad, že by sa niečo stalo.

6. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že okrem skutočností, ktoré uviedol žalobca v 1. rade, teda jej
manžel vo svojej výpovedi, ona nevie uviesť ďalšie skutočnosti. Pokiaľ si dobre pamätá, ona podpisovala
len úver v banke, kde založili ich byt. Úver brali niečo vyše 800.000,- Sk, a tento mal slúžiť pre
podnikaniesyna.Ďalejpodpisovalaunotárkynotárskuzápisnicu,keďsamalprevádzaťobchodnýpodiel
žalovaného na žalobcu v 1. rade. Nikdy nebola so žalovaným v takom vzťahu ako jej syn alebo manžel,

nikdy spolu ani netelefonovali. Žiadne financie jej neodovzdal. O podnikanie syna sa nezaujímala.

7. Žalobca v 3. rade vypovedal, že žalovaný bol jeho kamarátom. Začiatkom roka 2007 ho kontaktoval
pán Kašuba, spolumajiteľ firmy Atlific a Gastro pro, ktorá prevádzkovala kaviareň v Maxe v Trenčíne.
Ponúkol tieto priestory a vybavenie kaviarne spolu s právami na nájom s ZOC Max za sumu približne

2.000.000,-Sk bez DPH. Párkrát sa stretli a po úvahe, že túto sumu nebude mať k dispozícii, oslovil
žalovaného, či by nemal záujem niečo takéto prevádzkovať. Po nejakom čase sa dohodli, že to budú
spoločneprevádzkovať.VpočiatkochžalovanýpodielodkúpilnaspoločnosťFacility,resp.majetok,ktorý
vlastnila spoločnosť Atlific prešiel na spoločnosť Gastro pro, za približne 1.900.000,- Sk a práva užívať
daný priestor kaviarne zostalo firme Gastro pro, ktorú žalovaný odkúpil od pána Kašubu a jeho dvoch

spoločníkov. Tieto veci sa udiali niekedy v marci až apríli 2007, rovnako ako aj dohoda o vzájomnej
spolupráci so žalovaným. On mal zohnať polovicu peňazí, zhruba 1.000.000,- Sk, čo sa čiastočne
podarilo úverom z banky v júni 2007. Rodičia získali z banky úver 825.000,-Sk. Časť z tohto úveru
odišla na úver, ktorý rodičia čerpali predtým. Jemu rodičia odovzdali 600.000,-Sk, ktoré on odovzdal
žalovanému. Zároveň žalovanému okrem týchto 600.000,- Sk dal aj 200.000,- Sk. Čiastku 200.000,- Sk

mu poskytla sestra s manželom za to, že od neho sestra odkúpila vinotéku v Trenčíne. Pôvodne mal
žalovanému dať 1.000.000,-Sk. V tom prípade by mali prevádzku na polovicu. V priebehu pár mesiacov
sa pracovná situácia žalovaného zmenila. Niekedy začiatkom jesene mu oznámil, že dostal významnú
pracovnú ponuku a ponúkol mu celú prevádzku v Maxe na predaj. Riešili približne 3 mesiace, akýmspôsobom by mal prebehnúť tento úkon. Keďže jeho rodičia si brali úver a mali založený byt, tak chceli,
abyfigurovalvtejtospoločnostijehootec.Napísalosatonaotcaasúčasnesaspravilafingovanápôžička
na sumu 750.000,- Sk, ktorá nikdy nebola pôžičkou. Peniaze nikdy neboli vyplatené nikomu z nich.

Naopak, bola to suma, ktorá sa mala v splátkach vyplácať žalovanému za majetok spoločnosti Gastro
pro. Keďže tento majetok na prevádzkovanie reštaurácie bol zložený nielen z reštauračnej časti, ale aj zo
strojov na výrobu zmrzliny, ktoré pôvodne stáli niekoľko sto tisíc, dohodli sa, že nebudú súčasťou týchto
splátok, ale že sa ich pokúsia predať. Keďže ich niekoľko mesiacov ponúkali na Slovensku aj v Čechách
a nepodarilo sa im ich predať, dohodli sa niekedy na jar v roku 2008, že sa o čiastku 150.000,- Sk navýši

ich predošlá dohoda. Opäť sa k tomu spravila fiktívna zmluva o pôžičke formou notárskej zápisnice.
Všetkototosaudialozdôvodu,žeodpočiatkuanižalovanýnemalkdispozíciicelúsumu,ktorúbyvyplatil
bývalým majiteľom. Pokiaľ vie, aj on si požičal nejakú čiastku a pravdepodobne ju bolo potrebné vrátiť.
Údaj uvedený v zmluve o pôžičke, ako aj v notárskej zápisnici, že pred podpisom uvedených zmlúv,
odovzdal žalovaný žalobcom pôžičku 750.000,- Sk, resp. 900.000,- Sk nie je pravda. Išlo o fingovanie,
ktorým sa zakrýval prevod obchodného podielu. Zápisnicu podpísal on osobne, podpisoval ju vážne a

slobodne, dôvodom bolo, že žalovaný chcel mať istotu, že sa mu vráti suma za vybavenie reštaurácie.
Žalovanému splácal splátky počnúc januárom 2008 vo výške okolo 782 eur ako odplatu za prevod
obchodného podielu. Dohoda, že žalovanému zaplatí za prevod obchodného podielu 900.000,- Sk, mala
len ústnu formu. Preto aj v notárskej zápisnici je uvedená pôžička práve vo výške 900.000,- Sk. Ku dňu
jeho výpovede žalovanému uhradil už približne uvedenú čiastku 900.000,- Sk, presnú sumu by vedel

uviesť súdny exekútor. Výšku sumy vždy určoval žalovaný. Keď ho požiadal o zaplatenie 50.000,- Sk,
zaplatil 50.000,- Sk podľa svojich možností, vrátane úrokov. Žalovaný mu buď poslal mail alebo SMS
správu. Minimálne v spise exekútora Ďorďoviča je opis SMS správy, ktorou mu žalovaný oznámil výšku
splátky, prípadne úroku, ak bol v omeškaní. Žalovaný mu v minulosti poskytol viackrát pôžičky, mali
rôzne aktivity, vždy išlo o neformálne pôžičky.

8. Žalovaný vypovedal, že so žalobcom v 3. rade boli priateľmi a vyvíjali rôzne ekonomické aktivity.
Žalobcovi v 3. rade aj v minulosti viac krát finančne vypomáhal na jeho požiadanie. Rovnako mu
vypomohol aj v prípadoch, ktoré sú predmetom tohto sporu. Tak ako vyplýva zo samotnej pôžičky zo dňa
21.11.2007, čiastku 750.000,- Sk prevzal žalobca v 3. rade v deň podpísania zmluvy, t. j. 21.11.2007.

Miesto odovzdania a prevzatia sumy bolo u notára, a to konkrétne v budove notára, avšak nie pred
očami notára. On túto čiastku 750.000,- Sk, ktorú mal doma, odovzdal ako hotovosť. Túto pôžičku z
novembra 2007 mu žalobca riadne splácal. Hneď prvú splátku mu zaplatil s oneskorením, t. j. namiesto
decembra mu ju zaplatil v januári 2008. Táto pôžička už je riadne splatená. V mesiaci máj 2008 sa
žalobca v 3. rade dostal do omeškania viac ako 30 dní a v zmysle bodu IV. Zmluvy o pôžičke sa stal

splatný celý dlh. Akákoľvek platba, ktorá mu od žalobcu v 3. rade došla, bola započítaná na túto pôžičku
z novembra 2007. Pokiaľ ide o samotné odovzdanie hotovosti 750.000,- Sk, prítomný pri odovzdávaní
nebol nikto len on a žalobca v 3. rade. Uvedenú čiastku žalobcovi odovzdal v obálke. Túto pôžičku mu
žalobca v 3. rade splatil niekedy v decembri 2010. Ďalšiu pôžičku, ktorú žalobcovi v 3. rade poskytol,
bola vo forme notárskej zápisnice zo dňa 28.04.2008. Na základe tejto pôžičky prevzal žalobca v 3.

rade od neho 900.000,- Sk. Pri odovzdaní tejto sumy v obálke boli prítomní len on a žalobca v 3. rade.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa dostavili do notárskeho úradu až po tom, čo peniaze odovzdal žalobcovi
v 3. rade. Peniaze boli taktiež odovzdávané na notárskom úrade, ale nie pred očami notára. Okrem
neho a žalobcu v 3. rade nikto nevidel odovzdávanie peňazí. Peniaze mal doma, nevyberal ich z účtu.
Časť tejto sumy mal požičanú od svojich rodičov, a to vo výške 400.000,- Sk. Medzi ním a rodičmi

nebola uzavretá žiadna písomná zmluva ohľadne pôžičky. Rodičia mu v súvislosti s jeho podnikaním
pár krát požičali peniaze, nešlo však o pravidlo. Nemal problém s tým, aby poskytol žalobcovi v 3. rade
pôžičku v čase, keď mu ešte nesplatil prvú pôžičku. Boli priateľmi, chcel mu pomôcť. Neriešil to, načo
žalobca v 3. rade potreboval peniaze. Mal svoje aktivity, bral to ako priateľskú pomoc. Samotná notárska
zápisnica bola pre neho dostatočnou zárukou, že o peniaze nepríde. Vedel, že žalobca v 3. rade mal

v tom období finančné problémy, preto trval na tom, aby notársku zápisnicu podpísali aj jeho rodičia.
Dlžníkmi mali byť všetci traja žalobcovia. V auguste 2009 žalobca v 3. rade prestal splácať pôžičky, na
čo reagoval tak, že sa chcel stretnúť jednak so žalobcom a jednak s jeho rodičmi, aby sa dohodli, akým
spôsobom mu vrátia peniaze. Najskôr sa stretol s žalobcom v 3. rade, ktorý mu prisľúbil vysporiadanie
svojho záväzku. Nakoľko žalobca v 3. rade nedodržal svoj sľub, upovedomil o tom žalobcu v 1. rade, s

ktorým sa osobne stretol. Potom nasledovalo spoločné stretnutie so žalobcami v 1. a 3. rade. Zaujímal
sa o to, odkiaľ žalobca v 3. rade zoženie financie. Na to mu oznámil, že sa rozišiel so spoločníkom,
s ktorým mal spoločný projekt, a ktorý by ho mal vyplatiť. Žalobca v 1. rade ho ďalej ubezpečil, že za
účelom, aby vyrovnal dlh svojho syna, predá chatu a výťažok použije na zaplatenie dlhu. Takmer rok odtohto stretnutia sa nič neudialo. Po roku sa opätovne stretli, kde mu opätovne prisľúbili splnenie dlhu.
Žalobca v 3. rade mu oznámil, že v blízkej budúcnosti bude mať peniaze. Dňa 23.02.2011 mu v SMS
správe prisľúbil, že mu hneď vyplatí 10.000 eur. Opätovne nedošlo k žiadnemu splácaniu. Keďže videl,

že žalobca v 3. rade nijakým spôsobom nerieši svoj dlh, oznámil žalobcom, že využije právo, ktoré mu
ponúka notárska zápisnica ako exekučný titul. K samotnej exekúcii pristúpil až po tom, čo už nemal
žiadnu nádej, že mu žalobcovia dobrovoľne splnia tento dlh.

9. Súd v konaní vypočul aj svedkov, a to J. D. a R. P., pričom z ich výpovedí nezistil žiadnu jednoznačnú

a v tomto konaní významnú skutočnosť.

10. Ako je uvedené v odseku 2 tohto rozsudku, o žalobe žalobcov bolo najskôr rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 24.04.2012, ktorý bol odvolacím súdom čiastočne zrušený, a to vo výroku, ktorým súd rozhodol,
že zmluva o pôžičke 900.000,- Sk a vyhlásenie žalobcov v 1. až 3. rade ako povinných osôb o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo dňa 28.04.2008, sú neplatné.

11. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 14.08.2013, rozhodol súd rozsudkom zo dňa
08.04.2014 tak, že určil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o pôžičke zo
dňa 28.04.2008 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovaným, spísanej formou notárskej
zápisnice N 79/2008, Nz 17569/2008, NCRls 17395/2008 notárky Mgr. C. Z., nie je (daný) a vo zvyšnej

časti žalobu zamietol.

12. Na základe odvolania oboch sporových strán odvolací súd uznesením zo dňa 23.12.2015 tento v
poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Vo svojom v poradí druhom zrušujúcom rozhodnutí
vyslovil právny názor, že súd porušil dispozičnú zásadu a zásadu viazanosti súdu žalobným petitom,

pretože žalobcovia sa domáhali absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok vážnosti a súd nesprávne rozhodol o tom, že záväzkový vzťah medzi
sporovými stranami tu nie je.

13. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov a oboznámením

sa s listinnými dôkazmi, a to: výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Gastropro, s.r.o.,
zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 21.11.2007 a osvedčením o pravosti podpisu, zmluvou o
prevode obchodného podielu zo dňa 30.03.2007 a osvedčením o pravosti podpisu, kúpnou zmluvou zo
dňa30.03.2007,zmluvouopôžičkezodňa21.11.2007,notárskouzápisnicouzodňa28.04.2008,kúpnou
zmluvou zo dňa 28.04.2008, prílohou ku kúpnej zmluve, špecifikáciou hnuteľných vecí, notárskou

zápisnicou zo dňa 11.02.2004, zmluvou o pôžičke zo dňa 11.02.2004, zmluvou o pôžičke zo dňa
27.01.2007 a uznesením č.k. 60Er/874/2011 - 65 zo dňa 10.11.2011 z pripojeného exekučného spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

14. Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo

z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 35 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

18. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 490 ods.1 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

23. Podľa § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

24. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Žalobcovia sa v časti konania, ktorá nebola doposiaľ právoplatne rozhodnutá, domáhajú jednak
určenia neplatnosti ich vyhlásenia o uznaní dlhu v notárskej zápisnici zo dňa 28.04.2008 N 79/2008, Nz

17569/2008, NCR1s 17395/2008 notárky Mgr. C. Z., a jednak určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo
dňa28.04.2008.Vprejednávanejvecitakideožalobu,ktorousažalobcoviadomáhajúrozhodnutiasúdu,
ktorým určí neplatnosť právnych úkonov. V prospech žalovaného ako oprávneného sa v súčasnosti na
základe uvedenej notárskej zápisnice - exekučného titulu vedie exekúcia proti žalobcom ako povinným.
Exekúcia nie je doposiaľ skončená, uznesením zo dňa 10. novembra 2011, č.k. 60Er/874/2011 - 65

bol povolený odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
27C/198/2011.

26. Uvedená zmluva o pôžičke, spísaná formou notárskej zápisnice je exekučným titulom, ktorý
umožňuje, aby sa viedlo na základe nej exekučné konanie. V dôsledku tejto skutočnosti mu nemusí

predchádzať sporové konanie o splnenie zmluvnej povinnosti medzi účastníkmi konania s následným
súdnym rozhodnutím. V zmysle § 80 Občianskeho súdneho poriadku a aj v zmysle súčasne platného
§ 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, sa preto súd najskôr zaoberal otázkou, či žalobcovia
osvedčili, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez preukázania naliehavého
právneho záujmu totiž nemôže súd pristúpiť k skúmaniu merita veci. Pokiaľ totiž žalobcovia nepreukážu

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd musí bez ďalšieho žalobný návrh z procesných
dôvodov zamietnuť.

27. Pri zodpovedaní otázky, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
súd vychádzal z konštantnej judikatúry, podľa ktorej naliehavý právny záujem na určení, že určitý

právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, je daný vtedy, ak autoritatívne určenie súdom odstráni
ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu bez toho, aby ukladalo splnenie
nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich
preventívny charakter a význam. Určovacia žaloba však nesmie byť samoúčelná, musí vyriešiť sporný
vzťah v jeho základoch, t.j. musí byť použiteľná v praktickom živote a nesmie len zbytočne vyvolávať

súdne spory. Z toho vyplýva, že o naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez
súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo neexistuje, resp. existuje, bolo buď ohrozené
právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. V prípade určenia neplatnosti právneho
úkonu (resp. určenia neexistencie právneho vzťahu) sa vyžaduje, aby navrhovaný výrok súdu bol v
zásade použiteľný v inom konaní (v súdnom, v správnom a pod.). Po posúdení týchto okolností je súd

toho názoru, že v tejto časti žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takéto
určenie, by bolo podkladom v exekučnom konaní na zastavenie exekúcie. Je teda nepochybné, že
požadovaný určovací výrok je použiteľný v prebiehajúcom exekučnom konaní.28. Z predmetnej notárskej zápisnice zo dňa 28. apríla 2008 súd zistil, že žalobcovia ako solidárni
dlžníci a žalovaný ako veriteľ, sa pred notárkou Mgr. C. Z. dohodli na zmluve o pôžičke peňazí a
žalobcovia zároveň urobili vyhlásenie povinných osôb o uznaní dlhu a súhlasili s vykonateľnosťou

uvedenej notárskej zápisnice a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V bode 1
tejto notárskej zápisnice je uvedené, že pred podpisom notárskej zápisnice odovzdal veriteľ dlžníkom
celkovú sumu pôžičky vo výške 900.000,-Sk a dlžníci túto sumu prijali.

29. Uznanie dlhu je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktoré sú súhrnne upravené

v ustanoveniach § 544 až 558 Občianskeho zákonníka a jeho zmyslom je zabezpečenie splnenia
povinností, ktoré sú obsahom záväzku. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí
podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil
písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu, uviedol dôvod záväzku, dlhu a jeho výšku.
Uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Nemožno ním teda založiť nový záväzok.
Právny dôvod vzniku záväzku nemusí byť v listine obsahujúcej uznanie práva vždy uvedený výslovne,

ale musí byť jednoznačne odvoditeľný. Musí tu byť určitosť prejavu uznať dlh čo dôvodu a výšky a
výška daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Po posúdení obsahu uznania dlhu urobeného
vo forme notárskej zápisnice, súd konštatuje, že predmetné uznanie dlhu netrpí žiadnymi vadami,
nie je v rozpore s právnymi predpismi, a preto ide o platný právny úkon. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania žalobcovia urobili tento úkon slobodne, vážne, pri plnom vedomí a bez nátlaku. Ako uviedol

aj odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí, neexistencia uznaného dlhu (záväzku) nečiní uznanie
dlhu neplatným. Týmto uznaním dlhu, preto nastali právne následky uvedené vyššie, teda vyvrátiteľná
právna domnienka o existencii uznaného dlhu. Ak bol uznaný neexistujúci dlh, je potom na dlžníkovi,
aby preukázal neexistenciu tohto uznaného dlhu, inak bude nútený dlh splniť. V opačnom prípade,
teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali

(vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom
neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu,
preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad
k uplatneniu jeho účinkov. Preto súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
uznania dlhu zamietol, rešpektujúc tak aj existujúcu judikatúru súdov Slovenskej republiky.

30. Za tejto situácie bolo potrebné skúmať, či uznaním dlhu založená domnienka o existencii platného
dlhu je v konaní žalobcami vyvrátená. Podľa § 192 Civilného sporového poriadku skutočnosť, pre ktorú
je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní
nevyšiel najavo opak. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom

procesného dokazovania a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd
musí mať túto skutočnosť za preukázanú. Vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie platí, že dôkazné
bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa
dovolávapoužitianejakejprávnejnormyaprávnehonásledkuznejvychádzajúceho.Rozsahdôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma.

Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. V danej veci žalobcovia uznaním dlhu založili
právnu domnienku o existencii ich dlhu.

31. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie
veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný,
možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým
správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí
na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do
doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká

odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Z
reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že vznikom zmluvy nevzniká povinnosť veriteľa odovzdať
predmet pôžičky dlžníkovi a dlžníkovi nevzniká nárok na poskytnutie predmetu pôžičky. (tak je tomu
v prípade zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka). Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke,
sa preto považuje za asynalagmatický právny vzťah, teda jeho obsahom je záväzok jednostranne

zaväzujúci.Reálnazmluva,rovnakoakokonsenzuálnazmluva,vyžadujezmluvnýkonsenzus,ktorývšak
nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento
úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis zmluvy.Písomná zmluva tak potom predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového
vzťahu.

32. Predloženým listinným dôkazom, a to notárskou zápisnicou bolo preukazované, že žalobcovia ako
solidárni dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom zmluvu o pôžičke a to tak, že pred podpisom
notárskej zápisnice odovzdal žalovaný ako veriteľ sumu pôžičky vo výške 900.000,-Sk a žalobcovia ako
dlžníci túto sumu prijali. V rovnakej listine, teda notárskej zápisnici žalobcovia ako solidárni dlžníci dlh z
tejto zmluvy aj uznali. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená, vznikla,

a že dlh žalobcov z tejto zmluvy, resp. z ňou založeného záväzkového vzťahu existoval.

33.Akovyplývazrozhodnutiaodvolaciehosúdusp.zn.17Co/267/2012zodňa14.08.2013neodovzdanie
peňazí niektorým z účastníkov daného zmluvného vzťahu nemôže zakladať absolútnu neplatnosť v tom
smere, že sa jedná o úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, prípadne s dobrými mravmi. Súd viazaný
týmto právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvy

o pôžičke sa žalobcovia z dôvodu, že nedošlo k odovzdaniu pôžičky, nemôžu úspešne domáhať. Teda
aj keby bola vyvrátená domnienka o odovzdaní pôžičky dlžníkom, žalobcovia ako dlžníci sa podľa
vysloveného právneho názoru nemôžu s úspechom domáhať neplatnosti zmluvy o pôžičke.

34. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 17Co/905/2014 zo dňa 23.12.2015, súd

nemôže rozhodnúť o tom, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami tu nie je, ak sa žalobcovia
domáhajú neplatnosti právneho úkonu, ktorým má byť záväzkový vzťah založený bez toho, aby porušil
dispozičnú zásadu a zásadu viazanosti súdu žalobným petitom. Ak sa teda žalobcovia nedomáhajú
určenia, že právny vzťah medzi nimi a žalovaným založený zmluvou o pôžičke daný nie je, súd tak
rozhodnúť nemôže.

35. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 17Co/905/2014 zo dňa 23.12.2015 takisto vyplýva právny
názor, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke podľa § 37
Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti tvrdiac, že v skutočnosti sa jednalo o zastreté právne
úkony podľa § 41a Občianskeho zákonníka, keď skutočnou vôľou žalobcu v 3. rade a žalovaného

bolo uzavrieť medzi sebou dohodu o zaplatení najskôr sumy 1.550.000,- Sk, neskôr zvýšenej na sumu
1.700.000,- Sk ako odplaty za prevod obchodného podielu. Preto má súd v ďalšom konaní skúmať či išlo
o zastreté právne úkony podľa § 41a Občianskeho zákonníka, a preto neplatné podľa § 37 Občianskeho
zákonníka.

36.Čosatýkažalobcaminamietanejneexistencievážnostivôleprispísanízmluvyopôžičkedonotárskej
zápisnice, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, naopak aj z výpovedí žalobcov bolo dokázané,
že ich vôľa bola prejavená vážne. Súd pritom konštatuje, že vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté
a nevykonal žiadny dôkaz, ktorý by žalobcovia navrhovali vykonať.

37.Vtejtosúvislostisúduvádza,žezastieranieinéhoprávnehoúkonumedzižalovanýmažalobcamiv1.
a 2. rade nebolo v konaní preukázané a na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žiadny vzťah
medzi nimi neexistoval. Teda nebolo čo medzi nimi zastierať. Žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným ani
nikdy riadne nekomunikovali. Medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným bola uzatvorená zmluva o prevode
obchodného podielu, ktorej platnosť nebola namietaná. Na základe nej bol obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti GastroPro spol. s r.o. aj prevedený, teda nemohlo sa jednať o zastretý právny úkon. Ten
predsa existoval a je platný. Pritom zastretý právny úkon je taký, ktorý sa navonok neprejavuje.

38. Takisto je potrebné prisvedčiť obrane žalovaného, že zmluvou o prevode obchodného podielu zo
dňa 21.11.2007 prevádzal žalovaný svoj obchodný podiel na žalobcu v 1. rade za cenu 300.000,-Sk

a nie 1.900.000,-Sk, ako uvádzali žalobcovia. Táto skutočnosť bola preukázaná listinným dôkazom,
a to písomnou zmluvou zo dňa 21.11.2007. Ich tvrdenie o tom, že zmluvy o pôžičke (spolu v sume
1.650.000,-Sk) v skutočnosti slúžili na zastretie skutočne mieneného právneho úkonu, ktorým bola
dohoda o výplate obchodného podielu žalovaného (v zmluve bola uvedená cena 300.000,-Sk), nedáva
formálne logický zmysel. Rovnako je potrebné uviesť, že iné tvrdenia žalobcov, resp. ich výpoveď v tejto

okolnosti, nemôžu mať vyššiu dôkaznú silu, hodnotu, ako je písomná zmluva, na ktorej je osvedčený
podpis žalovaného v 1. rade. Nakoniec aj z výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že sa so žalobkyňou
v 2. rade nakoniec rozhodli tak, že obchodný podiel sa napíše na žalobcu v 1. rade a ich syn budekonateľom. Chceli tak mať istotu, že keby sa niečo stalo, mohli tento obchodný podiel predať a získať
tak peniaze na vyplatenie úveru v banke.

39. Žalobe vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade nemohol súd vyhovieť aj preto, že v konaní nebola vyvrátená
vyvrátiteľná domnienka vyplývajúca z platného uznania dlhu, že pôžička žalobcovi poskytnutá bola a
jeho dlh zo zmluvy o pôžičke existuje. Túto skutočnosť záväzne vyjadril už aj odvolací súd v uznesení zo
dňa 14.08.2013 sp.zn. 17Co/267/2012, keď uviedol, že v doterajšom priebehu konania žalovaný uniesol
dôkazné bremeno, nakoľko k odovzdaniu peňazí minimálne v prospech žalobcu v 3. rade došlo, a to

tým, že uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu. Následné dokazovanie
tento uzavretý skutkový stav a právny názor odvolacieho súdu nezmenilo.

40. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že tvrdenie žalobcov o tom, že nikdy nemali vôľu
uzatvoriť zmluvu o pôžičke a uznať dlh, ktoré sú obe spísané vo forme notárskej zápisnice, sa javí
ako účelové, v snahe vyhnúť sa exekúcii nesplnenej povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na

vyhlásenie samotných žalobcov v úvode notárskej zápisnice, že zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu ako
právne úkony robia slobodne, vážne, určito, zrozumiteľne. V záverečnej časti notárskej zápisnice je
takisto uvedené, že listinu vo forme notárskej zápisnice prijímajú slobode, vážne, určito a zrozumiteľne,
nie v tiesni, omyle ani za nápadne nevýhodných podmienok. Sú si vedomí právnych následkov z nej
vyplývajúcich. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/492/2014

z 01.07.2016, uverejnený v publikácii ZSP pod por.č. 32/2016, podľa ktorého pre spochybnenie vážnosti
vôle účastníka právneho úkonu nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých
druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle nepôjde
v prípade, keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri

posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada.

41. Iný dôvod neplatnosti týchto právnych úkonov ako nedostatok vážnosti (napr. konanie v duševnej
poruche) preukázaný a ani tvrdený nebol. Notárska zápisnica je natoľko jasná a zrozumiteľná, že je pre
súd nemožné uvažovať nad tým, že by konajúce osoby neboli schopné posúdiť jej obsah a následky

z toho plynúce. Tvrdená dôverčivosť žalobcov v 1. a 2. rade v správne konanie žalobcu v 3. rade (ich
syna), resp. riešenie obchodných aktivít žalobcu v 3. rade so svojim obchodným partnerom spôsobom
zodpovedajúcim urobenými právnymi úkonmi, príp. ľahkomyseľnosť konania žalovaných, v danom
prípade nezbavuje konajúcich právnych následkov vyplývajúcich z ich konania. Rovnako je potrebné
poukázať aj na záverečnú časť ustanovenia § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne

úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Teda pri výklade
výslovných právnych úkonov je jazykový prejav konajúceho významnejší ako jeho vôľa. Zákonodarca
tým sleduje ochranu dôvery adresáta právneho úkonu (jeho dobromyseľnosti) v jeho platnosť, resp.
skutočnú vôľu toho, kto právny úkon robí. Inak by mohla byť prakticky paralizovaná oblasť zmluvných

vzťahov, narušených porušením zmluvy jednou zmluvnou stranou.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody tohto rozhodnutia, sa súd bližšie nezaoberal námietkou
premlčania, ktorú vzniesla právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči. Súd však poukazuje
predovšetkým na to, že právo na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nepodlieha premlčaniu.

43. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol

v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.