Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/302/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212919
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113212919.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcov: 1.

H.. K. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y. 7, V., 2. A.. B. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y. 7, V., obaja zastúpení:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1. H. O., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, 2. K. O., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, L., o zaplatenie 2.000 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade sumu 2.000 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2.000 eur od 24.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2.000 eur od
10.4.2013 do 23.7.2013 zamieta.

III. Súd konanie vedené voči žalovanej v 1. rade zastavuje.

IV. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 30.4.2013 doručenou súdu dňa 6.5.2013, domáhali voči žalovanej v

1. rade a žalovanému v 2. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.000 eur s príslušenstvom, z
titulu zaplateného preddavku na kúpu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných z dôvodu, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy nedošlo. Pôvodne žalovaná v 1. rade, H. O., v priebehu konania dňa 8.11.2016 zomrela.
Na Okresnom súde Trnava prebiehalo dedičské konanie po žalovanej v 1. rade pod sp.zn. 37D/63/2016,
ktoré konanie bolo právoplatne ukončené vydaním Uznesenia č.k. 37D/63/2016-75, Dnot 154/2016 zo
dňa 15.8.2017, právoplatného dňa 15.8.2017, v zmysle ktorého uznesenia celý majetok poručiteľky
nadobudol ako dedič vnuk poručiteľky - žalovaný v 2. rade.

2. Žalobužalobcoviaodôvodnilitým,žedňa14.9.2012bolamedzistranamipodpísanáZmluvaobudúcej
kúpnej zmluve. Predmetom zmluvy bol budúci záväzok žalobcov ako budúcich kupujúcich na uzavretie
kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, za podmienok uvedených v tejto zmluve.
Žalovaní sa zaviazali, že na výzvu žalobcov uskutočnenú podľa čl. I. bodu 3. zmluvy, uzavrú budúcu
kúpnu zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to spôsobom, za podmienok a v lehotách
stanovených touto zmluvou. Žalobcovia boli povinní vyzvať žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy do

30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy a žalovaní sa zaviazali uzavrieť budúcu kúpnu
zmluvu do 7 dní od doručenia výzvy na uzavretie budúcej zmluvy. Predmetom budúcej kúpy boli podľa
čl. II. zmluvy nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, v meste Trnava, v okrese
Trnava, zapísané na LV č. XXXX vedeným F. odborom V., v podielovom spoluvlastníctve žalovaných,a to pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady vo výmere XX m2, pozemok parcela registra „C“
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a rodinný dom súp.č. XXXX postavený na
pozemku parc.č. XXXX, ktorých vlastníkmi bola žalovaná v 1. rade v ideálnom podiele 3/4 a žalovaný v

2. rade v ideálnom podiele 1/4. Kúpna cena predmetu budúcej kúpy bola dohodnutá vo výške 115.000
eur. Žalobcovia odovzdali v súlade s čl. IV. zmluvy žalovaným peňažnú sumu 2.000 eur, ktorá mala
byť v deň podpisu budúcej zmluvy započítaná ako prvá splátka kúpnej ceny za predmet budúcej kúpy.
Žalovaní sa zaviazali do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy odstrániť všetky ťarchy viaznuce na
predmete budúcej kúpy a uvedené preukázať žalobcom v tejto lehote výpisom z katastra nehnuteľností

LV č. XXXX, kde v časti „C: Ťarchy“ listu vlastníctva mali byť uvedené slová: „bez záznamu“. V čl. V. bolo
dohodnutéoprávneniežalobcovodstúpiťodzmluvyvprípadeporušeniapovinnostízostranyžalovaných
uvedených v čl. I. bod 3 alebo čl. IV. bod 2 zmluvy, súčasne žalobcom vznikol nárok na vrátenie peňažnej
sumy vo výške 2.000 eur vyplatenej žalovaným v súlade s čl. VI. bodom 1 zmluvy. Zmluva nadobudla
platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, t.j. dňom 14.9.2012. K uzavretiu budúcej zmluvy v súlade s čl. I.
bodom 3 zmluvy zo strany žalovaných nedošlo z dôvodu neodstránenia všetkých tiarch viaznucich na

predmete kúpy. Budúci predávajúci neboli zo strany budúcich kupujúcich vyzvaní na uzavretie budúcej
kúpnej zmluvy, tak ako je to uvedené v čl. I. bod 3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a to z dôvodu,
že v dobe do 15.10.2012, čo je doba 30 dní počas ktorej sa budúci predávajúci zaviazali odstrániť
všetky ťarchy viaznuce na predmete kúpy, neboli tieto odstránené, čo vyplývalo z výpisu z katastra
nehnuteľností. V súlade s čl. V. bodom 2 zmluvy, tak žalobcom vznikol nárok na vrátenie peňažnej sumy

vo výške 2.000 eur. Žalobcovia od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve doposiaľ neodstúpili a sumu 2.000
eur žiadajú od žalovaných zaplatiť nie z titulu zmluvnej pokuty v zmysle čl. V. bod 2 Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, ale z dôvodu, že vyplatenú sumu 2.000 eur považujú za preddavok na kúpnu cenu za
predmet kúpy a nakoľko k realizácii prevodu nehnuteľnosti nedošlo, domáhajú sa zaplatenia tejto sumy
z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia vyzvali žalovaných na vrátenie zaplatenej sumy vo výške

2.000 eur, žalovaní uvedenú sumu do dnešného dňa nevrátili napriek tomu, že boli na vrátenie uvedenej
sumy vyzvaní písomne. Nevrátením sumy vo výške 2.000 eur ani po výzve zo strany žalobcov, sa
žalovaní vo vzťahu k žalobcom dostali v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka do omeškania
a z toho dôvodu žalobcovia okrem istiny žiadali priznať aj úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne za
obdobie odo dňa 10.4.2013, keď týmto dňom sa žalovaní dostali do omeškania, nakoľko je to deň, kedy

sa vrátili zásielky adresované žalovaným, obsahom ktorých zásielok bola Predsporová výzva zo dňa
19.3.2013. V odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu žalovaní uvádzajú, že povinnosť
odstrániť ťarchy z predmetu kúpy si ako budúci predávajúci riadne splnili, a to už dňa 4.10.2012. Túto
skutočnosť deklarovali kópiou výpisu z LV zo dňa 30.7.2013. Žalobcovia si pravidelne lustrovali zápis
tiarchvkatastrinehnuteľností,naposledy21.1.2013,zktoréhovýpisujezrejmé,ževtomtoobdobíťarchy

stále zapísané ešte boli. Z toho dôvodu žalobcovia považovali tento dôkaz predložený žalovanými zo
dňa 30.7.2013 za irelevantný z dôvodu datovania samotného listu vlastníctva.

3. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 22.7.2013 a 6.8.2013 spolu s Platobným rozkazom
č.k. 17Ro/88/2013-26 zo dňa 10.7.2013 vydaným vo veci. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v

zákonnej lehote odpor v ktorom namietali, že povinnosť vyplývajúcu im z uzavretej zmluvy ako budúcim
predávajúcim, a to odstrániť všetky ťarchy viaznuce na predmete budúceho prevodu riadne splnili a
dňa 4.10.2012 boli nehnuteľnosti bez tiarch. Napriek tomu, že budúci kupujúci boli o tejto skutočnosti
informovaní, zmluvu o prevode vlastníckych práv neboli ochotní uzavrieť. Ako prílohu k odporu priložili
LV č. XXXX zo dňa 30.7.2013.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcami, a to Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, s výpisom z LV č. XXXX, s príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 14.9.2012, s Predsporovou výzvou zo dňa 19.3.2013, s Dohodou o usporiadaní
záväzkov zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, oboznámením sa s Uznesením Okresného súdu Trnava

č.k. 37D/63/2016-75, Dnot 154/2016 zo dňa 15.8.2017, výsluchom strán sporu a svedkov A.. V. A. a
K. D., a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Žalobca v 1. rade uviedol, že v priebehu 30 dňovej lehoty, ktorú mali žalovaní na odstránenie tiarch,
sa viackrát informoval ohľadom ich odstránenia, vždy dostal od K. D. odpoveď, že sa záležitosť rieši

a odstránenie tiarch bude zabezpečené. Po uplynutí stanovenej lehoty 30 dní žalovaným oznámili, že
uzavretie kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť pre nich už nie je perspektívne. Dokonca im
poskytli aj ďalšiu lehotu 2 týždňov, no ani počas tejto lehoty podmienka zo strany žalovaných splnená
nebola. Vzhľadom na skutočnosť, že po uplynutí lehoty 30 dní už nebolo možné Zmluvu o budúcejkúpnej zmluve z ich strany vypovedať, snažil sa predložiť žalovaným na podpis nejakú dohodu ohľadom
ukončenia tejto zmluvy s tým, že si nechceli voči nim uplatniť žiadne sankcie, žiadali iba vrátenie zloženej
zálohy 2.000 eur, voči čomu žalovaní nemali námietky. Žalobca osobne zašiel za žalovanými s Dohodou

o usporiadaní záväzkov zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.10.2012, v snahe ukončiť ich
zmluvný vzťah. Túto dohodu predložil pri stretnutí žalovaným, ktorí ústne pred ním uznali svoj záväzok
z titulu vrátenia 2.000 eur, pričom však navrhli aby sa opäť stretli o týždeň s tým, že buď budú ťarchy
vymazané alebo podpíšu túto dohodu, následne sa opäť stretli, kedy dohoda podpísaná žalovanými
nebola. To, či viaznu ťarchy na uvedenej nehnuteľnosti si preveroval cez internet, do 23.10.2012, s

ktorým dátumom bola spísaná Dohoda o usporiadaní záväzkov zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
ťarchy vymazané neboli. Dokonca aj z výpisu z LV z januára 2013, ktorý bol súdu predložený ako dôkaz
je zrejmé, že na nehnuteľnosti v tej dobe stále ešte viazla jedna ťarcha.

6. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že od žalobcov prevzala sumu 2.000 eur ako zálohu kúpnej ceny za
rodinný dom, ktorú sumu žalobcom doposiaľ nevrátila. Celú záležitosť ohľadom predaja nehnuteľnosti

prejednával hlavne žalovaný v 2. rade so svojim otcom K. D.. Žalovaná bola toho názoru, že žalobcovia
si rozmysleli, že rodinný dom nekúpia a preto nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobca v 1. rade bol
za nimi a naliehal, aby odstúpili od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, k podpisu odstúpenia od zmluvy
však tak z ich strany, ako ani zo strany žalobcov, nedošlo. Na rodinný dom mali desiatky kupcov, pričom
všetkých odmietli z dôvodu, že dom je už predaný. Tým, že týchto kupcov odmietli, prišli najmenej o tých

2.000 eur. Žalovaný v 2. rade aj jeho otec K. D. preverovali či na dome viazne nejaká ťarcha, pričom
žiadnu ťarchu nenašli. Skutočnosť, či viazne na rodinnom dome ťarcha preverovali v rámci 30 dňovej
lehoty tak ako to plynulo zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

7. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že ony neodstúpili od žiadnej zmluvy a neporušili

žiadne povinnosti, ktoré im vznikli zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva bola uzavretá za
určitých podmienok, jednou z nich bolo, aby boli odstránené všetky ťarchy, ktoré viazli na predmetnej
nehnuteľnosti. O odstránenie týchto tiarch sa mali postarať spolu so žalovanou v 1. rade v lehote 90
dní. Táto ťarcha bola odstránená ešte v lehote dohodnutej v zmluve, na základe návrhu exekútora JUDr.
Banga na zrušenie záložného práva, ktoré zaslal na kataster. Na nehnuteľnosti viazla len jedna ťarcha,

ktorá vznikla z dôvodu nezaplatenej pokuty, ktorú exekútorovi zaplatil hneď po tom, ako uzavreli Zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve. Skutočnosť, že si splnili povinnosť zabezpečiť odstránenie všetkých tiarch
ktoré viaznu na nehnuteľnosti, žalobcom neoznámili. Pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy im
bolavyplatenázostranyžalobcovzálohavovýške2.000eurstým,ževprípadeuzavretiakúpnejzmluvy,
by táto suma bola započítaná na kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá vo výške 115.000 eur. Ďalej bolo

dohodnuté ohľadom prevzatej zálohy 2.000 eur aj to, že pokiaľ by so žalovanou v 1. rade porušili svoje
povinnosti, museli by sumu 2.000 eur vrátiť a pokiaľ by došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcov,
teda, že by od zmluvy odstúpili, táto suma by jemu a žalovanej v 1. rade zostala. Z ich strany k porušeniu
povinností uvedených v zmluve ale nedošlo, pretože záložné právo, ktoré bolo zriadené na základe
rozhodnutia exekútora JUDr. Banga na LV zapísané už nebolo, o čom má vedomosť, pretože počas

plynutia 90 dní od uzavretia zmluvy, si LV kontroloval na internete. Podľa jeho názoru, boli porušené
povinnosti zo strany žalobcov, keď z ich strany došlo k odstúpeniu od zmluvy, i keď nevie o tom, že by im
bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov doručené. Zo strany žalobcov neboli vyzvaní na uzavretie
kúpnej zmluvy v lehote ako bolo stanovené v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca v 1. rade od nich
chcel, aby odstúpili od zmluvy a požadoval od nich sumu 2.000 eur, ktoré mu odmietli vrátiť z dôvodu,

že žiadne podmienky neporušili. Žalovaný uviedol, že nedokáže deklarovať odstránenie tiarch výpisom
z LV z obdobia, kedy v skutočnosti prišlo k odstráneniu tiarch, pretože taký listinný doklad nemá.

8. Svedok A.. V. A. uviedol, že v rámci svojej inžinierskej činnosti sa zaoberá aj vyhľadávaním realít
a nehnuteľnosť, ktorá je predmetom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vyhľadal pre žalobcov osobne.

Následne prebehlo niekoľko stretnutí s vlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorých sa dohodlo ako prebehne
realizácia jej predaja, pri ktorých bol prítomný. Svedok bol osobne prítomný na stretnutí následne po
tom, keď vyšla najavo skutočnosť, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy, kedy došlo zo strany žalovaných
k prísľubu, že si zaplatia svoje dlhy ktoré boli zabezpečené záložným právom tak, aby ťarchy viaznuce
na nehnuteľnosti boli zrušené. Lehota, v ktorej sa to malo zrealizovať nebola dlhá, bol to asi mesiac.

Svedok si spomínal, že žalovanými bolo uvedené, že v prípade ak sa im to nepodarí, zložené peniaze
2.000 eur vrátia. Svedok bol prítomný aj pri odovzdávaní sumy 2.000 eur zo strany žalobcov žalovanej
v 1. rade, spolu s jej zaťom a žalovaným v 2. rade.9. Svedok K. D., bývalý zať žalovanej v 1. rade a otec žalovaného v 2. rade uviedol, že bol prítomný pri
uzatváraní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako svedok, predmetnú zmluvu sám vypracoval písomne a
bolo v nej uvedené, že kto prvý poruší túto zmluvu, ten bude druhému platiť pokutu. Žalobca v 1. rade,

asi jeden mesiac po tom ako vyplatil zálohu, prišiel za nimi s tým, že žalovaný v 2. rade má na liste
vlastníctva stále vedenú ťarchu, zároveň im oznámil, že o kúpu tohto domu záujem už nemá. Nebola
to však pravda ohľadom ťarchy, lebo v tej dobe žalovaný v 2. rade už mal vyplatenú u exekútora JUDr.
Banga exekúciu, nevedeli však, že odblokovanie trvá 60 dní. Žalovaný vyplatil dlžnú sumu zo zálohy,
ktorá mu bola pri uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplatená. V čase, kedy prišiel žalobca v 1.

radezanimi,tátoťarchanapríslušnomLVzapísanáeštebola,vymazanébolaniekedydo60dníoddoby,
kedy žalovaný v 2. rade vyplatil vymáhanú pohľadávku exekútorovi. Žalovaný ako budúci predávajúci
nepredložil žalobcom ako budúcim kupujúcim doklad o zaplatení exekúcie.

10. Z čl. I. bod 3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.9.2012 súd zistil, že Budúci kupujúci
sú povinní vyzvať Budúcich predávajúcich na uzavretie Budúcej zmluvy najneskôr do 30 dní odo dňa

nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy. Budúci predávajúci sa zaväzujú, že Budúcu zmluvu uzavrú s
Budúcimi kupujúcimi najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia výzvy na uzavretie Budúcej zmluvy.

11. Z čl. IV. bod 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.9.2012 súd zistil, že Budúci kupujúci
pri podpise tejto Zmluvy odovzdali Budúcim predávajúcim peňažnú sumu 2.000 eur, ktorá bude v deň

podpisu Budúcej zmluvy započítaná ako prvá splátka kúpnej ceny za Predmet budúcej kúpy.

12. Z čl. IV. bod 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.9.2012 súd zistil, že Budúci predávajúci
sa zaväzujú v termíne do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy odstrániť všetky ťarchy
viaznuce na Predmete budúcej kúpy a uvedené preukázať Budúcim kupujúcim v tejto lehote výpisom z

katastra nehnuteľností, LV č. XXXX, kde v časti „C: Ťarchy“ listu vlastníctva budú uvedené slová „bez
záznamu“.

13. Z čl. V. bod 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.9.2012 súd zistil, že v prípade porušenia
ustanovení čl. I bod 3 alebo či. IV. bod 2 Zmluvy zo strany Budúcich predávajúcich sú Budúci kupujúci

oprávnení od tejto Zmluvy odstúpiť a zároveň majú nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty od Budúcich
kupujúcich vo výške 2.000,- eur. Budúcim kupujúcim vzniká zároveň nárok na vrátenie peňažnej sumy
vyplatenej podľa či. VI. bod 1 Zmluvy.

14. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

19. Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdzvýpovedísporovýchstránazlistinnýchdôkazovzistil,že
dňa 14.9.2012 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa žalobcovia ako
budúci kupujúci a žalovaní ako budúci predávajúci zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadom predmetu
budúcej kúpy, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Trnava, zapísanej na LV č.

XXXX vedeným Katastrálnym odborom Trnava ako pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady vo
výmere 78 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 353 m2 a
rodinný dom súp.č. XXXX postavený na pozemku parc.č. XXXX, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných tak, že žalovaná v 1. rade bola ich spoluvlastníčkou v podiele 3/4 a žalovaný v 2. rade vpodiele 1/4. V Zmluve bolo dohodnuté, že žalobcovia sú povinní vyzvať žalovaných na uzavretie kúpnej
zmluvy do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy a žalovaní sa zaviazali uzavrieť budúcu
kúpnuzmluvudo7dníoddoručeniavýzvynauzavretiebudúcejzmluvy.Žalovaníakobudúcipredávajúci

sa v čl. IV. bodu 2 predmetnej zmluvy zároveň zaviazali, že do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy
odstránia všetky ťarchy viaznuce na predmete budúcejkúpy a uvedené preukážu žalobcom v tejto lehote
výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, kde v časti „C: Ťarchy“ listu vlastníctva budú uvedené
slová: „bez záznamu“. Zhodným tvrdením sporových strán mal súd preukázané aj to, že žalobcovia
zaplatilivprospechžalovanýchsumu2.000eur,ktorámalabyťvdeňpodpisubudúcejzmluvyzapočítaná

ako prvá splátka kúpnej ceny za predmet budúcej kúpy. K uzavretiu budúcej zmluvy v súlade s čl. I.
bodom 3 zmluvy nedošlo, keď budúci predávajúci neboli zo strany budúcich kupujúcich vyzvaní na
uzavretie budúcej kúpnej zmluvy z dôvodu, že v dobe do 15.10.2012, čo je doba 30 dní počas ktorej sa
budúci predávajúci zaviazali odstrániť všetky ťarchy viaznuce na predmete kúpy, tieto odstránené neboli.
Žalobcovia písomne vyzvali žalovaných na vrátenie zaplatenej sumy vo výške 2.000 eur z titulu vydania
bezdôvodnéhoobohateniavovýškezloženejzálohy,žalovaníuvedenúsumudoposiaľnevrátili.Žalovaní

nesúhlasili so žalobou, pretože oni neporušili žiadne povinnosti, ktoré im vyplývali zo zmluvy. Jednou
z podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá bolo, aby boli odstránené všetky ťarchy, ktoré viazli na
predmetnej nehnuteľnosti, čo mali zabezpečiť oni v lehote 90 dní. Táto ťarcha bola odstránená, keď v
tejto stanovenej lehote žalovaný v 2. rade vyplatil exekúciu u exekútora JUDr. Banga, ktorý zaslal návrh
na zrušenie záložného práva na kataster. Skutočnosť o splnení si povinnosti zabezpečiť odstránenie

ťarchy, ktorá viazne na nehnuteľnosti, žalovaní žalobcom neoznámili.

20. Z takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť, pretože je
dôvodná. Medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola
dohoda účastníkov zmluvy o tom, že uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností v tejto zmluve

riadne označených, za cenu 115.000 eur. Za tým účelom žalobcovia zaplatili žalovaným sumu vo výške
2.000 eur, ktorá mala byť započítaná na kúpnu cenu. Budúca kúpna zmluva mala byť uzavretá na
základe výzvy žalobcov ako budúcich kupujúcich k jej uzavretiu, uskutočnenej najneskôr do 30 dní
odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy, po tom, ako žalovaní ako budúci predávajúci, v termíne
do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy odstránia všetky ťarchy viaznuce na predmete

budúcej kúpy a uvedené preukážu budúcim kupujúcim výpisom z katastra nehnuteľností. Za účelom
porušenia tejto povinnosti zo strany žalovaných ako budúcich predávajúcich, bolo v zmluve v čl. V. bodu
2 v poslednej vete dohodnuté, že žalobcom ako budúcim kupujúcim vzniká nárok na vrátenie peňažnej
sumy vo výške 2.000 eur vyplatenej žalobcami.

21. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka, účastníci môžu
uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve ktorá musí mať písomnú formu, a v ktorej sa zaviažu do dohodnutej
doby uzavrieť zmluvu, pričom sa v tejto zmluve o budúcej zmluve musia dohodnúť o podstatných
náležitostiach zmluvy, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť, ako aj o podmienkach, za ktorých k uzavretiu
budúcej zmluvy má dôjsť. V danom prípade uzavreli účastníci písomnú zmluvu, ktorou sa dohodli, že

uzavrú kúpnu zmluvu ktorou dôjde k prevodu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaných
za určenú kúpnu cenu, a to po splnení určitých podmienok, v zmluve bližšie uvedených.

22. Žalovaní v postavení budúcich predávajúcich sa v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, uzavretej dňa
14.9.2012zaviazali,ževtermínedo30dníododňanadobudnutiaúčinnostitejtozmluvyodstrániavšetky

ťarchy viaznuce na predmete kúpy a uvedené sa taktiež žalovaní v tejto lehote zaviazali preukázať
žalobcom v postavení budúcich kupujúcich, a to výpisom z katastra nehnuteľnosti, LV č. XXXX, kde v
časti „C: Ťarchy“ listu vlastníctva, budú uvedené slová „bez záznamu“. Z vyššie citovaného ustanovenia
čl. IV. bod 2. zmluvy teda vyplývajú dve kľúčové povinnosti žalovaných, ktorých splnenie podmieňovalo
uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to odstránenie tiarch v lehote 30 dní od účinnosti zmluvy o budúcej zmluve

a preukázanie odstránenie ťarchy žalobcom v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zmluvy výpisom z katastra
nehnuteľností,LVč.XXXX,kdebyvčasti„C:Ťarchy“listuvlastníctva,boliuvedenéslová„bezzáznamu“.
Z vyššie citovaného ustanovenia čl. V. bod 2. poslednej vety zmluvy ďalej vyplýva, že žalobcovia majú
nárok na vrátenie nimi vyplatenej sumy 2.000 eur v prípade porušenia povinností žalovaných v zmysle
čl. IV. bod 2 zmluvy. Žalovaní nesplnili svoje povinnosti, keď v dohodnutej lehote 30 dní neodstránili

ťarchy ktoré viazli na predmete budúcej kúpy a nakoľko nedošlo k splneniu vyššie uvedenej povinnosti
odstrániť ťarchy v lehote dohodnutej v zmluve, nemohlo dôjsť ani k splneniu povinnosti túto skutočnosť
deklarovať žalovanými výpisom z listu vlastníctva v lehote 30 dní od účinnosti zmluvy. Túto skutočnosť
nepopierali ani samotní žalovaní, keď žalovaný v 2. rade výslovne uviedol, že o odstránenie tiarch samali postarať v lehote 90 dní a v rámci tejto lehoty (podľa jeho vyjadrenia 4.10.2012), vyplatil exekúciu
exekútorovi JUDr. Bangovi, ktorý mal následne dať návrh na kataster na zrušenie záložného práva, čo
malo trvať asi 60 dní. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že zo strany žalovaného došlo k omylu, keď

v zmysle zmluvy mali ťarchy odstrániť nie v lehote 90 dní, ale v lehote 30 dní, z čoho je zrejmé, že s
poukazom na dobu vybavenia žiadosti exekútora na zrušenie záložného práva v katastri nehnuteľností,
ktorou je 60 dní, žalovaní nijak nemohli stihnúť v stanovenej lehote 30 dní, zabezpečiť odstránenie tiarch.
Žalovaný tiež potvrdil, že danú skutočnosť, že si splnil povinnosť ktorá vedie k odstráneniu všetkých
tiarch ktoré viaznu na nehnuteľnosti, žalobcom neoznámil a ani im nepredložil žiadne kvitancie, prípadne

dokladyozaplatení,nazákladektorýchmalibyťtietoťarchyvymazanézLV.Nadruhejstrane,žalobcovia
preukázali súdu nesplnenie povinnosti do 30 dní odstrániť všetky ťarchy z listu vlastníctva zo strany
žalovaných výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 21.1.2013, teda z obdobia viac ako 4 mesiace po
uzatvorení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kde stále bola zapísaná ťarcha na spoluvlastnícky podiel
žalovanej v 1. rade. Z tohto jednoznačne vyplýva, že nebola splnená povinnosť žalovaných v zmysle
čl. IV. bodu 2 zmluvy, odstrániť tieto ťarchy a keďže zo strany žalobcov nebola výzva na uzatvorenie

budúcej kúpnej zmluvy a ani zo strany žalovaných nebola podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle na
uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy, je preddavok, ktorý žalobcovia zaplatili žalovaným, bezdôvodným
obohatením, vydania ktorého sa žalobcovia v tomto konaní voči žalovaným dôvodne domáhajú. Z
vyjadrenia žalovaného v 2. rade bolo súdu pritom zrejmé aj to, že si bol vedomý dôsledkov porušenia
svojich povinností, a síce, že bude povinný sumu 2.000 eur vrátiť žalobcom.

I keď žalovaný v 2. rade bol toho názoru, že k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy došlo zo
strany žalobcov, keď z ich strany došlo k odstúpeniu od zmluvy, súdu žiadnym spôsobom odstúpenie
od zmluvy žalobcami nepreukázal, pričom sa žalovaná v 1. rade v rámci svojho výsluchu vyjadrila, že k
odstúpeniu od zmluvy tak zo strany žalobcov ako aj z ich strany, nedošlo.

23. Z toho dôvodu, keď súd dospel k záveru, že zo strany žalovaných neboli splnené v stanovenej
lehote povinnosti na ktorých sa dohodli, v dôsledku čoho nemohla byť zo strany žalobcov daná výzva k
uzavretiu kúpnej zmluvy, bolo potrebné vyhovieť žalobe a rozhodnúť o povinnosti žalovaného v 2. rade
vrátiť plnenie ktoré prijal, nakoľko ide o plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol. Podľa ustanovenia §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, majetkový prospech ktorý bol získaný plnením z právneho dôvodu

ktorý odpadol je bezdôvodným obohatením, ktoré musí ten kto takéto plnenie prijal, a teda sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, vydať. V danom prípade žalovaný prijal plnenie od žalobcov vo výške 2.000
eur, preto mu bola uložená povinnosť vydať ho žalobcom.

24. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva

a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne.

25. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

26. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie
zastaví.

27. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa

konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

28. Vzhľadom k vyššie konštatovanej skutočnosti, že pôvodne žalovaná v 1. rade, H. O., v priebehu
konania dňa 8.11.2016 B., pričom na základe dedičského rozhodnutia č.k. XXD/XX/XXXX-XX, Dnot
154/2016 zo dňa 15.8.2017, právoplatného dňa 15.8.2017, celý majetok poručiteľky nadobudol ako
dedič žalovaný v 2. rade, súd výrokom I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcom ich nárok v celej výške už
len žalovanému v 2. rade. Jednou zo základných podmienok konania je spôsobilosť účastníkov mať

práva a povinnosti. Keďže žalovaná v 1. rade zomrela počas konania, stratila spôsobilosť mať práva a
povinnosti,čímjedanýnedostatokpodmienokkonania.VsúladesuvedenýmsúdvovýrokuIII. rozhodol
o zastavení konania vedeného voči žalovanej v 1. rade.29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

33. Súd uložil žalovanému povinnosť popri istine zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania, nakoľko
sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 2.000 eur. Úrok z omeškania súd priznal vo výške

5,75% ročne, čo predstavuje úrok v zákonnej výške určený nariadením vlády SR tak, ako to vyplýva
z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 tohto nariadenia, keď výška úroku z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania, ktorá ku dňu 24.7.2013 bola vo výške 0,75%. Súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť úrok z omeškania odo dňa 24.7.2013, keď tento deň považoval za deň, ktorým sa žalovaný

dostal do omeškania. Žalobcovia sa domáhali úroku z omeškania už odo dňa 10.4.2013, keď týmto
dňom sa podľa ich názoru žalovaní dostali do omeškania, nakoľko je to deň, kedy sa vrátili zásielky
adresované žalovaným, obsahom ktorých zásielok bola Predsporová výzva zo dňa 19.3.2013. Súd pri
posudzovaní, ktorým dňom sa žalovaný dostal do omeškania, vychádzal zo skutočnosti, že Predsporová
výzva zo dňa 19.3.2013, ktorou žalobcovia písomne vyzvali žalovaných na zaplatenie sumy 2.000 eur

a ktorá sa odosielateľom vrátila ako nedoručená, sa práve z dôvodu jej neprevzatia v úložnej dobe,
nedostala do dispozície jej adresáta. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, preto bol súd toho názoru,
že žalovaný sa do omeškania dostal až dňom nasledujúcim odo dňa doručenia žaloby spolu s prílohami,
z ktorej žalovaný mohol nadobudnúť vedomosť o výzve žalobcov na vrátenie vyplatenej sumy 2.000
eur. Žalovanému v 2. rade, ktorému súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalobcom, bola žaloba

doručená dňa 22.7.2013. Z toho vyplýva, že dňom, kedy mal žalovaný na základe doručenej žaloby plniť,
bolo 23.7.2013 a až nasledujúcim dňom, teda od 24.7.2013 je žalovaný v 2. rade v omeškaní s plnením
svojho dlhu voči žalobcom. Z toho dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5,75 % ročne zo sumy 2.000 eur od 10.4.2013 do 23.7.2013, vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu (nakoľko v uvedenom
prípade nebolo ani zastavenie konania voči žalovanej v 1. rade zavinené žalobcami), z čoho vyplýva

hrubý úspech žalobcov 100 % a hrubý úspech žalovaného v 2. rade 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalobcov je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovanému
v 2. rade na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom
súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa §257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).