Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010665
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313010665.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.04.2018, v
trestnej veci obžalovaného C. B., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr.
zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/29/2015 zo
dňa 19.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. 3T/29/2015 zo dňa 19.10.2017 uznal
obžalovaného C. B. vinným zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods.
3 Tr. zákona v skutku v bode 1 až 4, z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Tr. zákona
v skutku 5 napadnutého rozsudku a v skutkoch 1 až 5 rozsudku zo zločinu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

ako starosta obce O. G. v období r. 2008-2010 postupne uskutočnil výber finančných prostriedkov z
obecných účtov:
1. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného vo E.e, spolu 40 výberov, v každom mesiaci rokov 2008-2009

v hotovosti a prostredníctvom šekovej knižky na celkovú sumu vo výške 18.237,64 €,
2. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného v K. J. /G. J./, prostredníctvom platobnej karty C. č. G. - Z.,
ktorejboldržiteľom,uskutočnilnarôznychmiestach28výberovvobdobímesiacovjúl2010aždecember
2010 na celkovú sumu 7.070 €,
3. č. ú: XXXXXXXX/XXXX - vedeného vo E. J., uskutočnil dňa 14.11.2008 jeden výber na sumu 331,94 €,
4. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného vo E. J., uskutočnil spolu 8 výberov a to v mesiacoch jún,

september 2008 a v mesiacoch apríl, jún, júl, september a november 2009 na celkovú sumu 3.480,20 €,

ktoré následne po výbere z obecných účtov nevložil do pokladne obce, nedokladoval účel ich použitia a
použil ich pre vlastnú potrebu a spôsobil tak obci škodu v sume 29.119,78 € a ako starosta obce O. G.
v období r. 2008 a r. 2010 postupne uskutočnil výber finančných prostriedkov z obecného účtu:
5. č. ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného vo E. J., na ktoré boli zasielané účelovo viazané finančné

prostriedky zo strany T. E. v G. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré mal mesačne poukazovať na
bankový účet X. E. v O. G., uskutočnil výbery na celkovú sumu 12.500,- €, ktoré použil na iný ako určený
účel.

Za to mu súd uložil podľa § 326 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1, 2, § 36 písm. j/, k/, l/, § 37 písm.
h/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobú v trvaní 5 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať verejnú funkciu v
oblasti samosprávy a štátnej správy v trvaní 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor Okresnej prokuratúry
Humenné priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku

o treste. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.02.2018.
Prokurátor zdôrazňuje, že súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, teda vo vzťahu ku skutkom
uvedeným v bode 1 až 5 obžaloby a na základe toho konštatoval, že súd v otázke viny obžalovaného
nepochybil.Čosatýkaotázkytrestu,niejemožnéstotožniťsaskonštatovanímsúdu,žežalovanéskutky
ekonomickej povahy vznikli z dôvodu nedôsledného vedenia účtovníctva a tým aj zo zlého prehľadu

pri nakladaní a používaní finančných prostriedkov obce, avšak nijako neohrozili obecnú samosprávu
ani občanov žijúcich v obci. Prokurátor sa nestotožňuje ani s konštatovaním, že obžalovaný síce konal
nezodpovedne, avšak nie zo zištných dôvodov, lebo nenadobudol žiadne majetky.

Svedkovia vypočutí v prípravnom konaní, konkrétne K. V., ktorý prevzal úrad starostu obce O. G. po

C. B., ako aj administratívna pracovníčka J. Q., uviedli, že obžalovaný vystavil obec hrozbe nútenej
správy. Vplyvom jeho konania boli zablokované obecné účty. Obec bola značne zadlžená. Obžalovaný
ako starosta neviedol účtovníctvo, ako mu to vyplýva zo zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Výpisy
z účtov nesúhlasili so stavom vykázaných finančných prostriedkov, preto nebolo možné overiť stav
finančných prostriedkov v pokladni obce. Neboli spracované správy o hospodárení obce. Obžalovaný v

období rokov 2008-2010, kedy pôsobil ako starosta obce, zatajoval pred administratívnou pracovníčkou
obecného úradu faktúry a písomnosti týkajúce sa záväzkov obce. Svojvoľne vyberal z obecnej pokladne
peniaze, ktoré pochádzali z miestnych daní a poplatkov. Využíval prístup k obecným účtom, kde
boli poukazované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, prostriedky určené na stravné pre deti
v hmotnej núdzi, príspevky z úradu práce, daňového úradu, financovanie rekonštrukcie miestnych

komunikácií a podobne. Podľa C.. E. S., riaditeľa základnej školy v obci, mala obec v roku 2010 vážne
finančné problémy, kde objem finančných prostriedkov poukazovaných na účet školy bol nedostatočný.
Okrem financií na mzdy pre zamestnancov školy, nezostali na účte finančné prostriedky na úhradu
odvodov a zdravotné a sociálne poistenie. V roku 2010 obžalovaný poukazoval iba časť finančných
prostriedkov z krajského školského úradu. Tieto nepostačovali na krytie všetkých záväzkov. Ukrátenie

rozpočtu školy malo za následok nevyplácanie odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Došlo
k zrušeniu základnej školy. I keď obžalovaný zjavne nenadobudol majetok z finančných prostriedkov
obce O. G., v prípravnom konaní bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky použil pre vlastnú
potrebu, resp. na súkromné účely, ktoré podľa svedkov prehral na hracích automatoch, tipoval zápasy,
čo preukazuje analýza prehľadu jeho vkladov v stávkovej spoločnosti Niké. Obžalovaný za účelom

obohatenia, teda zo zištných dôvodov svojvoľne, hazardne nakladal s finančnými prostriedkami obce.
Jeho konanie je o to závažnejšie, že ním ohrozil jednak chod obce O. G. a ďalších subjektov napojených
na tento rozpočet.

Prokurátor konštatuje, že nesúhlasí so záverom súdu, že uloženie nepodmienečného trestu je neúčelné,

vzhľadom na časový odstup od spáchania trestnej činnosti až po rozhodnutie súdu, počas ktorého
obžalovaný vedie riadny život s tým, že riadne pracuje, pravidelne spláca poškodenej strane spôsobenú
škodu. Prokurátor dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že po doručení obžaloby Okresnému súdu
Humenné bolo prvé pojednávanie nariadené na deň 11.03.2014, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu, že obžalovaný pracoval v zahraničí. Z ďalšieho termínu hlavného pojednávania na

deň 11.09.2014 sa obžalovaný ospravedlnil. Na nasledujúcom hlavnom pojednávaní konanom dňa
30.12.2014 prejavil záujem konať o dohode o vine a treste, preto súd postupom podľa § 255 ods.
3 Tr. poriadku vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania. Na konanie o dohode o vine a treste
dňa 11.02.2015 sa obžalovaný nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil pre dlhodobý pobyt v zahraničí.Vzhľadom na túto skutočnosť prokurátor opätovne podal obžalobu, ktorá bola doručená súdu dňa
23.02.2015. Po podaní obžaloby boli zo strany obžalovaného zmarené viacero hlavné pojednávania.
Obžalovaný si je vedomý vysokého trestu. Takýmto postupom bránil v konaní súdu po dobu najmenej

3 rokov.

Prokurátor konštatuje, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť prísnejším nepodmienečným trestom.
Prokurátor sa stotožnil s ustálením okruhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na druhej strane
má za to, že neboli zistené takého okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona

o mimoriadnom znížení trestu. Poukázal na závažnosť konania obžalovaného, spôsobený následok,
zavinenie a pohnútku, z akej sa obžalovaný žalovanej trestnej činnosti dopustil. Uložený trest pokladá
za neprimerané mierny z hľadiska ochrany spoločnosti, za neadekvátny k spáchanej trestnej činnosti
a preukázanej vine obžalovaného. Výchovný aspekt nepodmienečného trestu odňatia slobody bude
voči obžalovanému efektívny a zároveň ho odradí od páchania novej trestnej činnosti a v neposlednom
rade odradí aj ďalších potencionálnych páchateľov, čím sa dosiahne účel trestu a výsledok požadovaný

Trestným zákonom. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove
vyhovel odvolaniu prokurátora, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že
obžalovanému uloží úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe

tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Obžalovaný C. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutkov. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní postupoval v súlade s ustanovením §
257 ods. 1 Tr. poriadku a na základe stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného

prijať, ako aj obhajcu a poškodeného, súd prijal toto vyhlásenie a vykonával dokazovanie iba súvisiace
s výrokom o treste a náhrade spôsobenej škody.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa riadil základnými zásadami pre ukladanie
trestu vyplývajúcimi z ustanovenia § 34 Tr. zákona. Zhodnotil osobu obžalovaného, ustálil pomer

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a dospel k záveru, že u obžalovaného C. B. sú
podmienky na mimoriadne zníženie trestu. De facto poukázal pri uplatnení tohto inštitútu na okolnosti,
ktoré hodnotil ako poľahčujúce okolnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

K argumentácii súdu prvého stupňa krajský súd dodáva, že už Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku č.

44/2017 Zbierky stanovísk konštatoval, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení
dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno teda označené
ustanovenie per analogiam pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť
aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku po prijatí takého vyhlásenia

súdom, keďže páchateľ procesne ako obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu. Okrem toho Najvyšší súd konštatuje, že potom je namieste, aby súd po
prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť, no nie povinnosť, pristúpiť na báze analógie
k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a treste.

Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého rozhodnutia o treste,
možnosť mimoriadne znížiť trest je tu dôvodnejšia. Najvyšší súd zdôrazňuje, že ide o procesnú logiku
vzdania sa práva na kompletné súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť
mimoriadne zmiernenie trestu.

Vychádzajúc aj z tejto argumentácie krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval
správne, citlivo a dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, preto
je namieste použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu.Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods.
1 Tr. zákona, sa u obžalovaného C. B. dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Nepochybil
súd prvého stupňa, ak výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov považuje súd prvého stupňa za dobu primeranú a postačujúcu.
Obžalovaný C. B. tak, ako na to poukázal súd prvého stupňa, dopustil sa trestnej činnosti v priamej
súvislosti s výkonom svojho povolania starostu. Túto verejnú funkciu v oblasti miestnej samosprávy
vykonával v rozpore s platnými právnymi predpismi, preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak
uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať verejnú funkciu v oblasti samosprávy a štátnej správy v trvaní

5 rokov.

Pri uložení probačného dohľadu je potrebné uložiť aj primerané obmedzenia a povinnosti, preto súd
prvéhostupňapostupovalsprávne,keďuložilobžalovanémuajpovinnosťspočívajúcuvpríkazepodrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.