Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713211937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zast.:
Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881,
proti žalovaným: 1/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ G. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX F. a 3/ V. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX
F., v konaní o zaplatenie 1.066,84 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
14C/84/2014 - 105 zo dňa 17. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 1 066,84 Eur titulom nezaplateného poskytnutého spotrebiteľského úveru a úroku z neho, zamietol
voči žalovanej 1/ z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanou 1/ a jej manželom N. Y., nar. XX. XX. XXXX ako spoludlžníkmi, na základe
ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku v tomto konaní, ako aj všeobecné obchodné podmienky sú

napísané veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú
obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I.ÚS 342/2009, v zmysle ktorého údaje napísané podstatne menším písmom môže spotrebiteľ
podceniť ako menej dôležité a môže ich prehliadnuť. Týmto písmom bolo napísané v zmluve aj
prehlásenie žalovanej 1/ a jej manžela, že so všeobecnými obchodnými podmienkami boli oboznámení a
že tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej podľa súdu prvej inštancie samotná
zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z.z.“) vyžadované náležitosti, a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov (ďalej aj „RPMN“). V danom prípade všeobecné obchodné podmienky
odkazujú v bode 5.4. na ďalšie prílohy. Za takéhoto stavu mal súd prvej inštancie za to, že RPMN
nie je uvedená v samotnom texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere, len vo všeobecných obchodných
podmienkach, s odkazom príkladného výpočtu na ďalšiu prílohu, a preto sa v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g) zákona č. 258/2001 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Samotná zmluva obsahuje

len navrhovaný úverový limit 40.000,- Sk (1.327,76 Eur) a veľmi malým, nečitateľným písmom údaj o
úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne. Žalovaná 1/ a jej manžel vyčerpali úver v celkovej sume 2 224,90
Eur a na úver doposiaľ uhradili sumu 2 731,05 Eur, čo je suma prevyšujúca čiastku vyčerpaného úveru.2. V priebehu konania pôvodne žalovaný 2/ - manžel žalovanej 1/ zomrel. Súd prvej inštancie z obsahu
osvedčenia o dedičstve vedeného na Okresnom súde Zvolen pod č. k. 5D/78/2014-19 zo dňa 03. 09.
2014,právoplatnéhodňom19.09.2014,zistil,žededičstvopoňomnadobudlažalovaná1/akomanželka

v celosti bez povinnosti výplaty ostatných spoludedičov G. Y., syna a V. R., dcéry poručiteľa - pôvodne
žalovaného 2/ - N. Y., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie preto v konaní pokračoval so žalovanými
1/,2/a3/akojehoprávnyminástupcami.Žalobuvočižalovaným2/a3/zamietolzdôvodu,žezdedičstva
po zomrelom nič nenadobudli, nezodpovedajú teda v zmysle § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
dlhy svojho právneho predchodcu.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle vtedy účinného § 151 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že aj keď
žalovaní 1/ - 3/ boli v konaní plne úspešní, súd o trovách konania rozhoduje len na návrh, žalovaní
nenavrhli priznať im trovy konania, a preto im náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote dňa 13.01.2016, t.j.
ešte za účinnosti O. s. p. odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne
z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., t.j. s tvrdením, že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal, že do jeho práva na súdnu ochranu bolo zasiahnuté
napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie tým, že rozsudkom súd prvej inštancie nesprávne
posúdil prejednávanú vec. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že len ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 - 54 OZ, § 612 - 627 OZ) sú jednostranne

kogentné, t.j. aj voči Obchodnému zákonníku, v ostatnom sa na zmluvu o úvere aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o absolútny obchod.

5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní podpisom zmluvy o úvere potvrdili, že sa so zmluvou oboznámili,
súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Podpisom tiež vzali na vedomie, že

všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1 - 4 sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú
súhlas byť nimi viazaní. Z uvedeného žalobca vyvodil, že žalovaní o povinnostiach vyplývajúcich im zo
zmluvy vedeli a záver súdu prvej inštancie o nekalých obchodných praktikách považuje za nedôvodný.

6. Ďalej žalobca namietal, že podmienka uvedená v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z.bolazachovanáatotým,ženakoľkosajednáorevolvingovýspotrebiteľskýúver,niejemožnévýšku,
početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovvopredurčiť,nakoľkodlžníkčerpáúverpriebežne
a na vopred neurčenú dobu. Z uvedeného dôvodu nemožno ani v zmluve o revolvingovom úvere uviesť
konečnú splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 15Co/81/2011 zo dňa 18. 01. 2012, v zmysle ktorého nemožno úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov, ak v zmluve o revolvingovom úvere nie sú uvedené tieto náležitosti.

7. Nesprávny skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť
vyžadovanú ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. - RPMN videl žalobca v tom, že

zmluva RPMN obsahuje, a to odkazom na článok 5.4. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle tohto článku ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa
súvisiacich s týmto úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Žalobca uvádza výšku RPMN v prílohe č. 4, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach, ktorý je

taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera
nákladov vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 95/2010 z 27. 01. 2011, podľa ktorého pri revolvingovom úvere
nie je možné v priebehu jeho čerpania uviesť RPMN. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o
RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce

z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver
čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon č. 258/2001 Z.z. aj výslovne
počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomneinformovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby,
keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a
spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

8. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

9. Žalované 1/ a 3/ v písomných vyjadreniach k odvolaniu súhlasili s rozsudkom súdu prvej inštancie.

Žalovaný 3/ sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných 1/ a 3/ nevyjadril.

11. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 16. 07. 2013 a odvolanie bolo podané dňa
13. 01. 2016, t.j. ešte za účinnosti O. s. p. Súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec ešte podľa

ustanovení O. s. p.. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané na súd prvej inštancie ešte za účinnosti O.
s. p., právne účinky tohto úkonu spočívajúce napr. v prípustnosti, včasnosti a dôvodoch odvolania je
potrebné posudzovať podľa ustanovení O. s. p..

12. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal

v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.).

13. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

14. O tom, či je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie rozhoduje odvolací súd. Pokiaľ považuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne, dokazovanie neopakuje (podľa § 384 ods. 1 C. s.
p. zopakuje odvolací súd dokazovanie len v prípade, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a potom vychádza zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je podľa § 383 C. s. p. viazaný.

15. V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).

16. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s.

p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
C. s. p. dospel odvolací súd k názoru, že prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je
vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nedôvodnosti uplatneného nároku,
na tieto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na

odvolacie dôvody žalobcu udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

17. Z odvolacích dôvodov vymedzených v § 205 O. s. p. uplatnil žalobca odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. - žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Tento dôvod žalobca vidí v tom, že nesprávnym posúdením veci v napadnutom
rozsudku súdom prvej inštancie došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu. Odvolací súd má za
to, že nesprávne právne posúdenie veci je samostatným odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2
písm. f) O. s. p., preto ho nemožno subsumovať pod odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, že považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu absencie náležitostí zmluvy vyžadovaných ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z.z., preto odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere považuje odvolací súd za
nenáležitú. Uvedeniekonečnejsplatnostiúveruzákonč.258/2001Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy ani nevyžadoval.

19. Otázku, či sa na zmluvu o revolvingovom úvere aplikuje aj Obchodný zákonník považuje súd za
druhoradú pre posúdenie tejto veci. Prvoradou otázkou je, či zmluva obsahovala údaj o RPMN a v
dôsledku toho, či je úver bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutíuviedol, že nekalá obchodná praktika spočíva v tom, že text zmluvy, ako aj všeobecných obchodných
podmienok je v drobnom, ťažko čitateľnom písme, a preto žalovaní nemali možnosť oboznámiť sa
s ich obsahom. Jeho argumentácia nespočívala v tom, že by sa v zmluve nenachádzala klauzula

odkazujúca na všeobecné obchodné podmienky, len že je ťažko čitateľná. Súdna prax ustálila, že
za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj spôsob formálneho vyjadrenia konkrétneho
zmluvného dojednania; t. z. že neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je aj uvedenie textu zmluvy alebo jej časti, vrátane všeobecných
obchodných podmienok drobným nečitateľným písmom. Odkaz na VOP je takou zásadnou a dôležitou

informáciou, že mal byť uvedený zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť
preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo
320/2013).
20. Navyše tvrdenie žalobcu, že aj prílohy č. 1 - 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy považuje odvolací
súd za účelové v snahe dosiahnuť úspech vo veci samej. Inkorporačná klauzula uvedená drobným
písmom obsahuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, nie aj na prílohy č. 1 - 4. Znie: „Dlžník

svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil so zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade
so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Dlžník berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky veriteľa (ďalej ako „VOP“), ktoré sú vytlačené na rubovej
strane tlačiva zmluvy o úvere a potvrdzuje, že sa s nimi riadne oboznámil, považuje ich za dostatočné
zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný...“ Obdobná klauzula sa týka spoludlžníka. V

týchto klauzulách nie je ani zmienka o prílohách č. 1 - 4 zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky v
bode 5.4. neuvádzajú konkrétnu výšku RPMN, len definujú, čo je RPMN a ohľadne vzorca na výpočet
odkazujú na sadzobník poplatkov veriteľa a jeho internetovú stránku. Ako z vyššie uvedeného vyplýva,
konkrétna výška RPMN sa nachádzala v prílohe č. 4 zmluvy - formulár o zmluvných podmienkach. V
zmluve o úvere sa však klauzula, ktorá by inkorporovala prílohu č. 4 ako súčasť zmluvy nenachádza.

21. Vzhľadom na uvedené je podľa odvolacieho súdu skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že v zmluve
sa údaj o RPMN nenachádza, správny a úver sa považuje v dôsledku toho v zmysle § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

22. Argumentácia žalobcu, že RPMN nemožno v priebehu revolvingu určiť, nemení nič na tom a to
nepopiera ani ním uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, že ju možno určiť na začiatku pri
uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo napokon ani žalobca nepopiera a sám tvrdí, že RPMN vo
výške 29 % bola určená v prílohe č. 4. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012, v ktorom zaujal právny

názor, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez
rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak
nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca ako
dodávateľ finančnej služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp.
zanedbávať.

23. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu
vo veci v súlade s vtedy účinným ust. § 151 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., preto
aj tento výrok napadnutého rozhodnutia je vecne správny.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným
1/ - 3/ náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovaných v odvolacom konaní.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovaným 1/ - 3/ odvolací súd nepriznal z dôvodu,
že im preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne trovy žalovaných v

odvolacom konaní nevyplývajú.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).