Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/654/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504898851
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7504898851.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: J. U., bývajúceho na Q. Č.. XX v Č.,
zastúpeného spoločnosťou HPK Legal s.r.o., so sídlom na Sasinkovej 6 v Bratislave, proti žalovanej:
H. J., bývajúcej v Ď. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom AK so sídlom na
Michalovskej č. 43 v Košiciach, o zaplatenie 3.319,39 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C/194/2004-221 zo dňa 21.3.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,39 Eur spolu s 9%
úrokom z omeškania ročne od 23.11.2004 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Rozsudokodôvodniltým,ževpriebehukonaniazistil,žežalobcaspoluspôvodnýmžalovanýmImrichom
Dolným boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v kat.úz. W. W. a boli
zapísané na LV č. XX, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcu bol 1/4-ina a pôvodne označeného
žalovaného 3/4-iny. Nehnuteľnosti boli predané na základe kúpnej zmluvy za sumu 26.555,13 €
(800.000,-Sk). Kúpna cena bola zaplatená žalovanému dňa 15.3.2002. V priebehu konania došlo k

úmrtiu pôvodne označeného žalovaného dňa 29.4.2010 a dedičstvo po ňom bolo prejednané pod
sp.zn. 13D/310/2010 a dedičkou v tomto konaní, ktorá zdedila všetok majetok po poručiteľovi bola jeho
manželka H. J.. V ďalšom konaní preto pokračoval s ňou súd ako so žalovanou. Po zrušení rozsudku
súdu prvého stupňa uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.8.2011, doplnil súd prvého stupňa
dokazovanie výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov, z čoho zistil, že svedkyňa J. C. doplnila svoju
výpoveď tým, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy bol prítomný i žalobca, ale povedal, že pre peniaze si
príde sám. Bolo to asi v polovici mája 2003, kedy si pre peniaze prišiel, pričom peniaze, ktoré dostal, boli

znížené o náklady, ktoré boli potrebné na vybavovanie listov vlastníctva, notára a kolkov. Ona osobne
mu odovzdávala obálku, prerátal si peniaze, v obálke bolo 192.800,-Sk a mala vedomosť o tom, že
tam boli aj 1.000,-Sk bankovky. Finančné prostriedky mala v izbe ona u seba v spálni. Svedok Y. C.
doplnil svoju predchádzajúcu výpoveď tým, že finančné prostriedky mali u nich spálni pri ostatných
cennostiach a že si pre ne prišiel žalobca. Pri osobnom odovzdávaní finančných prostriedkov svedok
nebol. Opravil svoju výpoveď v tom, že finančné prostriedky neboli uložené u nich v spálni, ale mal ich
prichystané svokor, teda on ich mal u seba. Po tom súd prvého stupňa skonštatoval, že podľa § 559

OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných
hmotnoprávnych ustanovení zaťažuje v konaní žalovaného. Dôkazné bremeno o zániku pohľadávky
oprávnenéhojenastranepovinného,ktorýmusísvojetvrdenieosplnenípreukázať,akchcebyťvkonaní
úspešný. Dôkaz opaku - neexistencia dlhu podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení zaťažuje tedapovinného. Z LV č. XX bolo nepochybne zistené, že 3/4-iny nehnuteľnosti boli vo vlastníctve pôvodne
žalovaného - odporcu. Z kúpnej zmluvy z 15.3.2002 uzavretej medzi N. J. a J. U. na jednej strane a
P. R.Á. a I. R. na druhej strane vyplýva, že kupujúci nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v kat.úz. W.

W. odkúpili za cenu 800.000,-Sk. Z uvedených dôkazov nepochybne vyplýva, že 2/3-iny z tejto sumy
prináležali pôvodnému žalovanému a 1/4-ina žalobcovi, čo činilo sumu 3.319,39 €. Tieto skutočnosti
pôvodne označený žalovaný nespochybnil. Doplnením dokazovania výsluchmi svedkov v tomto konaní
súd prvého stupňa zistil rozporuplnosť v ich výpovediach. Pokiaľ svedkyňa J. C. v pôvodnej výpovedi
tvrdila, že sa nepamätá, resp. nemá vedomosť v akých čiastkach boli finančné prostriedky v obálke

uložené, na poslednom pojednávaní už vedela uviesť presnú sumu finančných prostriedkov a nevedela
uviesť, že v obálke mali byť uložené konkrétne finančné čiastky a tvrdila, že tieto finančné prostriedky
mala prichystané ona. Aj svedok Y. C. vo výpovedi potvrdil, že finančné prostriedky boli pripravené,
ale poopravil svoju výpoveď v tom, že finančné prostriedky mal u seba pravdepodobne uložené jeho
svokor. Pri hodnotení výpovedí svedkov tieto považoval za značne zavádzajúce a rozporuplné. Mal za
to, že výpovede postrádajú dôveryhodnosť vzhľadom na už uvedené skutočnosti. Svedkovia zmenili

svoje výpovede od doby do posledného pojednávania s odôvodnením, že v čase ich prvej výpovede
sa pomýlili. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade
žalobca preukázal existenciu nároku preukázaním svojho titulu a žalovaný v konaní nepreukázal, že
došlo k splneniu tohto dlhu. Žalobca predložil platný právny titul a to kúpnu zmluvu, z ktorej preňho
vyplýval nárok na zaplatenie 200.000,-Sk, ale v žalobe si uplatnil nárok iba v časti 3.319,39 €. Súd

mal za to, že v danom prípade konal v dobrej viere a uplatnil si skutočne sumu, ktorá mu vyplatená
nebola. Práve žalovaný nedokázal preukázať zaplatenie konkrétnej sumy žalobcovi, hoci ho zaťažovalo
dôkazné bremeno. Na základe takto zistených skutočností žalobe vyhovel a priznal žalobcovi úroky
z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Zb. Podľa súdu prvého stupňa sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu uplynutím 15 dní od doručenia platobného rozkazu, ktorý

prevzal 7.11.2004, takže omeškanie nastalo dňom 23.11.2004. V tom čase bola výška diskontnej sadzby
4,9 %, preto úrok z omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby, čo je 9 %, z toho dôvodu
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tohto úroku z omeškania od 23.11.2004. V prevyšujúcej časti
uplatnený nárok na 9 % úrok od 16.3.2002 do 23.11.2004 zamietol.

Rozhodnutie o trovách odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na
nové rozhodnutie, pretože rozsudok považuje za nesprávny, lebo na pojednávaní 18.1.2012 právny
zástupcažalovanéhooznámilsúdu,žetentozomreldňa29.4.2010.Predložilotomdedičskérozhodnutie

13D/310/2010 s tým, že jedinou dedičkou je jeho manželka H. J.. Právnym zástupcom bola predložená
plná moc na jej zastupovanie. Podľa jej názoru nepostupoval správne súd a pochybil v tom, že v podľa §
167 O.s.p. nevydal uznesenie v zmysle § 94 ods. 2 O.s.p. a nepribral ju do konania ako účastníka. Ďalej
namietala,žeprihodnotenívýpovedísvedkovsúdtietopovažovalzaznačnezavádzajúcearozporuplné,
že svedkovia zmenili svoje výpovede od doby do posledného pojednávania. Na pojednávaní 24.6.2005

vypovedal žalovaný a svedkyňa J. C., že oni boli pri prevzatí peňazí tak, že preukázali, že suma
200.000,-Sk bola žalobcom prevzatá. Súd viedol konanie tak, že účastníci a svedkovia rozprávali a
súd to postupne nezaznamenával do záznamového zariadenia. Keďže súd rozhodol uvedeným prvým
rozsudkom v prospech žalovaného, žalovaný tieto skutočnosti nenamietal. Po dovolaní, keď bola vec
vrátená na krajský súd a ten ju vrátil na súd prvého stupňa, tento dňa 29.2.2012 opäť vypočul svedkyňu

J. C., ktorá bola kľúčovou svedkyňou a pri jej vypočutí súd opäť priamo nezaznamenával jej výpoveď
do záznamového zariadenia, čiže účastníci konania priamo nepočuli, čo sa tam diktuje, aby prípadné
rozpore mohli namietať. Po doručení zápisnice z pojednávania zistili, že zápisnica je chaoticky a
nezrozumiteľne prepísaná. Tieto veci namietali podaním z 19.3.2012, ale súd dňa 21.3.2012 vyhlásil
rozsudok a vôbec neprihliadol na podanie, v ktorom aj svedkyňa J. C. prehlásila, že jej výpoveď nebola

autenticky zaznamenaná. Súd pri hodnotení výpovedí svedkov, ktoré označil za značne zavádzajúce
a rozporuplné, to zapríčinil sám tým, že ich nezaznamenal autenticky správne a potom nesprávne
výpovede aj hodnotil. Je toho názoru, že svedeckou výpoveďou J. C. bolo logicky a presne preukázané,
že peniaze vo výške 200.000,-Sk boli pôvodným žalovaným odovzdané a žalobcom prevzaté.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a žiadal zaviazať žalovaného
na náhradu trov konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že nie je možné zamieňať si inštitút pribratia
účastníka do konania v zmysle § 94 ods. 2 O.s.p. a univerzálnu sukcesiu. Ak účastník konania zomrel,
súd spravidla pokračuje v konaní s dedičmi zosnulého účastníka. Súd môže bez prerušenia konaniapokračovať v konaní s právnym nástupcom zosnulého účastníka, najmä vtedy, ak je zo zákona zrejmý
nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom vystupoval zosnulý účastník. Právny nástupca, ktorý nastúpi
do konania namiesto doterajšieho účastníka má v celom rozsahu postavenie doterajšieho účastníka.

K tomu, že žalovaná v odvolaní spochybňuje spôsob zaznamenania a hodnotenia výpovedí svedkov
súdom uviedol, že žalobca ich nepovažuje za relevantné a poukázal na skutočnosť, že v prípade
dotknutých svedkov najmä J. C. - dcéry žalovaného, ide o osoby blízke žalovanému, preto vznikajú
objektívne pochybnosti o ich nestrannosti a nezaujatosti, a to bez ohľadu na postup a spôsob zachytenia
obsahových výpovedí. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.10.2002 dôkazné bremeno

zaťažuje žalovaného, aby preukázal, kedy, t.j. v ktorom čase si dlh voči žalobcovi splnil. Pôvodne
žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal splnenie svojho záväzku voči žalobcovi,
a to ani svedeckými výpoveďami ani inými dôkaznými prostriedkami.

Po predložení spisu odvolaciemu súd odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa po oznámení súdom
prvého stupňa, že už nebolo možné zadovážiť nosič záznamu z vypočutia svedkov dňa 29.2.2012

a uložil súdu prvého stupňa zopakovať dokazovanie výsluchom tých účastníkov a svedkov, ktorí boli
prítomní na pojednávaní 29.2.2012.

Súd prvého stupňa po vrátení veci zopakoval dokazovanie výsluchom svedkyne J. C. a umožnil
predniesť zhrnutie a záverečnú reč právnemu zástupcovi žalovanej. Po opätovnom predložení spisu

odvolaciemu súdu, odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom oboznámil zápisnicu z pojednávania
pred súdom prvého stupňa zo dňa 29.2.2012 a zápisnicu z pojednávania z 30.5.2014, vykonanú po
vrátení veci odvolacím súdom, poskytol obom zástupcom právo na záverečnú reč a po preskúmaní
konania, ktoré predchádzalo odvolaciemu konaniu, vo veci rozhodol tak, že potvrdil napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Pri svojom rozhodnutí odvolací súd vychádzal z ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že ani

po doplnení dokazovania vykonaného na pojednávaní 30.5.2014, ani po pojednávaní pred odvolacím
súdom neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia
a zamietnutie žaloby. Ani z opakovaných výsluchov svedkyne C. H. svedka Y. C. odvolací súd
nedospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa, pretože výpovede týchto svedkov nepreukazovali
jednoznačne tvrdenú skutočnosť, že pôvodný žalovaný vyplatil žalobcovi 200.000,-Sk. Javí sa

nelogickým ako to uviedol aj súd prvého stupňa, že v prípade, ak by žalobca nekonal v dobrej viere
mohol požadovať od žalovaných zaplatenie celej sumy 200.000,-Sk, pretože pôvodný žalovaný ani
terajšia žalovaná nevedia preukázať, že by žalobcovi bola vyplatená akákoľvek suma. On sám však
potvrdil prevzatie sumy 93.000,-Sk a uviedol aj dôvod pre ktorý mu zvyšná suma nebola vyplatená
a práve naopak vypočutí svedkovia ani po zopakovaní dokazovania nevedeli jednoznačne preukázať

koľko a akých bankoviek bolo vložených do obálky a odovzdaných žalobcovi. Keďže dôkazná povinnosť
o splnení dlhu je vždy na povinnom, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by bol dlh splnený v plnej výške. Preto odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa
samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.