Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Mária Prikrylová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/220/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115211021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115211021.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru, so sídlom
kancelárie Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcu konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby
Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733, proti
žalovanému Hrušecká stavební spol. s r.o., so sídlom U zbrojnice 588, 691 56 Hrušky, IČ 255 85 142,
Česká republika, právne zastúpenému JUDr. C. C., advokát, spol. s r.o., so sídlom R. XXX/X, XXX XX
H. T., IČO 36 860 654, o zaplatenie 95 080,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/213/2015-41 zo dňa 25. novembra 2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal náhrada 100% trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118
zo dňa 19.02.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013, bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO
31 629 733 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Žalovaný ako dodávateľ
vystavil úpadcovi Pozemné stavby Púchov, s.r.o. ako odberateľovi faktúru č. 112003 v sume 95 080,30
eur za vykonanie stavebných prác na stavbe Hotela D.. Faktúra bola úpadcom uhradená v plnej
výške, hoci úpadcovi nebolo, podľa názoru správcu, poskytnuté žiadne plnenie. Nie je zrejmé, z akého
právneho titulu bola uvedená faktúra uhradená, a preto považoval žalobca existenciu, prípadne platnosť
„nejasnej“ zmluvy za spornú, ako aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí tejto zmluvy, nejasnosti
jej formy a dátumu jej uzavretia. Žalobca žiadal, aby sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou
platnosti zmluvného vzťahu - zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Pokiaľ súd ustáli neplatnosť zmluvy
pre jej neurčitosť, nejasnosť, absenciu podstatných náležitostí, nejasnosti jej formy, či dátumu uzavretia,
prípadne z iných dôvodov, žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel právnym titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný sa plnením úpadcu na neplatný právny úkon bezdôvodne obohatil, a preto je
povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Poukázal na to, že ak právny úkon trpí vadami prejavu
vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný a takýto úkon nemá za
následokvznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastáva
ex lege a pôsobí ex tunc voči každému, t.j. každý kto má na tom naliehavý právny záujem môže
sa jej bez časového obmedzenia dovolávať neplatnosti súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sanepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto právneho úkonu právne následky nenastanú, a to ani
dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Neplatnosť právneho úkonu je v tomto
prípade absolútna, t.j. z dôvodu neplatnosti „zmluvy“, na základe ktorej mali plniť obe strany, nastupuje
povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia (tzv. obojstranná reštitúcia“), v tomto prípade však má túto
povinnosť len žalovaný, nakoľko z jeho strany nedošlo k poskytnutiu plnenia (vykonaniu stavebných
prác). Žalobca pripojil k žalobe faktúru č. 112003 zo dňa 23.7.2012 a výpis z účtu za obdobie od 1.7.2012
do 31.7.2012.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2016 trval na tom, aby súd
preskúmal podmienky tohto konania, pretože žalobca podal dňa 21.11.2013 na okresný súd
žalobu (37Cbi/49/2013), kde sa domáha takisto zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 95 080,30
eur a určenia, že právny úkon úpadcu - zmluva o vykonaní prác, na základe ktorého žalovaný vystavil a
úpadca uhradil faktúru č. 112003 splatnú 6.8.2012, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Vec
nie je ukončená. Podľa názoru žalovaného ide o neodstrániteľnú podmienku konania - litispendenciu,
ktorá bráni tomu, keď je začaté konanie, aby o tej istej veci prebiehalo na súde to isté konanie. Aj v
konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013 sa žalobca domáha zaplatenia
95 080,30 eur a toho istého sa domáha aj v tomto konaní, pričom skutkovo ide o tú istú faktúru. V
týchto konaniach ide o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, ktorý sa posudzuje podľa
petitu, a aj o rovnaké skutkové okolnosti, ktoré tvoria len iné právne vývody žalobcu, v jednom konaní
odporovateľnosť, v druhom konaní absolútna neplatnosť, pričom neuniesol ani bremeno tvrdenia, a
ani dôkazné bremeno. Podstatou zákonného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto bezdôvodné obohatenie vydať. Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cbo/117/2001 zo dňa 28.5.2012, sp.zn. 2Cdo/92/2010 zo
dňa 19.01.2012). Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Žalobca v
konaní pred Okresným súdom Trenčín sp.zn. 37Cbi/49/2013 tvrdil, že predmetná faktúra je
platná, pretože inak by nemohol odporovať neplatnej faktúre.
4. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 37Cbi/49/2013
je predmetom konania odporovateľnosť predmetného právneho úkonu voči konkurzným veriteľom a
vrátenie peňažného plnenia 95 080,30 eur poskytnutého na základe neúčinného právneho úkonu do
konkurznej podstaty v zmysle § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov a predmetom konania vedeného pod sp.zn. 36Cb/213/2015 je vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 95 080,30 eur v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka,
súd prvej inštancie v konaní nezistil prekážku listispendencie ako nedostatok procesnej podmienky v
zmysle § 161 ods. 1 CSP s následkom zastavenia konania podľa § 161 ods. 2 CSP. Podľa názoru súdu
prvej inštancie sa v uvedených konaniach uplatňuje vždy iné právo, na základe iných rozhodujúcich
okolností, i keď niektoré skutkové skutočnosti sa v oboch konaniach prelínajú.
5. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456 a § 457
Občianskeho zákonníka a po právnom posúdení žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Po výklade citovaných a na vec aplikovaných právnych noriem (odsek 10. - 12. odôvodnenia) súd
prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola preukázaná existencia písomnej zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu, ktorej predmetom by bolo zhotovenie predmetných prác. Taktiež nebolo preukázané,
že by strany sporu uzavreli predmetnú zmluvu ústne alebo konkludentne. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie podotkol, že strany sporu síce poukazovali na konanie vedené Okresným súdom Trenčín
pod sp.zn. 37Cbi/49/2013, jednotlivé dôkazy z uvedeného súdneho spisu vykonať nenavrhli. Z
uvedeného vyplýva, že v konaní nebola preukázaná zmluva medzi úpadcom a žalovaným ako právna
skutočnosť, na základe ktorej by bol žalovaný vykonal stavebné práce úpadcovi a úpadcovi by bola
vznikla zmluvná povinnosť uhradiť žalovanému ich cenu. Vzhľadom k tomu v konaní nebola preukázaná
skutková podstata bezdôvodného plnenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v
konaní nebolo preukázané zaplatenie predmetnej faktúry na základe neplatnej zmluvy, a teda anipovinnosť žalovaného uhradiť žalovanú sumu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka do konkurznej
podstaty úpadcu.
6. Zároveň súd prvej inštancie uzavrel, že z faktúry, položkového rozpočtu, výpisu z účtu a
vyjadrení strán sporu je nesporné, že žalovaný predmetné stavebné práce vykonal, na základe čoho
mu vzniklo právo na zaplatenie ich hodnoty. Úpadca uhradil žalovanému fakturovanú cenu týchto
prác, predmetnú faktúru nerozporoval. Z toho možno vyvodiť záver, že úpadca považoval záväzok
uhradiť cenu predmetných prác za svoj vlastný. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal
stavebné práce pre inú osobu. Vzhľadom k tomu v konaní neboli preukázané ani zákonné predpoklady
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia upravené v § 454 Občianskeho zákonníka, teda že
by úpadca uhradil predmetnú sumu za iného dlžníka. Okrem toho, prijatie žalovanej sumy v tomto
prípade nemožno považovať za hodnotu, o ktorú by sa navýšil majetok žalovaného, nakoľko prijatá
cena predstavuje hodnotu stavebných práv, ktoré žalovaný vykonal, a preto nebol preukázaný ani vznik
bezdôvodného obohatenia u žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by poskytnuté peňažné
plnenie nezodpovedalo obvyklej hodnote predmetných prác v danom čase za obdobných obchodných
podmienok. Samotný žalobca, ktorý je ako správca oboznámený so stavom záväzkov úpadcu
podrobnejšie ako súd na základe navrhnutých a predložených dôkazov v tomto konaní, podaním žaloby
o odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu voči konkurzným veriteľom (37Cbi/49/2013)
pripustil existenciu záväzku úpadcu uhradiť žalovanému sumu 95 080,30 eur na základe vykonaných
stavebných prác.
7. V odseku 16. odôvodnenia súd prvej inštancie zdôvodnil nevykonanie výsluchu svedkov, ktorých
výsluch navrhol v konaní žalovaný (ktorí boli vypočutí v konaní sp.zn.36Cbi/42/2013) na preukázanie
skutočnosti, že úpadcovi bola uhradená ceny predmetných stavebných prác iným subjektom.
8. O nároku žalovaného ako úspešnej strany sporu rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1
CSP, ktorému priznal náhradu 100 % trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/a h/ CSP. Hlavným dôvodom podania žaloby bolo vykonanie
súdneho prieskumu platnosti právnych úkonov, na základe ktorých žalovaný prijal žalované plnenie. Súd
prvej inštancie platnosť/neplatnosť právnych úkonov žiadnym spôsobom neskúmal napriek tomu, že mal
obdobnú dôkaznú situáciu ako v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne sp.zn. 36Cbi/42/2013, kde
sa súd platnosťou právnych úkonov zaoberal a tieto vyhodnotil ako neplatné. Bezdôvodné obohatenie,
vydania ktorého sa žalobca proti žalovanému domáhal, spočívalo v tom, že žalovaný prijal peňažné
plnenie od žalobcu na základe neplatných právnych titulov. Žalovaný nerozporoval prijatie žalovaných
súm, bránil sa však tým, že peniaze prijal od žalobcu platným právnym titulom a nie je dôvod na
ich vrátenie. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že ak by súd vyhodnotil právne tituly ako platné, tak
žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobca za
nepreskúmateľný. V konaní predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal ako správca majetku v konkurze
k dispozícii. Právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu
Slovenskej republiky). Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II.
ÚS 85/06). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený, treba považovať rozsudok všeobecného
súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia čo
do zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď
všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy (I. ÚS 154/05 z 28.2.2006). S poukazom na odsek 14. a 15. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd hmotnoprávne
posúdil uplatnený nárok, žalobca v žalobe tvrdil, že stavebné práce žalovaný nevykonal pre úpadcu.
Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil, že hodnota vykonaných prác mala
predstavovať hodnotu prijatého plnenia. Namietal, že nevypočutie navrhovaných svedkov je v rozpore
s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16CoKR/29/2015. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby
tento rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.2.2017 k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil, s odôvodnením rozsudku sa stotožnil. Žalobca v konaní sp.zn.
37Cbi/49/2013, v ktorom odporuje právnemu úkonu a teda tento uznáva ako platný, tvrdí diametrálne
odlišné skutočnosti. Preto jeho procesný útok má smerovať k povinnosti tvrdenia a predkladania
dôkazných prostriedkov. Zdôraznil, že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia sa samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej
skutočnosti. Musí ísť o získanie bezdôvodného obohatenie určitej osoby - obohateného v dôsledku
protiprávneho právneho úkonu a musí byť preukázaná majetková ujma, ktorá postihuje postihnutého
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou.
Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.1.2012, sp.zn. 2Cdo 92/2010). Žalobca
v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn. 37Cbi/49/2013 tvrdil, že uvedená faktúra je
platná, pretože inak by nemohol odporovať neplatnej faktúre. S poukazom na § 333 ods. 2 a § 407 ods.
4 Obchodného zákonníka žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že za uznanie záväzku sa pokladá taká
právna skutočnosť, ako je prijatie faktúry a jej zaplatenie. Žalovaný neurobil žiadny simulovaný právny
úkon,preúpadcuvykonalpráce,ktorémubolizaplatené.ZospisuOkresnéhosúduTrenčín sp.zn.
36Cbi/42/2013 je preukázané, že spoločnosť TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. uzavrela zmluvu o dielo č. 2/2009
zo dňa 12.10.2009 s úpadcom na prístavbu a stavebné úpravy Hotel D. na sumu 1 487 019,20 eur s
DPH. Táto zmluva sa nachádza v spise Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/49/2013. Úpadca realizoval
dielo v termíne od 06/2010 do 08/2012. V priebehu realizácie diela spoločnosť TICHÝ A KUBÍK, s.r.o.
(investor) dojednala s úpadcom, že vyšpecifikovanú časť stavebných prác vykoná žalovaný, dohodli sa
na vystavení faktúry za vykonané práce pre úpadcu na sumu 95 080,30 eur. Keď úpadca fakturoval tieto
stavebné práce spoločnosti TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. faktúrou č. 320120025 na sumu 100 117,43 eur, tak
spoločnosť TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. túto faktúru uhradila úpadcovi v sume 100 117,43 eur plus DPH v
sume 20 036,49 eur, spolu v sume 120 212,92 eur bankovým prevodom dňa 26.7.2012. Následne, na
základe dohody s úpadcom, úpadca uhradil žalovanému dňa 26.7.2012 (v ten istý deň) sumu 95 080,30
eur. Úpadca dosiahol čistý príjem za refakturáciu v sume 5 037,13 eur. V danom prípade nemôže obstáť
domnienka žalobcu, že to bolo bez právneho dôvodu, alebo že tu bola nejaká protiprávnosť, ktorú ničím
nepreukázal. Civilný sporový poriadok preskúmavanie domnienok nepripúšťa.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 2.3.2017 (replika) k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.2.2017 uviedol,
že žalovaný dostatočne nereagoval na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, obmedzil sa len na
tvrdenie predložené v konaní už skôr. Podľa názoru žalobcu vyjadrenie žalovaného nie je spôsobilé
privodiť pre žalovaného priaznivejší stav vo vzťahu k odvolaniu a preto nemá potrebu sa k nemu ďalej
vyjadrovať. Pridržiava sa tvrdení uvedených v konaní a v odvolaní.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.5.2017 (duplika) poukázal na to, že trvá na svojom pôvodnom
vyjadrení.
13. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.5.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 25.5.2017.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.
15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok súduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnypodľa§387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred
súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
16. Civilný proces v tejto veci začal dňa 12.5.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie za platnosti a
účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku.17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
19. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1
CSPpodľatohtozákona,pričomvsúlades§470ods.2CSPposudzovalprocesnépodmienky,procesné
úkony súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. V rámci skúmania z úradnej povinnosti podľa § 308 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd aj
odvolacie tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie s následkom
jeho nepreskúmateľnosti, čo zakladá opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/
CSP. Žalobca toto tvrdenie v odvolaní nekonkretizoval a nevymedzil žiadne konkrétne pochybenie súdu
prvej inštancie najmä vo vzťahu k náležitostiam písomného vyhotovenia rozsudku a jeho odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP. Písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie po uvedení náležitostí v
rozsahu § 220 ods. 1 CSP obsahuje v odôvodnení čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazy označil - odsek 1. odôvodnenia, ako sa vo veci vyjadril žalovaný - odsek 2. odôvodnenia. Odseky
3. - 7. odôvodnenia obsahujú uvedenie prostriedkov, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
vrátane vyjadrenia žalovaného ako prostriedku procesnej obrany žalovaného a jednotlivé skutkové
zistenia - dôkazy z vykonaných dôkazných prostriedkov. Odsek 8. odôvodnenia obsahuje citáciu
použitých právnych noriem hmotného práva, Občianskeho zákonníka, podľa ktorých súd prvej inštancie
posúdil zistený skutkový stav a vykonal právne posúdenie žalobou uplatneného nároku (§ 137 písm.
a/ CSP). V odsekoch 10. - 15. odôvodnenia súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne, podľa názoru
odvolacieho súdu bez možnosti iného výkladu ako vyplýva z obsahu textu odôvodnenia rozsudku,
vysvetlil posúdenie podstatných skutkových tvrdení strán sporu a podradenie zisteného skutkového
stavu pod aplikované právne normy. Tieto odseky odôvodnenia obsahujú, ktoré skutočnosti považoval
súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri právnom posúdení veci vychádzal.
V odseku 16. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol dôvod, pre ktorý nevykonal výsluch svedkov
navrhovaných žalovaným ako dôkazný prostriedok.
Za splnenia základných náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie rozsudku dáva podklad
pre výrok tohto rozsudku a pre prieskum správnosti postupu súdu prvej inštancie v odvolacom
konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj podmienku presvedčivosti. V súlade s preskúmaním a
vyhodnotením náležitostí rozsudku posúdil odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.
22. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a žalovanému akoúspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými
vyjadreniami strán sporu, preto dôvod odvolacieho na postup podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP v danej
veci nie je daný.
23. Pri plnení povinnosti podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP posudzoval odvolací súd ako podstatné
vecné odvolacie tvrdenie žalobcu, že stavebné práce žalovaný nevykonal pre úpadcu a úpadcovi
neposkytol žiadne plnenie, za ktoré by úpadcovi vznikla povinnosť zaplatiť. Pokiaľ súd prvej inštancie
uviedol, že v konaní nebola preukázaná zmluva medzi úpadcom a žalovaným ako právna skutočnosť,
o to viac mal žalobe vyhovieť. V žalobe žalobca neexistenciu zmluvy namietal. Žalovaný prijal plnenie
bez zmluvy. Podstatou bezdôvodného obohatenia nie je iba prijatie peňažného plnenia podľa neplatnej
zmluvy, ale aj prijatie bezdôvodného obohatenia bez zmluvy ako právneho titulu na peňažné plnenie.
Uplatnený nárok posúdil súd prvej inštancie v rozpore s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie vecnej správnosti zamietajúceho výroku rozsudku súdu
prvej inštancie uvádza :
25. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný ako dodávateľ vystavil úpadcovi ako odberateľovi faktúru č.
112003 v sume 95 080,30 eur za vykonanie stavebných prác na stavbe Hotela D.. Úpadca túto faktúru
uhradil v plnej výške dňa 26.7.2012. Podľa názoru správcu - žalobcu nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne
plnenie. Žalobcovi nebolo zrejmé z akého titulu bola predmetná faktúra uhradená, pretože existenciu,
prípadne platnosť nejasnej zmluvy považoval za spornú tiež z dôvodu absencie podstatných náležitostí
tejto zmluvy, jej formy a dátumu uzavretia. Ako správca žalobca navrhol, aby súd ako predbežnú otázku
riešil platnosť zmluvného vzťahu - zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. V prípade ustálenia neplatnosti
zmluvy navrhol, aby súd žalobe vyhovel titulom bezdôvodného obohatenia.
26. Žalobca je správca majetku úpadcu v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín
č.k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.2.2013. Z jeho postavenia správcu vyplýva jeho oprávnenie žiadať
najmä úpadcu o poskytnutie súčinnosti podľa § 74 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR), pričom neposkytnutie tejto súčinnosti
je postihované postupom podľa § 74 ods. 3 - 5 ZoKR. Správca plniac základný účel konkurzu (§ 1, § 40
ods. 2 ZoKR) má nielen právo, ale aj povinnosť v prípade nejasností zistených pri zisťovaní a správe
majetku úpadcu žiadať najmä od úpadcu všetky potrebné informácie a vysvetlenia v rozsahu, spôsobom
a formou tak, aby bol majetok úpadcu a rozsah tohto majetku podliehajúceho do konkurzu riadne zistený.
Je nepochybné, že k rozsahu zistenia majetku podliehajúceho konkurzu patrí aj posudzovanie právnych
úkonov a iných úkonov úpadcu, ktoré by mohli rozsah majetku ovplyvniť, i s následkom ich uplatnenia
súdnou cestou. Správca ako odborne spôsobilá osoba má zákonné možnosti na zistenie okolností a
skutočností, ktoré sú rozhodujúce na splnenie povinnosti tvrdenia podľa
§ 132 ods. 1 CSP (§ 79 ods. 1 O.s.p. do 30.6.2016 platného v čase začatia súdneho konania) a zároveň
aj na splnenie dôkaznej povinnosti podľa § 132 ods. 1, 3 CSP (§ 120 ods. 1 O.s.p. do 30.6.2016) v
súdnom konaní, v ktorom vystupuje ako procesná strana sporu.
27. Odvolací súd sa stotožňuje s názormi, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odsekoch 10. a
12. odôvodnenia rozsudku a tieto sú výkladom použitých noriem Občianskeho zákonníka na právne
posúdenie veci vrátane výkladu § 454 a § 457 Občianskeho zákonníka. Za správny skutkový záver
považuje odvolací súd hodnotenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná existencia
písomnej, ústnej ani konkludentne uzavretej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej
bolo vykonanie prác vyúčtovaných faktúrou č. 112003 v sume 95 080,30 eur. Posudzovanie platnosti
alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorý žalobca vymedzil ako nejasnú zmluvu a neznámy právny úkon,
v rámci riešenia prejudiciálnej otázky o uplatnenom nároku na peňažné plnenie neprichádzalo v spore
do úvahy a nie je ani možné.
28. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že z faktúry,
položkového rozpočtu, výpisu z účtu a vyjadrenia žalovaného, ktoré žalobca prostriedkami procesného
útoku nepoprel, že žalovaný vykonal stavebné práce vyúčtované predmetnou faktúrou vykonal, na
základe čoho mu vzniklo právo na zaplatenie ich hodnoty. Úpadca túto faktúru uhradil žalovanému,
ktorý faktúru a fakturovanú cenu stavebných prác nerozporoval. Žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 26.2.2016 opísal skutkový dej, právne úkony a právne vzťahy existujúcev rámci stavby Hotel D. medzi úpadcom, spoločnosťou TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. a žalovaným, ako aj
úkony týkajúce sa vyúčtovania a zaplatenia ceny stavebných prác úpadcom žalovanému vo vzájomných
súvislostiach existujúcich vzťahov. Ak na základe dohody označených subjektov žalovaný vykonal
stavebné práce na stavbe Hotel D. a cenu týchto prác zaplatil úpadca žalovanému, pričom sám úpadca
mal cenu stavebných prác, ktoré vykonal na predmetnej stavbe žalovaný, zaplatené spoločnosťou
TICHÝ A KUBÍK, s.r.o., súd prvej inštancie správne uviedol, že z uvedeného možno vyvodiť záver, že
úpadca považoval záväzok uhradiť cenu predmetných prác žalovanému za svoj vlastný.
29. Odvolací súd po preskúmaní tohto podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom
konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie,
že žalobca v konaní nepreukázal skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia žalovaného podľa §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakladajúcu povinnosť žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodného
obohatenie podľa § 451 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka, prípadne podľa § 454 Občianskeho
zákonníka (odsek 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Rozsudok súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych
noriem na základe správne zisteného skutkového stavu a v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na
tento rozsudok.
30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) a pomeru úspechu vo veci, ktorý sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u
žalovaného. Pomer úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.