Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010375
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212010375.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovtrestnejveciprotiobžalovanémuB.O.prezločintýraniablízkejosobyazverenej

osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom
v Komárne dňa 27. júna 2017 pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Imricha Hlavičku a
prísediacich Márii Egyháziovej a Heleny Pajdovej takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného B. O., narodeného dňa XX. XX. XXXX v Z., trvale bytom
G. č. XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 29.6.2012, podanej na Okresný súd Komárno dňa
3.7.2012, pod č.k. 1Pv 108/10/64, trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

vobdobíodmesiacaseptemberroku1999aždozačiatkumesiacajanuárroku2010vobciG.vrodinnom
dome číslo XXX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou v súčasnosti už bývalou manželkou

poškodenou L. O., narodenou XX. XX. XXXX, následne po opustení spoločnej domácnosti poškodenou
tiež v N. v prenajatom byte na U. Q. N. a následne tiež v byte na L. ulici číslo X/X, tejto spôsoboval
psychické aj fyzické utrpenie tým spôsobom, že ju pravidelne, keď prišiel domov, čo bolo raz za týždeň
alebo raz za dva týždne, väčšinou pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal údermi päsťou a kopancami do
rôznych častí jej tela a tváre, ťahaním za vlasy po dome, vystavoval ju neustále, aj v nočných hodinách,
strachu a stresu o svoj život a zdravie, ponižoval ju vulgárnymi nadávkami, opakovane sa jej vyhrážal
zabitím a rozbitím jej hlavy s tvrdením, že najprv zabije ju a potom tiež seba, pričom so zraneniami,
ktoré jej obvinený v tomto období spôsoboval a s ktorými bola aj na ošetrení u lekára, podľa záznamov

z jej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa 18. 10. 1998 bola poškodená, v tom čase tehotná, zbitá
obvineným údermi do tváre a nosa, v dôsledku čoho utrpela zranenia s dobou liečenia do sedem dní,
v mesiaci október alebo november roku 2002 bola obvineným udretá päsťou do nosa, v dôsledku čoho
utrpela zlomeninu nosa, dňa 08. 04. 2007 bola obvineným udieraná do hlavy a opakovane kopaná do
rôznych častí jej tela, v dôsledku čoho utrpela pomliaždenie a mnohopočetné krvné podliatiny s dobou
liečenia 28 dní bez práceneschopnosti a tiež dňa 11. 12. 2009, kedy obvinený poškodenú viackrát udrel
päsťou do oblasti tváre a spôsobil jej zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, okrem toho obvinený

v tomto období, konkrétne od mesiaca júl roku 2009 až do začiatku mesiaca január roku 2010 v rôznych
časových intervaloch a dňoch zasielal poškodenej prostredníctvom mobilného telefónu rôzne SMS
správy s obsahom ponižujúcich, vyhrážajúcich sa a vulgárnych textov na adresu poškodenej, pričom
toto konanie obvineného viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej, ktorej bol diagnostikovaný
syndróm týranej osoby,
pretože skutok nie je tretým činom. o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného B. O. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod spisovou značkou 1Pv 108/10-64 zo dňa 29. júna 2012.

Senát v pôvodnom zložení Okresného súdu Komárno vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie
výsluchom obžalovaného B. O., poškodenú L. H., svedkyňu W.. K. Z., S. O., Q. O., E. O., Y. H. staršieho,
L. H., R.. F. H., Y. H. mladšieho, V.. S. O., znalca W.. O. O., maloletú Z., znalkyňu B.. N. K., svedka J.
L., W. K., F. W. a oboznámil listinné dôkazy a vypočul znalcov.

Obžalovaný B. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú nikdy fyzicky, ani psychicky netýral.
Nesúhlasí s tvrdením, ktoré je uvedené v obžalobe, že mal poškodenú psychicky, aj fyzicky týrať. Ak bol
niekto psychicky týraný v tomto manželstve, tak to bol on. Hanbí sa za to, ako sa k nemu jeho bývalá
manželka správala. Takýmto správaním chce jeho bývalá manželka iba znepríjemňovať jemu život, ale
nie iba jemu, ale aj jeho rodine. Túži iba po tom, aby mal od nej definitívne pokoj. Nevedel sa brániť

proti tomu, že mu bola stále schopná klamať do očí, stále žila v tej myšlienke, že má pravdu. Spolužitie
s ňou bolo neuveriteľne vyčerpávajúce. Svoju bývalú manželku nebil, taktiež nekopal a nenaháňal ju s
nožom a ani sa jej nevyhrážal. Je to iba jej výmysel, aby ho očiernila. Nemal vedomosť o tom, že by
počas manželstva mala zlomený nos, ani o tom, že bola u lekára. Raz dal svojej bývalej manželke facku,
mohlo to byť vtedy, keď sa jej zlomil nos. Bolo to však preto, že sa vyjadrila o jeho matke, že by bolo

dobré, keby už zdochla. Rozviedli sa pred 10 rokmi, a to 15. októbra 2002. Dohodli sa, že zostanú po
rozvode spolu, spolu žili až do začiatku roku 2008. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval začiatkom
roku 2008, a to v prvom štvrťroku. Po rozvode zostali spolu hlavne kvôli deťom.
V štádiu prípravného konania vypovedal obžalovaný odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi z
prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že dňa 11. 12. 2009 bol pre svoje dcéry

a zobral ich k sebe domov. Pripravil im večeru. Ani si nevšimol, že jeho dcéra Z. odišla do druhej izby
a ona mala zavolať a poslať SMS správu svojej matke, že chce ísť domov. Zrazu vyšla z izby oblečená
a keď sa jej spýtal, že kde ide, tak mu povedala, že ona chce ísť preč. Otočila sa a vyšla z domu. On
išiel za ňou a takisto išla za ňou aj dcéra B.eď vyšiel na dvor, tak jeho bývalá manželka už čakala v
jednom tmavom osobnom motorovom vozidle, ktoré bolo pristavené pred bránou. On zozadu obišiel

auto k dverám spolujazdca. Ako otvoril dvere, uvidel, že šofér zaraďuje rýchlosť. Vtedy chcel zachytiť
svoju bývalú manželku za plece, avšak ju nestihol zachytiť, keďže sa auto vtedy pohlo, pričom zacítil,
že prstami otvorenou dlaňou do niečoho trafil, avšak nevidel že do čoho, pričom jeho bývalá manželka
tvrdí, že ju udrel 3-krát päsťou do hlavy, toto však nie je pravda. Mohol ju vtedy omylom udrieť, nie však
päsťou a nie

3-krát. Nepopiera svoju vinu na konfliktných situáciách v mnohých hádkach kvôli tomu, že sa neovládal
a dal sa vyprovokovať vyfackaním bývalej manželky. Tvrdí však, že rovnaký podiel viny, ak nie väčší na
celej situácii má aj jeho bývalá manželka. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami obžalovaný
uviedol, že až do rozvodu manželstva bol iba jeden útok z jeho strany voči bývalej manželke, počas
celého spolužitia to bolo dva- až trikrát. Jeho dcéra volala vtedy matke z toho dôvodu, že mal byť opitý,

toto však nebola pravda.
Svedkyňa W.. K. Z. uviedla, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobila v prípravnom konaní. Vyjadrovala sa
k tomu, že poškodená utrpela úraz, k čomu doložila aj potrebné doklady z jej zdravotnej dokumentácie, aj
doklady od chirurga a urológa. Ona sama vypisovala iba práceneschopnosť, nebola prvá lekárka, ktorá
poškodenú v súvislosti s týmto poranením ošetrovala. Chirurgovia nemôžu vypísať práceneschopnosť,

to musí urobiť obvodný lekár. Pre ňu je základom to, čo je uvedené v odbornom náleze od chirurga.
Svedkyňa S. O., matka obžalovaného uviedla, že zo začiatku manželstvo jej syna fungovalo dobre,
neskôr sa začínali problémy. Jej bývalá nevesta sa vždy správala agresívne a hlúpo. Oni sa jej ujali,
aby mala nejaký domov, rodinu, lebo jej matka zomrela. Mysleli si, že ona ich bude mať rada a že aj
oni ju budú mať radi, ale jej to nevyhovovalo. Poškodenej sa nikdy nič nepáčilo, nepáčilo sa jej ani to,

že si rozumie so svojimi deťmi.
Svedkyňa poškodená L. H. uviedla, že prvá fyzická inzultácia zo strany obžalovaného voči nej bola
ešte v roku 1996, keď ešte neboli manželia. Čakali však vtedy už prvé dieťa. Sobáš mali v roku 1997.
Obžalovaný ju inzultoval pod vplyvom alkoholu, nevedela uviesť, kvôli čomu to bolo. Bol opitý a chcel od
nej,abyhozobralazakamarátmi.BolivtedyvN.nadiskotéke,odkiaľobžalovanýšoférovalvpodnapitom

stave auto k rodičovskému domu v G.. Vtedy ju chytil za vlasy, vláčil ju po zemi a dokopal. Nebývaliešte spolu. V roku 1997 sa zosobášili. Vtedy, keď sa im narodila dcéra, sa presťahovali do G., neskôr
sa tam prisťahovala aj jeho matka. Cez víkendy obžalovaný stále pil alkohol a tvrdil jej, že pije kvôli nej.
Väčšinou bol s rodičmi a domov prišiel len okolo 21.00 hodiny. Sadol si pred televízor alebo pred počítač

a presedel tam celú noc. Problémy sa začali hlavne kvôli tomu, že matka obžalovaného ju ohovárala.
V G. bývali X mesiacov, vtedy odtiaľ odišla, lebo jej povedal, že dieťa, s ktorým bola vtedy tehotná, nie
je od neho. Nakoniec si to priznal, že je to jeho dieťa. Ona sa potom odsťahovala do N. a asi 2 týždne
bola u otca. Odtiaľ odišla do podnájmu, tam to už prebiehalo tak, že obžalovaný o 06.15 hodine odišiel z
domu a vrátil sa domov o 21.00 hodine. Vtedy nepracoval, chodil len za babkou do G. a iba cez víkendy

bol doma. Predtým, ako odišla z G., ju buchol tak, že mala zlomený nos. Musela ísť aj k lekárovi. Udrel ju
päsťou do tvárovej časti. Vždy si nejaký dôvod vymyslel, bol žiarlivý, ale skutočný dôvod nemal. V takom
stave bol stále vtedy, keď prišiel od rodičov. V roku 1999 sa im narodila dcéra, pričom počas tehotenstva
ju zbil len raz, keď jej zlomil nos. Potom, keď už bývala v N., ju počas tehotenstva nezbil. Vtedy, keď
jej zlomil nos, jej povedal, že určite sa bola kurviť v N.. Ona to potom hlásila na polícii, on však prišiel
za ňou, aby to stiahla a preto to stiahla, lebo jej sľúbil, že sa polepší. V roku 2002 sa rozviedli. Dohodli

sa na rozvode, ona podala návrh na rozvod. Po rozvode zostala bývať v N.. Obžalovaný kúpil byt a on
sa odsťahoval do G.. Neskôr sa vrátil s tým, že je to jeho byt a potom opäť bývali spolu. V roku 2008
ju napadol, nevedela však uviesť, prečo, ale vtedy boli prítomné všetky 3 deti. Keď ju buchol, spadla
na dieťa, ktoré mala doma z Detského domova. Na Vianoce chcel zobrať všetky deti. Viackrát volala na
políciu, lebo bol opitý. Je tiež pravdou, že v jednom prípade ju napadol, keď sedela v aute, pričom 3-krát

ju udrel päsťou do tváre. Tiež jej písal SMS správy, ktoré väčšinou čítali jej deti. Mali len jeden mobilný
telefón, a aj jej telefón používali deti. V týchto správach nadával na ňu, vyhrážal sa jej. Na vyhrážky sa
už nepamätá. Písal niečo v tom zmysle, že zabije jej frajera, ako aj ju, keď má niekoho, že príde on, keď
nepríde ona. Niekoľkokrát mu deti na SMS správy odpovedali, ona osobne na tieto správy nereagovala.
U lekára bola kvôli útokom zo strany obžalovaného vtedy, keď jej zlomil nos a ďalej v tom prípade, keď

ju napadol v aute na Vianoce ešte v roku 2007.
V ďalšej svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2013 uviedla, že v roku 1998
spolu nebývali. Pokiaľ ide o rok 1999, vtedy keď obžalovaný prišiel domov, vždy vyvolával hádku. Stalo
sa však, že nebol doma aj 2 týždne. Hádal sa väčšinou z dôvodu žiarlivosti. Nevedela presne uviesť,
ako často ju fyzicky napadol. Keď prišiel raz za týždeň domov, tak vtedy ju fyzicky napadol, keď dlhšie

neprišiel, vtedy napadnutá nebola. Keď chodil domov častejšie, tak ju napadol aj častejšie. V roku 2000
bývalispoluatamsatotiežstriedalopodľatoho,akosaobžalovanýzdržiavaldoma.Bolotak,ženeprišiel
domov 2 alebo aj 3 týždne. Vtedy, keď sa opil, vtedy sa vždy aj bil. Väčšinou všetky piatky a soboty pil,
podľa toho, kedy prišiel domov. Takto bolo aj v roku 2001 a 2002. Potom, keď nastúpila do práce v roku
2003, obžalovaný zostával doma, aby ju mohol sledovať. Nosil ju do roboty a všade išiel s ňou. Jej to

vadilo, nakoľko boli už vtedy rozvedení. Od roku 2003 až do roku 2008 už robil obžalovaný v Z., kde sa
zdržiaval celý týždeň, iba na víkendy chodil domov a deti už pred víkendmi mali obavy, že príde opitý
domov a že bude cirkus. On síce počkal, až deti zaspia, ale deti to počuli aj napriek tomu. Staršia dcéra
sa chcela odsťahovať kvôli tomu aj z domu, vtedy mala 10 rokov. Tvrdil, že chodil domov kvôli deťom,
avšak týmto sa nevenoval. Intenzita útokov zo strany obžalovaného v roku 2003 až 2008 bola minimálne

taká, že raz mesačne ju obžalovaný fyzicky napadol. Stalo sa to aj viackrát, podľa toho, ako často chodil
domov. Ona nahlásila tieto útoky aj na polícii, ale neskôr to stiahla. V roku 2007 bolo podané anonymné
oznámenie, ale toto sa nevyriešilo. Oznámenia robila aj telefonicky na Obvodné oddelenie Policajného
zboru v E.. Nevedela uviesť, či o tomto bol nejaký záznam. Taktiež jej obžalovaný písal všelijaké SMS
správy, v ktorých ju ponižoval.

Svedok Q. O., otec obžalovaného uviedol, že je pravdou, že obžalovaný chodil za svojou bývalou
manželkou aj po rozvode, pričom spolu bývali v jednom byte v N.. Bol prítomný pritom, keď v roku 2009
boli vnučky u nich a následne ich zavolala poškodená, aby išli domov, ani vtedy sa nič nestalo. Videl
iba to, že deti nastúpili do auta a auto sa pohlo preč. Keď ešte bývali v N. v roku 2008, vtedy ho raz
zavolala poškodená, aby prišiel z toho dôvodu, že obžalovaný má nejaké problémy. Keď prišiel, zistil,

že obžalovaný je zarmútený a plače a sťažoval sa mu, že život má zničený, s čím sa nevedel vyrovnať.
Stále mu hovoril, že chce žiť s deťmi a že aj bývalú manželku má rád.
Svedok E. O., nevlastný syn obžalovaného uviedol, že obžalovaného pozná z obdobia, keď žili v
spoločnej domácnosti. Spolu vychádzali dobre až do tej doby, pokiaľ neprišli druhý raz bývať do G., čo
bolo asi pred 6 rokmi. Od tej doby sú už vzťahy medzi nimi zlé. Nestretávajú sa a ani sa nerozprávajú.

Bol svedkom toho, že počas spolužitia jeho matky s obžalovaným ju tento viackrát fyzicky napadol, ťahal
ju za vlasy, udrel ju päsťou do tváre. Takto sa k nej správal vtedy, keď mal takú náladu. To, že bola fyzicky
napadnutá, vie potvrdiť aj jej priateľ J. L.. Prvý raz videl, že obžalovaný napadol jeho matku fyzicky vtedy,
keď bola tehotná, on mal vtedy 7 rokov. Na matke videl aj modriny, a to na tele, na stehnách, na rukách,na tvári a na boku. Videl to asi dva až trikrát. Takýchto skutkov videl veľa, číslo uviesť nevedel. Bolo
to aspoň raz týždenne.
Svedok Y. H. starší uviedol, že nebol svedkom žiadnej takej udalosti, kde by obžalovaný napadol jeho

dcéru. Iba z počutia od dcéry vie, že k takémuto niečomu došlo. Dcéra mu povedala niekoľko dní po
tom, ako jej zlomil nos, že jej to urobil obžalovaný, pričom v tom čase bola tehotná. Bolo to v roku 2002,
presne však uviesť nevedel. Viackrát mu následne ukazovala po tele modriny, a to na ruke a na ramene,
ako aj na tvári. Raz hovoril s obžalovaným o tom, aby sa k dcére takto nesprával, čo mu obžalovaný aj
prisľúbil, že sa to už viackrát nestane, ale nebolo to tak. Aj keď sa rozviedli, rozviedli sa tak, že o tom ani

nevedel. Jemu dcéra povedala asi 5-6-krát, že ju obžalovaný zbil, vtedy vždy mala modriny. Sťažovali
sa mu na to aj vnuci, a to hlavne starší vnuk. Aj tento asi
5-6-krát sťažoval, že jeho dcéru zbil obžalovaný.
Svedok L. H. vypovedal prakticky zhodne, ako svedok Y. H. starší.
Svedok R.. F. H. uviedol, že on iba z počutia vie o tejto veci, a to, že na začiatku to bola veľká láska,
potom, keď sa zobrali, sa to začalo zhoršovať. On s poškodenou zvykne telefonovať zhruba 2-krát

do roka, na návštevy nechodí. Od bratrancov vedel, aký je vzťah medzi obžalovaným a jeho bývalou
manželkou. Dozvedel sa o tom až vtedy, keď sa to začalo vyšetrovať, a to od Y. H. staršieho.
Svedok Y. H. mladší vypovedal zhodne, ako v prípravnom konaní. Uviedol, že on zoznámil obžalovaného
so svojou sestrou, poškodenou, pričom v roku 1996 jeho sestra otehotnela a s obžalovaným sa aj vzali.
Spočiatku bývali v G., kde bývali aj rodičia obžalovaného. V tom čase ešte chodieval k nim na návštevu,

keďže pracoval v G.. I. sa párkrát stalo, že išiel k nim na návštevu a keď už bol v ich dvore, tak počul
z domu zvýšený tón mužského a aj ženského hlasu, avšak nikdy nepočul jasne, že o čom bola reč a
ani ho to nezaujímalo, a keď vstúpil do domu a spýtal sa, že čo sa stalo, tak aj jeho sestra L. a aj jej
bývalý manžel B. jednostranne mu vždy odpovedali, že nič. Nikdy sa pred ním nehádali a B. jej ani
nikdy pred ním fyzicky neubližoval. V roku 2007, keď už bývali v N., tak sa dopočul, že obžalovaný mal

zbiť a dokopať jeho sestru. V tom čase nebol doma, nachádzal sa v G.. Keď sa vrátil domov o týchto
skutočnostiach sa dozvedel od svojho brata, preto sa spýtal sestry, či je to pravda, že jej obžalovaný
ubližuje, pričom ona povedala, že je to pravda. Raz si preto sadol s obžalovaným, aby sa porozprávali
o všetkom, ako spolu žijú s jeho sestrou, pričom obžalovaný vtedy povedal, že obidvaja, teda on, ako aj
jehomanželkamajúnatomvinu,žemajúčastokonflikty.Vtomtoobdobí,keďbývalivN.,stretolrazsvoju

sestru poškodenú, pričom v tom čase mala pod okom monokel, ktorý sa nedalo zakryť dermacolom. Keď
sa jej spýtal, čo sa stalo, nechcela mu uviesť konkrétne, že ako to bolo, len toľko mu povedala, že sa
neudrela, preto si domyslel, že ju obžalovaný zbil. Uviedol, že jeho brat mu tak často hovoril o tom, že
obžalovaný fyzicky ubližoval ich sestre, ako aj to, že sa niečo medzi nimi stalo. Povedal mu to viackrát,
avšak sa nepamätá na to, že koľkokrát.

Svedkyňa V.. S. O., sestra obžalovaného uviedla, že poškodená zaťažovala obžalovaného SMS-kami
nepekného obsahu, s vulgarizmami a s obsahom, že označovala obžalovaného za blázna, ktorý by sa
mal liečiť. Toto sa vyskytovalo istú dobu, viac-menej permanentne. Keď aj jej brat ukončil spolužitie s
poškodenou, mal úmysel sa od nej definitívne odpútať, sú však také príležitosti, keď sa stretávajú, lebo
sa musia, a to napríklad keď prebiehali konania o vyživovacej povinnosti, o zákaze styku s deťmi.

Znalec W.. O. O. na hlavnom pojednávaní sa plne pridržal k písomne podanému znaleckému posudku,
ktorý vypracoval s W.. Y. N.. Pri vyšetrení obžalovaného nezistili u neho duševnú chorobu, ani poruchu,
zistili však, že v čase spáchania skutku trpel akcentovanou osobnosťou a abúsom alkoholu bez
závislosti. V čase spáchania skutku trpel jednoduchou opitosťou ľahkého a stredného stupňa. V čase
činu vedel obžalovaný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, schopnosť ovládať

svoje konanie mal zníženú o jednu tretinu. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Znalkyňa B.. N. K. sa tiež pridržala k písomne podanému znaleckému posudku. Uviedla, že pokiaľ ide
o osobnosť poškodenej, nezistila u nej syndróm týranej osoby. K vierohodnosti výpovede poškodenej
uviedla, že zo všeobecného hľadiska sú u nej zachované schopnosti vnímať, ako aj pamätať si veci. Z
tohto hľadiska je spôsobilá riadne vnímať a aj reprodukovať skutočnosti, ktoré prežila. Skôr však kvôli

sporom, ktoré medzi partnermi vznikli, môže byť jej výpoveď subjektivistická, teda že to vnímala iba zo
svojho hľadiska a vinu za konflikty premietala na svojho partnera. Jej výpoveď môže byť z tohto hľadiska
jednostranná.Vzhľadomkcharakterujejosobnosti,jetosčastimožnoakceptovať,alejetameštemožno
predpokladať podiel jej potreby po uznaní a ocenení. Poškodená udávala, že cíti k obžalovanému ľútosť,
keby však nepodala na neho trestné oznámenie, nemala by od neho pokoj. Nie je možné vylúčiť ešte

aj iné motívum. U poškodenej nejde o konfabuláciu, ale ide o zdôraznenie vlastného hľadiska, teda ide
o subjektivistický prístup z jej strany.
SvedokJ.L.uviedol,žesaonponúkolpoškodenej,žejeochotnýjuzobraťpredetikbývalémumanželovi
B. O., nakoľko jeho kamarát, za ktorým išiel, požil alkoholické nápoje a preto už nemohol šoférovať.Bolo to niekedy v mesiaci december roku 2009. Išli na jeho osobnom motorovom vozidle značky Škoda
Super B, pričom vo vozidle okrem nebo bola ešte L. O.. Vozidlo odstavili trochu ďalej od rodinného domu,
kde býval B. O. a tam čakali na deti. Keď obžalovaný vyšiel von, obišiel zozadu vozidlo, otvoril dvere

spolujazdca, kde sedela poškodená, on si to nevšimol, lebo dával pozor na to, aby deti bez problémov
nasadli do vozidla. To, že sú otvorené dvere spolujazdca kde sedela poškodená, si všimol iba vtedy,
keď počul, že obžalovaný sa prihovoril poškodenej a spýtal sa jej, že kto je on. Pravou rukou sa opieral
o otvorené dvere a z ničoho nič s ľavou päsťou začal udierať poškodenú do tvárovej časti. Koľkokrát
ju udrel, nevedel uviesť, ale určite to bolo viackrát. Prečo ju udrel, taktiež nevedel uviesť. Nakoľko

poškodená začala kričať, aby odtiaľ odišli, on zaradil rýchlosť a z miesta odišli. V čase rozbehu vozidla
dvere spolujazdca ešte boli otvorené. Neskôr ich asi poškodená zatvorila.
Svedkyňa W. K. uviedla, že bývala v tom istom dome, kde bývali aj obžalovaný s poškodenou a v tom
čase robila predsedu samosprávy, nebývali však v tom istom schodišti. V súčasnosti na tomto byte
nebývajú už asi 3 roky. Byt majú však v spoluvlastníctve. Ich rodinný život nepozná, nakoľko bývala v
druhom schodišti. Susedkou poškodenej bola F. W..

Svedkyňa F. W. uviedla, že býva v N. na ulici L. číslo X/X a bývala oproti obžalovanému a poškodenej,
ktorí tam bývali aj s deťmi. Ona nikdy nič nepočula, pričom uviedla, že má problémy so sluchom na
pravé ucho. Od susedov však nikdy nepočula žiadny hluk.
Svedkyňa Z. O. na hlavnom pojednávaní využila svojho práva a nevypovedala.
Z lekárskych správ o zranení poškodenej L. O., teraz H. vyplýva, že poškodená bola práceneschopná od

17. 04. 2007 do 14. 05. 2007 pre pohmoždenie pravej bedernej oblasti a pre podozrenie na pohmoždenie
pravej obličky. Poškodená udávala, že ju zbil manžel. Z ďalšej lekárskej správy zo dňa 11. 12. 2009
vyplýva, že bola udretá druhou osobou do hlavy, vonkajšie známky poranenia u nej lekár nezistil. Z
lekárskej správy podanej X.m tiež vyplýva, že poškodená bola u tohto lekára, kde uviedla, že bola
zbitá druhou osobou. Údery smerovali do oblasti pravej driekovej. Lekár poranenie obličiek nezistil. Táto

skutočnosť vyplýva aj z odborného lekárskeho vyjadrenia Dr. B. M.. Z ďalšej lekárskej správy od Dr. Z.
vyplýva, že poškodená utrpela úraz nosa, táto správa je z 09. 10. 2008.
Z obsahu spisu vyplýva, aké SMS správy boli poškodenej zasielané a taktiež, aká bola zaslaná
obžalovanému.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. januára 2015 uznal
vinným obžalovaného skutkovo a právne tak ako bolo uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry N.
a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 3 (troch) rokov, pričom uložil obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním
počas skúšobnej doby. Súčasne mu uložil aj obmedzenie spočívajúce v príkaze, nepribližovať sa k

poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej, ako
aj ďalšie obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
v skúšobnej dobe.

Obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o vine, výroku o treste ako aj ku konaniu ktorému

predchádzalo. Krajský súd v I. na neverejnom zasadnutí dňa 12.5.2015 podľa § 321 odsek 1 písm.
a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v I. zrušil napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom
rozsudku predchádzali, najmä že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie vecí

alebo právo obhajoby, pre chyby napadnutých výrokoch v rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť
skutkových zistení a že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a
vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov na objasnenie ktorých treba
niektoré dôkazy opakovať. Nadriadený súd sa nestotožnil s tým, že vykonaným dokazovaním bolo
riadne a bez pochybnosti preukázané, že obžalovaný sa dopustil na poškodenej konania napĺňajúce

znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a tento záver je minimálne predčasný. Nadriadený
súd súdu I. stupňa prikázal, aby náležite zistil skutkový stav vecí v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,
o ktorom nebudú dôvodné pochybnosti a aby bolo možné spravodlivo vo veci rozhodnúť a za tým účelom
doplnil dokazovanie o podrobný výsluch poškodenej k jednotlivým časovým intervalom inkriminovaného
obdobia a presnému popisu útokov zo strany obžalovaného a jej postoja. Takisto sa súd má pokúsiť

odstrániť rozpory vo výpovedi obžalovaného a poškodenej podľa ust. § 125 Tr. por., dopočuť znalkyňu
PhDr. N. K., či poškodená trpela počas inkriminovaného obdobia ťažkým príkorím, vypočuť znalca W..
O. O. u ktorého bude potrebné zistiť, či pri vypracovaní znaleckého posudku na poškodenú došlo k
preskúmaniu jej duševného stavu.Medzičasom pôvodný predseda senátu V.. G. O. odišiel do dôchodku a vec bola pridelená novému
zákonnému sudcovi - predsedovi senátu V.. R. K.. Dňa 27.11.2015 obžalovaný B. O. doručil podanie

tunajšiemu súdu, v ktorom súhlasil so zmenou v zložení senátu.

Senát v novom zložení vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského súdu.

Znovu vypočul poškodenú L. H., ktorá pri svojom výsluchu uviedla k útoku zo dňa 18.10.1998, že všetky

útoky boli stále o tom istom. Keď obžalovaný útočil, bolo mu už jedno, že kde kopne, ako kopne. Vtedy
bola tehotná a dokopal ju na zemi. Nikto pri tom nebol prítomný, bolo to u jeho otca v G., v dome na
prízemí pri schodoch. Lekársku pomoc vyhľadala o dva dni na to. Lekár jej oznámil, že má zlomený
nos. V žalovanom období ju mal obžalovaný napádať niekedy raz za týždeň, niekedy raz za mesiac. Do
roku 2008 bývali v spoločnej domácnosti a vtedy boli útoky pravidelné. Potom sa už iba raz stalo, že ju
napadol v roku 2009 keď išla pre dcéry k nemu domov. Vo všeobecnosti tieto fyzické ataky obsahovali

facky, búchance, ťahania za vlasy. Slovné prejavy boli najmä vyhrážky. Potom boli aj prenasledovania,
kontrolovania, nosil ju do práce aj späť, špehoval ju. Po fyzických atakoch mala väčšinou iba modriny.
Jedenkrát ju dokopal do obličky. So zraneniami bola iba raz na chirurgickej ambulancii a následne u
urológa. Väčšinou boli ataky psychického charakteru, z ktorých mala úzkosť, strach, ťažobu a neistotu,
pričom odbornú pomoc nevyhľadala. O jej problémoch v manželstve sa zdôverila jej otcovi, svojim

súrodencom a otcovi obžalovaného. Pri týchto atakoch nebol žiadny svedok okrem detí. Raz keď ju udrel
bol tam svedok L.. Ďalej uviedla, že boli jej zasielané aj SMS správy, ktorej obsahy neboli pekné, boli
vyhrážajúceaponižujúce.Skutoksarozhodlaoznámiťnapolíciipotomkeďsaodsťahovalaaobžalovaný
jej stále nedal pokoj. Čo sa týka apríla 2007 uviedla, že nemala zápal močových ciest a krvácanie ktoré
mala, bolo podľa jej názoru spôsobené tým, že bola dokopaná obžalovaným.

Obžalovaný B. O. sa jednotlivo k útokom kladeným mu za vinu v obžalobe okresnej prokuratúry nevedel
vyjadriť, pretože nikdy nedošlo z jeho strany k takým útokom, aby mohli byť také zranenia aké opísala
poškodená. O žiadnych zraneniach vtedy nevedel. Vždycky mu začala vyčítať tieto zranenia až neskôr.
Podľa jeho názoru jeho bývalá manželka žiarlila na jeho sestru, na jeho rodičov, na to, že mali spolu

normálny vzťah. Poukázal na zlú rodinnú situáciu poškodenej v jej pôvodnej rodine. Čo sa týka incidentu
zo dňa 11.12.2009 uviedol, že sa iba chcel rozprávať s poškodenou a keď sa vodič začal pohýnať autom,
ju chcel zachytiť a pravou rukou ju trafil iba raz. Bola to nehoda, nie bitka. Poškodenú nikdy nevystavoval
v nočných hodinách strachu, stresu o život a zdravie. SMS správy, ktoré písal ľutuje, a ospravedlňuje
sa za ne. Udáva, že tieto správy neboli jednostranné ale bola to vzájomná komunikácia a správy z jeho

strany boli obrazom jeho zlého psychického rozpoloženia. Uviedol, že alkohol požíval, ale nie často a
nadmerne, a požíval ho na to, aby sa utlmil. Keď sa opil tak zaspal.

PhDr. N. K. uviedla, že v priebehu znaleckého vyšetrenia sa riešilo spolužitie probandky od roku 1996
do roku 2007. V tom období sa cítila byť obeťou týrania. Trestné oznámenie podala preto, lebo chcela

mať od svojho manžela pokoj. Vytýkala mu rôzne veci vo vzťahu k deťom aj k sebe, a podstatne hlavne
mu vytýkala alkohol. V tomto duchu sa rozpadlo aj jej prvé manželstvo, takže z problémom požívania
alkoholu a nezodpovedným prístupom k práci, mala skúseností aj u predchádzajúceho manžela. Čo
sa týka osobnosti probandky jej intelektové schopnosti sú v pásme lepšieho priemeru až nadpriemeru,
čiže osobnosť je značke aktívna, dynamická, možno predpokladať dobré organizačné schopnosti. Svoje

správanie dokáže regulovať, korigovať ho, neutrálnych situáciách, aj v situáciách s emočnými výzvami.
Ten citový je plochší, vo vzťahu k iným ľudom je menej schopná ústretovosti, emočnej náklonnosti. Môže
sa správať situačne, preexponovanie, alebo poddimenzovanie, ale svoje správanie dokáže v zásade
regulovať. V medziľudských situáciách sa dokáže presadiť, je možné, že až tvrdším spôsobom. Je tu
predpoklad, že nie je typ osobnosti, ktorý by pasívne trpel v istých situáciách bola schopná sa presadiť a

prejaviť svoju vôľu. Dokázala byť tvrdšia, aktívnejšia, dokázala vyvinúť aj útočné správanie voči svojmu
exmanželovi. Preukázala sa tendencia k subjektivistickému hodnoteniu reality, v rámci ktorej sa môže
prezentovať v lepšom svetle, môže svoju osobnosť nadhodnocovať. Subjektívne popisuje zotrvanie vo
vzťahu s B. O., altruistickým motívom, akoby sa obetovala pre detí so zámerom zachovať im rodinu.
Trebatuvšakzohľadniť,ajjejmožnýpodielnatejkonfliktnejsituácievmanželstve,čiženásilieneznášala

pasívne, teda typicky tak, ako to zodpovedá ucelenému obrazu týranej ženy. Je pravdou, že je možné
jej to uveriť, sú na to dôvody, že vo vzťahu s manželom bolo násilie, ktoré sa z jej pohľadu zakladalo
najmä na motíve žiarlivosti a nezhody s rodinou manžela, najmä s jeho matkou. To spolužitie manželov
bolo konfliktné a zdrojom tých konfliktov boli uvedené tie situácie (nezhoda s rodinou manžela, najmäs jeho matkou). Z pohľadu probandky nedostatočná starostlivosť v roli otca o rodinu o deti, alkohol,
žiarlivosť. Toto hlavne sýtilo konflikty. Na otázku či trpela príkorím, ponižovaním a podobne, znalkyňa
uviedla, že v takto konfliktnej interakcii dvoch ľudí sa aj tieto situácie mohli vyskytnúť. Ale vždy je tu tá

otázka, že aký podiel na tom mala ona. Keby to bola typická rola týranej ženy, tak by bola pasívna a
emočne zabrzdená, zastávala by sa svojho manžela, kryla by ho, produkovala by bezmocné správanie,
ale probandka je schopná aj tvrdšieho správania a v prípade potreby by vedela aj ona zaútočiť aj fyzicky,
napríklad dáždnikom, valčekom na cesto, tú svoju aktivitu nazýva ako oprávnenú za účelom chránenia
detí. Tá interakcia bola vysoko konfliktná sprevádzaná násilím a fyzickým napadnutím, toto je realita.

MUDr. O. O. uviedol na otázku predsedu senátu, že znalecký posudok čl. 51/2011 bol vypracovaný
tak, že došlo pri jeho vypracovaní k preskúmaniu duševného stavu poškodenej L. H.. Čo je zároveň
zdokumentované v tomto posudku.

Súd chcel vykonať konfrontáciu medzi poškodenou a obžalovaným. Na hlavnom pojednávaní dňa

11.04.2017 počas prestávky bolo poškodenej oznámené, že bude vykonaná konfrontácia, pričom
poškodená uviedla, že nesúhlasí s konfrontáciou a nebude odpovedať na otázky, a po pokračovaní v
prerušenom hlavnom pojednávaní sa naň ani nedostavila. Následne bolo hlavné pojednávanie odročené
s tým, že poškodená bola upovedomená o novom termíne, na ktorý mala predložiť potvrdenie od lekára
o jej zranení, avšak na odročené hlavné pojednávanie sa nedostavila a ani žiadne lekárske potvrdenie

súdu nepredložila.

S poukazom na hore uvedené rozsiahle dokazovanie súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Komárno, pretože prokurátorka v danej veci neuniesla dôkazné bremeno týkajúce
sa skutku v obžalobe kladenému za vinu a to zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

odsek1písm.a/,písm.b/,odsek2písm.d/Tr.zák.,pretoženazákladevykonanéhodokazovanianebolo
bez pochybností dokázané, že obžalovaný B. O. týral blízku osobu - poškodenú spôsobujúc jej fyzické
a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním
a vyvolávaním strachu a stresu a iným spávaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie
a obmedzovalo jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a takýto čin spáchal

závažnejším spôsobom.

V danej veci bolo vypočutých viacero svedkov, ktorí okrem syna poškodenej z prvého manželstva,
ani jeden nepotvrdil, že by bol pri fyzických inzultáciach medzi obžalovaným a poškodenou. Všetci
svedkovia obžaloby, ktorí usvedčovali obžalovaného mali usvedčujúce informácie sprostredkované od

poškodenej, a to až po určitom časovom období. Jeden z hlavných dôkazov, na ktorom bola postavená
obžaloba, bola výpoveď poškodenej, ktorá je podľa názoru súdu nepresvedčivá, a to aj s poukazom na
závery znaleckého posudky B.. N. K.. Poškodená opisuje rôzne situácie, ktoré sú uvedené aj v obžalobe
okresnej prokuratúry, avšak s ostatnými dôkazmi zabezpečenými tieto výpovede nekorešpondujú, ako
napr. zápal močových ciest, zastavené trestné stíhanie.

Znalkyňa B.. N. K. sa vyjadria k osobnosti poškodenej v tom zmysle, že nie je taká, ako by to
zodpovedalo syndrómu týranej osoby. Vierohodnosť výpovede poškodenej zo všeobecného hľadiska sú
unejzachovanéschopnostivnímaťakoajpamätaťsiveci,ztohohľadiskajespôsobiláriadnevnímaťaaj
reprodukovať skutočnosti, ktoré prežila. Skôr však kvôli sporom, ktoré medzi partnermi vznikali môže byť

jej výpoveď subjektivistická, teda že to vnímala iba zo svojho hľadiska a vinu za konflikty premietala na
obžalovaného. Jej výpoveď môže byť z tohto hľadiska jednostranná. Podľa názoru znalkyne s poukazom
na osobnosť poškodenej nie je predpoklad, že by sa správala stabilne submisívne, má tendenciu
presadzovať sa, konať racionálne, maskulínne, navyše má tendenciu reprezentovať sa v lepšom svetle.
S takouto osobnostnou výbavou nie je pravdepodobné, že by zotrvala tak dlhý čas len pasívne v roli

obete. Konflikty manželov mohli vznikať a byť udržiavané za podmienok interakcie oboch partnerov.
Keby to bola typická rola týranej ženy, tak by bola pasívna a emočne zabrzdená, zastávala by sa
svojho manžela, kryla by ho, produkovala by bezmocné správanie, ale probantka je schopná aj tvrdšieho
správania a v prípade potreby by vedela aj ona zaútočiť aj fyzicky, napríklad dáždnikom, valčíkom na
cesto, tú svoju aktivitu nazýva ako oprávnenú za účelom chránenia detí.

Čo sa týka výpovede J. L., ten bol svedkom iba jedného incidentu, a to ataku v osobnom motorovom
vozidle. Tento svedok mohol vo veci vypovedať tendenčne, pretože už v tom čase bol partner
poškodenej, poškodená jeho meno uviedla až v neskoršom štádiu vyšetrovania a svedok najskôrani nespoznal obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Komárno dňa
22.04.2013 svedok pod prísahou uviedol, že v čase incidentu poškodenú aj obžalovaného videl prvý krát
dňa 11.12.2009, pričom poškodená neskôr potvrdila tak isto pod prísahou na hlavnom pojednávaní dňa

11.04.2017, že tvorili pár už od júla 2009. Tieto všetky skutočnosti minimálne spochybňujú vierohodnosť
tohto svedka.

Susedka, ktorá bývala oproti v bytovom dome na L. ulici číslo X/X v N. F. W. nikdy nepočula hádky ani
hluk a na poškodenej nikdy nevidela žiadne vizuálne zranenia. Dôverníčka bytového domu pani K.

vnímala za
konfliktnú osobu poškodenú a nie obžalovaného, čo nespadá do rámca toho, že by poškodená trpela
syndrómom týranej osoby, pretože ak by v tom čase trpela, jej správanie by bolo skôr utiahnuté a nie
navonok sebavedomé až arogantné.

Výpoveďsynapoškodenejsúdvnímalakotendenčnúazároveňsúdpoukazujeajnanezrovnalostioproti

výpovedi samotnej poškodenej najmä ohľadne intervalov fyzických konfliktov.

Na psychiatrický znalecký posudok a jeho závery W.. O. O. č. 51/2011 na probandku L. O., súd
neprihliadal tento dôkaz nebol zabezpečený zákonným spôsobom, pretože pred pribratím znalca nebol
vydaný sudcom pre prípravné konania príkaz na vyšetrenie duševného stavu svedka.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ževrodinevládlakonfliktnásituáciadlhšiu
dobu, avšak tieto konfliktné situácie vo svojom súhrne nevykazujú všetky obligatórne znaky objektívnej
stránkytrestnéhočinutýraniablízkejazverenejosobyvzmyslepodanejobžaloby,tátokonfliktnásituácia
mohla byť z časti vyvolávaná, resp. udržiavaná poškodenou, poškodená netrpela ťažkým príkorím.

Na základe hore uvedených skutočnosti súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Komárno aj s poukazom na zásadu ,,in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech
obvineného. Čo sa týka facky, ktorú obžalovaný priznal, že dal poškodenej tak, súd v tejto časti skutok
nepostúpil na prejednanie priestupku, pretože podľa zákona o priestupkoch je premlčaný s poukazom

na ustanovenie § 7 odsek 1 v spojení s ustanovením § 20 zákona 372/1990 Z.z. zákona o priestupkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie
má odkladný účinok.