Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220772
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116220772.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
právnym zástupcom: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti
žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, v konaní o
zaplatenie 1 195 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 195 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1

195 eur od 14.09.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.07.2004 žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 531,10 eur, spolu sumu vo výške 1 194,98 eur za podmienok dohodnutých
v zmluve, a to v 10 mesačných splátkach po 119,50 eur počnúc dňom 09.07.2004. Príslušný poplatok

bol z 1/3 tvorený dohodnutým úrokom a z 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy s
administratívou. Žalovaný neplnil svoj záväzok splácať úver riadne a včas, stratil preto výhodu splátok
a úver sa stal splatným dňa 14.09.2004. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať,
nakoľko od uzatvorenia zmluvy ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nezaplatil ani jednu

splátku, a to i napriek tomu, že žalovaný mal finančné prostriedky na jeho splácanie. Okresný súd Žilina
rozsudkom sp. zn. 3T/197/2005 zo dňa 19.02.2007 uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.02.2007. Žalovaný neuhradil žalobcovi
žiadnu platbu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Vo veci súd nariadil na deň 27.11.2017 pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca
riadne a včas neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania. Žalovaný sa
nedostavil. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcim sa v spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.07.2004 vyplýva, že túto zmluvu
uzatvoril žalobca a žalovaný. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného úver
vo výške 663,88 eur. Žalovaný mal vrátiť sumu vo výške 663,88 eur, ďalej poplatok vo výške 531,10
eur, celkovo teda mal zaplatiť 1 194,98 eur a to v 10 mesačných splátkach po 119,50 eur počnúc dňom
09.07.2004. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru.

7. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 3T/197/2005 zo dňa 19.02.2007 uznal žalovaného za vinného,
že dňa 15.07.2004 v Žiline prostredníctvom mandatára O. B. uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava (žalobcom) zmluvu o úvere č. XXXXXX, v ktorej sa zaviazal poskytnutý úver vo výške
20 000 Sk, zvýšený o poplatok 16 000 Sk splatiť desiatimi mesačnými splátkami po 3 600 Sk, pričom
dohodnuté splátky neuhrádzal a sumu 36 000 Sk zaplatil až dňa 30.08.2006, v žiadosti o úver uviedol
svoj čistý mesačný príjem 15 000 Sk hoci podľa daňového priznania za celý rok 2004 mal príjmy zo

živnosti 43 700 Sk, a teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1 Tr. zákona (v starom znení). Za tento čin bol žalovaný odsúdený na peňažný trest vo výške 5 000
Sk. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.02.2007.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od
01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Podľa ustanovenia § 420 OZ predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie,

škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i
len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k
protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je vpríčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny
(zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil.
10. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 193 CSP z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/197/2005 zo dňa 19.02.2007,
právoplatného a vykonateľného dňa 19.02.2007) mal súd preukázané, že žalovaný protiprávnym
konaním - spáchaním trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona (§ 221
ods. 2 Trestného zákona ), za ktorý bol
právoplatne odsúdený porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ predchádzať škodám na majetku, a teda v zmysle § 420 ods.
1 OZ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti tým, že dňa 15.07.2004 v Žiline prostredníctvom mandatára O. B. uzatvoril
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava (žalobcom) zmluvu o úvere č. 561007, v ktorej sa zaviazal
poskytnutýúvervovýške20000Sk,zvýšenýopoplatok16000Sksplatiťdesiatimimesačnýmisplátkami
po 3 600 Sk, pričom dohodnuté splátky neuhrádzal a sumu 36 0000 Sk zaplatil až dňa 30.08.2006, v

žiadosti o úver uviedol svoj čistý mesačný príjem 15 000 Sk hoci podľa daňového priznania za celý rok
2004 mal príjmy zo živnosti 43 700 Sk, a teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol
niekohodoomyluaspôsobiltaknacudzommajetkuškodunienepatrnú,týmspáchaltrestnýčinpodvodu
podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona (v starom znení). Ku škode na majetku žalobcu teda došlo konaním
žalovaného uvedeným vo výrokovej časti predmetného rozsudku (opis skutku, pre ktorý bol žalovaný

právoplatne odsúdený). Okresný súd mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania. Súd dodáva, že v prípade zavinenia nebol v
konaní preukázaný opak.
11. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo dňa

23.11.2011 v zmysle ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom
konaníprirozhodovanívobčianskomsúdnomkonanívprípadoch,vktorýchsazákonnéznakyskutkovej
podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v
občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní
trestného činu, a o tom, kto ho spáchal.

12. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za
ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si
súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej
takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na
to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad

§ 193 CSP (§ 135 OSP) totiž vyžaduje,
aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol
viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu ( jeho výrokovou časťou ), a to vo
vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.
Zodpovednosťškodcuzaškoduspôsobenútrestnýmčinomtrebapotomposudzovaťvzmysle§420ods.

1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/41/2011 z dňa 17.05.2012).
13. V súlade s uvedeným, pokiaľ súd v trestnom konaní právoplatne (právoplatným a vykonateľným
rozsudkom) rozhodol, že žalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku zo dňa

19.02.2007 spôsobil žalobcovi škodu na majetku nie nepatrnú má okresný súd za to, že v danej veci,
t.j. v konaní o žalobe žalobcu (poškodeného), je rozhodnutím v trestnom konaní v súlade s § 193
CSP viazaný, a teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému považoval čo do základu za
preukázaný.
14. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola

vo výroku rozhodnutia v trestnom konaní presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa
výška škody spravidla nezisťuje presne.
15. Súd tak následne vykonával v danej veci dokazovanie ohľadom výšky škody, t.j. v akom rozsahu je
nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému dôvodný.
16. Súd v tomto smere vychádzal zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom. V

súlade s § 442 OZ okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 1 195 eur
nevznikol. Z trestného rozsudku sp. zn. 3T/197/2005, ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca, vyplýva,
že žalovaný dňa 30.08.2006 uhradil žalobcovi sumu 36 000 Sk (1 195 eur). Táto skutočnosť vyplývaaj zo samotného trestného spisu sp. zn. 3T/197/2005, kde na č.l. 81 spisu je obsiahnuté potvrdenie
ČSOB, a.s. o vklade žalovaného vo výške 36 000 Sk pre žalobcu.
17. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žaloba žalobcu

bola nedôvodná tak v istine, ako aj v príslušenstve.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100 %), avšak trovy konania si neuplatnil a v
konečnom dôsledku mu žiadne trovy konania ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.