Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Csp/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916206252
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5916206252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: W. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. R. X/XXXX, S., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, AK Železničná 4/
A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému: Provident Financial s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35805731, zast. De minimis, s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04
Bratislava, IČO: 36868949, o zaplatenie 1.701,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.000,78 eur od 20.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 701,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 701,21 eur od 20.07.2016 do zaplatenia.

III. V časti konania o zaplatenie sumy 1.000,78 eur s príslušenstvom súd p r i z n á v a žalobkyni voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. V časti konania o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom súd p r i z n á v a žalovanej voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 domáhala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.701,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.701,99 eur od 20.07.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa uviedla, že dňa 08.09.2014 uzatvorila
so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610308370, v ktorej vystupuje ako spotrebiteľka,
keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide o spotrebiteľskú zmluvu

podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a na žalobkyňu sa vzťahujú právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Žalovaná je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru - bol poskytnutý úver s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru 1.550,00
eur, úrok 21,50%, RPMN 57,17%, výška týždennej splátky prvých 99 po 23,30 eur, posledná 23,04
eur, počet týždenných splátok 100, celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.329,74 eur. Táto zmluva
nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. a ďalšími

predpismi slovenského právneho poriadku. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
sú v rozpore s právnymi predpismi: Nesprávne uvedená výška RPMN, v súlade s § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sú podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere okrem iného aj RPMN a spôsob určenia výšky RPMN. Výška RPMN uvedená v predmetnejzmluve nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatky, počet
a výšku splátok a tak uviedla do omylu a vyvolala u žalobkyne domnienku výhodnosti úveru, čím
narušila jej ekonomické správanie. Rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov majú

byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátané do RPMN. Takto vyrátaná RPMN by predstavovala
142,10%, čo je v podstatnom rozpore s údajom 57,17% uvádzaným v zmluve, teda skutočná výška
RPMN je vyššia ako je výška uvedená v zmluve takmer trojnásobne. Vzhľadom k tomu úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.1 v spojení s ust. § 9 ods.2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaná v zmluve

neuviedla spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne
informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe jej započítania na istinu, úroky a prípadné
poplatky. Tieto náležitosti musí obsahovať samotná zmluva, je vylúčené, aby sa zmluva, pokiaľ ide
o tieto náležitosti, odvolávala na inú listinu. Súdy považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky
na istinu, úroky a poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú s poukazom na ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na naplnenie tejto náležitosti zmluvy nestačí uvedenie výšky

splátky, ale je potrebné určiť, aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované
položky. S poukazom na ust. § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 v takom prípade sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Neuvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Povinnou
náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je doba trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve je uvedený počet

splátok ako doba trvania zmluvy, avšak konkrétny konečný termín splatnosti uvedený nie je. Nemožno
považovať za postačujúce ustanovenie, v ktorom je uvedené, že termín konečnej splatnosti úveruje
siedmy deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Cieľom požiadavky na uvádzanie konkrétneho dátumu
konečnej splatnosti úveru je zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a nestačí len všeobecný odkaz
na úhradu poslednej splátky. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy je uvedenie doby trvania zmluvy.

V zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí, čo spôsobuje, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, rovnako aj v prípade absencie termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru s poukazom na ust. § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2. o spotrebiteľských
úveroch. Absencia adresy veriteľa na podaní, reklamácie a sťažnosti. Zmluva neobsahuje adresu
a ani bližšie určenie, kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Tieto náležitosti sú uvedené

na druhej strane zmluvy za podpisom žalobkyne, ktorý je na prvej strane za špecifikáciou úveru, je
otázne, ako bola s nimi oboznámená. Obsiahnutie náležitostí je len iluzórne a zavádzajúce, nakoľko
pre priemerného spotrebiteľa je takto vyhotovená spotrebiteľská zmluva neprehľadná a zmätočná s
poukazom na rozhodovaciu prax súdov SR, v zmysle ktorej ak nie sú obchodné podmienky podpísané
oboma zmluvnými stranami, dojednania v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu,

sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Je potrebné vnímať tieto ustanovenia zmluvy v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná
a treba naň prihliadať, akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy, teda s poukazom na ust. § 11 ods.1 v
spojení s § 9 ods.2 úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne a zmätočné určenie
výšky poplatkov. V zmluve je určený poplatok za garantovanú službu vo výške 411,29 eur, t.j. 26%

z istiny, ktorý podľa bodu 4. zmluvy zahŕňa predovšetkým telefonické upozornenie na omeškanie s
úhradou splátky, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej
telefonickej linky, možnosť získať duplikáty dokumentov, možnosť získať kartu splátok ako pomôcku.
Ide o finančné plnenie, ktoré v skutočnosti neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom žalovanej a je
ním neprimerane navyšovaná cena úveru za účelom toho, aby nenavyšoval pomerne vysokú úrokovú

sadzbu poskytovaných úverov. Obdobné poplatky sú absolútne bežne považované za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Spolu so
zmluvou žalobkyňa so žalovanou dňa 08.09.2014 uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym
zákonníkom. Na základe tejto zmluvy poskytla žalovaná žalobkyni službu, a to prevzatie peňažnej sumy

na úhradu splátok úveru, za čo žalovaná zinkasovala odplatu vo výške 922,25 eur, týždennú splátku za
službu 9,22 eur, čo pri týždennej splátke úveru 23,30 eur predstavuje 40% navýšenie splátok. Táto suma
nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V zmluve nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo
rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Zmluva má povahu formuláru, je do nej vpísaná
celková odmena za službu a číslo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver. Je zrejmé, že súvisí

so zabezpečením pohľadávky žalovanej vzniknutej na základe zmluvy. Táto služba neslúžila záujmom
spotrebiteľa, ale záujmom žalovanej. Žalovaná sa takto pokúša obchádzať zákon a úmyselne získavať
od dlžníka vyššie plnenie, ako mu vyplýva zo zákona, preto táto zmluva je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatná s poukazom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokovejsadzby uvedená v zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov
v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky uverejnenej na internetovej stránke NBS bola
priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej

sadzby v mesiaci september 2014 vo výške 10,19 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, to znamená nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov
obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Dojednanie o
úrokovej sadzbe je neplatné a treba naň prihliadať, akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak

neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Túto časť zmluvy od zvyšnej časti nie je možné oddeliť, teda
zmluva o úvere je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je úrok vo výške 70,01% ročne a tento
je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa je povinná podľa zásad o bezdôvodnom obohatení
vrátiť žalovanej len poskytnutú sumu úveru. Žalobkyňa sa pokúsila riešiť vec so žalovanou mimosúdnou
cestou na základe predsporovej výzvy zo dňa 27.06.2016, avšak žalovaná vo svojej odpovedi zo
dňa 20.07.2016 vyjadrila negatívny postoj. Na základe uvedeného zmluva o úvere je neplatná, resp.

poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala tak povinnosť platiť úver do výšky skutočnej
istiny rovnajúcej sa výške požičanej sumy úveru 1.550,00 eur. Žalobkyňa vyplatila celú výšku úveru zo
zmluvy, t.j. 2.329,74 eur, ako aj odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 922,25 eur, teda splatila
sumu celkom 3.251,99 eur, čo je o 1.701,99 eur viac, ako si požičala (110% navýšenie istiny úveru).
Tento preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne s poukazom na ust. §

451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K zákonným predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia
žalobkyňa uviedla, že žalovaná ako subjekt znalý sankcie za porušenie zákona si bol vedomý, že v
dôsledku porušenia zákona nemá nárok žiadať od nej splatenie úrokov z úveru ani iné poplatky, no
i tak tieto plnenia od nej prijal. Takéto konanie je možno hodnotiť za konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s úmyslom žalovanej získať majetkový

prospech. Žalobkyňa uviedla, že jej vznikla majetková ujma vo výške 130,00 eur na základe plnenia
úveru z úverovej zmluvy (nad rámec splatenej istiny), ktorý je zo zákona bezúročný a bez poplatkov.
Príčinná súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaná ako subjekt znalý práva i keď vedela, že v
zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov, plnenia prijímala na svoj účet a neupovedomila ju
o plnení bez právneho dôvodu. Zároveň žalobkyňa uviedla, že teda je vidieť jasná súvislosť medzi

protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu. Zároveň
žalobkyňa uviedla, že uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.701,99 eur
od 20.07.2016, kedy žalovaná vyhotovila odpoveď na predsporovú výzvu, až do zaplatenia.

2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. Podľa jeho názoru žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a

špekulatívna. Tvrdenia žalobkyne sú nezrozumiteľné a nepravdivé, žalobkyňa ich ničím nepreukazuje.
Nároky uplatnené žalobkyňou v celom rozsahu neuznáva. Ku skutkovému stavu uviedla, že medzi
stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610308370 zo dňa 08.09.2014, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver v sume 1.550,00 eur a žalobkyni vznikol záväzok zaplatiť
žalovanej celkovú čiastku v sume 2.329,74 eur. Až po uzavretí zmluvy o úvere uzavreli zmluvu o

dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 26.08.2011, na základe ktorej sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanej odmenu v sume 922,25 eur. Žalobkyňa tak bola povinná zaplatiť
žalovanej spolu sumu 3.251,99 eur, čo splnila čiastočne pred lehotou splatnosti, v dôsledku čoho jej
bola poskytnutá zľava vo výške 701,21 eur, t.j. žalobkyňa plnila žalovanej z oboch uvedených zmlúv
sumu 2.550,78 eur. K zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zotrvala na

tom, že táto bola so žalobkyňou individuálne dojednaná a je uzavretá platne. Žalovaná nepoužíva voči
spotrebiteľom nekalé obchodné praktiky ani neobchádza zákon. Táto zmluva bola uzavretá dobrovoľne,
až po uzavretí zmluvy o úvere, nemohla teda podmieňovať uzavretie zmluvy o úvere. Žalovaná
školí svojich obchodných zástupcov o dobrovoľnej povahe tejto zmluvy, že nie každý spotrebiteľ túto
zmluvu so žalovanou uzavrie. Je to samostatne uzavretá inominátna spotrebiteľská zmluva obsahujúca

ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, strany ju osobitne podpísali. Táto zmluva je akcesorickej
povahy k zmluve o úvere, no nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Touto zmluvou sa
žalovaná zaviazala žalobkyni poskytovať nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu v pravidelnom
preberaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu
žalobkyne a žalobkyňa sa zaviazala žalovanej zaplatiť za túto službu dohodnutú odmenu. Tieto hlavné

zmluvné podmienky sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka. Táto služba je orientovaná predovšetkým na zákazníkov, ktorí nemajú zriadený
bežný účet v banke. V zmluve o úvere je vyjadrený záväzok žalobkyne splácať splátky na bankový
účet žalovanej. Uzavretím zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru satento záväzok nemení, ibaže žalovaná sa okrem iného navyše zaväzuje fyzicky sa dostaviť do miesta
trvalého pobytu žalobkyne a prevziať od nej hotovosť, ktorú po jej prevzatí použije na splnenie povinnosti
žalobkyne zo zmluvy o úvere. Ako vyplýva zo žalobkyňou predložených hotovostných vkladov na

bankový účet žalovanej, táto skutočne uprednostňovala hotovostné platby pred bankovým prevodom.
Odmena za doplnkovú službu podľa tejto zmluvy bola určená dohodou strán a je primeraná a v súlade
s dobrými mravmi. Žalobkyňa zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru so
žalovanou uzavrieť nemusela, keby ju v čase jej uzavretia nepovažovala za pre ňu výhodnú, mohla
sa rozhodnúť splácať dlžnú sumu vkladom alebo prevodom na bankový účet žalovaného. Odmena

podľa tejto zmluvy nemá dopad na zmluvu o úvere. Táto odmena sa nezahŕňa do určenia najvyššej
prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, do celkových nákladov spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., do celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, do výpočtu úrokovej sadzby a do výpočtu RPMN. Bremeno
tvrdenia opaku a súvisiace dôkazné bremeno v konkrétnom prípade spočíva na žalobkyni. K zmluve
o úvere žalovaná poukázala, že v súvislosti s jej uzavieraním a realizovaním postupovala dôsledne

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z., okrem iného s odbornou starostlivosťou
posúdila schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a splnila si svoje informačné povinnosti
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o úvere bola uzavretá platne v písomnej forme, obsahujúc
všeobecné aj osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tým, že by voči žalobkyni použila nekalé obchodné praktiky a s tým, že

by zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. K odplate za poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovaná poukázala na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý používa pre oblasť
spotrebiteľských úverov termín pre označenie odplaty, ktorým je spojenie celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu definujúcu odplatu
za úver. Úniový normotvorca za účelom jednotného posudzovania celkových nákladov spotrebiteľa

na spoločnom trhu so spotrebiteľskými úvermi zaviedol RPMN. Ďalej žalovaná poukázala na ust.
§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že súdnemu prieskumu podlieha len
celková odplata za úver, pričom v danom prípade nebolo preukázané, že by táto v okamihu uzavretia
zmluvy o úvere podstatne prevyšovala odplatu stanovenú vykonávacím predpisom. Úrok nepodlieha
samostatne súdnemu prieskumu. Priemer úrokových sadzieb zverejňovaný na webovom sídle NBS

sa netýka obdobných prípadov ako je prípad žalobkyne, ale týka sa všetkých spotrebiteľských úverov
bez výnimky, bez ohľadu na konkrétnosti daného prípadu. Žalobkyňa porovnáva priemernú úrokovú
sadzbu zverejnenú NBS s úrokovou sadzbou podľa zmluvy o úvere bez toho, aby rozlišovala spôsoby
kvantifikácie úroku pri jednotných úrokových sadzbách, čo je pre zákazníka zásadná skutočnosť, ktorá
určuje, koľko reálne spotrebiteľ za úrok zaplatí. Žalovaná má nastavený týždenný interval splátok, čím

rýchlejšie klesá istina a tým aj výška úroku, pri štatistike NBS dochádza len k jednej splátke na konci
roka. Ak sa v spoločnosti bežne akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú
sadzbu 25% ročne či dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 21,50%
ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov. Odplata a všetky jej zložky boli dohodnuté v súlade s platnými
právnymi predpismi, s dobrými mravmi a nejde o úžeru. K namietanej dobe trvania zmluvy a termínu

konečnej splatnosti poukázala žalovaná, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jednoznačne uvádza,
že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa
po dni uzavretia zmluvy. Ust. § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje uvedenie dátumu,
ale uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. V slovenskom jazyku nie sú tieto pojmy synonymami.
Tento dôvod považuje žalovaná za bagateľný, ktorý z hľadiska vôle zmluvných strán ako dôvod pre

bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže obstáť. Citované ustanovenie vyžaduje len
uvedenie konečného termínu splatnosti, nie dátumu splatnosti a zároveň výklad žalobkyne je až za
hranicou formálnosti, čo je neprípustné. Poukázala na rozhodovaniu činnosť Ústavného súdu SR. K
namietanej absencii výšky, počtu a termínov splátok podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. si
žalobkyňa toto ustanovenie vyložila nesprávne tak, že si vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej

jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Takýto rozpis sa poskytuje iba v prípadoch
definovaných v § 9 ods.3 citovaného zákona, ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, kedy
má zákazník právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Nie je však povinnosťou veriteľa uvádzať
tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na
amortizácii istiny, čo nebol daný prípad. Bolo postačujúce, že v zmluve o úvere bolo definované počet

splátok, výška splátky, splatnosť splátky, úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý
by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť
jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovanej spojených s poskytnutým úverom. V prípade zákona
č. 129/2010 Z.z. ide o právnu úpravu transponovanú do právneho poriadku Slovenskej republiky nazáklade práva Európskej únie, čo má za následok, že výklad tohto ustanovenia tak, ako ho prezentuje
žalobkyňa, neobstojí. Znenie smernice 2008/48/ES v čl. 22 ods.1 zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu,
t.j. členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa

odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Čl. 10 ods. 2 smernice však nie je správne premietnutý do
§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom tento článok má priamy účinok a je potrebné dať prednosť jeho
namiesto§9ods.2písm.f)ak)zákonač.129/2010Z.z.Zároveňžalovanápoukázalanavýkladsmernice
2008/48/ES v rozsudku z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., C-42/15, kde bol poskytnutý
výklad práva EÚ, ktorým sú vnútroštátne súdy viazané pri výklade vnútroštátnych noriem. K zmluvným

podmienkam zmluvy o úvere žalovaná poukázala, že od počiatku svojej podnikateľskej činnosti vytvára
jasné a prehľadné zmluvy, keď na jednej listine formátu A4 uvádza všetky zákonné náležitosti a vyhýba
sa bežnému štandardu adhéznych zmlúv na finančnom trhu, ktoré obsahujú desiatky strán hustého
textu, ktoré robia pre bežného spotrebiteľa takýmto spracovaním zmluvný formulár neprehľadný a
po obsahovej a rozsahovej stránke ťažko zrozumiteľný a vôbec čitateľný. Všetky zákonné náležitosti
zmluvy sa nachádzajú len v jedinom dokumente na jednej listine formátu A4, ktorú mala žalobkyňa

od počiatku v dispozícii. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je kompletne upravený výhradne v
zmluve o úveru a zmluva sa neodvoláva na žiadny externý dokument. Celé znenie zmluvy predstavuje
nielen strana č.1, ale aj jej druhá strana nachádzajúca sa na rovnakom liste papiera toho istého
dokumentu. Zákazníci sú upozornení, že predmetná zmluva má dve strany, ktoré obe spolu tvoria
predmetnú zmluvu a ktoré súčasne má obe k dispozícii. Tvrdenia žalobkyne, že druhá strana zmluvy nie

je súčasťou zmluvy, nemá žiadnu zákonnú oporu. V súkromnoprávnych vzťahoch je neakceptovateľné
zastávať postoj zneplatňovania zmlúv, práve naopak je potrebné pre ochranu zmluvnej autonómie a
zachovania nevyhnutej právnej istoty riadiť sa zásadou favor contractus, čo žalobkyňa opomína, keď
chce zneplatňovať zmluvu o úvere z dôvodu, že nemá také grafické spracovanie, ako by si to dnes
predstavovala. Žalovaná rešpektuje potrebu zvýšenej právnej ochrany spotrebiteľov, avšak ani táto

nemá slúžiť na zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za jeho prejavy vôle či vystavenie
existencie zmluvného vzťahu ako dvojstranného právneho úkonu výhradne na svojvôli spotrebiteľa,
pretože tým sa vytvára nové nerovnovážne postavenie, čo je opačný extrém. Žalovaná poukázala,
že jej adhézne zmluvy prešli desiatkami súdnych aj správnych kontrol a nikdy jej nebolo vytknuté
neuvedenie zákonnej náležitosti či nevhodná forma spracovania zmluvných formulárov a preto v rámci

elementárnej právnej istoty dôvodne očakáva, že ak jeho adhézna zmluva bola spracovaná správne, tak
aj rovnaká zmluva o úvere je spracovaná správne. Napokon žalovaná uviedla, že žalobkyňa opomenula
synalagmatickú reštitúciu podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by súd považoval uvedené
zmluvy za neplatné, musel by vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda vzájomnú
podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. Vrátenie plnenia

doplnkovej služby žalovanému by nebolo možné a preto podľa § 458 ods.1 druhej vety Občianskeho
zákonníka mala by sa mu poskytnúť zo strany žalobkyne peňažná náhrada za toto plnenie. Žalobkyňa
takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu nevyjadrila a vzhľadom na kontradiktórnosť sporového
konania je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Záverom žalovaná
zhrnula, že nikdy neprijala od nijakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich

vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaná
mohla bezdôvodne obohatiť. Preto navrhla žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.

3. Replika žalobkyne. Žalobkyňa vzala svoj návrh späť v časti o zaplatenie 701,21 eur a žiadala uložiť
žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.078,00 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy

1.078,00 eur od 20.07.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa nad rámec svojich doterajších vyjadrení doplnila,
žežalovanávedomeavôľovoreagujenavydávaniesúdnychrozhodnutítak,žezčasunačaszmenídruh
poskytovaných služieb, resp. mení označenie poskytovaných služieb a snaží sa tak vyhnúť dôsledkom
vydaných súdnych rozhodnutí. Žalovaná začala s klientmi uzatvárať "inú“ zmluvu označenú ako „zmluvu
o poskytnutí služby komfort“ (namiesto pôvodnej „zmluvy o zabezpečení splátok úveru"). Aj v súvislosti

s touto zmluvou požaduje zaplatiť od klientov sumu vo výške desiatok percent poskytovaného úveru a
aj v tomto prípade poskytované služby neslúžia záujmom spotrebiteľa, ale výlučne záujmom žalovanej
ako veriteľa. K obchodným podmienkam žalobkyňa poukázala, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa
dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté v zmluvných
podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre

dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto zmluvné podmienky boli účastníkmi
zmluvného vzťahu podpísané. K nesprávne uvedenej výške RPMN v zmluve a tým aj výške odplaty
poukázala žalobkyňa, že do RPMN musí byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako vyplýva z
ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretiazmluvy. K výške ročnej úrokovej sadzby žalobkyňa poukázala, že výška ročného úroku znamená
výšku odplaty za poskytnutie úveru za určité obdobie, ktorým je jeden rok. Z podmienok úverovej
zmluvy vlastne ani nie je možné posúdiť, akým spôsobom sa úrok započítava na jednotlivé splátky

zo strany dlžníka. Argument žalovanej o zvýšenej miere rizika je opakovaním toho istého argumentu
nebankových spoločností týkajúceho sa výšky neprimeraných úrokov, ktoré uvádzajú v rámci svojich
zmlúv. K podstatnej náležitosti zmluvy . termín konečnej splatnosti úveru žalobkyňa poukázala, že táto
musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné
informácie na kvalifikované rozhodnutie, rovnako aj ohľadom náležitostí uvedenia doby trvania zmluvy.

Ďalej k neuvedeniu údajov o výške úroku, poplatku a istiny k jednotlivej splátke poukázala žalobkyňa na
rozhodovaciu prax súdov SR, podľa ktorej nestačí uvedenie výšky splátky, ale je potrebné určiť, aká časť
splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované zložky dlhu (istina, úrok). K predloženému
rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ zo 09.11.2016 č. C-42/15 žalobkyňa uviedla, že Súdny dvor EÚ vykladá
jedine a výlučne právo EÚ a ako taký nikdy nie je oprávnená poskytovať výklad práva vnútroštátneho,
ten poskytujú vnútroštátne súdy. Skutočnosť, že Smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu, je úplne

irelevantná, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo nad rámec smernice a teda je
v konflikte s právom EÚ. To však neznamená, že automaticky uplatní sa smernica. V taktom prípade
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok, ak nie, tak či jej môže priznať
nepriamy účinok, teda vykladať Zákon eurokonformne. Priamy účinok smernice do úvahy neprichádza.
V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na

úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, skúma, či ho môže
vykladať eurokonformne, t.j. musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa
smernice, musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód,
nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V sporoch
medzi jednotlivcami priamy účinok smernice je vylúčený. Nepriamy účinok nebude možný. pretože by

sa jednalo o výklad práva contra legem. K tvrdeniu o opomenutí synalagmatickej reštitúcie podľa § 457
Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že nejedná sa o vzájomne poskytnuté plnenie, ale ide len
o plnenie zo strany žalobkyne za službu, ktorá neslúžila jej záujmom ale záujmom žalovanej, nakoľko
žalovaná takýmto spôsobom obchádza zákon na získanie čo najväčšieho plnenia od spotrebiteľa, a
preto domáhanie sa synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka je irelevantné.

Žalobkyňazdôraznila,žesúdySRopakovaneoznačilivrámcisporov,ktorýchúčastníkombolažalovaná,
podmienky obsiahnuté v zmluve o zabezpečení splátok úveru za neprijateľné podmienky.

4. Duplika žalovanej. Žalovaná uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. K úrokovej sadzbe
žalovaná uviedla, že v danom prípade tvoril pri istine 1.550,00 eur a dĺžke úverového vzťahu 100

týždňov úrok len 368,45 eur. V prípade komparácie úrokových sadzieb je potrebné hľadieť nielen na
úrokovú sadzbu, ale zaoberať sa tým, ako daný subjekt kvantifikuje úrokovú sadzbu na konkrétny úrok.
Nie je zrejmé, aký súvis má mať odmena zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort s úrokovou sadzbou
podľa zmluvy o úvere. Žalovaná poukázala na rozhodnutia súdov, kde úroková sadzba 29% ročne aj
36% ročne je v súlade s dobrými mravmi. Úrokové sadzby bánk boli 27,50% ročne či 32,50% ročne.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, obvyklosť úrokovej miery
je potrebné určovať najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami.
K splátkam úveru zdôraznila žalovaná oficiálne stanovisko Slovenskej republiky prezentované v rámci
konania pred Súdnym dvorom EÚ pod sp.zn. C-42/15, podľa ktorého relevantné znenie uvedeného
zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky

sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. K zmluvným podmienkam
žalovaná uviedla, že dala priestor na podpis zákazníkov na prvej strane, kde sú tie najpodstatnejšie
zmluvné záležitosti, aby si ich zákazník pri podpisovaní vždy dobre všimol. Aký dôvod by mal akokoľvek
poškodiť zákazníka na to, aby dával podpisovať prvú a nie druhú stranu zmluvy. Napokon k zmluve o
poskytnutí služby Komfort žalovaná zdôraznila, že bez zmluvy o úvere nemá žiaden zmysel, jedná sa o

akcesorický vzťah, čo je pravidlom pri všetkých doplnkových službách. Uvedené nemá žiadny vplyv na
platnosť zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Žalobkyňa nevie uviesť žiadne negatívne rozhodnutie voči
žalovanej, ktoré by bolo právoplatné a ktoré by bolo z obdobia uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere so žalobkyňou a týkalo by sa danej právnej argumentácie žalobkyne.

5. Pojednávania konaného dňa 20.06.2017 sa nezúčastnila žalobkyňa ani jej právny zástupca, obaja
mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 09.06.2017 právny zástupca žalobkyne ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní,
žiadal konať pojednávanie v ich neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania s prihliadnutím k povaheuplatneného nároku a k skutočnosti, že všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie sú obsiahnuté v
písomných podkladoch doložených v spise. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a jej
právneho zástupcu.

6. Advokátska koncipientka právneho zástupcu žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala
na doterajšej právnej argumentácii žalovanej.

7. Súdsavrámcivykonanéhodokazovaniaoboznámilajsobsahomlistínzaloženýchvspise,atonajmä

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi žalovanou a žalobkyňou dňa 08.09.2014, kde
žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 1.550,00 eur, keď boli vyčíslené
celkové náklady podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. vo výške 21,50% ročne a sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom zo sumy úveru predstavujú sumu 368,45 eur
a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 411,29 eur a predstavujú RPMN vo výške 57,17%,
celková čiastka, ktorú podľa § 2 písm. h) označeného zákona je žalobkyňa povinná zaplatiť, je 2.329,74

eur, priemerná hodnota RPMN 18,01 eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť žalovanej dlžnú sumu v 100
týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 23,30 eur a výška
poslednej splátky je 23,04 eur. Úver sa poskytuje na dobu 100 týždňov, termín splatnosti poslednej
splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7 deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy.
Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, splatnosť každej ďalšej

splátky 7 kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti úveru a
dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7 deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy.
Ďalej súd sa oboznámil so zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru
uzavretou podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi žalovanou a žalobkyňou dňa 08.09.2014, kde sa
žalovaná zaviazala, že žalobkyni za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať

službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý
bol jej poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610308370, uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovanou a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene
žalobkyne, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala, že
za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 922,25 eur a zaviazala

sa ju splácať v 100 pravidelných splátkach, a to v 99 týždenných splátkach vo výške 9,22 eur a
poslednú splátku vo výške 9,47 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru k uvedenej zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Ďalej súd sa oboznámil s kartou splátok (záznam o týždenných splátkach
spotrebiteľského úveru a odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru), so zákazníckou kartou, ktorá
obsahuje osobné údaje žalobkyne, účel úveru, údaje o zamestnaní, finančné údaje vrátane dokladov

preukazujúcich tieto údaje. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 27.06.2016
žiadala mimosúdne riešenie veci v zmysle jednoznačného určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a vrátenie poplatku úveru, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaná listom zo
dňa 20.07.2016 reagovala vyjadrením, že dňa 16.06.2015 bola pohľadávka splatená a zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky povinné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., je platná,

uzavretá v súlade s platnou legislatívou. Súd sa oboznámil s oznámením Poštovej banky a.s., kde
vyplynulo, že poskytuje úvery za úrokovú sadzbu 32,50% ročne a s potvrdením OTP banky a.s., kde
vyplynulo, že poskytuje úvery za úrokovú sadzbu 27,50% ročne. Súd sa tiež oboznámil s rozsudkom
Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý súvisí s konaním: Home Credit Slovakia a.s.
proti Kláre Viroovej, s vyjadrením Európskej komisie vo veci sp.zn. C-372/14 súvisiacej s konaním

Zdenek Sobotka proti Provident Financial s.r.o. z 03.12.2014, s informáciou Odboru ochrany finančných
spotrebiteľov NBS zo dňa 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Viroovej.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),

zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), k), l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014:
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).,

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods.2,3,5,6 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“).
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata

prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 1a ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa

predchádzajúcej vety.

Podľa § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 20.07.2016:
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.07.2016, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. V tomto spore uplatňovala žalobkyňa voči žalovanej svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.000,78
eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby pred začatím pojednávania podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 16.03.2007 v časti o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného
obohatenia v nadväznosti na tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalovanou z dôvodu neuvedenia nevyhnutných náležitostí v zmysle § 9 ods.2 zákona č. 129/2010

Z.z. (nesprávne uvedená výška RPMN, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov, poplatkov, neuvedenie
doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácií
a sťažností), ako aj na tvrdenie o nesprávnom a zmätočnom určení výšky poplatkov, o neplatnosti
zmluvy o zabezpečení splátok, úveru, ako aj neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu výšky
dojednanejúrokovejsadzby,spoukazomnavykonanéúhradyzjejstranynaúčetžalovanejbezplatného

právneho titulu, resp. bez právneho dôvodu.

10. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 08.09.2014 medzi žalovanou ako veriteľkou a žalobkyňou
ako dlžníčkou, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobkyni vo výške 1.550,00

eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej
splátky, od prvej po predposlednú je 23,30 eur a výška poslednej splátky je 23,04 eur. Zmluvné strany
dojednalinasledovnénáležitosti:úrok vovýške21,50%ročne,čozosumyúverupredstavuje368,45eur,
poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 411,29 eur, RPMN 57,17% (celkové náklady), celkováčiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) vo výške 2.329,74 eur. Uvedená
bola priemerná hodnota RPMN vo výške 18,01%, úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov, termín
splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru je 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy.

Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, splatnosť každej ďalšej
splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti
úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd mal
tiež preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o
dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou

dňa 08.09.2014, teda v rovnaký deň ako bol deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni službu, a to prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok
úveru za odplatu vo výške 922,25 eur v týždenných splátkach. V súdnom konaní bolo preukázané a ani
to nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanej na základe týchto
dvoch zmlúv sumu spolu vo výške 3.251,99 eur, čo splnila čiastočne pred lehotou splatnosti a zo strany
žalovanej jej bola poskytnutá „zľava“ vo výške 701,21 eur, t. j. žalobkyňa plnila žalovanej z oboch týchto

zmlúv sumu vo výške 2.550,78 eur. Výška úveru, ako vyplýva z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere predstavovala sumu vo výške 1.550,00 eur, žalobkyňa teda uhradila žalovanej sumu vo výške
rozdielu uvedených súm (2.550,78 eur - 1.550,00 eur = 1.000,78 eur) ako preplatok nad rámec požičanej
sumy peňazí, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne zakladá bezdôvodné obohatenie žalovanej na jej úkor.

11. Súd predbežne posúdil platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne či sú prítomné podstatné
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.09.2014, t.j. ku dňu uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom súd konštatuje, že bola zistená absencia viacerých náležitostí
v zmysle § 9 ods.2 citovaného zákona, na ktorú viaže citovaný zákon v ust. § 11 ods.1 dôsledok
bezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,konkrétnechýbatermínkonečnej

splatnosti úveru, keď splatnosť úveru je uvedená popisným označením: 7. deň stého týždňa po dni
uzavretia zmluvy, pričom v zmluve nie je uvedený konkrétny dátum. Súd má za to, že zákon vyžaduje
údaj obsahujúci konkrétny dátum splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom citovaného ustanovenia
je, aby spotrebiteľ mal informáciu o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ uviedol žalovaný splatnosť úveru takýmto zložitým popisným

spôsobom ako 7. deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy, zo samotného obsahu tejto formulácie
nie je zrejmý dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže sa odvíja jednak odo dňa
uzavretia zmluvy a jednak od vykonania matematickej operácie u spotrebiteľa s nevyhnutnosťou použitia
pomôcok (kalkulačka, kalendár). Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere o presnom
termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve

uviesť týmto spôsobom a nie ponechať jeho výpočet na základe viac či menej zložitej matematickej na
spotrebiteľa. Postup veriteľa nasvedčuje neprehľadnosti znenia zmluvy, čo nepochybne je v neprospech
spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a preto poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona.

12. Nad rámec uvedeného má súd za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj ďalšia
nevyhnutná náležitosť v zmysle § 9 ods.2 písm. l) citovaného zákona - výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve je dojednaná len celková výška mesačnej splátky
vrátane úrokov a poplatkov od prvej po predposlednú 23,30 eur a poslednej 23,04 eur, počet splátok 100

a ich splatnosť: u prvej splátky 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, u každej ďalšej splátky 7.
kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z výšky splátky nemožno zistiť, aká časť splátky
pripadá na istinu, aká časť na úrok, aká časť na poplatok. Citované zákonné ustanovenie je jednoznačné
a zrozumiteľné a nemožno ho považovať za dodržané len uvedením celkovej výšky splátky, hoci z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška dojednanej úrokovej sadzby a poplatku. Cieľom zákonodarcu bolo

umožniť spotrebiteľovi disponovať s informáciou, ako bude s jeho úhradou splátky naložené, t.j. akú časť
platí na účel vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a akú časť na odplatu dodávateľa (úroky,
poplatky), ktorý pri uzatváraní zmluvy o tomto vedomosť mal. Zákon stanovuje požiadavku uvedenia
tohto údaja ako nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme predchádzania
svojvoľného a nekontrolovateľného priraďovania splátok spotrebiteľa veriteľom na úhradu istiny, resp.

úhradu odplaty dodávateľa (úrokov a poplatkov), čo nepochybne má vplyv na schopnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah jeho záväzku. Aj v nadväznosti na absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nastupuje sankcia v zmysle § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona, to znamená
poskytnutý úver sa aj z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov.13. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, k uvedenému súd poznamenáva, že hoci článok 10

ods.2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s
článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave, tento rozsudok nie je podľa názoru súdu spôsobilý zmeniť doterajšiu
rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z požiadaviek zákona
č. 258/2001 Z.z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v zjavnom rozpore
- uvedená smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade konfliktu smernice a vnútroštátneho zákona členského

štátu je povinnosťou súdu skúmať, či možno smernici priznať priamy účinok a teda či možno nahradiť
ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu ustanovením smernice. V prípadoch, kedy má byť
smernica použitá proti jednotlivcovi, však neprichádza do úvahy, aby smernica sama o sebe založila
jednotlivcovi povinnosť. Keďže v tomto prípade jedná sa o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
týkajúci sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, tento spor jednoznačne možno

kvalifikovať ako spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné, aby súd priznal smernici priamy účinok.
Následne súd skúmal, či smernici možno priznať aspoň nepriamy účinok a teda či citované ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch možno vykladať eurokonformne. V takom prípade súdy sú povinné
vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, ale
je obmedzený rozsahom a medzami, t.j. musí ísť o výklad v najväčšej možnej miere v zmysle znenia

a účelu smernice, o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód a
napokon nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V
danom prípade nepochybne by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
našich najvyšších súdnych autorít sa toto ustanovenie vykladá tak, že sa vyžaduje členenie výšky, počtu
atermínovsplátoknasplátkyistiny,úrokovapoplatkov.Tedavdanomprípadenemožnopriznaťsmernici

nepriamy účinok, nemožno toto ustanovenie zákona vykladať eurokonformne. Preto túto argumentáciu
žalovaného súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

14. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne, keďže doplnková služba týkajúca sa spotrebiteľského úveru - zabezpečenie splátok úveru

na základe zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 08.09.2014,
konkrétne odplata za ňu má byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátaná do RPMN, čo sa v tomto
prípade nestalo. Je nepochybné, že skutočná výška RPMN je vyššia, ako je výška uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a to niekoľkonásobne, čím spotrebiteľ bol uvedený do omylu dodávateľom, keď
úver sa javil výhodnejší, ako v skutočnosti bol, čo malo reálny dopad na jeho správanie. Súd poukazuje

na znenie ust. § 2 písm. g) citovaného zákona, je daná definícia celkových nákladov spotrebiteľa
spojenýchsospotrebiteľskýmúveromaokreminýchpatriatamajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je individuálne dojednaná, je vyhotovená na

formulári, kde boli vpísané len osobné údaje žalobkyne, číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výška
odmeny za poskytnutú doplnkovú službu. Táto zmluva súvisí nepochybne s uzavretou zmluvou o
spotrebiteľskom úvere (obsahuje odkaz na presné číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsahom
zmluvy je konkrétna úprava spôsobu prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok tohto
spotrebiteľského úveru). Ide o zmluvu akcesorického charakteru vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom

úvere. Z hľadiska obsahu záväzku súd je toho názoru, že táto služba neslúži záujmom spotrebiteľa,
ale záujmom dodávateľa. Prakticky ide o inkasovanie splátok, čo je nepochybne prioritným cieľom
dodávateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom; odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Obsahom dojednania medzi žalobkyňou a žalovanou o
predmetnejdoplnkovejslužbejesnahazostranyžalovanejúmyselnezískaťodžalobkynevyššieplnenie
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ako mu zo zákona vyplýva a tým zákon obchádzať.Súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre záver, že táto zmluva slúži záujmom spotrebiteľa. Odôvodnenie
žalovanej, že táto zmluva bola pre žalobkyňu výhodná, nakoľko mohla sa rozhodnúť splácať dlžnú
sumu vkladom alebo prevodom na bankový účet žalovaného, je nepresvedčivé a výhoda spotrebiteľa

v tomto prípade je len iluzórna, absolútne neadekvátna výške dojednanej odplaty. Naopak výhoda
je daná u žalovanej, keďže žalobkyňa v rámci tejto služby zaplatila žalovanej za doplnkovú službu
sumu 922,25. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku a je preto neplatná s poukazom na ust. § 53 ods.5 Občianskeho
zákonníka a zároveň úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.1 v

spojení s § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN,
teda jej absencie, nakoľko poplatok za túto doplnkovú službu týkajúcu sa spotrebiteľského úveru nebol
zohľadnený pri výpočte RPMN. Súd zdôrazňuje, že zmluva o poskytnutí doplnkovej služby, rovnako ako
aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú formulárové zmluvy, ktorých obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla,
nemožno ich považovať za individuálne dojednané. V tejto súvislosti je relevantná aj skutočnosť výšky
odmeny za výber splátok, ktorá predstavuje 59,50% poskytnutého úveru presahujúc tak celkové náklady

spotrebiteľa, ako boli vyčíslené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (dohodnutý úrok spolu s poplatkom za
garantovanú službu). Je zrejmé, že takúto doplnkovú službu si žalobkyňa sama nevymienila a bola jej
nanútená žalovanou s účelom skryť tak skutočnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
a to bez ohľadu na označenie doplnkovej služby v názve ako „dobrovoľnej“, čo samo o sebe vyvoláva
pochybnosti o jej „dobrovoľnosti“.

15. Rovnako tiež súd je toho názoru, že poplatok za garantovanú službu obsiahnutý v zmluve o
spotrebiteľskom úvere vo výške 411,29 eur, čo nepredstavuje 26,53% z poskytnutého spotrebiteľského
úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka je to
dojednanie neplatné, keďže rovnako neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom dodávateľa. Z hľadiska

obsahu tejto garantovanej služby jedná sa o bežné administratívne činnosti poskytované dodávateľmi
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v súvislosti s touto podnikateľskou činnosťou a pokiaľ by aj súd
ustálil, že v prípade vyvolania týchto činností omeškaním spotrebiteľa so splácaním spotrebiteľského
úveru tieto činnosti je prípustné spoplatniť, výška poplatku býva štandardne stanovená v prehľadných
cenníkoch, osobitne za každý konkrétny úkon a v primeranej výške zodpovedajúcej povahe toho

ktorého úkonu, resp. činnosti. Naviac súd poukazuje, že dojednanie týkajúce sa špecifikácie poplatku za
garantovanú službu (len z názvu poplatku sa nedá usúdiť, o aký poplatok ide) sa nenachádza v zmluve,
ale v zmluvných podmienkach, ktoré nie sú žalobkyňou podpísané. Súd konštatuje, že vzhľadom na
povahu tohto dojednania, ktoré je nevyhnutným dojednaním, bolo potrebné zahrnúť ho do zmluvy, keďže
zmluvné podmienky z technického hľadiska len bližšie vysvetľujú nevyhnutné dojednania zmluvy, teda

nie je splnená požiadavka písomnej formy na dojednanie o tomto poplatku, preto úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) označeného zákona.

16. V kontexte vyššie uvedeného z hľadiska výšky odplaty za spotrebiteľský úver namietanej žalobkyňou
súd konštatuje, že v prípade zahrnutia odmeny za doplnkovú službu do celkových nákladov spotrebiteľa

odplata je v rozpore s ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná v celom rozsahu, keďže dojednanie
o výške odplaty nemožno oddeliť od jej obsahu.

17. Žalobkyňa tiež namietala absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2

písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. Klauzula týkajúca sa náležitosti adresy veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, sa nenachádza v zmluve, ale v zmluvných podmienkach,
ktoré nie sú žalobkyňou podpísané. Súd konštatuje, že vzhľadom na povahu tohto dojednania, ktoré je
nevyhnutným dojednaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo potrebné zahrnúť ho do zmluvy, keďže
zmluvné podmienky z technického hľadiska len bližšie vysvetľujú nevyhnutné dojednania zmluvy, teda

nie je splnená požiadavka písomnej formy na dojednanie tejto náležitosti, preto úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) označeného zákona.

18. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že preplatok vo výške 1.000,78 eur ako rozdiel sumy,
ktorú žalobkyňa plnila na predmetný spotrebiteľský úver vo výške 2.550,78 eur a poskytnutej sumy

úveru vo výške 1.550,00 eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne s
poukazom na ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, t.j. majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, resp. plnením z neplatného právneho úkonu, keď súd konštatuje splnenie všetkých
zákonných predpokladov pre vydanie bezdôvodného obohatenia - žalovaná zo zákona pri porušeníurčitých povinností nemá nárok na úroky a poplatky spojené s poskytnutým spotrebiteľským úverom.
V prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí doplnkovej služby je síce
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, avšak námietka žalovanej

týkajúca sa opomenutia synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka dôvodná nie
je. V prípade konštatovania neplatnosti zmlúv je síce potrebné vo výroku rozsudku vyjadriť vzájomný
synalagmatický vzťah, t.j. vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná
vrátiť druhej strane, avšak v rámci plnenia doplnkovej služby zo strany žalovanej žiadna peňažná
náhrada neprichádza do úvahy, keďže ide o plnenie, ktoré neslúžilo potrebám spotrebiteľa, ale potrebám

dodávateľa, ako bolo uvedené vyššie.

19. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,78 eur, teda vyhovel žalobe jednak v časti uplatnenej istiny,
ako aj v časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,78
eur od 20.07.2016, t.j. odo dňa vyhotovenia odpovede žalovanou na predsporovú výzvu, kedy žalovaná

najneskôr vedela o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobkyne a mala možnosť ho na účet žalobkyne
zaplatiť, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka, §
517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V nadväznosti na späťvzatie
žaloby v časti o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania z tejto sumy
vo výške 5% ročne počnúc dňom 20.07.2016 do zaplatenia súd s poukazom na ust. § 145 ods.2 CSP

konanie v tejto časti zastavil v rozhodnutí vo veci samej, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby vyjadrila
svoj súhlas, tento však ani nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo skôr, než
sa začalo pojednávanie (§ 146 ods.2 CSP).

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP

a priznal žalobkyni voči žalovanej v časti konania o zaplatenie sumy 1.000,78 eur s príslušenstvom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko v tejto časti konania bola žalobkyňa úspešná
v rozsahu 100%.

21. V časti konania o zaplatenie sumy 701,21 eur s príslušenstvom súd priznal žalovanej voči žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na ust. § 256 ods.1 CSP, nakoľko žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania v uvedenej časti, keďže vzala späť svoju žalobu v tejto časti bez
uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.