Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/493/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204791
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116204791.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XX/XX, P., proti žalovanému: S. D. N. S., št. príslušník B., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/XX, P., o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 22C/65/2016-29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd v časti zastavenia konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď žalobkyňa, domáhajúca sa zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu, že jeho ďalšie trvanie odporuje dobrým
mravom, zobrala žalobu späť pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaním vo veci.
Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd právne odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP, majúc za to, že

žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že žalobu vzala späť, preto jej súd uložil povinnosť
nahradiťžalovanémutrovykonaniavrozsahu100%stým,ževzmysle§262ods.2Civilnéhosporového
poriadku o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením súdny
úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa majúc

za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
jej uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Uviedla, že trvá na tom, že jej
žaloba bola v plnom rozsahu dôvodná, avšak rodinná situácia sa skomplikovala a žalobkyňa si nemohla
dovoliť pred súdom osobne konfrontovať manžela, keďže sa obávala dopadu celého problému na jej
rodinu. Dôvodila, že žije s dvomi deťmi u svojich rodičov a jej situácia je dosť zúfalá, preto po veľmi
dlhom zvažovaní bola nútená žalobu stiahnuť, aby chránila pred stresom svoju rodinu - deti a rodičov.

Dôvodnosť podanej žaloby podľa nej preukazujú dôkazy o manželových dlhoch v P., a.s. a o dlhu na
poistnom vo E.. Uviedla tiež, že manžel často cestuje do domovskej krajiny B., ktorá je neustále vo
vojnovom stave a hrozí tak reálne nebezpečenstvo úmrtia, či dlhšieho pobytu manžela v B., čím dlhy
zostanú žalobkyni ako manželke, ktorá je ešte na materskej dovolenke s celkovým príjmom 250,24
eur mesačne, takže jej obavy majú opodstatnenie. Napokon poukázala na to, že od trov konania bola
oslobodená Okresným súdom Trnava a jej situácia sa odvtedy nezmenila. Navrhla preto, aby jej odvolací

súd povinnosť platiť trovy konania neukladal.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania

manželstva, v ktorom žalobkyňa po začatí konania pred začatím predbežného prejednania sporu alebo
pojednávania vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Ako dôvod uviedla skomplikovanie rodinnej
situácie a nevhodného času na riešenie daného problému. Súd prvej inštancie preto podľa § 145 ods. 1
CSP konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, majúc za to, že nakoľko
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, má žalovaný voči nej nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, t.j. 100%.

6. Podané odvolanie žalobkyne smeruje proti výroku o trovách konania, keď žalobkyňa je toho názoru
(posudzujúc podľa obsahu odvolania), že súd jej nemal túto povinnosť uložiť, pretože tu boli dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že ňou podaná žaloba bola dôvodná ale musela žalobu
vziať späť z dôvodov komplikovanej rodinnej situácie. Navyše bola okresným súdom oslobodená od

trov konania.

7. Odvolací súd sa však s názorom odvolateľky nestotožnil.

8. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Predovšetkým odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd ju oslobodil od trov konania uvádza, že
je síce pravda, že žalobkyni bolo v tomto konaní uznesením č.k. 22C/65/2016-18 zo dňa 04.05.2016

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, avšak toto sa vzťahuje výlučne na
povinnosť platiť súdne poplatky a zálohy na trovy konania ( viď § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase vydania označeného uznesenia). Pre použitie ustanovení o náhrade trov
konania podľa úspešnosti v spore, resp. zásady zavinenia vzniknutých trov ( § 255 a 256 CSP) však
nemá vplyv skutočnosť, že strana, ktorá má platiť náhradu trov konania, bola sama oslobodená od

súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci, alebo to, ktorá zo
strán procesne zavinila zastavenie konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10.
2010, sp. zn. 2 Obo 89/2010). Nesprávne si teda odvolateľka vykladá priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, pretože tu nejde o oslobodenie od platenia trov konania, ako sa mylne žalobkyňa domnieva.
Pokiaľ bola oslobodená od súdnych poplatkov, v danom prípade to znamená, že nebola povinná zaplatiť

súdny poplatok z podaného návrhu, oslobodenie sa však nijako nevzťahuje na jej povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania, ak ona sama zastavenie konania zavinila a ak mu nejaké vznikli. Trovami
konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP).
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada

procesnej zodpovednosti za zavinenie. Náhrada v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje bez
ohľadunameritórnyvýsledoksporu.Ustanovenie§256CSPvychádzavýlučnezprocesnéhoposúdenia
zavinenia strany na zastavení konania a zásadne toto zavinenie pričíta iniciátorovi konania, ktorým je
žalobca,nesúcispravidlavinuakonazastaveníkonaniaprespäťvzatiežaloby,takinazastaveníkonania
z väčšiny iných dôvodov (napr. tiež pre prekážku konania spočívajúcu napr. v nedostatku právomoci

súdu či v existencii prekážky skôr začatého konania o tej istej veci alebo veci už právoplatne rozsúdenej).
Hoci od 01.07.2016 nebolo do CSP prebraté dovtedajšie ust. § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p., naďalej
platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je to žalovaný,
kto je povinný nahradiť trovy konania, pretože on zavinil zastavenie konania. Ide spravidla o prípady,kedy po podaní žaloby žalovaný pred rozhodnutím súdu splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal. O
uvedený prípad však v preskúmavanej veci nejde. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie BSM za trvania
manželstva a následne žalobu vzala späť z dôvodu „skomplikovania rodinnej situácie a následne z

nevhodnéhočasunariešeniedanéhoproblému“.Vdanomprípadezničohonemožnouzavrieť,žesapre
správanie žalovaného vzala späť žaloba podaná dôvodne a preto nie je možné považovať žalovaného
za stranu nesúcu zodpovednosť za zastavenie konania.

13. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu nebolo tu namieste aplikovanie § 257 CSP, pretože neboli

splnené podmienky na jeho aplikáciu, ktorými súd dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.

14. V posudzovanej veci samotný charakter sporu nemôže predstavovať výnimočný prípad pre aplikáciu
ust. § 257 CSP, v danom prípade žalobkyňa len využila možnosť podať návrh na zrušenie BSM za
trvania manželstva majúc za to, že ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom, pričom okrem iného
ako dôvody uvádzala márnotratnosť manžela, neschopnosť zotrvať v zamestnaní, vytváranie dlhov,
plánovaná návšteva B., ktorá je vo vojnovom stave. Nakoľko súd sa z dôvodu späťvzatia návrhu meritom

veci nezaoberal, dôvodnosť podania návrhu preukázaná nebola. Predmetné konanie treba považovať
za sporové konanie s tým, že ak sú naplnené a zároveň preukázané zákonom stanovené predpoklady
podľa § 148 ods. 2 OZ, súd rozhodne o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
ich manželstva, pričom aj v tomto spore platí zásada kontradiktórnosti a prejednacia zásada a súd po
vyhodnotení, či žalobca uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno návrhu buď vyhovie alebo nevyhovie,

čiže vzhľadom na výsledok sporu je preto namieste aplikácia ust. § 255 CSP, vyjadrujúceho zásadu
zodpovednosti za výsledok konania. Okrem dôvodnosti podanej žaloby (ktorá však preukázaná nebola),
argumentovala odvolateľka aj svojimi majetkovými pomermi, žije s dvomi deťmi u svojich rodičov a je
ešte na materskej dovolenke. Odvolací súd nevidel ani na základe týchto tvrdení žalobkyne dôvod na
aplikáciu ust. § 257 CSP. Jedným z rozhodujúcich kritérií je totiž to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo

ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Hoci žalobkyňa
bola oslobodená od súdnych poplatkov a podľa jej vyjadrenia odvtedy u nej k žiadnej zmene nedošlo,
odvolací súd mal za to, že uloženie jej povinnosti zaplatiť trovy konania žalovanému nepredstavuje v
tomto prípade voči žalobkyni neprimeranú tvrdosť, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, súdny poplatok
sa v tomto prípade z dôvodu späťvzatia návrhu neplatí a z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, že by

žalovanému v súvislosti s týmto konaním vôbec nejaké trovy konania vznikli, keď v konaní nebol
zastúpený právnym zástupcom a k žalobe sa písomne nevyjadril, takže ak by aj prípadne dodatočne
preukázal odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vzniknuté v súvislosti s týmto konaním, zrejme by
išlo o výdavky zanedbateľné, ktoré nemôžu ohroziť existenciu žalobkyne a jej rodiny.

15. Vedený týmito úvahami a pri nedostatku dôvodov hodných osobitného zreteľa, posúdil odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako správne, keďže to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že
konanie sa muselo zastaviť a vznikla jej preto povinnosť nahradiť prípadné trovy konania žalovaného
vo výške 100%, ak si ich tento uplatní. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalobkyne ako
neopodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).