Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117215437
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117215437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. Y.,
nar. X.X.XXXX, a C. Y., nar. X.X.XXXX, obe deti bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti otca Ing. G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/
XX, G. X, Česká republika, a matky doc. RNDr. C. Y., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, P.,
právne zastúpenej JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 18. septembra 2017, č.k. 37P/16/2017-72, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi
m e n í tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stretávať každý párny týždeň v sobotu v čase od 8.30
hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 8.30 hod. do 17.00 hod. a to za prítomnosti matky tak, že si
maloleté deti v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich na rovnakom
mieste matke odovzdá.

II. Rodičia sú povinní nemožnosť uskutočnenia styku vopred si oznámiť najneskôr 24 hodín pred jeho

realizáciou.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude mať právo zastupovať ich a spravovať ich majetok, otca zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou
od 15.6.2017, ktoré výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.6.2017 do 18.9.2017 u každého z detí vo

výške 700 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur na maloletého G. a 100
eur na maloletého C. spolu s bežným výživným a to pod stratou výhody splátok a zároveň upravil styk
otca s maloletými každý párny týždeň v sobotu v čase od 08.30 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od
08.30 do 17.00 hod. a to za prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods.

4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, vecne dôvodil, že maloletí G.
a C. majú 6 rokov, bývajú u matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu. Matka žiadala
zveriť deti do jej osobnej starostlivosti, s čím otec súhlasil a súd v tomto zmysle aj rozhodol. Zároveň súd
rozhodol, že právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok má matka z praktických dôvodov,keďže otec žije v zahraničí (v mieste svojho trvalého pobytu sa nezdržiava, má iba prechodný pobyt),
s deťmi neudržiava po dobu cca. tri roky žiadny kontakt. Matka ďalej navrhla zaviazať otca platením
výživného po 200,- eur mesačne na každé z detí, keď matka je zamestnaná s príjmom priemerne 1.293,-

eur mesačne a poberá rodinné prídavky 47,04 eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti matka nemá,
otecmájednuďalšiuvyživovaciupovinnosť.Maloletínavštevujúmaterskúškoluvmiestebydliskaamajú
bežné výdavky. Otec sa na pojednávanie nedostavil, jeho príjmy ani výdavky neboli zistené, vyslovil však
súhlassplatenímvýživnéhovovýške5.000,-Kčnakaždézmaloletýchdetí,čopredstavujesumu191,64
eur (prepočítané podľa kurzu platného ku dňu 18.9.2017), takže súd vyhovel matke požadujúcej výživné

vo výške 200,00 eur na každé z maloletých detí, na ktorej sa približne rodičia zhodli a nepovažoval za
potrebné vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie, keď uvedené výživné považoval za primerané
potrebám maloletých a možnostiam rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil od 15.6.2017, t.j.
odo dňa podania návrhu na súd a vzniknutý nedoplatok na obe deti po 700,- eur za obdobie od 15.6.2017
do 18.9.2017 (keď podľa tvrdenia matky v tomto období neprispel otec z titulu výživného matke žiadnou
sumou), povolil súd splácať otcovi v splátkach po 100,- eur mesačne na každé z maloletých detí spolu

s bežným výživným.

3. V rámci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým otec žiadal, aby súd upravil jeho styk
s maloletými a to každý druhý týždeň počas celého víkendu a polovicu zo všetkých prázdnin, s čím
matka nesúhlasila, poukazujúc na skutočnosť že od septembra 2014 otec deti nevidel, príležitostne sa

kontaktujú prostredníctvom skypu (pri sviatkoch), bežne otec s deťmi nekomunikuje. Uviedla, že nechce
brániť v styku otca s deťmi, avšak nesúhlasí s tým, aby si ich brával na víkendy resp. na prázdniny,
nakoľko deti ho nepoznajú, dlhodobo sa s ním nestýkali, matka nevie aké podmienky pre pobyt detí
má otec. Súhlasila s tým, aby sa deti s otcom stýkali za jej prítomnosti. Kolízny opatrovník maloletých
detí odporučil súdu styk otca s deťmi neupraviť s poukazom na to, že deti sa s otcom stýkajú výlučne

prostredníctvom skypu, a to v asi trojmesačných intervaloch, kontakt medzi nimi bol teda narušený a
nie sú známe podmienky, v ktorých by otec s deťmi styk realizoval. Po vykonanom dokazovaní súd
upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň v sobotu v čase od 8,30 hod. do 19,00
hod., a v nedeľu v čase od 8,30 hod. do 17,00 hod., čo súd považoval za dostatočne rozsiahlu dobu
styku. Stretávanie s prespávaním u otca neupravil z dôvodov uvádzaných matkou a keďže deti otca

osobne takmer nepoznajú, určil styk otca s deťmi za prítomnosti matky s tým, že pokiaľ bude stretávanie
fungovať bezproblémovo, nie je vylúčená iná dohoda rodičov, resp. otec môže podať návrh na zmenu
úpravy na súd.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku v časti styku otca s maloletými podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý
s úpravou styku určenou súdom nesúhlasil a uviedol, že v P. nevlastní žiadny byt, aby s deťmi mohol
sobotu v čase od 08.30 hod. do 19.00 hod. a nedeľu v čase od 08.30 do 17.00 hod. stráviť a nevie si

predstaviť, že by s maloletými trávil čas vonku aj v zime. Dal súdu do pozornosti, že bude cestovať 8
hodín z G. do P., kde si bude musieť zaplatiť každých 14 dní hotel. Poukázal na to, že pred necelými 3
rokmi odcestoval do G. riešiť osobné záležitosti, súdne konanie, ktoré sa tiahlo až do mája 2017, a preto
sa s deťmi vídal iba cez skype, pričom v tejto dobe mal súdne zablokované účty. Uviedol, že svojich
synov zbožňuje a je presvedčený, že je to obojstranné. Matka maloletých bola o jeho záležitosti počas

celého obdobia informovaná, komunikácia medzi rodičmi sa však nevyvíjala optimálne a napokon matka
otcovi oznámila formou sms, že mu dá vedieť, kde sa s deťmi nachádza a tam ich bude môcť vidieť.
Môže sa teda stať, že matka pôjde k svojim rodičom do J., kam by otec musel cestovať ďalšie 4 hodiny
navyše. Žiadal preto, aby odvolací súd prehodnotil jeho styk s deťmi a dovolil mu stráviť s deťmi každý
párny víkend 2 dni v celosti a hlavne, aby presne zadefinoval podmienky styku.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pôvodne navrhovala styk otca s maloletými
neupraviť a až na pojednávaní dňa 18.9.2017 v snahe nebrániť otcovi v styku s maloletými, napokon
súhlasila s úpravou styku, nie však tak, aby si otec mohol brávať deti na víkendy resp. prázdniny, nakoľko
deti ho vôbec nepoznajú a dlhodobo sa s ním nestýkali, navyše matka nemá vedomosť aké podmienky

pre pobyt by deti u otca mali. Preto súhlasila s ich stretávaním za jej prítomnosti. Matka poukázala
na to, že aj procesný opatrovník doporučil neupraviť styk otca s maloletými neupraviť, nakoľko spolu
komunikujú len prostredníctvom skypu a to asi v trojmesačných intervaloch a ten istý názor zdieľa aj
matka. Matka poukázala na situáciu, kedy po doručení napadnutého rozsudku jej poslal otec sms soznámením, že za deťmi príde 21.10.2018 o 08.30 hod. pred vchod bytu, v ktorom deti bývajú a následne
deň pred plánovaných stretnutím oznámil, že nepríde. Za takýchto okolností ani matka nevie pripraviť
deti na stretnutie. Aj v minulosti otec nedodržal svoj sľub deti navštíviť, deti boli potom sklamané a matku

označovali za klamárku. Opakované nedodržiavanie sľubov zo strany otca deti traumatizuje, pričom z
konania otca je jednoznačné, že nebude styk dodržiavať ani v zmysle výroku odvolaním napadnutého
rozsudku. Z odvolania je podľa matky zrejmé, že otcovi je na obtiaž raz za dva týždne cestovať z G.
do P. a platiť jednu noc v hoteli, pričom otec si zároveň rozporuje, keďže pokiaľ požaduje každý druhý
týždeň stretnutie s deťmi bez prítomnosti matky od soboty do nedele, už neuvádza, že aj v takom prípade

by musel z G. do P. cestovať a musel by platiť hotel nielen sebe ale aj maloletým. Matka má vážne
obavy, že pokiaľ otec bude neustále svojou neserióznosťou deti sklamávať a frustrovať, môže to viesť
aj k narušeniu dôvery maloletých detí k matke samotnej. Matka nesúhlasí s úpravou stretávaní bez jej
prítomnosti, naopak, presvedčila sa o tom, že je nutné styk otca s deťmi neupraviť a ponechať ho na
dohode rodičov, keďže nikdy otcovi v styku s deťmi nebránila. Preto napriek tomu, že odvolanie proti
rozsudku sama nepodala, matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že

styk otca s deťmi sa neupravuje.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaniu otca
nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že jeho styk s maloletými
neupraví a styk otca s deťmi by sa tak realizoval po dohode rodičov. Uviedol, že osobný kontakt otca

s maloletými sa uskutočnil naposledy v roku 2014, otec s deťmi komunikoval výlučne prostredníctvom
skypu a to nepravidelne, preto možno predpokladať, že otcom navrhovaný osobný kontakt s deťmi počas
celého víkendu, bez prítomnosti matky po viac ako troch rokoch, by mohol deťom spôsobiť traumu,
nakoľko otca už osobne nepoznajú a takisto otec nepozná potreby detí, ich stravovacie návyky a režim.
Súčasne z odvolania otca detí nie je dostatočne zrejmé, kde by sa chcel s deťmi stretávať a spoločne

s nimi tráviť čas.

8. Otec v odvolacej replike poukázal na to, že s vyjadrením kolízneho opatrovníka nesúhlasí a nechápe,
ako si to úrad predstavuje. Podal odvolanie práve z dôvodu, aby jeho styk s deťmi bol jasne upravený
a definovaný, pričom v odvolaní opísal stav veci a osvetlil, z akého dôvodu takúto úpravu potrebuje.

Podotkol, že nejde o rodinu sociálne slabšiu, ale obaja rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní, ktorí za život
niečo dokázali. Nie si je istý, či si kolízny opatrovník uvedomuje, že nárok na styk s deťmi je rodičovi
daný zo zákona, pričom jediné, o čo otec žiadal, je jeho úprava a to z dôvodov, ktoré už súdu uviedol.
Maloletí majú iba 6 rokov a čaká ich školská dochádzka ako aj stredná a vysoká škola a určite potrebujú
oboch rodičov, navyše keďže sú to chlapci, rozhodne im matka, hoci by sa akokoľvek snažila, nemôže

nahradiť otca. Otec preto dôrazne žiadal, aby súd jeho styk s maloletými upravil.

9. Matka v odvolacej duplike na svojom predchádzajúcom vyjadrení v celom rozsahu zotrvávala.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po

zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a §
7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok

súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, aj keď vyžaduje zmeny, ktoré sú však iba
technického charakteru ( upresnenie podmienok styku pri zachovaní jeho rozsahu stanoveného súdom
prvej inštancie).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37P/16/2017 je úprava výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými, kde otec
navrhuje úpravu styku v rozsahu každého párneho víkendu s prespávaním detí u otca a matka navrhuje
styk otca s maloletými neupravovať vôbec a ponechať ho na dohodu rodičov, k čomu sa pripája aj kolízny
opatrovník.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam avec i správne právne posúdil a to aj v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými.
Odvolací súd preberá skutočný stav tak, ako bol zistený okresným súdom, stotožňuje sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktorý považuje čo do určeného rozsahu styku za správny a ani s prihliadnutím na

uplatnené odvolacie argumenty otca maloletých, rovnako ako na výhrady matky a kolízneho opatrovníka
vznesené v odvolacom konaní nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žiadnemu z nich.

13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov
medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a
jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie

a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ
možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja
rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov
medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových
vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento

citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri
rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade
posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne,
ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže.
Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na

prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu
záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci.
Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré
skutočnosti, týkajúce sa rodičov. Ide predovšetkým o zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého
dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičovi, ktorý ho nemá vo svojej výchove, denného režimu maloletého

dieťaťa, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne
možnosti. Frekvencia styku potom závisí od záujmu aj potrieb dieťaťa, od jeho časových možností, od
vplyvu akým rodičia pôsobia na dieťa a jeho duševný stav, od ich možností a schopností starať sa o
dieťa tak, aby bol styk s nimi dieťaťu na prospech.

16. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a
rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu
prevážiťnadzáujmomrodiča,pričomposúdenieproporcionalityzostávanavnútroštátnychsúdoch,ktoré
sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. V prejednávanej veci je nepochybne v záujme
maloletých, aby bol zabezpečený ich pravidelný osobný styk s otcom, ktorý žije v Českej republike

a ktorý prejavil záujem na obnovení osobných kontaktov. Maloleté dieťa má podľa zákona právo na
styk s oboma rodičmi, pričom je vylúčené, aby súd, pokiaľ jeden z rodičov úpravu styku výrokom súdu
požaduje, toto odmietol urobiť a styk vôbec neupravil. Toto právo rodičovi vyplýva zo Zákona o rodine.
V zmysle § 25 v spojení s § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností s tým, že ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, pričom sa môžu dohodnúť
aj o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia vo veci, vtedy sa dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom stane súčasťou rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností
alebo v opačnom prípade, teda ak sa nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví stykrodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí. Jediná výnimka z toho platí vtedy, ak rodičia výslovne
úpravu styku žiadajú neupraviť, čo však nie je prípad prejednávanej veci, pretože v tomto prípade otec
výslovne úpravu styku požaduje. Pokiaľ teda otec žiadal, aby jeho styk s maloletými deťmi bol upravený

súdom a k dohode rodičov nedošlo, súd mal povinnosť tak urobiť bez ohľadu na to, či s tým matka
alebo kolízny opatrovník maloletých súhlasí alebo nesúhlasí. Odvolací súd preto k požiadavke matky
a kolízneho opatrovníka o ponechanie styku otca s maloletými bez súdnej úpravy uvádza, že z vyššie
uvedeného dôvodu im nebolo možné vyhovieť. Iná situácia by nastala eventuálne vtedy, ak by tu bol
zistený dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, kedy je v záujme maloletého dieťa

možné výslovne výrokom súdu zakázať styk maloletého s rodičom, o taký prípad tu však nejde, keďže
rodičovská spôsobilosť otca tu nebola nijako spochybnená a potrebu zákazu styku v konaní ani nikto
netvrdil. Preto treba dať za pravdu odvolateľovi, že na úpravu styku s deťmi formou súdneho rozhodnutia
má zákonný nárok.
17. Odvolací súd potom z obsahu spisu zistil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti,
maloletí synovia G. a C. sú zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená deti zastupovať

a spravovať ich majetok a otec je zaviazaný platením výživného na každé dieťa po 200 eur mesačne
(v týchto častiach nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, pretože nebol napadnutý
odvolaním žiadneho z účastníkov konania). V konaní bolo zistené, že od r. 2014, kedy sa otec
odsťahoval do Českej republiky, sa s deťmi osobne prakticky nestýkal, kontaktoval ich sporadicky iba
prostredníctvom skypu, z čoho možno uzavrieť, že deti síce otca poznajú a citové väzby medzi nimi

nepochybne existujú ( aj s ohľadom na obdobie predchádzajúceho spolužitia celej rodiny) avšak otec
už aktuálne potreby detí nepozná, nakoľko v septembri 2014, kedy od nich odišiel, boli obaja chlapci
vo veku troch rokov a v súčasnosti majú bezmála 7 rokov, deti medzičasom vyrástli, takže ich potreby,
povahy a záujmy sa odvtedy výrazne zmenili. Z pohľadu maloletých je otec v súčasnosti osobou, ktorú
nevideli prakticky polovicu svojho života, počas ktorého obdobia najbližšou osobou, v ktorej nachádzajú

istotu a ktorá ich potreby dokonale pozná, je ich matka. Pokiaľ teda súd prvej inštancie upravil styk
otca s maloletými za prítomnosti matky, rozhodol správne, pretože takáto úprava zohľadňuje stupeň
súčasného vzťahu otca s deťmi a nepochybne aktuálne zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých a to
minimálne po dobu najbližších mesiacov, resp. týždňov v závislosti od skutočne realizovaných stretnutí
a ich priebehu s tým, že následne, keď si deti na otca opätovne zvyknú a otec spozná ich potreby, bude

celkom prirodzené uvažovať o ich stretávaní bez prítomnosti matky. Vzhľadom na prítomnosť matky je
potomťažkopredstaviteľnéprespávaniemaloletýchuotcapočasvíkendov,keďžerodičiaužakopartneri
nežijú a nie je namieste žiadať matku, aby v prítomnosti bývalého partnera prespávala ( či už cez víkendy
alebo počas prázdnin) a to navyše na miestach, ktoré vopred ani nepozná, pretože otec žije v G. a za
účelom styku s deťmi v mieste ich bydliska zrejme bude musieť hľadať provizórne riešenia. Tento stav

je však dôsledkom jeho vlastného rozhodnutia odsťahovať sa do G. a prerušiť osobné kontakty s deťmi,
hoci si musel byť vedomý negatívneho dopadu svojho konania na jeho citové väzby s maloletými. Preto
ak v odvolaní otec poukazoval na dlhé cestovanie za deťmi a nutnosť zabezpečovať si v P. ubytovanie,
takýto argument nemôže obstáť a prevážiť záujmy detí. Rozsah styku určený prvoinštančným súdom
v čase každého druhého víkendu vždy od soboty rána do večera a podobne aj v nedeľu, sa tak javí

aj odvolaciemu súdu ako primeraný okolnostiam konkrétneho prípadu, keď zohľadňuje jednak aktuálne
citové väzby medzi deťmi a otcom, vzdialenosť jeho bydliska od bydliska detí a súčasne potrebu
prítomnosti matky pri ich stretnutiach. Zároveň ide o rozsah v súčasnosti postačujúci na obnovenie ich
prerušených osobných kontaktov s možnosťou jeho rozšírenia ak sa pomery v budúcnosti zmenia.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, bolo by namieste, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancievnapadnutejčastiúpravystyku,avšakbolatupotrebadefinovaťbližšiepodmienkyupraveného
styku tak, aby bol výrok súdu vykonateľný, na čo v odvolaní upozornil aj otec maloletých. Odvolací súd
preto za použitia ustanovenia § 388 CSP napadnutý výrok pozmenil určením miesta, kde si otec bude
maloleté deti preberať a kde ich bude matke odovzdávať a zároveň súd považoval za vhodné uložiť
rodičom povinnosť informovať sa vzájomne vopred, pokiaľ vznikne na ich strane prekážka, pre ktorú

styk nebude možné realizovať, čím sa predíde zbytočným nedorozumeniam.

19. Napokon odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania a to podľa ustanovení § 52 CMP v
spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.