Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609206033
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5609206033.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcovJUDr.AmáliePaulerovejaJUDr.ErikaVargu,vexekučnejvecioprávnenéhoDÔVERAzdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, proti povinnej X. E., nar.
XX.X.XXXX, hlásený pobyt F., o vymoženie 90,32 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená
súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu A., P. X, pod sp. zn.

EX 1769/2009, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 5Er/566/2009-19 zo dňa 20.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.3.2017) exekúciu v súdenej veci zastavil. Vychádzal zo zistení súdneho exekútora, že
povinná nevlastní (hnuteľný ani nehnuteľný) majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku a trovy exekúcie. Povinná nemá zriadené žiadne bankové účty a neúspešná bola aj snaha
o vymoženie pohľadávky zrážkami zo mzdy (u potenciálnych/označených zamestnávateľov nepracuje
už dlhšiu dobu). Okresný súd konštatoval, že nemožno naplniť účel exekúcie, ktorým je uspokojenie

pohľadávky oprávneného v čo najkratšom čase.
2. Zároveň v zmysle § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017)
rozhodol o trovách exekúcie a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť ich súdnemu exekútorovi v
sume 53,87 eur. Jednotlivé súčasti trov exekúcie podrobne špecifikoval; vrátane zdôvodnenia, prečo
neakceptoval niektoré položky uplatňované súdnym exekútorom.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a „zamietnutia podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie“. Namietal, že o
zastavení exekúcie bolo rozhodnuté len na základe podnetu súdneho exekútora; t.j. bez vyjadrenia
oprávneného (okresný súd ho nepožadoval). Oprávnený poukazoval na to, že skutočnosť, že povinná
nemá v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov a nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný
majetok neznamená, že ich nebude mať/vlastniť v budúcnosti. Vzhľadom na dátum narodenia povinnej

(12.4.1975) je predpoklad, že vymáhaná pohľadávka môže byť vymožená v budúcnosti, keďže povinná
je v produktívnom veku a kedykoľvek môže dôjsť k zmene jej majetkových pomerov (zamestná sa, zdedí
majetok, začne poberať dôchodok). Z daného dôvodu považoval odvolateľ rozhodnutie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinnej za predčasné.

4. Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 čiastočne v spojení s § 379 písm. a/ CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. S odkazom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa v súdenej veci exekučné konanie dokončí
podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Dotknuté zákonné ustanovenia (Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 alebo iného právneho predpisu) nepodmieňujú zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného (v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.3.2017) predchádzajúcim súhlasom oprávneného. Rovnako sa ani nevyžaduje akékoľvek jeho
vyjadrenie, resp. stanovisko k podnetu súdneho exekútora pred rozhodnutím exekučného súdu.
7. Bez ohľadu na uvedené, pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie
bez jeho vyjadrenia, iba na základe podnetu súdneho exekútora, mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam
súdneho exekútora v rámci odvolania. Konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden
celok, čiže v konečnom dôsledku bola zachovaná možnosť oprávneného ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Je však potrebné zdôrazniť, že oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom zistenia súdneho exekútora
nerozporoval a ani nenamietal, že by zo strany súdneho exekútora malo byť vykonané nejaké ďalšie
šetrenie; eventuálne, že niektoré zisťovanie bolo nedostatočné (a v čom konkrétne).

8. Neobstojí ani odvolateľov argument o možnom nadobudnutí majetku či získaní príjmu povinnou v

budúcnosti s poukazom na to, že sa povinná je fyzickou osobou v produktívnom veku. Predmetná
úvaha oprávneného je totiž čisto hypotetická, chýba jej akýkoľvek relevantne verifikovateľný reálny
základ. Inými slovami, oprávnený nevymedzil žiadne konkrétne okolnosti (neuviedol, že by sa povinná
medzičasom zamestnala u konkrétneho zamestnávateľa, prípadne zdedila nejaký majetok, v akom
konkrétnom dedičskom konaní a podobne), ktoré by uspokojivo viedli k dôvodnému predpokladu, že

povinná v budúcnosti nadobudne majetok alebo príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku oprávneného.
9. Takou okolnosťou bez ďalšieho nie je (zo všeobecného hľadiska produktívny) vek povinnej. V otázke
potencionality jej budúcich príjmov možno poukázať na to, že exekučné konanie voči povinnej je vedené
od 13.7.2009 (poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 7.9.2009), teda vyše 8 rokov. Po celé toto

obdobie boli splnené teoretické predpoklady vyplývajúce z veku povinnej, ktoré zdôrazňuje oprávnený
v odvolaní, napriek tomu sa nepodarilo vymôcť ani časť jeho pohľadávky. Len na okraj krajský súd
dodáva, že v priebehu exekučného konania došlo k situácii, že povinná nemá evidované štandardné
(riadne) miesto trvalého pobytu (zásielky sú jej doručované spôsobom vlastným pre bezdomovcov -
na adresu Mestského úradu F.). Taktiež táto okolnosť dokresľuje, že pravdepodobnosť dosiahnutia

povinnou exekvovateľného príjmu, či nadobudnutia exekvovateľného majetku je založená na vyložene
hypotetickej úvahe.

10. Z konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky oprávneného boli neopodstatnené a keďže
neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Ako
vecne správny krajský súd vyhodnotil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od zastavujúceho
výroku závislý, výrok o trovách exekúcie. V tejto spojitosti je namieste doplniť (bez ohľadu na súvislosti
ne/prípustnosti odvolania proti tomuto čiastkovému výroku) viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi
odvolacími dôvodmi, pričom oprávnený správnosť výroku o trovách exekúcie vôbec nenamietal.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto
štádiu konania úspešný; naproti tomu povinnej a súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania v súvislosti
odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.