Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Kristína Srnková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 21P/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201157
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318201157.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: S. Z. Š.Á., D.. XX.XX.XXXX, H.. Č.. W. W. H., N. XX, H., v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: O. Š.,
D.. XX.XX.XXXX, H. N. W.. Š. XXXX/X, Z., H.. Č.. N. U. XXXX/XX, Z. a otca: v rodnom liste neuvedený,
o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje nad maloletým dieťaťom S. Z. Š., D.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude
vykonávať v Detskom domove H., N. X.. XX, H..

II. Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona, splatného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova H., N. X.. XX, H., počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 19PPOm/3/2017-34 zo dňa 19.12.2017 súd začal konanie o nariadenie ústavnej

starostlivosti nad maloletým dieťaťom z dôvodu, že uznesením č. k. 19PPOm/3/2017-9 zo dňa
06.07.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne umiestnil maloleté dieťa do
Detského domova H., N. XX, H..

2. Súd v súlade s § 31 Civilného mimosporového poriadku a § 180 Civilného sporového poriadku
vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Matka
maloletého dieťaťa mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou podľa Civilného

sporového poriadku.

3. Súd sa čítaním oboznámil s podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 19PPOm/3/2017
a sp. zn. 19P/3/2018, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj
ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 19PPOm/3/2017-9 zo dňa 06.07.2017 bolo nariadené neodkladné

opatrenie, ktorým súd dočasne umiestnil maloleté dieťa do Detského domova H., N. XX, H.. Rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 19P/3/2018-40 zo dňa 12.03.2018 bola vyslovená osvojiteľnosť maloletého dieťaťa
a matke maloletého dieťaťa bol obmedzený výkon rodičovských práv tak, že nie je oprávnená vykonávať
osobnú starostlivosť o dieťa, zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň súd ustanovil maloletémudieťaťu za opatrovníka Detský domov H., ktorý je oprávnený maloleté dieťaťa zastupovať a spravovať
jeho majetok a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30% sumy
aktuálneho životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred na účet Detského domova H.. Uvedený rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.

5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.3.2018 vyplýva, že maloletá bola dňa 07.07.2017 zverená
do starostlivosti detského domova z dôvodu, že matka ju zanechala v nemocnici. Ešte v ten deň bola
umiestnená do profesionálnej rodiny, kde sa nachádza aj teraz. Matka maloletú od jej umiestnenia

žiadnym spôsobom nekontaktovala v detskom domove. Zdržiava sa na neznámom mieste. Dňa
12.03.2018 bola nad maloletou vyslovená osvojiteľnosť. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Maloletá
sa narodila matke predčasne ako tretie dieťa. Matka počas tehotenstva nenavštevovala prenatálnu
poradňu. Je drogovo závislá na amfetamíne, metamfetamíne a marihuane. Matka niekoľkokrát navštívila
maloletú v nemocnici, ale len na krátku dobu a vždy sa niekam ponáhľala. Maloletá sa ocitla bez záujmu
astarostlivostizostranymatky.Maloletájeveľmidobrédieťa.Bolasledovanávambulanciiprerizikových

novorodencov,zktorejbolavdecembri2017vyradená.Profesionálnirodičiasňounavštívilineurologickú
ambulanciu, kde jej odporučili rehabilitáciu z dôvodu ľahkej motorickej retardácie, preto s ňou chodia
cvičiť. Podľa vyjadrenia psychológa detského domova v profesionálnej rodine pre maloletú vytvárajú
podnetné prostredie, ktoré stimuluje jej vývin vo všetkých oblastiach. Maloletá veľmi dobre prospieva
a napreduje. V profesionálnej rodine je o maloletú veľmi dobre postarané po každej stránke. Matka

sa o maloletú od jej umiestnenia v detskom domove žiadnym spôsobom nezaujíma. O maloletú sa
nezaujímal ani nikto z biologickej rodiny a nikto neprejavil záujem o zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti. Matka maloletej má syna O. F. U., D.. XX.XX.XXXX, ktorý je v starostlivosti svojho
biologického otca. Sporadicky ho navštevuje. Ďalší syn D. C., D.. XX.XX.XXXX je tiež súdom zverený do
osobnej starostlivosti svojho biologického otca. U maloletej nie sú splnené podmienky na jej navrátenie

do rodinného prostredia. Požiadali detský domov o prípravu spisovej dokumentácie maloletej z dôvodu
zaradenia maloletej do zoznamu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť
formou osvojenia. Na základe zistených aktuálnych skutočností navrhujú nariadiť ústavnú starostlivosť
nad maloletou a matku zaviazať na platenie výživného mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa po právoplatnosti rozhodnutia súdu.

6. Zo Záznamu o fyzickom, psychickom a sociálnom vývine dieťaťa z Detského domova H. zo dňa
16.03.2018 vyplýva, že maloletá bola prijatá do detského domova dňa 07.07.2017. V ten istý deň bola
zverená do starostlivosti profesionálnej rodiny, v ktorej sú umiestnené aj ďalšie deti. Adaptovala sa
veľmi dobre, pôsobí spokojným dojmom. Má vytvorené pozitívne vzťahy k profesionálnym rodičom a aj k

ostatným deťom. Matka sa s maloletou nekontaktuje. Výživné na maloletú neplatí. Profesionálni rodičia
vytvárajú pre maloletú podnetné prostredie, ktoré stimuluje jej vývin vo všetkých oblastiach. Maloletá
navštevuje neurologickú ambulanciu kvôli ľahkej motorickej retardácii.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 20.04.2018 uviedol, že od poslednej správy neboli zistené

žiadnenovéskutočnostiohľadommaloletej.Maloletábudetentomesiaczaradenádonáhradnejrodinnej
starostlivosti a budú ju pripravovať na osvojenie. Na základe vykonaného dokazovania trvá na nariadení
ústavnej starostlivosti nad maloletou, nakoľko nie je možný návrat maloletej do biologickej rodiny.
Navrhujú, aby súd zaviazal matku maloletej platením výživného v sume 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR),
náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa
podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v
prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

9. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým
dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti
vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 44 ods. 3 písm. ZR, náhradnou starostlivosťou je:
a)zvereniemaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostiinejfyzickejosobynežrodiča(ďalejlennáhradná
osobná starostlivosť)
b) pestúnska starostlivosť ac) ústavná starostlivosť.

11. Podľa § 44 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí,

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej

starostlivosti.

13. Podľa § 54 ods. 2 ZR, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne
ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo
pestúnskej starostlivosti a
a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti

fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

14. Podľa § 54 ods. 3 ZR, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa
nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 54 ods. 5 ZR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť
zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení

zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným
blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a
citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

16. Podľa § 55 ods. 1 ZR, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát

do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s
príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

17. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej
výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné.

19. Podľa § 81 ods. 2 ZR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží

rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní
vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

20. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaRSR č. 173/2017 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa
s účinnosťou od 1.7.2017 suma 27,32 Eur.

21. Súd v danej veci začal z úradnej povinnosti konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad
maloletým dieťaťom. Náhradnou starostlivosťou sa rozumie náhradná osobná starostlivosť, pestúnska
starostlivosť alebo ústavná starostlivosť. Pred zverením dieťaťa do ústavnej starostlivosti je súd povinný
skúmať, či maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. V danom prípade mal súd za preukázané, že maloleté dieťa sa od 07.07.2017 nachádza

v Detskom domove H., nakoľko matka maloleté dieťa opustila v nemocnici, nekontaktovala maloleté
dieťa a nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Toho času sa nachádza na neznámom mieste. Otca maloleté dieťa nemá zapísaného v rodnom liste.
V rodine maloletého nie je nikto iný, kto by mal záujem a vytvorené podmienky na zabezpečovanie
starostlivosti o maloleté dieťa. Umiestnenie maloletého dieťaťa do Detského domova H. navrhuje tiež
kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa, nakoľko je to v jeho najlepšom záujme. Jedinou možnosťou

bolo nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Súd preto s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v I. vete výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko
takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletého
dieťaťa.

22. Súčasne súd určil, ako má matka prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom pri určení výšky
výživného zo strany matky súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného
opatrenia MPSVaR SR, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery matky, nakoľko
matkamaloletéhodieťaťasanachádzananeznámommieste,jeevidovanáakouchádzačozamestnanie
a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej

výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého
dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Platenie výživného v minimálnej výške navrhla aj kolízna
opatrovníčka. Takto určené výživné je matka povinná poukazovať po právoplatnosti rozsudku na účet
detského domova.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Kolízny opatrovník sa odvolania vzdal, preto by podanie odvolania z jeho strany bolo právne neúčinné.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.