Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710208728
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710208728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXXX, Y., právne zastúpenej JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Egídia
95, Poprad, proti žalovaným: 1./ TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, Čadca,
IČO: 36 664 090, 2./ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/XXXX, X. - Y., Z. republika, 3./ I. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, N. - Y., Z. republika, všetci žalovaní právne zastúpení AK JUDr. Marek
Hric, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného
obohatenia s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad

č.k. 11C/100/2011-352 zo dňa 10.06.2014 a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad č.k.11C/100/2011-373 zo dňa 12.08.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

1) Z r u š u j e rozsudok v časti výroku o zaplatenie náhrady škody a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

2) P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie
žalobkyni sumu 3.053,56 Eur s 8,5 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 13.12.2011 do zaplatenia.

3) P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody zamietol.
Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.053,56 Eur s 8,5%-ným p.a.
úrokom z omeškania od 13.12.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C 100/2011-352 predchádzal rozsudok súdu prvého

stupňa č.k. 11C 100/2011-275 zo dňa 22. marca 2013, kde prvostupňový súd 1. Konanie o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.144,33 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 22.7.2008 do
zaplatenia zastavil. 2). Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody zamietol. 3) Žalovanému bola uložená
povinnosťzaplatiťžalobkynisumu3.053,56eurs8,5%úrokmizomeškaniapd13.12.2011dozaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 4) Žalobu v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému v 1. rade zamietol. 5) Žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému v 2. rade zamietol. 6) vyhlásil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol v rozsahu výroku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie
náhrady škody zamietnutá (2. výrok) a vo výroku, ktorým bola žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiťžalobkyni sumu 3.053,56 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.12.2011 do zaplatenia (3.
výrok) zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 124/2013-235 zo dňa 23.1.2014 a v
rozsahu zrušenia bola vec vrátená na konanie pred prvostupňovým súdom. Tento rozsah predstavuje v

ďalšom predmet konania, v ktorom rozhodoval prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

Napadnutý rozsudok právne odôvodnil podľa ust. § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, 100 ods.
1, § 106 ods. 1, § 107 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z..

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti vo
vzťahu k druhému žalobnému petitu, a to vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade. Vo vzťahu k uplatnenému
nároku na náhradu škody 16.431,- Eur s prísl. vo vzťahu k žalovaným v 1./ - 3./ rade (1. žalobný petit)
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Náhradu škody žalobkyňa uplatnila v rozsahu rozdielu medzi
obvyklou kúpnou cenou za 1-izbový byt s prísl. v lokalite Y. v období apríl/2008 vo výške 800.000,- Sk a

kúpnou cenou vyplývajúcou zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 02.04.2008 uzavretej medzi
žalobkyňou v zastúpení žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 3. rade vo výške
305.000,- Sk. Súd dospel k názoru, že žalovaný v 1./ rade nie je právne legitimovanými účastníkom
konania v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody.

Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2008 žalovaný v 1. rade postúpil okrem iných
za odplatu 2.535.000,- Sk žalovanému v 2/ rade pohľadávku voči synovi žalobkyne J. L. titulom zmluvy
o úvere zo dňa 23.04.2007. Škodu mali žalobcovia v 1./ - 3./ rade podľa žalobkyne spôsobiť pri výkone
záložného práva, keď kúpna cena za predmet záložného práva bola neporovnateľne nižšia ako obvyklá
cena v danej lokalite, v danom čase a danom mieste. Z ustanovenia čl. II. zmluvy o zriadení záložného

práva z 23.04.2007 vyplýva, že dohoda zmluvných strán o tom, že minimálna cena zálohu je 100.000,-
Sk, pričom zmluvné strany vychádzali zo skutočností, že za podmienky štandardného užívania zálohu by
v prípade výkonu záložného práva mal byť záloh minimálne za takúto cenu realizovaný. Výkon zmluvnej
povinnosti bol realizovaný za cenu 305.000,- Sk, čo nie je v rozpore s ustanovením zmluvy o zriadení
záložného práva. Zo správ realitných kancelárii je zrejmé, že obvyklá cena za 1-izbový byt v lokalite Y.

v apríli 2008 bola 800.000 - 1.200.000,- Sk.

Podľa názoru prvostupňového súdu bolo potrebné zohľadniť, že byt bol predávaný s vedomosťou
zmluvných strán o tom, že je obývaný nájomcom a spolužijúcou osobou, ktorá okolnosť má podstatný
vplyv na výšku kúpnej ceny. Je pochopiteľné, že každá fyzická osoba s priemerným intelektom by

zvážila kúpu bytu za daných okolností, keď môže dôvodne očakávať problém pri užívaní bytu, pri
platení úhrad za užívanie bytu i prípadnom ukončení nájomného vzťahu a vyprataní bytu. Za daných
okolností sa kúpna cena 305.000,- Sk súdu javila primeraná. Žalovaný v 2./ rade ako záložný veriteľ
pri predaji zálohu, postupoval s náležitou starostlivosťou. Na strane žalovaných v 2./ a 3./ rade nebol
zistený protiprávny úkon, v dôsledku ktorého by vznikla žalobkyni škoda vo výške 16.431,- eur. Mal za

to, že samotná preukázaná aktívna legitimácia žalobkyne v konaní vychádzajúca zo skutočností, že
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným v 1./ rade zmluvu o zriadení záložného práva a vlastníctvo žalobkyne
k predmetnému bytu, nepostačuje na priznanie nároku žalobkyni.

Súd k inému právnemu názoru o uplatnenom nároku na náhradu škody nedospel ani s poukazom na

dohodnutú výšku kúpnej ceny v kúpnych zmluvách uzavretých medzi: 1) žalovaným v 3./ rade a R. E.
a 2) R. E. a Y. Z. a R. Z.. Nemá vplyv na posúdenie nároku skutočnosť, že neskôr predmetný byt bol
predaný za kúpnu cenu vyššiu ako 305.000,-- Sk. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o náhradu
škody zamietol vo vzťahu k žalovaným v 1/ - 3/ rade.

K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prvostupňový súd dospel k názoru, že
žaloba je čiastočne dôvodná vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, nedôvodná je vo vzťahu k žalovanému
v 1/ rade. Na strane žalovaného v 2/ rade súd zhodnotil, že pri použití výťažku z predaja zálohu došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade na úkor žalobkyne, v rozsahu 3.053,56
Eur. Žalovaný v 2/ rade bol uspokojený z výťažku z predaja zálohu v rozsahu 257.043,01 Sk (8.532,26

Eur), pričom použitie výťažku v rozsahu 3.053,56 Eur považoval za v rozpore s dobrými mravmi a
právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, a to za položky: 1/ poplatok za zosplatnenie 17.350,20
Sk; 2/zmluvné pokuty 2 x 15.000,- Sk spolu 30.000,- Sk; 3/upomienky vo výške 200 - 500,- Sk; 4/úrok z
omeškania 279,41 Sk, 21.282,81 Sk upravený v položke 9. Sadzobníka žalovaného v 1/ rade vo výške0,1%zakaždýdeňomeškaniasúdpovažovalzaneprimeranejeneprimeranevysokýaktorýpoškodzuje
spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že dojednania v čl. 8, 9, 11. 12 Sadzobníka žalovaného
v 1/ rade sú ako neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné. Plnenie prijaté z neplatného právneho úkonu je bezdôvodné obohatenie žalovaného v 2/ rade
na úkor žalobkyne.

Súd ďalej za neoprávnené použitie finančných prostriedkov žalovaným v 2/ rade na úkon žalobkyne
považoval sumu 13.656,- Sk ako trovy právneho zastúpenia, keď žalovaný v 2/ rade nepreukázal
vynaloženie tejto sumy a účelnosť použitia finančných prostriedkov. Taktiež nebolo dôvodný urýchlený
vklad vlastníckeho práva na Správe katastra za správny poplatok 8.000,- Sk, dôvodný bol správny
poplatok 2.000,- Sk, žalovaný v 2/ rade nepreukázal použitie sumy 723,- Sk špecifikovanej ako notárske
poplatky.

Titulom neplatných ustanovení úverovej zmluvy a nepreukázaných výdavkov žalovaného v 2/ rade sa
žalovaný v 2/ rade na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil vo výške 91.991,42,-Sk (3.053,56 Eur).
Uviedol,žesuma91.991,42Skpredstavujesúčetvyššiešpecifikovanýchsúm17.350,20Sk;2x15.000,-
Sk; 200,- Sk; 500,- Sk; 279,- Sk; 21.282,- Sk; 13.656,- Sk; 8.000,- Sk; 723,- Sk. Súd sa nestotožnil s

názorom právneho zástupcu žalobkyne o nedôvodnom použití výťažku na úhradu „úrok 5.181,29 Sk;
14.070,30 Sk“, keď dojednanú výšku úroku 11,90 % p. a. v čl. III. Bod 1 úverovej zmluvy z 23.04.2007
súd považuje za primeranú aj s prihliadnutím na okolnosť, že žalovaný v 1/ rade je nebankový subjekt, u
ktorého je prípustná vyššia úroková miera pri poskytovaných úveroch ako u bánk, ani tá však nesmie byť
neprimeraná.Vprevyšujúcejčastipretonároknazaplateniebezdôvodnéhoobohateniavočižalovanému

v 2/ rade zamietol. Suma, v rozsahu ktorej bol nárok zamietnutý je vo výške 749,71 Eur (22.586,-
Sk), ktorá predstavuje úrok 5.181,29 Sk; 14.070,30 Sk; správny poplatok 2.000,- Sk; rozdiel vo výške
1.334,41 Sk nie je z vykonaného dokazovania účastníkov konania špecifikovaný.

Súd priznal žalobkyni i úrok z omeškania z priznaného nároku, keď žalovaný v 2/ rade sa dostal do

omeškania so zaplatením bezdôvodného obohatenia, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému v 2/ rade, od 13.12.2011, keď až v deň 12.12.2011 žalovaný v 2/ rade bol žalobkyňou
vyzvaný na plnenie. Žalobkyňa nepreukázala výzvu na plnenie prevzatú žalovaným v 2/ rade pred
dňom 12.12.2011, úrok z omeškania preto od 22.07.2008 nemožno priznať. Výška uplatneného úroku
z omeškania je v súlade s citovanou právnou úpravou.

K vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku žalovaných v 1/ - 3/ rade súd konštatoval,
že táto nebola dôvodná, preto na námietku premlčania neprihliadal. Pri oboch uplatnených nárokoch
na náhradu škody i vydanie bezdôvodného obohatenia za rozhodujúci moment pre začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby treba považovať moment doručenia správy o výkone záložného práva z

21.07.2008 žalobkyni, keď týmto momentom sa žalobkyňa dozvedela o škode a výške bezdôvodného
obohatenia a o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá, a ktorý sa na úkor žalobkyne mal bezdôvodne
obohatiť. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaných, že premlčacia doba začala
plynúť, keď bol dokončený výkon záložného práva, a teda, keď sa žalobkyňa dozvedela o kúpnej zmluve
z 02.04.2008. Žalobkyni nebola preukázateľne doručená kúpna zmluva, o jej obsahu sa dozvedela zo

Správy katastra Poprad niekedy v r. 2008. Nebolo správne ani tvrdenie právneho zástupcu žalovaných,
že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba spájať až s momentom doručenia všeobecných
obchodných podmienok a Sadzobníka. Mal za to, že je nepochybné, že z obsahu správy o výkone
záložného práva zistila žalobkyňa skutočnosti o vzniknutej škode a o tom, kto za škodu zodpovedá i
o vzniknutom bezdôvodnom obohatení a o osobe, ktorá sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila.

V konaní žalovaní v 1/ - 3/ rade, ktorí vzniesli námietku premlčania, neuniesli dôkazné bremeno na
preukázanie doručenia správy o výkone záložného práva žalobkyne. Samotné preukázanie podania
zásielky na pošte dňa 22.07.2008 ešte nepreukazuje skutočné doručenie zásielky žalobkyni.

Na základe uvedeného súd ustálil, že nároky uplatnené žalobkyňou nie sú premlčané.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku v časti II. výroku odvolanie žalovaný v 2.
rade. Namietal, že ak by aj teoretický nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia existoval, uplynula by
pred časom podania žaloby subjektívna lehota v rámci ktorej by sa teoreticky uvedený nárok premlčal.

Uviedol, že ak je Správa o výkone záložného práva zo dňa 21.07.2008 a je predložený podací lístok
k uvedenej zásielke zo dňa 22.07.2008 a ak vieme, že úložná lehota zásielky je maximálne 18 dní
a zásielka potrebovala maximálne 4 dni na jej doručenie na dodávaciu poštu, a to, že zásielka bola
doručená potvrdila samotná žalobkyňa. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžeme uzatvoriť,
že maximálny deň, v ktorý bola zásielka prevzatá je 13.08.2008. Žaloba bola podaná dňa 20.08.2010.

Za uvedenej situácie by bolo požadovanie ďalšieho dôkazu, ktorý žalovaný v 2. rade nemá a z podstaty
veci ani mať nemôže (t.j. potvrdenia o prevzatí od Slovenskej pošty), nespravodlivé a narúšajúce
rovnosť účastníkov v konaní. Ak žalobkyňa ako záložca plnila pri výkone záložného práva obligačnému a
záložnému veriteľovi žalovanému v 2.rade, plnila tak nie za seba (keďže ona žiaden dlh voči žalovanému
v 2. rade nemala, ale za obligačného dlžníka p. J. L., a to tak, že plnila na účet obligačného dlžníka,
t.j. právne následky plnenia sa pripísali priamo obligačnému dlžníkovi, čoho dôsledkom bolo to, že

predmetný dlh zanikol. Uvedené plnenie teda možno fakticky pričítať obligačnému dlžníkovi a žalobkyni
plnením za obligačného dlžníka vznikol tzv. regresný nárok na úhradu toho, čo zo svojho vynaložila
na úhradu nárokov iného. Ani teoreticky tu medzi žalobkyňou a ktorýmkoľvek zo žalovaných nie je
možné uvažovať. Ak by teoreticky nárok existoval, jednalo by sa o nárok, kde oprávneným by bol p.
J. L.. Mal za to, že v tejto časti bola vec nesprávne právne posúdená. Nesúhlasil tiež so skutkovým

a právnym odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadom právneho základu tvrdeného bezdôvodného
obohatenia. V uvedenej časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne, alebo predmetný
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať žalovanému
v 2. rade náhradu trov konania, ktorú vyčísli v zákonom stanovenej lehote.

Proti tomuto rozsudku v časti I. výroku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že došlo k porušeniu
ustanovenia§151mods.8Občianskehozákonníka.Uviedla,žeskutočnosť,žebyt,ktorýbolpredmetom
výkonu záložného práva, bol v tom čase užívaný jeho vlastníčkou a jej synom a podľa úvahy súdu to
malo mať vplyv na výšku kúpnej ceny. Poukázala na obrovský rozdiel medzi obvyklou cenou bytu v čase

výkonu záložného práva a dohodnutou kúpnou cenou v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným v 2.
a 3. rade. Z obsahu oboch zmlúv, jednak zo zmluvy o úvere, ako aj zo zmluvy o výkone záložného práva,
akoajnato,akobolbytopakovanepredmetomrýchlehoprevodu.Uviedla,žeskutočnosť,žedochádzak
opakovanému prevodu bytu do vlastníctva iného sa dozvedela vždy na základe telefonického ohlásenia
alebo osobnej návštevy nového vlastníka, pričom takýto opakovaný prevod vlastníctva bytu bez toho,

aby niekto prišiel byt obzrieť a zistiť pomery, je typickým znakom obchodovania s bytmi. Rozhodnutie
o tom, že žalovaná suma o náhradu škody, ktorá je takmer dvakrát vyššia oproti cene za ktorú bol
byt odpredaný vychádzala len z voľnej úvahy súdu, ktorej výška má svoju dolnú hranicu v dohodnutej
minimálnej cene zálohu a hornú hranicu je možné ustáliť obvyklou cenou bytu v čase prevodu, ktorá je
limitovanážalovanouvýškouškody.Výrokoneuznanínárokunanáhraduškodypovažujezanezákonný.

Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na nové rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z úst. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v úst. § 212

O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolania žalobkyne proti prvému výroku napadnutého rozsudku je dôvodné a odvolanie žalovaného v
2.rade proti druhému výroku napadnutého rozsudku nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že syn žalobkyne J. L. uzavrel so žalovaným v

1./ rade zmluvu o úvere č. 20121 dňa 30.03.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
145.800,-- Sk. Žalobkyňa na zabezpečenie poskytnutého úveru, uzatvorila zmluvu o zriadení záložného
práva dňa 23.04.2007. Úverový dlžník J. L. sa dostal do omeškania s platením splátok v zmysle úverovej
zmluvy. Žalovaný v 1./ rade doručil žalobkyni ,,Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
05.11.2007. Pred výkonom záložného práva žalovaný v 1./ rade postúpil svoje pohľadávky vyplývajúce

z úverovej zmluvy v prospech žalovaného v 2./ rade. Žalovaný v 2./ rade zrealizoval záložné právo vo
forme priameho predaja. Záloh bol odpredaný v prospech žalovaného v 3./ rade za cenu 305.000,-- Sk.Záložné právo ako právo akcesorické slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade jej riadneho
a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným alebo v zmluve určeným
spôsobom dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky. Občiansky zákonník teda dáva možnosť, aby si

záložný veriteľ a záložca dohodli v zmluve o zriadení záložného práva iný spôsob jeho výkonu, ako je
predaj na dražbe. Môžu sa predovšetkým dohodnúť, za akých podmienok môže záložný veriteľ predať
záloh mimo dražby.

Podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že

záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri
predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký
alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja
zálohu.

Porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri

predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu,
nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, môže však
- ak sú splnené ostatné predpoklady - viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 222/2012 z 30. septembra

2013).

V § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka sú priamo ustanovené povinnosti záložného veriteľa, ak je
oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. Záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo

porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
Ide o zákonnú ochranu záložcu (resp. záložného dlžníka), aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod tzv.
všeobecnú (trhovú) cenu. Označovaná je aj ako trhová cena, t.j. ktorú by bolo možné za konkrétnu vec
ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Zisťuje sa obvykle porovnaním s
už zrealizovaným predajom a kúpou podobných vecí v danom mieste a čase. Ak však nie sú, treba

použiť náhradnú metodiku podľa uváženia zisťujúceho subjektu s prihliadnutím na rôzne špecifiká pre
jednotlivé druhy konania.

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, ak vyslovil názor, že : Je pochopiteľné,
že každá fyzická osoba s priemerným intelektom by zvážila kúpu bytu za daných okolností, keď môže

dôvodne očakávať problém pri užívaní bytu, pri platení úhrad za užívanie bytu i prípadnom ukončení
nájomného vzťahu a vyprataní bytu. Za daných okolností sa kúpna cena 305.000,- Sk súdu javí
primeraná.

Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 02.04.2008 uzavretej medzi žalovaným v 2. ako

predávajúcim a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim je zrejmé, že kúpna cena predmetu prevodu bola
10.124 Eur (305.000,-Sk). V rozhodnom období apríl/2008 sa cena 1- izbového bytu v Y. pohybovala
v rozpätí od 26.555 Eur (800.000,- Sk) do 43.152 Eur (1.300.000,-Sk). Z toho vyplýva, že minimálna
obvyklá cena za ktorú sa porovnateľný byt predával, viac ako dvakrát prevyšuje cenu, za ktorý bol byt
predaný žalovaným v 2. rade. Len pre porovnanie odvolací súd uvádza, že predmetný byt bol zmluvou

o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.03.2012 predaný za kúpnu cenu vo výške 27.000 Eur. Odvolací
súd nevie, akými myšlienkovými konštrukciami dospel súd prvého stupňa k záveru, že kúpna cena bola
primeraná, lebo byt bol užívaný nájomcom a spolužijúcou osobou, ak minimálna obvyklá cena viac ako
dvakrát prevyšovala predajnú cenu bytu, a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom súdu
prvého stupňa, že kúpna cena bytu 10.124 Eur (305.000 Sk) bola primeraná.

Vychádzajúc z kúpnej ceny zálohu 10.124 Eur (38,12 % - 23,46 % zo sumy 26.555 Eur - 43.152 Eur)
odvolací súd zistil zjavne nevýhodný predaj, t.j. podstatne nižšiu kúpnu cenu od ceny, za ktorú sa bežne
predáva porovnateľná vec na danom mieste a v danom čase. Porušenie povinnosti záložným veriteľom
v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, zakladá nárok na náhradu škody, a preto sa odvolací

súd nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody
zamietol.Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že postupom súdu prvého stupňa bola žalobkyni odňatá
možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Z týchto dôvodov odvolací súd v

zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. napadnutý rozsudok v časti výroku o zaplatenie náhrady
škody zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (221 ods. 2 O.s.p.).

Bude úlohou prvostupňového súdu s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu opätovne
o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu škody rozhodnúť. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie aj

náležite odôvodní.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným v 2. rade ohľadne žalobkyňou uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že samotné preukázanie podania zásielky na pošte dňa 22.07.2008
eštenepreukazujeskutočnédoručeniezásielkyžalobkyni.Taktiežniejemožnéhodnovernýmspôsobom

preukázať či obsahom zásielky skutočne bola ,,Správa o výkone záložného práva“ zo dňa 21.07.2008.
Dôkazné bremeno preukázať tieto skutočnosti z pohľadu premlčania zaťažuje žalovaného v 2. rade.
Žalovaný v 2. rade však dôkazné bremeno neuniesol, a preto jeho odvolacia námietka, že nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že musí byť
jednoznačne a nezameniteľne preukázané, kedy žalobkyňa sa dozvedela (skutočne), kto a v akej výške

sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, nie ej možné počiatok plynutia lehoty stanoviť rôznymi domnienkami
resp. predpokladmi.

Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa ako záložca nebola zmluvnou stranou
zmluvy o úvere č. 20121, ktorú uzavrel dňa 23.04.2007 žalovaný v 1. rade (ako veriteľ) a jej syn

p. J. L. (ako dlžník,), ktorému bol reálne poskytnutý úver vo výške 4.647 Eur (140 000,-Sk). Syn
žalobkyne však nezaplatil ani jednu splátku úveru. Žalovaný v 2.rade bol uspokojený z výťažku z
predaja zálohu v rozsahu 8.532,26 Eur. Na strane žalovaného v 2. došlo podľa názoru súdu prvého
stupňa pri použití výťažku z predaja zálohu k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne vo
výške 3.053 Eur titulom neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, neoprávneného

použitia finančných prostriedkov žalovaným v 2/rade (trovy právneho zastúpenia), správneho poplatku
za urýchlený vklad vlastníckeho práva do Správy katastra a nepreukázania použitej sumy špecifikovanej
ako notárske poplatky.

Pokiaľ sa týka námietky žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v časti

žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nebola zmluvnou stranou zmluvy o úvere, odvolací
súd uvádza, že nakoľko z výťažku z predaja zálohu patriaceho žalobkyni bola uspokojená pohľadávka
žalovaného v 2. rade v celom rozsahu, je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia. V časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením
z neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa

postupoval správne, ak ex offo prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky.

Čo sa týka námietky ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry
možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky v spotrebiteľských zmluvách predstavuje

prostriedok vhodný na zabránenie tomu, aby slabšia zmluvná strana nebola viazaná nekalou zmluvnou
podmienkou, pretože také preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách. Preto postupoval súd prvého stupňa správne, ak ex offo
skúmal neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú aj podľa odvolacieho súdu v
zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatné a plnenie prijaté z neplatného právneho úkonu je

bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti
neprijateľných zmluvných podmienok za dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné.Navyše odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010, v zmysle ktorého ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok
nemožno vyvodiť, že obsahuje nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy. Keďže VŠEOBECNÉ

OBCHODNÉ PODMIENKY pre poskytovanie úverov, neboli zmluvnými stranami podpísané, nie je
možné dospieť k záveru, že by bola dodržaná zákonom (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
vyžadovaná písomná forma.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia

ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 11C 100/2011-375 zo dňa 12. augusta
2014 odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému v 2. rade, aby v lehote 10 dní odo
dňa doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 3 Eur za vyhotovenie rovnopisu podania
(odvolanie zo dňa 16.07.2014), ktoré tvorí súdny spis urobený elektronickými prostriedkami (pol. 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov) s tým, že ak sa poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatí bude

ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal, že uvedené uznesenie je
nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, t.j. nie je možné posúdiť správnosť uloženia povinnosti
zaplatiť súdny poplatok, keďže nie je zrejmé, prečo súd vyrubuje súdny poplatok za podanie urobené

elektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickýmpodpisom,keďžalovanýžiadnynávrh
na vyhotovenie rovnopisu nepodal. Mal za to, že uloženie poplatku podľa položky 20a Sadzobníka je
neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2011 sp. zn. 6 MCdo/7/2011. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil ako nezákonné.

Podľa položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov sa vyberá súdny poplatok „Za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona

za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami,
najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.“3)
Pokiaľ sa týka námietky žalovaného v 2. rade, že nie je možné posúdiť správnosť uloženia povinnosti
zaplatiť súdny poplatok odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že v danom prípade bol súdny poplatok
vo výške 3 Eur najnižší možný, prvostupňový súd nemusel konkretizovať počet strán vyhotoveného

rovnopisu podania, ktoré bolo doručované účastníkom.
Nie je preto možné akceptovať námietku, podľa ktorej pre nedostatok odôvodnenia nemožno vedieť,
ako sa dospelo k vyrubenej sume súdneho poplatku, keďže odvolateľ presne vedel, koľko strán malo
jeho podanie a nižší poplatok ako 3 Eur nebolo možné vyrubiť (4 strany - 2 listy).
Odvolateľ nerozumie prečo súd vyrubuje súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd odkazuje žalovaného v 2.
rade na jasné znenie citovaného ustanovenia. Napriek tomu odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom
na pretrvávajúcu povinnú existenciu súdneho spisu v písomnej podobe bolo vyhotovenie rovnopisu
podania odvolateľa nepochybne v jeho prospech, pretože bez neho by (odvolacie) konanie nemohlo
prebehnúť.

Odvolateľ taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2011 sp. zn. 6
MCdo/7/2011, ktoré sa však týka povinnosti nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou
elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.
Na záver odvolací súd uvádza, že v prípade ak bude žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní úspešný,

bude si môcť predmetný súdny poplatok za podané odvolanie v rámci trov odvolacieho konania uplatniť.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.