Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205747
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314205747.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: C., proti žalovanému: N., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j erozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 28.1.2014
pod sp.zn. SR XXXXX/XX.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štát m á n á r o k voči žalovanému na náhradu súdneho poplatku vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
a odkladu vykonateľnosti. Dôvodila tým, že jej bo l doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
XXXXX/XX s dátumom vydania 28.1.2014 vydaný na podklade zmluvy o úvere číslo XXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou Z.. Po oboznámení sa s internetovou stránkou MS SR ako ďalej
uviedla v žalobe, zistila, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť,
pričom išlo o obdobnú rozhodcovskú doložku. Zdôraznila, že osobitne si nevyjednala rozhodcu a

rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského
konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka bola neprijateľná aj z dôvodu, že ak
rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ tak sa mu už musel spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť
spor s rozhodcom, ktorý bol pre neho
2 12C/26/2014

nepredvídateľný a mal vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu.

Ako ďalej uviedla žalobkyňa v žalobe, taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne
transparentné pre priemerný subjekt práva. Žalobkyňa uviedla, že neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky bola spôsobená aj geografickou vzdialenosťou oproti miestne príslušnému súdu, ako aj
z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Poznamenala, že zmluvy obsahuje neprijateľnú
rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná,
ide o rovnaký stav, ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 28.1.2014.

2. Po zabezpečení rozhodcovského spisu súd uznesením č.k. 12C/26/2014 - 57 odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskározhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR XXXXXX/XX zo dňa
28.1.2014 a to až do právoplatného meritórneho skončenia veci vedenej na Okresnom súde Levice
sp.zn. 12C/26/2014.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že predmetnú žalobu žiada zamietnuť, ako nedôvodnú, s tým, že
žalobkyňa sa v žalobe domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 28.1.2014 sp.zn. SR XXXXX/XX, nakoľko namieta platnosť
rozhodcovskej doložky a tiež namieta označenie zmluvy v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku zo dňa 24.11.2011, nakoľko má za to, že zmluvu pod týmto číslom nikdy neuzatvorila
a preto sa dohoda týka inej zmluvy a tým bola uvedená do omylu. Žalovaný ďalej uviedol, že má za
preukázané, že dna 11.10.2005 uzatvorila žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného E. zmluvu
o spotrebnom úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,-
Sk, ktorú sa dlžníčka zaviazala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach a tiež sa zaviazala zaplatiť
úroky, poplatky a ďalšie poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením zmluvy,

prípadne všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný uviedol, že číslo zákazníka/ číslo zmluvy
XXXXXX, ktoré je uvedené v dohode, predstavuje identifikačné číslo zákazníka, pod ktorým právny
predchodca žalovaného ( Ľudová banka, a.s.) evidovala zmluvu č. XXXXXX a preto z uvedeného
dôvodu číslo XXXXXX neoznačuje inú zmluvu ale ide o interné označenie zákazníka, ktorý mal u
právneho predchodcu žalovaného uzavretú zmluvu o spotrebiteľnom úvere č. XXXXXX. Žalovaný

uviedol, že žalobkyňa neuviedla jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, pričom táto síce poukázala na zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku a to podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK avšak naplnenie tohto zákonného dôvodu nepreukázala
a ničím nepredložila. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
uviedla, že rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná,

keďže nie je individuálne dojednaná, bola vopred pripravená žalovaným, pričom per žalobkyňu je
miesto rozhodcovského konania ako aj osoba rozhodcu neprijateľná. Žalovaný uviedol k tomuto tvrdeniu
žalobkyňa, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku, v ktorej žalobkyňa uznala čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy.
Žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu

o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z uvedenej dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde , považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky a ustanovenie
3 12C/26/2014

tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára uznaní zväzku ( „ ďalej len Dohoda) spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku

pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa slobodne
sa rozhodla uzavrieť dohodu so žalovaným, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka, pričom zastal
názor, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, pričom
obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť, pričom túto
Dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak

mala záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svojím podpisom súhlas, resp. ju
odmietnuť a nepodpísať, ak by s obsahom nesúhlasila. Žalovaný ďalej uviedol, že na uvedenú dohodou
sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a teda ani na
rozhodcovskú doložku, opätovne zastal názor, že žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom
dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila súhlas s rozhodcovskou doložkou.

4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na predmetnej žalobe trvá . Naďalej trvala na stanovisku
uvedenom v žalobe. Poznamenala, že potom, ako jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, požiadala
súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote, s tým, že dohodu podpísala dňom
24.11.2011, kedy bol u nej obchodný zástupca žalovaného, avšak v tomto čase bola práve po pohrebe,

mala veľmi ťažké obdobie a určité psychické rozpoloženie. Dohodu si riadne neprečítala, keďže sa jej
veľmi zhoršil zrak, túto však podpísala, avšak podľa nej je táto dohoda neplatná, pričom uviedla, že
tak ako poznamenala a odôvodnila v žalobe , rozhodcovskú doložku považuje za nekalú, neprijateľnú
podmienku tak, ako špecifikovala v žalobe.5. Právny zástupca žalovaného žiadal, aj s poukazom na písomné vyjadrenie žalobu v celom rozsahu,
ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav :

7. V konaní pod sp.zn. SR XXXXX/XX Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 28.1.2014 tak, že žalovanej uložil

povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 4.682,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 2.111,61 eur, úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.324,09 eur od 23.3.2013 do zaplatenia a poplatok
za rozhodcovské konanie vo výške 416,62 eur ako aj náklady inkasného konania vo výške 149,37
eur a to v lehote do troch dní od právoplatného rozsudku a zároveň uvedeným rozsudkom bola
žalovaná zaviazaná zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 643,59 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014 a

vykonateľnosť dňa 20.2.2014.

8. Žalobkyňa rozsudok prevzala dňa 10.2.2014 ( doručenka čl. 31 spisu).

9. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby žalovaného doručené rozhodcovskému súdu

dňa 8.4.2013.
4 12C/26/2014

10. Podľa článku 7 bod 10 Zmluvy o spotrebnom úvere č. 188223 Dlžník súhlasí, aby všetky
spory vzniknuté zo záväzkového vzťahu založeného touto Zmluvou alebo vzniknuté v súvislosti s týmto

záväzkovým vzťahom boli rozhodnuté rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so
sídlom Bratislava podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk.

11. Podľa článku 4 ( rozhodcovská doložka) dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 24.11.2011 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody

vrátane sporou o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 841 04
Bratislava, / ďalej len „ rozhodcovský súd“/ , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Rozhodcovskom
súde : rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b/ pred

rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore SR, Kmeťova č. 13, 040 01
Košice /ďalej len „Rozhodcovský súd“/, jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského
súdu a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c/ pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení, Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská

zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.15. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku
dňu vydania rozhodcovského rozsudku Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou

napríslušnomsúdedomáhaťzrušeniatuzemskéhorozhodcovskéhorozsudku,lenakjedenzúčastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej

5 12C/26/2014

zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení Žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľom.

17. V zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Možno podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi,
ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva.

18. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.
12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho
zákona č. 335/2015 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných
v čase jej uzavretia.

19. Podľa § 45 ods. 1 (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014Z.z. Účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály

rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranuprávspotrebiteľaatotoporušeniemohlomaťvplyvnavýsledoksporu,j/rozhodcovskýrozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

6 12C/26/2014

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka Za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu
nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je neplatná pre nedostatok vôle
žalobcu byť ňou viazaný a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Samotné rozhodcovské konanie trpí

vadou a to aj tým, že žalobkyni nebolo umožnené uplatniť právo v lehote určenej Stálym rozhodcovským
súdom, navrhnúť za ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu podľa svojho uváženia a o uvedenej možnosti žalobkyňa nebola poučená ani v rámci poučenia v
rozhodcovskom rozsudku a preto má súd za to, že celé rozhodcovské konanie trpí vadou spôsobujúcou
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný nepreukázal, že rozhodcovská doložka, ktorá síce bola

uvedená na samostatnej listine avšak nepreukázal, že je individuálne uzavretým právnym úkonom,
pričom v tomto je potrebné uviesť, že ak má byť rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom uzavretá, musí
byť uzavretá v súlade so zákonom, musí byť v tejto zmluve
7 12C/26/2014

zachytená slobodná vôľa oboch zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo. Uvedené
vyplýva zo samotného vyjadrenia žalobkyne, ktorá uviedla, že rozhodcovskú zmluvu podpisovala
doma, nebola s touto náležite oboznámená, nebolo jej pri podpise vysvetlené, že ju nemusí ani
podpísať. Žalobkyňa, ako slabšia zmluvná strana nebola náležite informovaná o možnosti neuzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu, ako ani o možnosti od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho súd

hodnotil podanie žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku ako dodatočný prejav vôle samotnej
žalobkyne nebyť viazaný rozhodcovskou zmluvou, pri ktorej absentovala jej slobodná vola. Okrem toho
je potrebné prihliadať na to, že slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie aj o tom, čo konkrétne jednotlivá voľba aj znamená. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne dohodnú zmluvné podmienku je stav, ak o zmluvné podmienky boli

vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj tento prípad. Kontrola súdom je možná aj
v prípade ak zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť
súdnukontroluformulárovejzmluvyatolenpreto,žejetátonasamostatnejlistine,aknebolahodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne sa vyjednať, aby spory riešil rozhodca ( v danej veci
predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy

je tá skutočnosť, že táto bola aj v tomto prípade vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti
zmeny jej obsahu a to je práve v prípade tých rozhodcovských zmlúv ktoré sa predkladajú samotným
spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa dopisovali do rozhodcovskej zmluvy
sa týkali len osobných údajov žalobkyne, avšak žiadna skutočnosť týkajúca sa možnosti individuálne

dojednať rozhodcovskú zmluvu, s tým, že samotný obsah a náležitosti boli vopred pripravené žalovaným
a žalobkyňa ako spotrebiteľka ich nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Súd mal teda za preukázané,
že sa vopred žalobkyňa neoboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy, ako aj následkami jej
uzavretia.

30. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi stranami sporu bolo
možné riešiť aj v súdnom konaní, avšak išlo len o zdanlivú alternatívu, nakoľko výber spočíval na
žalobcovi, ktorým bolo vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ a tento zjavne sledoval
riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo bol podľa názoru súdu aj dôvod pre ktorýrozhodcovskú zmluvu takto naformuloval. O doložku, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak si síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské

konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou zmluvou spotrebiteľskou je,
že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom
súde. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovne zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami jednoznačne sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon
obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je
v priamom rozpore so zákonom, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný.
Obchádzaniezákonaspočívalovovylúčeníprávnezáväznéhopravidlasprávaniasazámernýmpoužitím
prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zákázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí
z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Rozhodcovská zmluva však nútila spotrebiteľa sa

podrobiť rozhodcovskému
8 12C/26/2014

konaniu vo všetkých prípadoch a vzdať sa ústavného práva na spravodlivé proces pred nezávislým
súdom, ak sa dodávateľ bude domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Súd prihliadal tiež

na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej
moci.Vkonkrétnomprípadepoužitietzv.nevýhradnej rozhodcovskejdoložkynastolujestav,žemožnosť
voľby je pre spotrebiteľa len iluzórna. rovnako aj z rozhodcovského spisu vyplynulo, že žalobkyni nebola
poskytnutá lehota zo strany rozhodcovského súdu navrhnúť rozhodcu a teda celá rozhodcovské konanie
sa javí tak, že dodávateľ už od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov k súdom rozhodcovským

za účelom reálneho sťaženia uplatnenia spotrebiteľa.

31. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná podľa
§ 37 ods. 1 O.Z. aj podľa § 39 O.Z, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 a preto súd rozhodcovský rozsudok zrušil a ďalšie dôvody už

neskúmal z dôvodu hospodárnosti konania.

32. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila, aj v prípade, že by súd rozhodol, že vznikol žalobkyni nárok
na náhradu trov konania, súd by už následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP nerozhodoval o výške náhrady
trov konania samostatným uznesením, nakoľko žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

35. Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkov ako
spotrebiteľka oslobodená a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o nároku štátu voči žalovanému na
náhradu trov súdneho poplatku vo výške 100 % ( položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov s
použitím § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

36. O výške náhrady trov na súdnom poplatku rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

9 12C/26/2014
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).