Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010275
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417010275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich

JUDr. Alžbety Šporerovej a Ing. Ladislava Bartoša, v trestnej veci proti obžal. C. N. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. N., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, S.
XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

obžalovaný od presne nezisteného času od augusta 2002 až do dňa 11.01.2017 vo svojom byte na S.
XX, Bratislava, vo svojom trezore prechovával 39 ks nábojov so stredovým zápalom, kal. 7,62 x 39, s
celoplášťovými strelami, výrobca Sellier & Bellot, Česká republika, rok výroby 1972 (strelivo v zmysle § 2
ods. 1 písm. g/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov), hoci na to nemal potrebné povolenie vyžadované v zmysle §
12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. s poukazom na § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z.z.,

t e d a

držal strelivo bez povolenia a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 294 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. C. N. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením odborného vyjadrenia a

oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný C. N. uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej
obžaloby. K veci uviedol, že v roku 2002, po smrti jeho dedka jeho mama našla uvedené náboje a
doniesla mu ich, aby sa o ne postaral. On ich chcel odovzdať pri zbraňovej amnestii a tak ich uložil do
trezora a potom na ne zabudol. Trezor bol v skrini vo výške asi 180 cm. Trezor v ktorom boli náboje

používal minimálne, mal v ňom uloženú legálne držanú zbraň a nejaké doklady. Keď išiel na strelnicu a
išiel si do trezora pre zbraň, len doňho siahol rukou pre zbraň. Uviedol, že držiteľom zbrojného preukazu
je od roku 2000 a absolvoval potrebné skúšky na držanie zbrane. Nevie prečo náboje neodovzdal hneď
keď mu ich dala mama, potom na ne zabudol.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných
svedkov.
I. N. uviedla, že nevedela, že obžalovaný má doma uvedené náboje a nevedela o tom, že mu ich dala
jeho mama po dedovi. Manžel do trezora, kde mal uloženú zbraň nechodil skoro vôbec, maximálne raz
za rok, v minulosti tam chodil, keď chodil strieľať.

K. N. uviedla že po smrti jej otca, ktorý zomrel 04.04.2002 išli vypratávať jeho dom a našli tam nejaké
náboje. Ona nevedela, čo má s tými nábojmi robiť a tak ich dala v auguste 2002 obžalovanému, ktorý
povedal, že ich pri najbližšej zbraňovej amnestii odovzdá.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsah odborného vyjadrenia

kriminalistického ústavu z ktorého vyplýva, že na skúmanie bolo predložených 39 ks nábojov so
stredovým zápalom, kal. 7,62 x 39, s celoplášťovými strelami, výrobca Sellier & Bellot, Česká republika,
rok výroby 1972. Tieto náboje sú strelivom v zmysle § 2 ods. 1 písm. g/ zákona č. 190/2003 Z.z. o
strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a na ich držanie je potrebné povolenie podľa § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. Uvedené náboje

boli streľbyschopné a primárne boli vyrobené pre streľbu z vojenských samočinných útočných pušiek
vzor 58, príp. útočných pušiek typovej rady AK-47 Kalašnikov. Je možné ich strieľať i z v súčasnosti
vyrábaných civilných klonov uvedených útočných pušiek, ako i z loveckých pušiek uvedeného kalibru.

Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady k zbrojnému preukazu obžalovaného z ktorých vyplýva, že

obžalovaný je od roku 2000 držiteľom zbrojného preukazu na revolver Holek 22 WMR. Z registra trestov
a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento v minulosti nebol súdne trestaný, v registri priestupkov
má štyri postihnutia za priestupky na úseku dopravy.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po

ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.
Súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou žalovaného skutku uvedenou v podanej obžalobe, nakoľko sa

jedná o trvací trestný čin, pričom protiprávny stav udržiaval obžalovaný až do 11.01.2017 a preto nie
je možné na jeho konanie použiť zákon číslo 140/1961 Zb. Z dokazovania tiež vyplýva, že obžalovaný
páchal žalovaný skutok po dlhší čas a preto je na mieste použiť aj ustanovenie o závažnejšom spôsobe
spáchania trestného činu.

Obžalovaný na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Priznal, že v roku 2002 prevzal do svojej držby
a úschovy uvedené náboje, hoci na ich držbu nemal oprávnenie a ako držiteľ zbrojného preukazu, ktorý
musel zložiť skúšky a musel poznať podmienky držby zbraní a streliva. Jeho obrana v tom, že do trezora,
kde boli náboje uložené chodil minimálne a na náboje zabudol je právne irelevantná. Obžalovaný mal
povinnosť náboje bez zbytočného odkladu odovzdať príslušným orgánom hneď po ich nadobudnutí.Nemal oprávnenie tieto skladovať a uschovávať v trezore. Nemal žiadny dôvod čakať na nejakú zbrojnú
amnestiuabolojehopovinnosťounábojeodovzdať,očom,muselakodržiteľzbrojnéhopreukazuvedieť.
Zistený skutkový stav je jednoznačne preukázaný výpoveďami svedkov I. N. a K. N., ktoré potvrdili, že

obžalovaný mal uvedené náboje v držbe od augusta 2002.
Z odborného vyjadrenia vyplýva, že uvedené náboje sú streľbyschopné a ich držba podlieha
povoľovaciemu konaniu.
Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný je držiteľom zbrojného preukazu od roku 2000 ale na iný
druh nábojov, než aké boli u neho zaistené.

Podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami dopustí ten, kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie,
prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia, alebo takú činnosť sprostredkuje a čin spácha
závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu po dlhší čas.

Nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného
zákona, uznal ho súd vinným z jeho spáchania v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej
sadzby, ktorá je pri žalovanom zločine od 4 rokov do 10 rokov pri treste odňatia slobody.
To, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm.j/Trestnéhozákona,pričomnaspáchanépriestupkyobžalovanýmneprihliadal,lebobolispáchané

na úseku dopravy.
V osobe obžalovaného ani v okolnostiach prípadu súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle §
37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému.

Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil

hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a tak mohol ukladať obžalovanému trest vo výmere od 4
rokov do 8 rokov.
Súd aj po znížení trestnej sadzby obžalovanému dospel k záveru, že trest ukladaný hoci na spodnej
hranici tejto trestnej sadzby by bol neprimerane prísny, represívny, drakonický a bol by v rozpore s
účelom trestu ako to má na mysli trestný zákon.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyžaduje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona aj súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa§39ods.3písm.e/Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto

zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Preto súd zvolil možnosť mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému, aj s prihliadnutím na okolnosti
prípaduanaosobuobžalovanéhoauložilmuzníženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2roky,výkonktorému
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj

ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia,
cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.