Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/962/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708897907
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1708897907.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: L.. A. Ď., D.. XX.XX.XXXX,

N.: C. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený advokátom: Mgr. Mária Čechová, Lipová 18/C, 900 23 Viničné,
IČO: 42 176 441, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1, 843
56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpený: Dedák & Partners, s.r.o., so sídlom
Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 36 906 464, o určenie povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej
kampane, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2002 a jej zmenou zo dňa 29.09.2010
domáhal, aby súd svojím rozhodnutím určil žalovanému povinnosť poskytnúť počas kampane k voľbám
do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 vysielací čas v diskusnej relácii TV Markíza SITO, resp.
pred hlavnou spravodajskou reláciou TV Noviny na zverejnenie nasledujúcej odpovede:
„ I. Dňa 19.11.2002 v relácii SITO kandidát na primátora hl. m. SR Bratislavy V. Ď.X. namiesto vecnej
argumentácie hrubo osočil poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave A. Ď., keď o ňom uviedol, že
to je ten pán, ktorý má ctený poslanecký.. Napriek masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia,

v prípravnom ako aj následnom vyšetrovacom a súdnom konaní, v ktorom bol A. Ď. obvinený z útoku
na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov, potvrdili, že
nepočuli z úst pána Ď. žiadne vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred
súdom potvrdil, že sa k nemu pán Ď. po celý čas správal slušne.
A. Ď. sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkým ženám, matkám a ich dcéram za to, že s jeho
menom je spájaný onen hrubo urážlivý a dehonestujúci výrok.
MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., sa ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju

povinnosť odvysielať túto odpoveď počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002,
a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. II. V prípade, že MARKÍZA - SLOVAKIA, spol.
s.r.o. so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, si nesplní voči
žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX, XXX XX N., povinnosť uloženú mu v časti I. tohto rozsudku do 15. dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 49.500,- eur do 3 dní
po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku.
Žalovaný je zároveň povinný do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie si povinnosti

uloženej mu v časti I. tohto rozsudku odvysielať v 30-sekundovom intervale pred hlavnou spravodajskou
reláciou TV Markíza, Televízne noviny, nasledovný text: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., kde sa
ospravedlňuje L.. A. Ď.X. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať odpoveď, o
odvysielanie ktorej ju L.. A. Ď.X. počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002požiadal, a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., v
týchto dňoch uhradila L.. A. Ď.Č. čiastku 49.000,- eur“ Žalobca sa taktiež domáhal náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.11.2004, v ktorom
žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2002 v diskusnej relácii SITO TV Markíza kandidát
na primátora hl. m. SR V. Ď. hrubo osočil žalobcu, keď namiesto vecnej argumentácie na žalobcom

prezentované fakty uviedol: „Pokiaľ viem, to povedal istý pán s menom Ď., to je ten, aby som vám
pripomenul, ktorý má ten ctený poslanecký, už je myslím po desiatej hodine a keď takýto pán ti
dáva podnety a podobne, tak myslím si, že to pre mňa ... ma to veľmi prekvapuje, že využívaš
jeho argumentáciu, ale prosím.“ A následne dodal: „Ja by som len rád poukázal, ak môžem ešte na
jednu vec, že je to krásny príklad začatia volebnej kampane, využívať všetky prostriedky na to, aby
sa nepodložené fakty, ktoré boli osem rokov k dispozícii, predložili a preskúmali. Zaujímavé je, že

sa o nich hovorí dva týždne pred voľbami.“ Informácie použité v relácii TV Sito kandidátom Ď. sú
nepravdivé a pravdu skresľujúce. Nie je pravdou napriek rozsiahlej medializácii, že žalobca je autorom
onoho výroku o ctenom poslaneckom. V prípravnom, ako aj v následnom vyšetrovacom a súdnom
konaní, v ktorom bol žalobca obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja
taxikári a dokonca jeden z policajtov, potvrdili, že nepočuli z úst žalobcu žiadne vulgárne slová. Policajt,

ktorý vyšetroval dopravnú nehodu, dokonca pred súdom potvrdil, že žalobca sa k nemu po celý čas
správal slušne. Rovnako nie je pravdou, že tvrdenia žalobcu o činnosti pána Ď. ako starostu Mestskej
časti Bratislava - Staré mesto sú nepodložené. Pravdivý nie je ani výrok že tieto fakty sú známe
už osem rokov, nakoľko tento skutok sa stal v roku 1998 teda pred štyrmi rokmi, avšak udial sa vo
výlučnej rozhodovacej kompetencii starostu, bez vedomia miestneho zastupiteľstva. Žalobca ako občan

a poslanec mestského zastupiteľstva nemal možnosť sa s týmto skutočnosťami ani oboznámiť, rovnako
ako úplná väčšina verejnosti. Dňa 20.11.2002 po telefonickom rozhovore a po vzájomnej dohode s
p. F., v tom čase šéfredaktorom spravodajstva žalobca požiadal o zverejnenie stanoviska. Stanovisko
žalobcu odvysielané nebolo, a tak sa v zmysle § 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do
samosprávnych orgánov obcí v súvislosti s § 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii požiadal

o odvysielanie jeho stanoviska Slovenskú televíznu spoločnosť, s.r.o.. Generálny riaditeľ TV Markíza,
ktorým bol v tom čase p. Repčík žalobcovi právo na odpoveď uprel, nakoľko odvysielanie odpovede
podmienil v zákone neuvedenou podmienkou - súdnym rozhodnutím. V zmysle cit. zák. ustanovenia §
30 ods. 9 zák č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí je vysielateľ povinný počas
trvania kampane poskytnúť nezávislému kandidátovi rovnako hodnotný čas, v akom bola odvysielaná

predmetná informácia, alebo vyjadrenie.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila nasledovne. Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2004 žalovaný uviedol, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej
kampane. Vo vyjadrení zo dňa 30.05.2011 žalovaná uviedla, že podľa § 5 ods. 1, písm. g), zák. č.

308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, do pôsobnosti rady pre vysielanie a retransmisiu v oblasti
výkonu štátnej správy patrí okrem iného aj dohľad na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a
podľa osobitných predpisov. Ako osobitný predpis tento zákon uvádza aj predpis 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí. V zmysle § 30 ods. 15 tohto zákona sa porušenie pravidiel postihuje podľa
osobitnýchpredpisovazákonodkazujenazákonovysielaníaretransmisii.Vzhľadomnatútoskutočnosť

rada pre vysielanie a retransmisiu ako kompetentný orgán vo veci už rozhodla a to rozhodnutím č.
RL/441/2002 zo dňa 10.12.2002 a žalovanému uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona.
Bolo plne v kompetencii rady aký druh sankcie zvolí. Rada mohla rozhodnúť tak o peňažnej sankcii
ako aj o odvysielaní informácie o porušení zákona. Proti rozhodnutiu rady nie je možné podať riadny
opravný prostriedok. Žalobca si je vedomí skutočnosti, že uložením sankcie nezanikajú jeho povinnosti

vyplývajúce mu zo zákona o vysielaní a retransmisii. Rozhodnutie rady však bolo vydané až po ukončení
volebnej kampane. Podľa § 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
dotknutému kandidátovi vzniká právo na odpoveď výlučne počas volebnej kampane. Žalobný petit,
ktorým sa žalobca dožaduje splnenia povinnosti je nepresný, neurčitý, nezrozumiteľný. Plnenie podľa
druhej časti žalobného petitu je podmienené nesplnením plnenia podľa prvej časti žalobného petitu, kedy

prvá časť žalobného petitu je zjavne nevykonateľná. Vzhľadom na nesplnenie podmienky materiálnej
vykonateľnosti petitu nie je možné odporcu zaviazať súdom na takéto plnenie. Rovnako nie je možné
zaviazať žalovaného ako vysielateľa televíznej programovej služby na základe licencie udelenej Radou
pre vysielanie a retransmisiu na „poskytnutie jeho vysielacieho času“ tretej osobe. Súd je oprávnenýrozhodnúť v medziach zákona a preto nemôže vysielateľa zaviazať na plnenie nad rámec zákona.
Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú v zmysle §
30 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. politické strany a nezávislí kandidáti. Žalovaný preto nemôže byť

v dôsledku tvrdení jedného z kandidátov sankcionovaný a zaviazaný „poskytnúť“ žalobcovi vysielací
čas na zverejnenie informácií o určitom medializovanom výroku, s ktorým výrokom nemá žalovaný nič
spoločné a ktorého pravdivosť nepozná. Nie je preto ani dôvodné, aby žalovaný poskytoval priestor na
ospravedlnenie sa ženám za uvedený výrok. Rovnako samotné odvysielanie ospravedlnenia odporcu
je nad rámec zákona a odvysielané formou ako požaduje žalobca „vysielací čas má byť poskytnutý

žalobcovi“ je nejasné. Podľa § 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. má byť kandidátovi poskytnutý rovnako
hodnotný vysielací čas. Z písomného prehlásenia riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky zo dňa
26.05.2011 predloženého súdu žalovaným vyplýva, že pri porovnaní relácií SITO a Televízne noviny
sa nejedná o rovnako hodnotný vysielací čas, vzhľadom na skutočnosť, že relácia Televízne noviny
dosahuje v priemere neporovnateľne vyššiu sledovanosť. Posledná relácia SITO bola odvysielaná dňa
29.06.2006. Podaním žalobcu zo dňa 09.08.2010 žalobca rozšíril svoju žalobu o finančnú satisfakciu.

Žalovaný považuje nárok na uplatnenie finančnej satisfakcie za premlčaný. Poukazuje pri tom na
Uznesenie NS ČR sp. zn. 26ODO 910/2006 v zmysle ktorého „Súd sa neodchýlil od ustálenej judikatúry
ani teórie podľa ktorej, ak dôjde k uplatneniu iba časti pohľadávky, premlčacia doba neplynie iba u tejto
časti. Ak je potom žaloba rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky “(k tomuto na porovnanie
je aj rozhodnutie NS ČSR 3 Cz 4/74, rozsudok NS ČR 25 Cdo 874/2005). Pri samotnej žalobcom

požadovanej peňažnej sume, ktorú si v žalobe uplatňuje absentuje spresnenie akým titulom si ju
požaduje a nekonkretizuje od čoho sa uvedená výška stanovenej sumy opiera.

5. Okresný súd Bratislava III vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C 160/2002 - 53 zo dňa 02.03.2005 tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úradu trov konania žalovanému. Krajský súd

v Bratislave uvedený rozsudok uznesením č. k. 5Co 423/2005 - 67 zo dňa 13.06.2006 zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha toho, aby bola žalovanému
uložená povinnosť strpieť, aby žalobca uspokojil svoj nárok je typickou žalobou na splnenie povinnosti
v zmysle § 80 písm. b/ v tom čase platného občianskeho súdneho poriadku. Žaloba na plnenie nie je v
žiadnom prípade podmienená naliehavým právnym záujmom na strane žalobcu.

6. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 5C 962/2008 - 167 zo dňa 30.05.2011 žalobu v celom rozsahu
zamietol. Krajský súd v Bratislave uvedený rozsudok uznesením č. k. 2Co 390/2011 -197 zo dňa
30.04.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že strane sporu bola odňatá možnosť konať pred
súdom.

7. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 5C 962/2008 - 224 zo dňa 16.09.2015 žalobu odmietol a
zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému. Krajský súd v Bratislave uvedené uznesenie,
uznesením č.k. 10Co 458/2015 -236 zo dňa 11.12.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
vzhľadom na podanú žalobu žalobcu túto nie je možné postupom podľa § 43 O.s.p. odmietnuť, ale

úlohou súdu bude posúdiť materiálnu vykonateľnosť petitu, o ktorom žalobca navrhol rozhodnúť.

8. Podľa § 30 ods. 9 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, kandidujúca
politická strana a nezávislý kandidát, ktorí sú počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu
skresľujúcich informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných

informačných prostriedkoch, majú právo na odpoveď počas kampane. Toto právo uplatnia u vysielateľa
alebo u šéfredaktora hromadného informačného prostriedku, ktorý odvysielal alebo uverejnil takúto
informáciu alebo vyjadrenie. Vysielateľ alebo šéfredaktor hromadného informačného prostriedku je
povinný počas trvania kampane poskytnúť politickej strane alebo nezávislému kandidátovi rovnako
hodnotný vysielací čas alebo rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku, v akom bola

odvysielaná alebo publikovaná predmetná informácia alebo vyjadrenie.

9. Podľa § 30 ods. 15 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, Porušenie pravidiel
o vedení volebnej kampane podľa tohto zákona sa postihuje podľa osobitných predpisov*. *(Zákon č.
308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách).

10. Podľa § 30 ods. 4 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, Slovenský
rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie (ďalej
len "vysielateľ s licenciou"), môžu vyhradiť na kampaň najviac po 30 minút vysielacieho času prepolitickú stranu a nezávislého kandidáta, spolu však najviac 5 hodín vysielacieho času. Zodpovednosť
za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické strany a nezávislí
kandidáti. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ s licenciou zabezpečia zreteľné označenie

a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platenú politickú
reklamu.

11. Podľa § 5 ods. 1 písm. g), zák. č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.
195/2000 Z. z.o telekomunikáciách, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí g) dohliadať

na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov*, *(napríklad zákon
Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb.o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v
znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z.z.o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o
ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov).

12. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) až d), zák. č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, a porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi* rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o
porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu. *(napríklad zákon
Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb.o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších

predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v
znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z.z.o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o
ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov)

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu: rozhodnutím mestskej volebnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy zo
dňa 17.10.2002, listom žalobcu žalovanému zo dňa 20.11.2002, listom žalobcu žalovanému zo dňa
22.11.2002, listom žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002 adresovaný generálnemu riaditeľovi p. F.Č.,
oznámením žalobcu, že L.. V. Ď., starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, spáchal trestný čin zo
dňa 19.11.2002, videokazetou so záznamom z diskusnej relácie SITO zo dňa 19.11.2002, oznámením

o výsledku šetrenia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 13.12.2002, cenníkom reklamy PRIME
TIME platným od 09.01.2006 a 01.09.2007, prehlásením Riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky
Žalovaného zo dňa 26.05.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáha uplatnenia práva na odpoveď počas kampane. Nárok

na odpoveď si uplatňuje podľa § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy
obcí. Vzhľadom na to, že uplynulo viac ako 15 rokov od podania žaloby a pominulo volebné obdobie
počas ktorého majú kandidáti právo na odpoveď, žalobca žiada druhú časť petitu pre prípad, že žalovaný
nesplní povinnosť vyplývajúcu z petitu I a to finančné zadosťučinenie vo výške 49.500,- eur, ktoré bolo
vypočítané na základe hodnoty spotov vysielaných u žalovaného tak ako uvádza vo svojom návrhu na

zmenu petitu zo dňa 09.08.2010. Porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúce z § 30 ods. 9, zákona
č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí medzi stranami sporu nie je sporné. Strany
sporu porušenie uvedeného ustanovenia zákona zhodne preukázali rozhodnutím Rady pre vysielanie
a retransmisiu (oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 13.12.2002 a rozhodnutie a RL/441/2002 zo
dňa 10.12.2002 ), ktorý konštatoval, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedeného

zákona o voľbách a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zák. č.
308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

15. Spornou medzi stranami sporu ostáva otázka odvysielania oznámenia odpovede tak ako ju žalobca
vo svojom petite navrhuje.

16. Z rozhodnutia mestskej volebnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 17.10.2002 má
súd preukázané, že L.. A. Ď. bol zaregistrovaný ako nezávislý kandidát na poslanca Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, konané 6 a 7. decembra 2002.

17. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 20.11.2002, má súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného
o odvysielanie odpovede vzhľadom na výroky kandidáta V. Ď..18. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002, má súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného
o odvysielanie odpovede vzhľadom na výroky kandidáta V. Ď..

19. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002 adresovaný generálnemu riaditeľovi p. F. má
súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného prostredníctvom generálneho riaditeľa o odvysielanie
odpovede vzhľadom na výroky kandidáta V. Ď..

20. Z oznámenia o výsledku šetrenia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 13.12.2002, má súd

preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb.
O voľbách do orgánov samosprávy obcí a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64
ods. 1 písm. a) Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a to upozornenie na porušenie zákona.

21. Z cenníka reklamy PRIME TIME platným od 09.01.2006 a 01.09.2007 má súd za preukázané
hodnotu reklamného spotu u žalovaného za 30 sekúnd vysielania v jednotlivých vysielacích časoch.

22. Z prehlásenia Riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky žalovaného zo dňa 26.05.2011 má súd
preukázané, že posledná relácia „SITO“ bola odvysielaná dňa 29.06.2006, od uvedeného dňa sa táto
televízna relácia nevysiela.

23. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Pezinok žalobca uviedol, že právo, ktorého sa
domáha, vychádza z volebného zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí,
konkrétne § 30 ods. 9. Zároveň sa opiera aj o rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu zo
dňa 13.12.2002, ktorá konštatovala, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedeného
zákona o voľbách a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a)

Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Vzhľadom na to, že uplynulo viac ako 15 rokov od
podania žaloby a pominulo volebné obdobie počas ktorého majú kandidáti právo na odpoveď, žalobca
žiada druhú časť petitu a to finančné zadosťučinenie vo výške 49.500,- €, ktoré bolo vypočítané na
základe hodnoty spotov vysielaných u žalovaného tak ako uvádza vo svojom návrhu na zmenu petitu
z 09.08.2010.

24. Žalovaný na pojednávaní konanom na Okresnom súde Pezinok uviedol, že namieta žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú, nemajúcu hmotnoprávny základ. Ak ide o nároky podľa § 30 ods. 9
Zák. 346/1990 Zb. tieto nie je možné v súčasnosti viac priznať, nakoľko právo kandidáta, teda žalobcu
sa vyčerpáva skončením príslušnej volebnej kampane. Keďže príslušná volebná kampaň skončila

pred takmer 15 rokmi, nie je možné aprobovať akékoľvek nároky žalobcu vychádzajúce z citovaného
ustanovenia. Čo sa týka nesplnenia si povinnosti žalovaným vo vzťahu k žiadosti žalobcu o odpoveď, má
žalovaný za to, že ani z vecnej stránky žalobcovi toto právo nevzniklo, nakoľko nebolo preukázané, že
bol subjektom nepravdivých, alebo pravdu skresľujúcich informácií. Z tohto dôvodu mu ani v roku 2002
nesvedčilo právo podľa § 30 ods. 9 citovaného zákona. Vo vzťahu k rozhodnutiu Rady pre vysielanie a

retransmisiu žalovaný udáva, že toto nemôže byť z dnešného pohľadu považované za hmotnoprávny
základ pre nárok žalobcu a osvedčenie nezákonného konania žalovaného. Žalovaný zdôrazňuje, že
voči predmetnému rozhodnutiu, ktorým bol žalovaný upozornený na porušenie zákona, nebolo možné
podať žiaden opravný prostriedok a ani žiadať preskúmanie tohto rozhodnutia súdom. Z tohto dôvodu
namietané rozhodnutie, ak by malo byť základom pre právne posúdenie tohto súdu, neznesie test

ústavnosti a predstavuje v komplexe s dnes prejednávanou vecou porušenie práva žalovaného na
spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy a čl. 6 EDĽP. Žiadne rozhodnutie nemôže v demokratickom
a právnom štáte byť vyňaté spod súdnej kontroly a ak už štát niečo také v rámci legislatívy pripustil,
nie je možné, aby toto rozhodnutie bolo bez ďalšieho podkladom pre neskoršie rozhodovanie súdu o
zásahu do základných práv a slobôd. Ďalej namietam v súlade s reguláciou vysielania nie je možné

žalobcovi „poskytnúť vysielací čas“, nakoľko žalovaný výlučne redakčne zodpovedá za obsah vysielania
a v súčasnosti nie je vedená žiadna volebná kampaň, v rámci ktorej by akékoľvek vyjadrenie žalobcu k
slovám kandidáta V. Ď. z roku 2002 mohlo zaznieť. Rovnako namietame bod 2 petitu ako nemajúci oporu
v hmotnom práve. Procesné predpisy, ani hmotné právo, neumožňujú formulovať takto eventuálny petit
a uplatňovať si nároky ako to robí žalobca. V zásade len Obiter dictum namietame aj spôsob výpočtu

údajnéhozadosťučinenia,ktoréhosažalobcadomáha.Jeabsurdné,abyvýškanemajetkovejujmyalebo
zadosťučinenia bola určovaná vo vzťahu k údajnej hodnote reklamného času v reklamných prestávkach
vysielateľa. Je v rozpore so zákonom ak by na vyjadrenie žalobcu bol použitý čas vyhradený vo
vysielanej reklame medzi časom, ktorý žalobca požaduje na svoju údajnú odpoveď a reklamným časomurčeným na vysielanie marketingovej komunikácie neexistuje žiaden relevantný vzťah a celá kalkulácia
jepostavenálennaprianíapredstaváchžalobcu,ktorévžiadnombodenezodpovedajúrealite.Žalovaný
ďalejpoukazujenaust.§30ods.4Zák.č.346/1990Zb.,vzmyslektoréhozodpovednosťzaobsahrelácií

vysielanýchvrámcikampanepočasvymedzenéhočasumajúpolitickéstranyanezávislíkandidáti.Aksa
žalobca cíti dotknutý výrokmi kandidáta V. Ď., môže si uplatniť voči nemu svoje nároky civilnou žalobou,
avšak žalovaný za tieto výroky nemôže byť braný na zodpovednosť. Ak sa žalovaný domnieval, že
žalobcovi nesvedčí právo podľa § 30 ods. 9 cit. Zákona, je logické, že žalobcu odkázal na civilné súdne
konanie. Ide o bežný postup, ktorý je vlastný každému demokratickému a právnemu štátu a predmetnú

situáciu nie je možné porovnávať s pravidlami cestnej premávky. Nie vinou žalovaného súd v tejto veci
nerozhodol v čase konania predmetnej volebnej kampane, kedy by prípadná odpoveď žalobcu plnila
zákonom predpokladaný účel a mala by svoj základ v hmotnom práve. V súčasnosti však nie je možné
priznať viac žalobcovi žiadne nároky z citovaného ustanovenia.

25. Súd uvedenú vec podrobne preskúmal a má za to, že žaloba žalobcu je v celom svojom rozsahu

nedôvodná. Súd vec právne posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo
zákona č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí konkrétne jeho ustanovenia § 30
ods. 9 podľa ktorého má vysielateľ povinnosť nezávislému kandidátovi, ktorý je počas kampane
predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo
televíznom vysielaní alebo v hromadných informačných prostriedkoch, poskytnúť právo na odpoveď

počas kampane. Je nespornou skutočnosťou, že takýto priestor na odpoveď žalovaný žalobcovi
počas kampane neposkytol. Sám žalobca sa obrátil na orgán, oprávnený vo veci rozhodnúť. Podľa v
rozhodnom čase platných právnych predpisov bola týmto orgánom Rada pre vysielanie a retransmisiu.
Z jej rozhodnutia, o výsledku ktorého rada žalobcu v rozhodnom čase riadne informovala, jednoznačne
vyplýva, žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb.

O voľbách do orgánov samosprávy obcí v tom, že žalovanému nedal priestor na odpoveď a za toto
porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní
a retransmisii a to upozornenie na porušenie zákona. Tunajší súd nemá právomoc toto rozhodnutie
rady preskúmať, ani nemá možnosť posudzovať správnosť udelenej sankcie. Samotný orgán kontroly
mal možnosť v zmysle platnej legislatívy uložiť žalovanému sankciu aj vo forme odvysielania oznamu

o porušení zákona tak ako sa ho žalobca v tomto konaní domáha, avšak toto svoje právo nevyužil a
rozhodol sa v súlade so zákonom pre inú formu sankcie. Z cit zák. ustanovení jednoznačne vyplýva, že
súd nemá právomoc rozhodnúť o sankcii vo forme odvysielanie oznamu o porušení zákona v zmysle §
30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy.

26. Čo sa týka hmotnoprávneho nároku žalobcu a teda, či skutočne bol subjektom nepravdivých, alebo
pravdu skresľujúcich informácií sa súd v tomto konaní nezaoberal, vzhľadom na fakt, že žalovaný podľa
§ 30 ods. 4 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí ako vysielateľ s licenciou
nezodpovedá za obsah relácií vysielaných v rámci volebnej kampane a zodpovednosť za obsah relácií
vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. Z tohto

hľadiska je možné jednoznačne konštatovať, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
vo veci zodpovednosti za pravdivosť výrokov kandidátov počas volebnej kampane, resp. za zásah do
osobnostných práv žalobcu zo strany kandidáta, ktorému bol žalovaným poskytnutý priestor na svoju
prezentáciu.

27. Čo sa týka druhej časti žalobného petitu a to plnenie povinnosti žalovaného vo forme finančného
zadosťučinenia, tak ako bol žalobcom formulovaný a to, že táto satisfakcia má nastúpiť v prípade
nesplnenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z prvej časti žalobného petitu a teda má vychádzať
až v budúcnosti možnej udalosti, súd nemá inú možnosť ako ho v celom rozsahu zamietnuť. V zmysle
platného Civilného sporového poriadku konkrétne § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Súdu ani v prípade vyhovenia prvej časti petitu nemohlo byť známe, či žalovaný svoju
povinnosť dobrovoľne splní, alebo nie. Takto formulovanú žalobu súd nemohol považovať za tzv.
eventuálny či alternatívny petit. Na viac súd aj prvú časť petitu zamietol.

28. Čo sa týka žalobcom uplatnenej námietky premlčania súd sa ňou nezaoberal vzhľadom na

skutočnosť, že nárok na finančné zadosťučinenie žiadané žalobcom zamietol.

29.Podľa§5ods.1písm.g)zákč.308/2000Z.z.patrídopôsobnostiRadyprevysielaniea retransmisiu
v oblasti výkonu štátnej správy dohliadať na dodržiavanie povinnosti podľa tohto zákona a podľaosobitných predpisov, kam patrí aj zákon č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí. V
zmysle § 30 tohto zákona tam patrí aj porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane, ktoré sa podľa
tohto zákona aj postihuje. § 30 ods. 9 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí

priznáva dotknutému kandidátovi právo na odpoveď len počas kampane. Za nesplnenie tejto povinnosti
môže Rada pre vysielanie a retransmisiu uložiť povinnému subjektu sankciu, čo sa v tomto konkrétnom
prípade aj stalo. Toto rozhodnutie už nie je možné ďalej preskúmávať v civilnom sporovom konaní.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol tak ako

je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému, priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.