Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/673/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202605
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812202605.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľky: B. G., nar.
X.X.XXXX,bytomX.,L.č.XXX/XX,zastúpenáadvokátomJUDr.AndrejomBryjom,sosídlomX.,P.č.XX,
proti odporcovi: Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X., K. č. XXX/X, zastúpený JUDr. Ing. Igorom Ťuchom, nar.
XX.X.XXXX, bytom G. F., H. č. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v

konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/23/2012-252 zo
dňa 29. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/23/2012-252 zo dňa 29. decembra 2014 zrušuje a vec
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol podľa § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky
prikázal byt č. 24 na druhom poschodí, vo vchode 14 bytového domu súp. č. XXX, postaveného na
pozemku parc. č. 616/9, spoluvlastnícky podiel 3541/158509 na pozemku parc. č. 616/9 a na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. X.,
ďalej skrinku pod televízor, dva kusy vitrín, dve spálňové komody, gauč, skriňovú zostavu a skrinku na
topánky. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal detský písací stôl, sedaciu súpravu, konferenčný

stolík, posteľ, matrac, kuchynskú linku, stôl a stoličky, dva kusy schodištných komôd, malú komodu
z prízemka a kované vonkajšie zábradlie. Zároveň týmto rozsudkom rozhodol, že obchodný podiel
v spoločnosti M-MAXI, s.r.o., so sídlom Námestovo, Ružová č. 517/6, IČO: 44 624 778, nadobúda
výlučneodporca,ktorýzároveňdoplatízáväzokzúveruč.304398505uzatvorenejdňa20.11.2007medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a H. H.. Navrhovateľke uložil okresný súd povinnosť na vyrovnanie podielu
odporcuzaplatiť8.285,19Eurdo60dníodprávoplatnostirozsudku.Rozhodnutieonáhradetrovkonania

si vyhradil na samostatné uznesenie.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyslovila nesúhlas so sumou, ktorú má podľa rozsudku
zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu. Okresný súd nebral do úvahy všetky skutočnosti o tom,
že odporca je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej

súd neprihliadal predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Odporca v konaní preukázal
len to, že sa staral o udržanie svojho ostatného (výlučného) majetku, a to z prostriedkov patriacich
do BSM. Namietala, že súd nevykonal dokazovanie ohľadom ocenenia rekonštrukcie domu odporcu,
ktorá bola financovaná zo spoločných peňazí manželov. Keďže účastníci v úmysle ušetriť čo najviac
platili všetko bez dokladov a „na ruku“, nemá navrhovateľka inú možnosť, ako dokázať svoje tvrdenia

prostredníctvom znalca. Okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že účastníci sa zhodli na sume
použitej na rekonštrukciu domu odporcu vo výške približne 22.000,- Eur, z čoho však navrhovateľkapreukázala len čiastku 9.028,- Eur. Zvyšných 13.000,- Eur nepreukázala. Na druhej strane konštatoval,
že odporca nepreukázal, že by rekonštrukciu platili len jeho sestra a otec, pričom vyhlásenie predložené
na poslednom pojednávaní považuje za nevierohodné a sestra mala zaplatiť v priemere 4.000,- Eur.

Otec odporcu bol na dôchodku od 80. rokov minulého storočia, teda nemohol prispieť ničím. Natíska sa
preto otázka, kto zaplatil a kde sa vzalo ďalších 9.000,- Eur na rekonštrukciu domu odporcu. Keďže boli
účastníci manželia, odporca nepreukázal opak, je logické, že prostriedky boli použité z BSM a keď sa
minuli, zobrali si úver, z ktorého sa následne platili zateplenie, odvody a dlhy odporcu. Okresný súd tiež
nesprávnevyhodnotilskutočnostitýkajúcesapôžičkyodE.X.,keďžedôkaznébremenonapreukázanie,

že financie z tejto pôžičky boli použité na oddelený majetok odporcu, nespočíva na navrhovateľke. V
zmysle konštantnej judikatúry záväzok z pôžičky (dlh) sa nepovažuje za predmet BSM (napr. NS SR
4Cdo/123/2008). Je nesporné, že ju vrátil z prostriedkov spoločného úveru, teda z prostriedkov BSM.
Je preto len na odporcovi, aby preukázal, že pôžička bola použitá na spoločné veci. V opačnom prípade
súd mal teda započítať predmetnú sumu na oddelený majetok odporcu. Čo sa týka sumy 1.400,- Eur
za tovar pánovi Weisovi, tvrdené skutočnosti preukázala, a to najmä odkazom na výpis z účtu odporcu.

Nesúhlasila s posúdením okresného súdu, ktorý neakceptoval jej tvrdenia o zaplatených odvodoch z
prostriedkov BSM a tiež pochybil pri výpočte zostatku úveru, z ktorého výšky vychádzal pri ustálení
hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon konštatovala, že rozhodnutie nie je preskúmateľné.

3. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Zdôraznil, že počas manželstva zabezpečoval všetky finančné potreby rodiny, vniesol do manželstva
hnuteľné veci, svojpomocne zrekonštruoval jednotlivé priestory v spoločnom byte za niekoľkotisíc eur
a tiež sa podieľal na výchove a výžive spoločného syna i nemanželského syna (syna navrhovateľky).
Navrhovateľka neuviedla jediný dôkaz o tom, že odporca vynaložil zo spoločného majetku na jeho
ostatný majetok spoločné prostriedky. Rodina odporcu nedisponovala finančnými prostriedkami, boli

problémy so zabezpečovaním bežných potrieb, so splácaním odvodových povinností zo živnosti,
pritom navrhovateľka dlhodobo nepracovala. K rekonštrukcii rodinného domu, ktorého je odporca
spoluvlastníkom došlo len na podnet jeho otca a sestry s potvrdením, že ho budú aj financovať a po jej
ukončení predajom bytu dôjde k vyrovnaniu podielu. Úverová zmluva bola uzavretá preukázateľne na
podnetnavrhovateľkyabolfinančnýmzdrojomnauspokojeniebežnýchpotriebrodiny,služiebspojených

s bývaním a splácaním samotného úveru. Bol z neho vyplatený aj tovar do predajne, ktorý sa spätne v
podobe tržby použil na uspokojenie potrieb rodiny odporcu. Podnikanie odporcu bolo zdrojom príjmov
plynúcich do BSM, a teda z týchto dôvodov nie je možné akceptovať, aby v rámci vyporiadania mala
navrhovateľka prospech len z aktív podnikania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

5. Právna úprava vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rozlišuje dva spôsoby tohto
vyporiadania - dohodou a na základe rozhodnutia súdu (§ 149 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Oba
spôsoby sú rovnocenné a majú za následok úpravu vlastníckych vzťahov manželov k veciam patriacim
do bezpodielového spoluvlastníctva. Za predpokladu, že dôjde medzi manželmi k dohode podľa § 149
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je možné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva prejednať

pred civilným súdom. Základom konania podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka (vyporiadanie
rozhodnutím súdu) je vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ktorého výsledok sa následne
premietne do konečného rozhodnutia. Za predpokladu, že medzi účastníkmi dôjde v priebehu konania
k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, je možné skončiť konanie súdnym zmierom
podľa § 99 O.s.p.

6. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je návrhom v zmysle ustanovenia
§ 80 O.s.p. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a je povinný zisťovať, čo do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpatrí.Zozneniaustanovenia§149ods.1,2a3Občianskeho
zákonníka treba totiž vyvodiť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa musí týkať všetkého

majetku, ktorý v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov patril, a ktorý ako spoločný existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.7. Žiada sa uviesť, že spoločné majetkové pohľadávky a záväzky manželov sa v rámci vyporiadania
prikazujú rovnako ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ existovali v
dobe vyporadania. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nemožno prihliadať na už

uhradený dlh alebo zaniknutú pohľadávku (k uvedenému viď Y., M., G., A., O., M., R., F., V., M. a kol.:
Občiansky zákonník I., § 1-450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1107). Samozrejme, pokiaľ
niektorý z manželov po zániku manželstva uhradil časť dlhu vzniknutého počas trvania bezpodielového
spoluvlastníctva zo svojich finančných prostriedkov, táto je predmetom vyporiadania. Podstatou postupu
pri riešení spoločných dlhov je, že tieto sa vyporiadajú vo výške ku dňu vyporiadania (Najvyšší súd ČR

sp. zn. 22Cdo/14/2006).
8. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje

účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá

nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre
zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
9. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia

- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými
princípmi logického myslenia.
10. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme právne

závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných
otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.

11. Z výroku i obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol aj o vyporiadaní záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy

uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a H. H., teda nie záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Takýto postup zjavne odporoval právnej úprave a tiež základným princípom platným pre vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva. V rámci aktuálneho konania mohol okresný súd vyporiadať len
hnuteľné či nehnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj záväzky a pohľadávky
účastníkov vzniknuté v priebehu manželstva a v súvislosti s užívaním vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva. Akékoľvek iné majetkové práva a dlhy medzi inými osobami ako sú rozvedení
manželia nie sú predmetom vyporiadania. Ak okresný súd vyporiadal záväzok H. H., ktorá nebola
účastníčkou konania, so Slovenskou sporiteľňou, a.s., rozhodol nad rámec predmetu konania a o dlhu,
ktorý sa navrhovateľky ani odporcu netýka. Ak by mala byť vyriešená otázka finančných prostriedkov
poskytnutých zo strany H. H. účastníkom konania, mohlo by ísť jedine o pohľadávku tejto osoby voči

bývalým manželom, ktorej vznik a obsah by musel byť v rozhodnutí riadne definovaný.

12. K námietkam navrhovateľky ohľadom jej tvrdení o investíciách do nehnuteľnosti odporcu zo
spoločných prostriedkov treba uviesť, že povinnosť účastníka označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, či vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý

nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
13. Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že rekonštrukcia nehnuteľnosti, v ktorej mal
spoluvlastnícky podiel odporca bola realizovaná za pomoci financií patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom spochybnila tvrdenia protistrany o tom, že prostriedky na uvedené poskytolotec a sestra odporcu. Pri akomkoľvek tvrdení v sporovom konaní platí, že toto musí byť podporené
rozumným dôkazom, ktorý potvrdzuje uvádzanú skutočnosť. Až v prípade predloženia takého dôkazu
sa dôkazné bremeno presunie na druhú procesnú stranu, ktorá sa môže podľa svojich možností brániť

proti takýmto krokom v spore. Nebolo postačujúce, aby navrhovateľka len spochybnila financovanie
nehnuteľnosti patriacej odporcovi, bolo nevyhnutné predložiť podstatný dôkaz, ktorý by nevyvolával
dôvodné pochybnosti (napr. výpis z účtu o platbách rekonštrukcie a pod.). Ak navrhovateľka tvrdila, že
väčšina platieb bola uskutočnená „na ruku“, uvedené musí ísť na jej ťarchu. Nie je totiž úlohou súdu
hľadať dôkazy tam, kde ich zanedbala zabezpečiť procesná strana svojou nedbanlivosťou (pre úplnosť

odvolací súd dodáva, že platenie služieb tvrdeným spôsobom mohlo dokonca naznačiť obchádzanie
daňových povinností, čo však nebolo predmetom daného konania).
14. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým

vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na navrhovateľovi, ktorý tvrdí,
že jeho práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný
a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno jeho žalobe vyhovieť.
15. Ak teda navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu investícií do

nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, potom nemohol súd akceptovať jej návrh na zohľadnenie týchto
prostriedkov pri vyporiadaní BSM. S uvedenými otázkami súvisel aj návrh na vykonanie znaleckého
dokazovaniaohľadomoceneniarekonštrukcie,ktorénemaloopodstatnenie,keďžezisteniejehohodnoty
nedáva obraz o tom, kto danú rekonštrukciu financoval.

16. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky vo vzťahu k posúdeniu platby vo výške 160.000,- Sk v
prospech E. X., tieto neboli dôvodné. Odporca si uvedenú sumu požičal na kúpu motorového vozidla,
ktoré následne počas manželstva používal. Samotnú pôžičku navrhovateľka nespochybnila (treba
ju teda považovať za platnú), namietala len jej vrátenie. Z vyššie formulovaného výkladu možno
vyvodiť, že platná zaniknutá pohľadávka, či dlh niektorého z manželov nemôže byť predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorého dôvodu nemohol odvolací súd vyhovieť
odvolacej požiadavke účastníčky.

17. V ďalšej časti odvolania odvolateľka namietala realizáciu úkonov v rámci podnikateľskej činnosti
odporcu ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti M-MAXI, s.r.o., konkrétne úhradu povinných

odvodov a platby za tovar v prospech p. W. v súvislosti s podnikateľskou činnosťou odporcu.
18. K uvedenému sa žiada analyzovať možnosti manželky zasahovať do úkonov v rámci podnikania
spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je manžel spoločníkom a konateľom. Obchodný podiel
v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania
manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje

majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyporiadáva (R 27/2007). Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie
súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a
iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom
na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom

podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia
podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná
do evidencie podľa osobitného predpisu. Ako vec, ktorá slúži výkonu povolania iba jedného z manželov,
je podnik vylúčený z predmetu bezpodielového spoluvlastníctva a patrí do oddeleného vlastníctva

podnikajúceho manžela, resp. spoločnosti, ktorá je podnikateľom. Hnuteľné a nehnuteľné veci patriace
podniku, ktoré podľa svojej povahy slúžia výlučne výkonu povolania (podnikania) podnikajúceho
manžela, nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podnikajúci manžel je zásadne
oprávnený nakladať s týmito vecami samostatne (Y., M., G., A., O., M., R., F., V., M. a kol.: Občiansky
zákonník I., § 1-450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1058). Obdobne to platí aj pre majetkové

práva obchodnej spoločnosti, ktorej je manžel spoločníkom. Uvedený záver nič nemení na tom, že
hodnota obchodného podielu v spoločnosti sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadní
určením jeho obvyklej, trhovej ceny (R 27/2007), ani na tom, že eventuálne vynaloženie spoločných
prostriedkov na oddelený majetok manžela (či vykonanie nie bežného úkonu s treťou osobou) môže byťdotknutým manželom namietané podľa § 145 Občianskeho zákonníka, pričom tieto námietky môže súd
prijať len v prípade ich preukázania. K platbám odvodov treba navyše uviesť, že ich úhrada je zákonnou
povinnosťou a nemožno ich preto viazať na súhlas manželky.

19. Žiada sa zdôrazniť, že podnikanie treba chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom
manželom a ktorá obvykle slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
a uspokojovanie potrieb oboch manželov a odráža sa následne v hodnote obchodného podielu, ktorého
cena sa v konaní zohľadňuje.

20. Odvolací súd (vychádzajúc z prezentovaných odvolacích námietok) zrušil napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa otázky
vyporiadania dlhu, ktorý však nebol spoločným dlhom manželov. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
opätovne rozhodne o podanom návrhu, pričom bude vychádzať z naznačených teoretických východísk
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)