Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914205862
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914205862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: K. I. Č. U., O..U..L..,

Y.: XX XXX XXX, O. O. C. XXX, M., M.. zast. D. I., O..U..L.., Y.: XX XXX XXX, O. O. M. X, S., proti
odporcovi: Ľ. Q., C.. X.X.XXXX, D. S. C. B. XXXX/XX, D., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
W.. D. D., A. O. Ú. L. O. D., o zaplatenie 7.721,-CZK s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy
7.721,-CZK Eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 29.5.XXXX do 30.6.XXXX, 7,75% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 7.721,-CZK od 1.7.XXXX do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že právny
predchodca navrhovateľa. I. S., X..O.., C. M. XX, M., uzavrel s odporcom Zmluvu o zriadení a vedení
M.. Dodatkom k Zmluve zo dňa XX.X.XXXX banka poskytla klientovi povolený debet O. na bežnom
účte v CZK - M. I., č.ú. XX-XXXXXXXXX/XXXX až do výšky 10.000,-CZK. Vzhľadom na skutočnosť, že
na účte došlo k prečerpaniu prostriedkov do nepovoleného debetu, čím došlo k porušeniu podmienok
Zmluvy, právny predchodca navrhovateľa dňa XX.X.XXXX Zmluvu vypovedal a vyzval odporcu na
úhradu pohľadávky z nepovoleného debetu. Dňa XX.X.XXXX odporcovi účet zrušil a pohľadávku

previedol na zvláštny účet pohľadávok z nepovoleného debetu. Výška pohľadávky z nepovoleného
debetu predstavuje ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 7.721,-Kč. Navrhovateľ si uplatnil úrok z
omeškania vo výške ročnej repo sadzby stanovenej Č. C. S., zvýšenou o 7 percentuálnych bodov.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX uzavretou medzi I. S. X..O.. a navrhovateľom bola
pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, postúpená na navrhovateľa. Zoznam pohľadávok tvorí prílohu
Zmluvy o postúpení pohľadávok.
OkresnýsúdD.vydaldňaXX.X.XXXXplatobnýrozkazč.k.XXRo/XXX/XXXX-XX,ktorýmvyhovelnávrhu

navrhovateľa v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto
ho súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Za účelom zistenia pobytu odporcu súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že odporca sa na
adrese trvalého bydliska nezdržiava, adresa jeho terajšieho pobytu nie je známa. Súd mu preto v zmysle
§ 29 ods. 2 O.s.p., ustanovil opatrovníčku, ktorá odporcu v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k
návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to návrhom na začatie konania, Dodatkom

k Zmluve o zriadení a vedení M. I. Š.. XX-XXXXXXXXX/XXXX, podmienkami I. S. X..O.. I. A.
M. I., Zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení, výpisom z obchodného registra
navrhovateľa, výpisom z obchodného registra I. S., výpoveďou zmluvy, oznámením o zrušení účtu,výzvou k okamžitému splateniu pohľadávky, výpisom z účtu - M. I., X. dospel k nasledovnému právnemu
záveru:
V prejednávanom prípade ide o spor s cudzím prvkom, navrhovateľ má sídlo v Č. U., (členský štát

Európskej únie); odporca je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území O. U. (členský štát Európskej
únie) v obvode L. O. D.. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať normy Európskej únie a to C.
U. /. (Č.. XX/XXXX) H. XX.XX.XXXX L. M. X. P. X. A. U. v občianskych a obchodných veciach (ďalej
Nariadenie Brusel I). V zmysle č.l. 1 nariadenia Brusel I, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a
obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa na daňové, colné a

správne veci. Rovnako sa nariadenie neuplatní na konania vymedzené podľa čl. 1 bod 2 nariadenia.
Keďže v danom prípade ide obchodnú vec, je daná vecná príslušnosť podľa predmetného nariadenia.
V zmysle čl. 2 Nariadenia Brusel I je zároveň daná i právomoc súdu O. U., pretože odporca má bydlisko
na území O. U..

Predmetnom konania je nárok zo zmluvy o úvere. V zmysle kapitoly I č.l. 1 bod1 C. K. M. X. U. /. Č..

XXX/XXXX (ďalej len Nariadenie Rím I), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza
k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
Predmetom konania je nárok, ktorý nie je v zmysle kapitoly I č.l. 1 bod 2 nariadenia Rím I vylúčený z
rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Podľa kapitoly II č.l. 3 Voľba rozhodného práva bod 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná
ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť.

V č.l. F., bol 1/ Všeobecných obchodných podmienok I. S. X..O.. O. účastníci dohodli, že právne vzťahy
medzi bankou a klientom sa budú riadiť právnym poriadkom Č. U., čím v zmysle kapitoly II č.l. 3
Nariadenia Rím I došlo medzi účastníkmi k voľbe rozhodného práva a to právneho poriadku Č. U..
V súlade s § 261 a 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy medzi klientom a bankou riadia
Obchodným zákonníkom.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodního zákonníku (v ďalšom ObchZ), touto částí zákona se řídí
bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§
476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o

úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591), smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu
dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§
682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§
708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716).

Podľa ust. § 262 ods. 2 ObchZ, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštního právního předpisu
něco jiného a je-li jenom jedna ze stran právního vztahu podle § 261 odst. 1 nebo 3 podnikatelem,
použijí se ustanovení této části na obě strany; ustanovení o odpovědnosti, spotřebitelských smlouvách
nebo adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a společných závazcích občanského zákoníku a
ustanovení zvláštních zákonů směřujících k ochraně spotřebitele však je třeba použít vždy, je-li to ve

prospěch smluvní strany, která není podnikatelem.

Podľa ust. § 708 ods. 1 ObchZ, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v
určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní
prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.

Podľa ust. § 711 ods. 1 ObchZ, smlouva o běžném účtu muže stanovit, že banka provede do určité
částky příkazy k platbám, i když k tomu nemí dostatek peňežních prostředku na účtu. Nejsou-li práva
a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředku sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí
se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

Podľa ust. § 497 ObchZ, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v
jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky
vrátit a zaplatit úroky.Podľa ust. § 499 ObchZ, za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze
sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.

Podľa ust. § 392 ObchZ, u práva na plnění závazku běží promlčecí doba ode dne, kdy měl být závazek
splněn nebo mělo být započato s jeho plněním (doba splatnosti). Spočívá-li obsah závazku v povinnosti
nepřetržitě vykonávat určitou činnost, zdržet se určité činnosti nebo něco strpět, počíná promlčecí doba
běžet od porušení této povinnosti.

Podľa ust. § 397 ObchZ, nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba čtyři roky.
Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 321/2001 Sb., o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského
úvěru, pro účely tohoto zákona se rozumí spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků
nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel
povinen platit.

Podľa ust. § 2 písm. b) zák. č. 321/2001 Sb., spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a
plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je
spotřebitelský úvěr sjednáván.
Podľa ust. § 2 písm. c) zák. č. 321/2001 Sb., věřitelem je fyzická nebo právnická osoba poskytující
spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto

osob,
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 Občanského zákoníku, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní,
smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na
druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své
obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění

smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného
výkonu svého povolání.

Podľa ust. § 562 ods. 1, 2 Občanského zákoníku, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání,
ktorá v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újme spotřebitele značnou nerovnováhu v právech

apovinnostechstran.Ustanoveníodstavce1senevztahujenasmluvníujednání,ktorávymezujípředmět
plnění smlouvy nebo cenu plnění.

Podľa ust. § 101 ods. 2 Občanského zákoníku, pokud není v dalších ustanoveních uvedeno jinak, je
promlčecí doba tříletá a běží ode dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.

Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu U. XX/XX/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu U. XX/XXX/EHS o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov
v znení smernice XX/XX/EHS X. XX/X/EHS.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci J.-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX D. E. B. M. R. V. O., body
20,21, keď sa vykladá a aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát
mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny
dvor v rozsudku v prípade XXX/XX B. A. T. J. Y. Q. X.C. /. K. Y.-XXXX, bod X, pri použití vnútroštátneho

práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť,
nakoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol
účel smernice v súlade s odsekom 3 č.l. 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí
byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej veci, či skôr účinné
ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice.

Podľa rozsudkov O. Q. (K.) vo veci XX/XX zo dňa XX.X.XXXX O. A. J. X. K. I. M. T. C. - E., bod 16 a vo
veci XX/XX zo dňa XX-X-XXXX Q. N. M. Q. D. V. bod 16, podľa ods. 3 č.l. 189 smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa
voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členských

štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto
sloboda nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci
ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne
účinná v súlade s cieľom, ktorý sleduje.Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa
zmluvu o bežnom účte a dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá

možnosť prečerpať bežný účet do povolenej sumy 10.000,-CZK a odporca sa zaviazal dodržiavať
podmienky stanovené v Zmluve a v obchodných podmienkach. V konaní bolo preukázané, že odporca
povolené čerpanie využíval, porušil však svoju povinnosť stanovenú v č.l. 2 bod 2.1 Zmluvy vyrovnať
čerpaný debet v lehote 30 kalendárnych dní. Dostal sa do nepovoleného debetu, čím mu vznikol voči
navrhovateľovi dlh titulom nesplatenej úverovej istiny v celkovej výške 7.721,-CZK. Keďže odporca aj
napriek dodatočne poskytnutej lehote zvyšok svojho dlhu nezaplatil, právny predchodca navrhovateľa

listom zo dňa XX.X.XXXX P. zmluvu vypovedal a dňa XX.X.XXXX mu účet mu zrušil. Túto skutočnosť
odporcovi oznámil listom zo dňa X.X.XXXX.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol obchodnoprávny vzťah na základe
zmluvy o zriadení a vedení bežného účtu a zmluvy o úvere v súlade s Obchodným zákonníkom

platným a účinným v čase uzavretia zmluvy na území Č. U., v zmysle ktorého právny predchodca
navrhovateľa, I. S., X..O.., zriadila odporcovi účet a vydala platobnú kartu a odporca mohol disponovať
s peňažnými prostriedkami na svojom bežnom účte a využívať platobnú kartu (čerpať úver) za zmluvne
dohodnutých podmienok. Odporca prečerpal limit peňažných prostriedkov určených bankou, dostal sa
tak do nepovoleného debetu, čo bolo preukázané výpisom z jeho bežného účtu M. - I. v rozhodnom

období od XX.X.XXXX Q. X.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX právny predchodca navrhovateľa vypovedal
Zmluvu v súlade s Podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných I. S. X...O., ktoré
sú súčasťou vypovedanej zmluvy. Listom zo dňa X.X.XXXX právny predchodca navrhovateľa odporcovi
oznámil, že ku dňu XX.X.XXXX bol jeho účet spolu s príslušnými naviazanými produktami zrušený,
keďže odporca neuhradil debetný zostatok vo výške 7.721,-CZK a tento debetný zostatok odporcu bol

prevedený na účet pohľadávok z nepovoleného debetu.
Aj napriek svojej povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na
skutočnosť, že dlžník nebol podnikateľom, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka (ČR). Ide totiž
o zmluvu, ktorá bola pre spotrebiteľa vopred pripravená, bez toho, aby bol vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, ktoré odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť,
bola veriteľom pripravená vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento právny vzťah sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 a násl. OZ) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 321/2001 Sb.).
Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná

premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktoré právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína

plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom
prípade splatnosť úveru nastala dňom XX.X.XXXX. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula
dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ podal žalobu až dňa XX.X.XXXX teda v čase, keď bol zjavne jeho nárok
premlčaný.
Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. §

5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná
premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je
ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je ajnárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.,z. s účinnosťou od 1.5.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania
vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenie, bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V
dôsledku premlčania práva navrhovateľa nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd žalobu
zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1
O.s.p., ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol vo vec bez nariadenia pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.