Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223052
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113223052.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: T. Š.Á., Z.. XX.X.XXXX,
B. V. X., P. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná č. 27 proti žalovaným: 1. P.. A. V., advokátovi, so sídlom v X., A. č. 3, 2. T. kancelárii V. & X.
s.r.o., so sídlom v X., A. č. 3, D.: XX XXX XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1.rade:

KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00585441, o zaplatenie 2.042,96 Eur a prísl., o odvolaní žalovaných a intervenienta proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 12.10.2016 č.k. 11C/211/2013 - 215 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 26.10.2016 č.k. 11C/211/2013 - 211 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku o zamietnutí protižaloby
a náhrady trov konania vo vzťahu k protižalobe.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí protižaloby a náhrady trov konania vo vzťahu k protižalobe
a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným a intervientovi n e p r i z n á v a náhradu trov zastaveného konania.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania s výnimkou zastaveného konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 625,87 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5%

ročne od 20.11.2013 do zaplatenia a žalovaný v 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.327,6
Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 20.11.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti a protižalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania o jej žalobe v rozsahu 91,2% a o protižalobe v rozsahu
100%.“

2. Opravným uznesením zo dňa 26.10.2016 súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„O p r a v u j e prvý výrok rozsudku č.k. 11C/211/2013-215 zo dňa 12.10.2016 tak, že tento právne

znie: "Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 615,87 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
5,5% ročne od 20.11.2013 do zaplatenia a žalovaný v 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni1.327,6 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 20.11.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku".

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa
9.8.2013 sa domáhala voči obom žalovaným solidárne náhrady škody vo výške 713,69 Eur a vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1329,27 Eur vrátane úrokov z omeškania 5,5% ročne za obdobie
od 1.8.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnila titulom náhrady škody predstavujúcej sumu 713,69 Eur, ktorú
bola zaviazaná nahradiť ako trovy konania žalovanému Mestu Prešov v konaní vedenom na tomto súde

o jej nároku pod sp. zn. 11C/321/2008, pričom v tejto súvislosti poukázala na nekvalifikovanú právnu
pomoc zo strany žalovaného v 1.rade ako jej vtedajšieho advokáta. Uviedla, že o ničom ju nepoučil
a uplatnil nároky voči Mestu Prešov a čiastočne aj voči Prešovskej univerzite hoci boli už premlčané.
Navyše nereagoval na výzvu súdu a nepredložil doklady preukazujúce dôvodnosť aplikácie ustanovenia
§ 150 O.s.p., čo malo za následok, že súd priznal náhradu trov konania žalovanému Mestu Prešov vo
výške 713,69 Eur.

4. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vysvetlila tým, že s advokátom mala dohodnutú
podielovú odmenu vo výške 20% z hodnoty veci a keďže jej bola prisúdená istina vo výške 4.472,55 Eur,
nárok na odmenu predstavuje 894,51 Eur. Žalovaným pritom zaplatila preddavky na odmenu vo výške
2.223,78 Eur, preto žalovaní sa obohatili o sumu 1.329,27 Eur.

5. Žalovaný v 2.rade podal dňa 21.1.2014 vzájomný návrh, v ktorom sa vyjadril aj k žalobe. Uviedol, že
žalovaný v 1.rade už právne neexistuje, jeho právnym nástupcom sa stal žalovaný v 2.rade v dôsledku
jehotransformácienaobchodnúspoločnosť.Poprel,žebyporušilsvojuprávnupovinnosťvyplývajúcuzo
zákona o advokácii. Žalobkyňu dôkladne poučil o právach a povinnostiach vrátane úspešnosti v danom

konaní. Preto aj s ňou uzavrel zmluvu o právnej pomoci, keď vzhľadom na riziko uplatneného nároku
bola dohodnutá podielová odmena vo výške 20% z vymoženej pohľadávky. Uviedol aj to, že moment,
od kedy začala plynúť premlčacia lehota bol stanovený až v znaleckom posudku F.. X. Q. z 28.9.2009
a po jeho neskoršom výsluchu.

6. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že nereagoval na výzvu súdu na predloženie dokladov
odôvodňujúcich postup podľa § 150 O.s.p. uviedol, že výzvu súdu doručenú 18.2.2010 ihneď odovzdal
žalobkyni, avšak práve ona na ňu nereagovala. Tvrdil, že ani odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu
§ 150 O.s.p. v prospech žalobkyne, pretože v dôsledku skutočnosti, že býva s rodičmi, ktorí vlastnia
rodinný dom, je viac ako pravdepodobné, že by odvolací súd ani nepoužil § 150 O.s.p. Vzniesol tiež

námietku premlčania, pôvodne len ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, neskôr aj vo
vzťahu k nároku na náhradu škody.

7. Vzájomným návrhom žalovaný v 2.rade žiadal, aby žalobkyňa mu bola zaviazaná zaplatiť 422,17
Eur, nakoľko má voči nemu dlh titulom jeho odmeny za jej zastupovanie vo veci tohto súdu 28C/362/08,

ktorú vyčíslil na 1.681,19 Eur. Poukázal však na to, že jeho podielová odmena na zastupovanie vo veci
11C/321/2008 predstavovala 1130,73 Eur vzhľadom na to, že žalobkyni bola vyplatená suma v celkovej
výške 5653,67 Eur (okrem istiny 4472,55 Eur aj úroky z omeškania 1181,12 Eur), takže 20% počítal
zo sumy 5653,67 Eur. Uviedol teda, že jeho odmena činí 2.811,92 Eur za obe konania 11C/321/2008 a
28C/362/2008 (1.681,19 + 1.130,73), žalobkyňa mu zaplatila 165,97 Eur + 2.223,73 Eur a teda rozdiel

je 422,17 Eur, ktoré mu má doplatiť.

8. Do konania vstúpil ako intervenient na strane žalovaného v 1.rade KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s.,
vzhľadom na to, že žalovaný v 1.rade mal v relevantnom čase uzatvorenú s ňou poistnú zmluvu na
poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti. Preto vstúpil do konania

len ohľadom nároku na náhradu škody vo výške 713,69 Eur, keďže len tento nárok by bol teoreticky
krytý spomínaným poistením. Daný nárok však intervenient považoval za neopodstatnený, nakoľko nie
je daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a výkonom advokátskej činnosti žalovaného. Tvrdil,
že žalovaný informoval žalobkyňu o tom, že uplatnený nárok je rizikový a že žalobu voči Mestu Prešov
rozšíril na jej pokyn a až po vykonanom znaleckom dokazovaní, kedy bolo zjavné, že nárok je premlčaný,

zobralžalobuspäť.Uviedolajto,žežalovanýpožiadalsúdoaplikáciu§150O.s.p.,čonapokonzohľadnil
odvolací súd, keď znížil nárok na náhradu trov konania žalovaného Mesta Prešov z 1.177,38 Eur na
713,69 Eur.9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na tunajšom súde
bolo vedené pod sp. zn. 11C/321/2008 konanie na základe žaloby žalobkyne podanej jej vtedajším
právnym zástupcom - žalovaným v 1.rade dňa 15.5.2008. Uplatnený nárok bol na náhradu škody titulom

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj ďalších liečebných nákladov vo výške 263.267
Sk a to v dôsledku pádu žalobkyne na zľadovatenom chodníku. Žaloba bola podaná voči Prešovskej
univerzite ako vlastníkovi priľahlej nehnuteľnosti. Plnomocenstvo žalobkyňa podpísala žalovanému v
1.rade dňa 29.4.2008. Ako príloha žaloby bol aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaný 25.4.2008, v ktorom však bolo uvedené, že liečenie žalobkyne bolo ukončené

8.10.2005.

10. Žalovaná Prešovská univerzita vo svojom vyjadrení k žalobe vôbec nespochybňovala svoju pasívnu
legitimáciu v danom spore, ale poukázala len na nepreukázanie miesta úrazu žalobkyne, keďže v
lekárskom posudku bolo uvedené, že sa „pošmykla v centre“.

11. Podaním zo dňa 1.12.2008 žalovaný v 1.rade ako advokát žalobkyne čiastočne zobral žalobu späť
o sumu 26.327 Sk (neskôr ďalším podaním uviedol, že išlo o nesprávnu sumu) a domáhal sa len titulom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatenia sumy 254.660 Sk (8.453,16 Eur) a zároveň
tým istým podaním rozšíril žalobu aj voči Mestu Prešov ako vlastníkovi chodníka.

12. Na vysvetlenie tohto časového sklzu, teda dôvodu, prečo žalovaný v 1.rade uplatnil nárok voči
Mestu Prešov až po 7 mesiacoch od podania žaloby voči Prešovskej univerzite žalovaný v 1.rade
uvádzal, že zisťoval kto je vlastníkom pozemku, kde došlo k úrazu žalobkyne, čo však súd považuje
za neopodstatnený a ničím nepodložený postup advokáta. Zisťovanie vlastníctva pozemku v tomto
spore bolo úplne irelevantné, a keďže išlo o chodník nachádzajúci sa v centre mesta je nesporné, že

jeho vlastníkom je Mesto Prešov. Uvedené vysvetlenie žalovaným v 1.rade súd teda vyhodnotil ako
nepravdivé podobne ako aj jeho tvrdenie o tom, že k tomuto postupu mu dala pokyn samotná jeho
klientka, ktorá to vo svojej výpovedi jednoznačne poprela a súd nemal dôvod jej výpovedi neveriť,
vzhľadom na už spomínané zistené nepravdivé tvrdenie žalovaného v 1.rade. Ten totiž uviedol, že
žalobkyni zaslal list, ktorým rozšíril žalobu voči Mestu Prešov v ten istý deň ako aj tento procesný úkon

doručil súdu. Znamená to, že nemohol mať od svojej klientky daný vopred súhlas k takémuto postupu.

13. Zo spisu 11C/321/2008 vyplýva aj to, že hneď vo svojom prvom vyjadrení Mesto Prešov po tom,
čo súd pripustil jeho vstup do konania, namietalo premlčanie nároku a tiež nedostatok svojej pasívnej
legitimácie v spore s tým, že neporušilo žiadnu právnu povinnosť súvisiacu s úrazom žalobkyne.

14. Vzhľadom na námietku premlčania žalovaný v 1.rade v konaní 11C/321/2008 navrhol pribratie znalca
z odboru zdravotníctva na ustálenie zdravotného stavu žalobkyne za účelom vypracovania lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom znalec F. uviedol, že pre účely
bolestného bol zdravotný stav ustálený v septembri 2005 a pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia

v júli 2006. Následne žalovaný v 1.rade v mene žalobkyne zobral žalobu voči žalovanému v 2.rade
teda Mestu Prešov späť. Požiadal o nepriznanie náhrady trov konania žalovanému Mestu Prešov s
poukazom na § 150 O.s.p., žiadne doklady preukazujúce pomery žalobkyne však nepredložil. Keďže
nereagoval ani na výzvu súdu uznesením č.k. 11C/321/2008-190 zo dňa 9.3.2010 súd zastavil konanie
voči žalovanému v 2.rade a žalobkyňu zaviazal nahradiť mu trovy konania vo výške 1.177,38 Eur. Voči

uzneseniu sa žalobkyňa odvolala, predložené boli aj doklady preukazujúce jej pomery a preto odvolací
súd uznesením 1Co 61/2010 zo dňa 13.7.2010 zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách
konania tak, že zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania žalovanému v 2.rade len vo výške 713,69
Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 27.8.2010. Súd v tejto
súvislosti pripomína, že žalovaný v 2.rade si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozsudkom č.k, 11C/321/2008/-282 zo dňa 25.5.2011 súd zaviazal žalovanú Prešovskú univerzitu
na zaplatenie sumy 4.472,55 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 10.5.2008 do
zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti z dôvodu premlčania zamietol. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 23.11.2011, keďže bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co 147/2011 zo

dňa 11.10.2011.

16. Žalobkyňa postupne splácala žalovanému Mestu Prešov priznané trovy konania a to v celej výške
713,69 Eur, ktoré uhrádzala postupne v mesačných splátkach po 10 alebo 20 Eur nasledovne:26.8.2010, 19.9.2010, 15.10.2010, 15.11.2010, 15.12.2010, 15.1.2011, 15.2.2011, 15.3.2011, 15.4.2011
a 15.5.2011 po 10 Eur mesačne. Neskôr, a to od 18.7.2012 do 15.7.2013, mesačne platila po 20 Eur
a od 15.8.2013 do 15.6.2016 po 10 Eur mesačne a poslednú platbu poukázala 9.9.2016 vo výške 3,69

Eur (doklady na č.l. 14, 182-183, 201).

17. Zmluvu o právnej pomoci uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1.rade dňa 29.4.2008. Jej predmetom
bolo poskytnutie právnej pomoci pri vymáhaní nároku na náhradu škody voči Prešovskej univerzite a
poistného plnenia voči Allianz - Slovenskej poisťovni a.s. Odmena bola dohodnutá v čl. V. tak, že činí

20% z hodnoty veci (§ 7 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) v každej uplatnenej právnej veci osobitne.

18. V bode 2 čl. V. sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť preddavok 5.000 Sk a mesačné splátky po 1.000
Sk s tým, že posledná splátka dohodnutej odmeny je splatná najneskôr v deň právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktorým budú dlžníci zaviazaní zaplatiť klientke prisúdené sumy s príslušným úrokom z
omeškania vrátane trov právneho zastúpenia.

19. V čl. IX. sa uvádza, že advokát zodpovedá klientke za škodu, ktorú jej spôsobil pri poskytovaní
právnej pomoci.

20. Žalobkyňa skutočne uhradila pri podpise zmluvy o právnej pomoci (č.l. 58) žalovanému v 1.rade

5.000 Sk (165,97 Eur) a následne mu poukazovala splátky od 15.5.2008 do 15.6.2013 po 33,19 Eur
celkovo vo výške 2.057,81 Eur. Do 15.2.2010 ich poukazovala na číslo účtu XXXXXXXX/XXX, pričom
žalovaný v 1.rade uviedol, že sa jednalo o jeho číslo účtu a potom na účet č. XXXXXXXXX/XXX patriace
žalovanému v 2.rade (výpoveď žalovaného v 1.rade na č.l. 184).

21. Žalovaný v 2.rade bol zapísaný do obchodného registra až dňa 4.6.2010. Hoci tvrdil, že žalobkyňu
nikdy právne nezastupoval, jeho tvrdenie opäť nie je pravdivé, keďže na základe výzvy súdu predložil
plnomocenstvo od žalobkyne zo dňa 20.10.2010, ktorým poverila žalobkyňa práve žalovaného v 2.rade
na jej zastupovanie vo veci 11C/321/2008 (č.l. 169).

22. Súd však zdôrazňuje, že táto plná moc nebola predložená súdu v pôvodnom konaní 11C/321/2008,
preto súd stále konal so žalovaným v 1.rade ako právnym zástupcom žalobkyne.

23. Žalovaný v 1.rade zastupoval žalobkyňu aj v spore 28C/362/2008 proti Allianz Slovenskej poisťovni
a.s., kde žaloval o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy a o úhradu poistného plnenia vo

výške45.000Sk.Rozsudkomč.k.28C/362/2008-240zodňa31.1.2011vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove 16Co 102/2011 zo dňa 13.10.2011 bola však žaloba zamietnutá s poukazom na § 802
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže súd dospel k záveru, že poisťovňa dôvodne odstúpila od poistnej
zmluvy.

24. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody a vydania
bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 24.7.2013, ktorý zaslala doporučene, avšak žiadna odpoveď
zo strany žalovaných na túto jej výzvu jej nedošla. Žalovaní pritom spochybnili, že by im táto výzva bola
doručená a žalobkyňa žiadne návrhy na dokazovanie v tomto smere nemala.

25. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho
zákonníka, § 556 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii v znení účinnom v roku 2008, § 26 ods. 1 , ods. 3 a ods. 4 citovaného zákona a dospel

k nasledovným záverom.

26. V danom prípade žalobkyňa si uplatnila dva nároky. Prvý nárok sa týkal náhrady škody spojenej s
výkonom advokácie. Výkon advokácie je potrebné rozumieť predovšetkým odbornú činnosť advokáta
vykonávanú so súhlasom a v prospech klienta. V prípade zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú

klientovi v súvislosti s poskytovaním právnych služieb sú subjekty zodpovednostného právneho vzťahu
advokát - škodca a klient - poškodený. Zákon o advokácii nevyžaduje pre vznik právnej zodpovednosti
advokáta za škodu existenciu subjektívneho prvku na jeho strane, pretože stanovený je objektívny
princíp. Jediným liberačným dôvodom je dôvod uvedený v § 26 ods. 4 zákona o advokácii, avšak v tomtoprípade žalovaný v 1.rade ho ani netvrdil. Základným predpokladom tohto zodpovednostného vzťahu je
nesprávne poskytnutie právnych služieb klientovi, vznik škody klientovi ako majetkovej ujmy a príčinná
súvislosť medzi pochybením advokáta a vznikom škody.

27. Jednou z povinností advokáta je aj povinnosť svedomito chrániť práva o oprávnené záujmy klienta.
Svedomitý nie je taký výkon advokácie, ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje.
Právnu službu žalobkyni v konaní 11C /321/2008 poskytoval len žalovaný v 1.rade. Súd mal za
preukázané, že žalobu v spomínanom spore proti Mestu Prešov podal oneskorene a dôvod prečo tak

urobil hodnoverne nevysvetlil. Navyše podľa súdu Mesto Prešov ani nebolo zodpovedným subjektom
za vzniknutú škodu žalobkyni, ku ktorej došlo pri jej páde na zasneženom chodníku, keďže v takomto
prípade platí osobitný právny predpis a to konkrétne § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách.Súdtentopredpiscitovalajvužspomínanomrozsudkuč.k.11C/321/2008-282,vzmysle
neho závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom
území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou so povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,

správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom.

28. Súd prvej inštancie teda mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade rozšíril žalobu voči Mestu Prešov
ako nesprávnemu subjektu a navyše oneskorene svojvoľne bez toho, že by k tomu postupu mu dala

žalobkyňa pokyn. Žalobkyňa toto jeho tvrdenie totiž výslovne poprela a súd ho vyhodnotil, pokiaľ ide o
vyjadrenie žalovaného v 1.rade ako nevierohodné vzhľadom na už uvedené dôvody v predchádzajúcej
časti rozsudku. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom v 1.rade, aby nepochybne preukázal to, že
postupoval v súlade s pokynom klientky a z toho dôvodu žalovaný v 1.rade mal tento súhlas zabezpečiť
písomnou formou. Aj keď žiaden právny predpis mu to však neukladá, práve v takomto prípade spornosti

je v záujme advokáta, aby postupoval daným spôsobom.

29. Navyše v danom prípade žalovaný v 1.rade napriek tomu, že už v čase podania žaloby voči
Prešovskej univerzite mal k dispozícii lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, z ktorého bolo zrejmé, že liečba žalobkyne bola v dôsledku úrazu u nej ukončená ešte

8.10.2005, žalobu voči Mestu Prešov rozšíril až 1.12.2008, kedy musel predpokladať, že nárok je
už premlčaný pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Vyhováranie sa na ustálenie
momentu plynutia premlčacej lehoty znaleckým posudkom je neopodstatnené, znalecké dokazovanie
malo význam pre žalovanú Prešovskú univerzitu, voči ktorej žaloba bola podaná ešte 15.5.2008.

30. Je tiež nesporné, že žalovaný v 1.rade žalobkyňu neupozornil ani na spornosť pasívnej legitimácie
Mesta Prešov, pretože ako sám uviedol vo svojej výpovedi mal ju upozorniť len na možné premlčanie,
čo však súdu nepreukázal. Preto súd dospel k záveru o jeho nesprávnom poskytnutí právnej služby
žalobkyni, v dôsledku ktorej jej vznikla škoda predstavujúca sumu 713,69 Eur, ktorú uhradila Mestu
Prešov ako náhradu jeho trov konania.

31. Súd prvej inštancie neprehliadol ani skutočnosť, že v spore 11C/211/2013 sa žalovaní mnohokrát
vyjadrovali, či už vo forme vyjadrenia k žalobe, odvolania voči rozsudku, dovolania, niekoľkých dodatkov
k dovolaniu a ani v jednom podaní žalovaný v 1.rade netvrdil, že by žalobkyňu upozornil na možnosť
premlčania jej nároku voči Mestu Prešov. Prvýkrát to začal tvrdiť až potom, keď sa ho súd na túto

okolnosť pýtal na pojednávaní. Pre súd je preto zarážajúci postoj žalovaného v 1.rade, keď je zjavné,
že nepochopiteľne rozšíril žalobu voči Mestu Prešov v čase, keď nárok bol už evidentne premlčaný
a napokon voči subjektu, ktorý nemal vecnú pasívnu legitimáciu v spore, že nedokáže si uznať svoje
pochybenie a dokonca protižalobou uplatňuje nárok na odmenu, ktorá je však v rozpore s právnou
úpravou. Zbytočne tak predlžuje súdne konanie a o tom svedčí aj jeho návrh na doplnenie ďalšieho

dokazovania, ktorý jednak podal oneskorene, preto súd nestihol navrhnutých svedkov predvolať na
pojednávanie, hoci predchádzajúce pojednávanie bolo ešte 4.5.2016 a návrh na predvolanie svedkov
bol súdu predložený až 30.9.2016. Vzhľadom na už prijaté právne závery súd nepovažoval za potrebné
vypočuť svedkov JR., D.. A., matku žalobkyne T. V. za účelom zistenia, že žalovaný v 1.rade upozornil
žalobkyňu na premlčanie a úplne nedôvodný bol návrh na vypočutie predchádzajúcich zástupcov

žalobkyne Dr. B. a P.. P. K., pretože aj keby žalobkyňa ich v minulosti splnomocnila na jej zastupovanie,
nemá to absolútne žiadny vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného v 1.rade v tomto spore. Z
uvedených dôvodov súd preto nevyhovel návrhu žalovaných na výsluch spomínaných svedkov. Bolo by
to nehospodárne, zbytočne by predlžilo toto súdne konanie a navýšilo jeho trovy.32. K námietke premlčania súd uvádza, že čiastočne je dôvodná, ale to len vo vzťahu k nároku
na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dva roky spätne od podania

žaloby t.j. k 9.8.2011. Žalobkyni vznikla škoda až jednotlivými úhradami splátok náhrady trov konania
(v tom momente vedela o škode a o škodcovi), teda premlčané sú jej splátky, ktoré zaplatila za
obdobie od augusta 2010 do mája 2011, čo je 100 Eur (10 splátok po 10 Eur). V tejto časti súd preto
žalobu zamietol. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia však premlčaný nie je. O bezdôvodnom
obohatení žalovaných sa žalobkyňa najskôr mohla dozvedieť až doručením rozsudku odvolacieho súdu

vo veci 11c/321/2008, pričom rozsudok bol vyhlásený 11.10.2011. Až v tom čase sa totiž ustálila výška
priznaného nároku, z ktorého sa počítala odmena advokáta a žaloba bola nepochybne daná včas a to
ešte 9.8.2013, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

33. Druhý nárok žalobkyne je uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia za preplatenie
odmeny za právnu službu, ako plnenie bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti musel súd predovšetkým

ustáliť výšku tejto odmeny. Tá bola dohodnutá v písomnej zmluve o poskytnutí právnej pomoci vo výške
20% z hodnoty veci, čo korešponduje aj s právnou úpravou - § 7 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

34. Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na
hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto

konania podľa okolnosti prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Podľa § 7 ods. 2 citovanej
vyhlášky maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci, ktorá
je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.

35. Podľa § 8 ods. 1 citovanej vyhlášky advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za

predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný
úspech vo veci.

36. Podľa § 8 ods. 2 citovanej vyhlášky ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom
klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny.

37. Podľa § 8 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo
požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.

38. Nepochybne za hodnotu veci, z ktorej sa stanovuje podielová odmena je potrebné považovať istinu,

nie aj jej príslušenstvo. Výklad hodnoty veci, ktorá je predmetom súdneho konania je jednotný aj pri
posudzovaní tarifnej výšky odmeny advokáta, ale aj pri posudzovaní výšky súdneho poplatku zo žaloby
a ten istý výklad je potrebné použiť aj v tomto prípade. V konaní 11C/321/2008 však žalobkyňa mala
len čiastočný úspech v podiele 52,90% (4.472 Eur : 8.453). 20% zo žalovanej sumy 8.453 Eur činí
1690 Eur. S poukazom na § 8 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. však žalovaný v 1.rade má nárok len

na pomernú časť podielovej odmeny zodpovedajúcej pomeru 52,90%, čo je 894 Eur. Žalobkyňa však
zaplatila odmenu úhrne vo výške 2.223,78 Eur (záloha 165,97 Eur a mesačné splátky 2.057,85 Eur).
Odmenu tak preplatila o 1.329,78 Eur (2.223,78 -894). Na účet žalovaného v 1.rade pritom zaplatila
896,18 Eur a zvyšok na účet žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 1.rade sa bezdôvodne obohatil len o sumu
2,18 Eur a žalovaný v 2.rade o sumu 1.327,6 Eur.

39. Súd bol toho názoru, že ide o delenú zodpovednosť žalovaných a nie solidárnu, ako to žalovala
žalobkyňa, ale súd v tomto spore nie je viazaný jej žalobou. Jednoznačne za vzniknutú škodu zodpovedá
výlučne žalovaný v 1.rade, ktorý poskytol žalobkyni právnu, avšak nie kvalifikovanú službu v súvislosti
so žalobou voči Mestu Prešov a to dňa 1.12.2008, keďže žalovaný v 2.rade vznikol až neskôr a to v

roku 2010.

40. Žalovaný v 2.rade vzájomným návrhom sa domáhal zaplatenia sumy 422,17 Eur od žalobkyne po
započítaní ich vzájomných pohľadávok (uznal len preplatok žalobkyne na odmene vo výške rozdielu
súm, ktoré mu zaplatila a výškou odmeny vo veci 11C/321/2008, ktorú vyčíslil na 1.130,73 Eur) a svoju

pohľadávku na odmenu za zastupovanie v konaní 28C/362/2008 vyčíslil na 1681,19 Eur. Súd preto
musel posúdiť výšku odmeny žalovaného v 1.rade v konaní 28C/362/08. Aj tá však bola dohodnutá tou
istou zmluvou o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 29.4.2008. Opäť išlo o podielovú odmenu, avšak
žalovaný v 2.rade si zrejme neuvedomil, že žalobkyňa bola v danom konaní neúspešná, jej žaloba bolav celom rozsahu zamietnutá a preto žalovaný má nárok len na náhradu hotových výdavkov a nie nárok
na odmenu čo vyplýva z § 8 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Preto žalovaní nemajú z toho titulu žiadnu
pohľadávku voči žalobkyni a preto súd protižalobu v celom rozsahu zamietol.

41. Súd dodáva, že aj keď v súčasnosti žalovaný v 1.rade už nepodniká ako fyzická osoba, ale ako
spoločník v obchodnej spoločnosti neznamená to, že jeho zodpovednosť sa preniesla na žalovaného
v 2.rade. Zo žiadneho právneho predpisu to nevyplýva. Žalovaný v 1.rade je stále advokát, zmenil len
právnu formu vykonávania advokátskej činnosti. Žalobu o náhradu škody voči žalovanému v 2.rade súd

preto zamietol pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie.

42. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

43. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

45. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46.Žalovanísadostalidoomeškaniaododňanasledujúcehopodoručenívýzvyžalobkynenazaplatenie
žalovanej sumy, čo vyplýva z § 563 Občianskeho zákonníka. Aj keď žalobkyňa ich vyzvala k tomuto
plneniu listom zo dňa 24.7.2013, nepreukázala, že by skutočne tento list bol žalovaným doručený, aj
keď bol posielaný doporučene. Žalovaní totiž popreli, že by im táto výzva bola doručená a žalobkyňa

nenavrhla ďalšie dokatovanie v tomto smere, preto súd považoval za preukázaný moment doručenia
tejto výzvy až doručením žaloby obom žalovaným, k čomu došlo dňa 19.11.2013. Súd preto úroky z
omeškania priznal až od nasledujúceho dňa a žalobu v prevyšujúcej časti, keďže žalobkyňa žiadala
úroky z omeškania priznať od 1.8.2013 zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1,2 CSP. V konaní
o žalobe žalobkyne mala žalobkyňa čiastočný úspech a to v pomere 95,6% a neúspech v pomere 4,4%,
preto súd jej priznal v konaní náhradu trov konania v podiele 91,2%. V konaní o protižalobe žalovaného
však bola plne úspešná a preto súd jej priznal náhradu trov daného konania v rozsahu 100%.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

49. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného v 1. rade v podanom odvolaní , podľa jeho obsahu
smerujúceho proti tej časti rozsudku, ktorou bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 625,87 Eur s prísl. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

50. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností - vyriešenie otázky riadneho poučenia klienta.

51. Žalovanými navrhnutí svedkovia Dr. B. a P.. K. mali vysvetliť aké doklady im žalobkyňa predložila,
spoločník P.. L. V. a asistentka žalovaného D.. I. A., mali byť vypočutí ohľadom preukázania skutočností,
že žalobkyňa bola kvalitne poučená o rizikách a matka žalobkyne, ktorá spolu so žalobkyňou
navštevovala žalovaného v 1. rade ohľadom poskytnutia právnych rád.

52. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním súdu, že súhlas od klienta si mal žalovaný v 1. rade
zabezpečiť písomnou formou.53. Podľa názoru odvolateľa , pokiaľ si advokát takýto súhlas písomnou formou nezaobstará, musí v
prípadnom súdnom konaní znášať zvýšené nároky na preukázanie ním uvádzaných tvrdení o udelení
súhlasu zo strany klienta.

54. V ďalšej z námietok odvolateľ uviedol, že súd zaviazal na úhradu časti uplatneného nároku
neexistujúci subjekt, pretože žalovaný v 1. rade ako samostatne pôsobiaci advokát ukončil svoju činnosť
a pod súdom uvedeným IČO-m už nepôsobí.

55. Napokon odvolateľ namietal nesprávny výpočet priznanej sumy, keď podľa jeho názoru mal zaviazať
žalovaného v 1. rade na úhradu sumy 615,87 Eur.

56. Žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žaloba sa zamieta a žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 1. a 2. rade sumu 422,17 Eur ,
resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

57. Podľa názoru odvolateľov je napadnutý rozsudok zmätočný, keďže neboli odstránené rozpory v
tvrdeniach účastníkov.

58. Nevykonaním dokazovania vypočutím svedkov D. P.. L. V. a matky žalobkyne súd odňal uplatňovať

zákonným spôsobom obranu žalovaných v 1. a 2. rade.

59. Poukazujú na postoj a stanovisko intervenienta prezentované v písomnom podaní zo dňa 27.7.2016
a ktoré plne rešpektujú.

60. Odvolatelia sa nestotožňujú s názorom súdu prvej inštancie a nemajú vedomosť o tom, aby
súdna prax pri vyčíslení odmeny za poskytnutú právnu pomoc akceptovala len hodnotu istiny bez jej
príslušenstva.

61. Chybu v postupe súdu prvej inštancie odvolatelia vidia ďalej v tom, že protižaloba podaná na súd

dňa 21.1.2014 bola vylúčená na samostatné konanie 7C/15/2015 a preto o nej súd nemal rozhodovať
v tomto konaní.

62. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie spolu s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

63. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných a intervenienta s výnimkou odvolania proti výroku o
zamietnutí protižaloby nie je opodstatnené.

64. Čo sa týka odvolacej námietky , že v napadnutom súdnom konaní súd nemal rozhodovať o
vylúčenom nároku spočívajúcom vo vzájomnej žalobe na zaplatenie sumy 422,17 Eur , lebo o tom už
mal právo rozhodovať len sudca v konaní 7C/15/2015, uvedená námietka podľa názoru odvolacieho
súdu je dôvodná.

65. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

66. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

67. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak neboli splnené procesné podmienky.

68. Vecnou procesnou podmienkou je existencia návrhu na začatie konania. Neexistencia žaloby vedie
vždy k zastaveniu konania.69. Keďže v tomto konaní absentuje protižaloba a napriek uvedenému súd prvej inštancie o protižalobe
rozhodol, odvolací súd v súlade s horeuvedenými zákonnými ustanoveniami zrušil rozsudok vo výroku
o zamietnutí protižaloby a náhrady trov konania vo vzťahu k protižalobe a v tejto časti konanie zastavil.

70. Žalovaným a intervenientovi nepriznal náhradu trov zastaveného konania ( § 256 ods. 1 CSP), keďže
strana žalobkyne procesne nezavinila zastavenie konania.

71. V konaní, s výnimkou konania o protižalobe sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

72. K odvolacím námietkam intervenienta na strane žalovaného v 1. rade a žalovaných sa žiada uviesť
nasledovné.

73. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou intervenienta, že advokát P., ako osoba špecifikovaná v
žalobe už toho času neexistuje a preto nemohla byť spôsobilá byť účastníkom konania.

74. Zo zmeny právnej formy vykonávania advokátskej činnosti ( čo konštatuje súd prvej inštancie),

nemožno vyvodiť záver prezentovaný odvolateľom o nespôsobilosti strany, ktorá v čase podania žaloby
bola a v priebehu konania až doposiaľ je advokátom, byť účastníkom konania.

75. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnil, prečo
nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov. Odvolací súd sa názorom súdu prvej inštancie

stotožňuje. Odvolacie námietky v tomto smere správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú
spôsobilé spochybniť.

76. Nesprávny výpočet priznanej sumy, namietaný intervenientom bol opravený opravným uznesením
zo dňa 26.10.2016.

77. Čo sa týka námietok žalovaných vo vzťahu k výpočtu podielovej odmeny súdom prvej inštancie v
konaní 11C/321/2008 , k tomu treba uviesť nasledovné.

78. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na zmluvu o poskytovaní právnych

a poradenských služieb a právnej pomoci zo dňa 29.4.2008 uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade a
žalobkyňou, v ktorej V./1 bola dohodnutá odmena „ 20 % z hodnoty veci“ . Ak žalovaný v 1. rade pri
uzatváraní zmluvy (čo uviedol aj na pojednávaní dňa 4.5.2016) mal za to, že 20 % sa má rátať nielen z
prisúdenej sumy, ale aj s príslušenstva, v záujme odstránenia budúcich rozporov mal podielovú odmenu
dohodnúť takým spôsobom, aby nepripúšťala rôzne výkladové pravidlá.

79. Za stavu, keď žalobkyňa má za to ( čo vyjadrila v žalobe), že bolo dohodnutých 20 % z prisúdenej
istiny a žalovaný v 1. rade zastáva názor, že aj s príslušenstva , výklad daného strohého ustanovenia
dohody podľa názoru odvolacieho súdu svedčí v prospech žalobkyne.

80. Uvedené nedostatočné zmluvné dojednanie medzi stranami sporu nemožno vykladať v prospech
dominantnejšej strany pri uzatváraní daného právneho vzťahu, ktorou je advokát.

81. Napokon žalovaný v 1. rade ani netvrdil, že so žalobkyňou sa dohodol na podielovej odmene
20 % z istiny a príslušenstva, tvrdil len , že „ 20 % sa má rátať nielen z prisúdenej sumy, ale aj z

príslušenstva“ ( zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.5.2016).

82. S prihliadnutím na uvedené , odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku o zamietnutí protižaloby a náhrady trov
konania vo vzťahu k protižalobe ako vecne správny potvrdil.

83. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.84. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).