Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217353
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116217353.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX/X, O. G. Z., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia 120 € a určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 15.01.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom a) vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 120 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania a b) určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky nasledujúceho znenia:
„Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 22.09.2010 uvedená vo Všeobecných
podmienkachposkytnutiaúveru,bod11:„Otejčastipoplatku,ktorejzodpovedajú2/3zahŕňajúcenáklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je
neprijateľná.“

2. Žalobca svoj návrh skutkovo odôvodnil nasledujúco: Dňa 22.09.2010 uzavrel ako dlžník so žalovaným
ako veriteľom Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 350 € za poplatok
vo výške 310 €, s tým, že celková čiastka vo výške 660 € bude zaplatená v 11-tich splátkach po 60 €.
Žalovanému dosiaľ zaplatil sumu 470 €.
2.1. Žalobca v žalobe výslovne zdôraznil, že predmetný úver použil pre osobnú spotrebu, nie na
podnikanie. Žiada teda, aby mu súd poskytol ochranu, ktorá mu prináleží podľa noriem spotrebiteľského

práva. V rámci právnej argumentácie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.01.2012
sp. zn. I. ÚS/1930/2011 ako aj na uznesenie KS v Prešove sp. zn. 6Co/84/2011.
2.2. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky, odkázal na viaceré rozhodnutia KS v Prešove a
okresných súdov v jeho obvode, ktorými bola zmluvná podmienka za neprijateľnú vyhlásená.
2.3. Žalobca ďalej namieta, že keďže malo ísť o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva neobsahovala
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov.
2.4. Na základe uvedeného má žalobca za to, že nebol povinný vrátiť viac ako poskytnutú istinu vo výške
350 €, a keďže vrátil sumu 470 €, bezdôvodné obohatenie žalobcu predstavuje sumu 120 €.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 03.02.2016, v ktorom vzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti. Táto námietka miestnej nepríslušnosti ako aj vyjadrenie žalovaného vychádzalo

z toho, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský úver, resp. o úver poskytnutý spotrebiteľovi,
ale o zmluvu o úvere výlučne podľa Obchodného zákonníka, pretože zo strany žalovaného išloo poskytnutie úveru na účely podnikania. Vzhľadom na uvedenú námietku, má žalovaný za to,
že žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo. Následne žalovaný uviedol, že
pokračovaniukonaniabránineodstrániteľnáprekážkavpodoberesiudicata,keďževovecibolužvydaný

rozhodcovský rozsudok spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., vedený pod sp. zn. SR12 525/11.

4. Už v tejto časti odôvodnenia súd uvádza, že otázkou prekážky res iudicata sa v konaní nezaoberal,
nakoľko vydanie tvrdeného rozsudku v rozhodcovskom konaní žalovaný súdu žiadnym spôsobom
nepreukázal.

5. Súd mal za to, že v prejednávanej veci, keďže vec vyhodnotil ako vec obchodnú, nie je daná jeho
miestna príslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave však na
základe nesúhlasu Okresného súdu Bratislava I. uviedol v uznesení č. k. 6 NcC 54/2016-61 v bode 6
odôvodnenia nasledujúce:
„Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáha určenia neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Žalovaný v námietke miestnej nepríslušnosti žiadnym spôsobom nespochybnil postavenie
žalobcu ako spotrebiteľa, vyjadril iba svoje subjektívne presvedčenie, že sa nejedná o spotrebiteľský
spor. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v danom prípade nepochybne sporové strany
uzavreli typovú zmluvu, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy z vopred predtlačenými podmienkami
zo strany veriteľa s nemožnosťou meniť, zmeniť, či ovplyvniť ich znenie zo strany dlžníka - spotrebiteľa.

Žalobca sa domáha svojho nároku s tým, že mu svedčí postavenie spotrebiteľa, preto sa domáha súdnej
ochrany podľa ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľov. Dostupné údaje o uzavretí predmetnej
zmluvy o úvere bezpečne nepreukazujú, žeby sa nejednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.“
5.1. S argumentáciou krajského súdu procesný súd jednoznačne nesúhlasí, pretože žalovaný vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti práve z dôvodu, že vo veci žalobca nemá postavenie spotrebiteľa ale

podnikateľa. Vyššie uvedené rozhodnutie KS v Bratislave vydal napriek tomu, že mu je určite známe
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2016-14 zo dňa 20.04.2016.
5.2. V uvedenej veci Ústavného súdu SR, Okresný súd Košice-okolie žalobu o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia postúpil Okresnému súdu Bratislava I., ktorý s postúpením nesúhlasil, a preto vo veci
rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4NcC 28/2015 z

27.05.2015 rozhodol tak, že:
„V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu, že na základe
zmluvy o úvere zo dňa 19.02.2009 uzavretej medzi účastníkmi konania uhradil odporcovi viac, než na
čo mal odporca nárok. Navrhovateľ mal za to, že je v postavení spotrebiteľa, a preto podal žalobu na
Okresnom súde Košice - okolie, v obvode ktorého má bydlisko. V predmetnej veci tak vznikol spor o

miestnu príslušnosť spočívajúcu v tom, či navrhovateľku môžu považovať za spotrebiteľa, a teda, či je
na konanie miestne príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Krajský súd má za to, že v tomto
štádiu konania v prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že predmetom konania je spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere priloženej navrhovateľom k
žalobe, navrhovateľ prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Preto

podľa názoru krajského súdu nie je možné v prejednávanej veci pri určovaní miestne príslušného
súdu aplikovať ustanovenie § 87 písm. f) O. s. p., a teda voľbu miestnej príslušnosti navrhovateľom
- spotrebiteľom. V posudzovanej veci je totiž konanie okrem iného spornou práve skutočnosť, či má
navrhovateľ postavenie spotrebiteľa, čo však bude predmetom dokazovania. Krajský súd v Bratislave
preto nemôže pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti prejudikovať vyriešenie predmetnej otázky, naviac,

ak z listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu s postavení
spotrebiteľa.“
5.3. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí v bode 18 odôvodnenia uviedol: „V súvislosti s argumentáciou
sťažovateľa uvedenou v sťažnosti o účelovom konaní odporcu pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktoré
je podľa sťažovateľa obchádzaním zákona, Ústavný súd uvádza, že táto argumentácia je len v rovine

tvrdení,ktorémôžu,aleajnemusia,byťpreukázanévkonaníovecisamej.Ústavnýsúdpretokonštatuje,
že postup krajského súdu, ktorý pri posudzovaní okolností rozhodných pre určenie miestnej príslušnosti
vychádza z obsahu predložených listinných dôkazov (predovšetkým zo zmluvy o úvere), nemožno
považovať za formalisticky, či odporujúci zmyslu alebo účelu právnej úpravy miestnej príslušnosti.“
5.4. Je teda zrejmé, že samotné rozhodnutie KS v Bratislave, ktorým vychádzal výlučne z tvrdenia

žalobcu priamo odporujúceho existujúcim listinným dôkazom neznamená, že vo veci ide o spotrebiteľský
spor a že teda žalobca uzatvoril úverovú zmluvu ako spotrebiteľ a nie ako deklaroval - podnikateľ.6. Súd sa preto pri riešení prejednávanej veci zameral predovšetkým na to, či zo strany žalobcu bola
zmluva o úvere uzatváraná ako spotrebiteľská alebo podnikateľská. Pritom je potrebné zdôrazniť, že
je absurdný názor žalobcu uvedený v žalobe o tom, že podstatné je to, že predmetný úver použil pre

osobnú spotrebu a nie na podnikanie. Uvedené by znamenalo, že vždy, ak dlžník pri poskytnutí úveru
berúceho ho na podnikanie oklame veriteľa v otázke účelu úveru, bol by odmenený tým, že mu bude
poskytnutá spotrebiteľská ochrana. Súd preto zdôrazňuje, že podstatným nie je to na čo boli finančné
prostriedky použité ale ako bol zmluvne označený účel úveru.
6.1. V prejednávanej veci bola uzatvorená úverová zmluva vo formáte listu A4. Nejde o zmluvu, ktorá

by bola zložito formulovaná, naopak ide o zmluvu formulárovú, kde u dlžníka je jednoznačne uvedené
jeho IČO, teda identifikačné číslo. Zároveň sa na zmluve nachádzajúcu 3 podpisy žalobcu, a to v časti o
a) prehlásení, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania,
b) ďalej je podpísaná samotná zmluva, a
c) tiež je podpísané potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov.

7. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2016 vypočul súd žalobcu. Tento na otázku, či čítal zmluvu o
úvere uviedol, že áno. Na otázku súdu, či vyhlásenie o tom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na účely podnikania, odpovedal vyhýbavo a konštatoval len, že toto prehlásenie podpísal. Žalobca ďalej
uviedol, že podpísal všetko preto, aby získal peniaze.

7.1. Súd ďalej na pojednávaní z vlastnej iniciatívy vypočul obchodnú zástupkyňu žalovaného J. P., ktorá
zmluvu so žalobcom uzatvárala. Táto uviedla, že už v žiadosti o úver muselo byť napísané, či úver
má byť poskytnutý na účel podnikania, pretože následne po predložení dokladov o tom, že žiadateľ je
podnikateľom bol v zmluve vyznačený účel, že finančné prostriedky sú použité na účely podnikania.
Obchodná zástupkyňa uviedla, že žalovanému bolo jedno, či išlo o spotrebiteľský úver alebo úver na

účely podnikania, pretože úroková sadzba a zmluvné podmienky boli tie isté. Ďalej uviedla, že v prípade,
ak by zmluvu žalobca odmietol podpísať ako podnikateľ, vypracovali by bez problémov novú zmluvu bez
uvedenia tohto účelu. Svedkyňa dodala, že v prípade zabezpečovania dokladov o príjme, v prípade, ak
klient predložil živnostenský list, neznamenala uvedená okolnosť sama o sebe to, že automaticky sa s
ním zmluva uzatvárala ako s podnikateľom. Preto, aby takáto zmluva bola uzatvorená, bolo potrebné v

žiadosti o úver uviesť klientom použitie finančných prostriedkov na účely podnikania.

8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalobca okrem svojho tvrdenia, že finančné prostriedky
nepoužil na účely podnikania, súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by čo len nepriamo vyplývalo,
že zmluva nebola uzatvorená na účel, ktorý je v nej uvedený. Zároveň súd zdôrazňuje, že tvrdenie
o nesprávne uvedenom účele poskytnutia finančných prostriedkov, prišlo zo strany žalobcu po viac
ako 5-tich rokoch od uzavretia zmluvy, pričom tento nepreukázal, žeby nejakým iným spôsobom proti

účelu poskytnutia úveru namietal v období skoršom. Pri svojom rozhodovaní súd vychádza z výsledkov
dokazovania. Dokazovanie je postup, v ktorom súd verifikuje (overuje) pravdivosť tvrdení strán sporu.
Preto, aby súd mohol urobiť záver o tom, že tvrdenie strany sporu je pravdivé, musí strana toto tvrdenie
jednak predniesť, a jednak musí súdu predložiť alebo navrhnúť vykonať dôkazy, ktoré by toto tvrdenie
preukazovali ako správne. Až vtedy, ak po vykonaní dôkazov súd dospeje k záveru, že tvrdenia strany

sporu boli preukázané, možno z týchto tvrdení vyvodzovať pre stranu sporu priaznivé účinky. V danom
prípade bolo teda dôkazné bremeno jednoznačne na žalobcovi, ktorý bol povinný v konaní preukazovať,
že uzatvorená zmluva o úvere sa netýkala jeho podnikania. Žalobca bol však v konaní pasívny a okrem
všeobecného tvrdenia, že je známe, že žalovaný postupuje spôsobom, ktorým on tvrdí, neponúkolsúdu žiaden dôkaz, po vykonaní ktorého by súd mohol dospieť k záveru, že tvrdenie žalobcu o nekalej
obchodnej praktike a snahe žalovaného zbaviť ho spotrebiteľskej ochrany je pravdivé.
9.1. Pre rozhodovanie tejto veci nebolo pre súd podstatné, že žalovaný nemá v rámci poskytovania

spotrebiteľských úverov najlepšie meno. Aj rozhodujúci zákonný sudca vydal už množstvo rozsudkov
v neprospech žalovaného, ak mal na základe výsledkov dokazovania za to, že tento v konkrétnom
spotrebiteľskom vzťahu nepostupoval v súlade so zákonom alebo dobrým mravom. V prejednávanej
veci však súd nemohol rozhodovať na základe poznatkov z vecí iných ale iba na základe výsledkov
dokazovania v tejto konkrétnej veci. Keďže výsledky dokazovania tvrdenia žalobcu nepreukázali, súd

žalobu zamietol.
9.2. Na základe vyššie uvedeného má teda súd za to, že ak žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 350
€ a mal vrátiť sumu 610 €, pričom vrátil iba sumu 470 €, k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor zo
strany žalovaného nedošlo. Keďže medzi stranami sporu nebol zmluvou založený spotrebiteľský vzťah,
nebolo možné uvažovať ani o rozpore zmluvnej podmienky so spotrebiteľským právom.
9.3. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa 10.01.2012 -

z tohto rozhodnutia žalobcom citovaná právna veta vôbec neplynie. Skutkové okolnosti prejednávanej
veci boli podstatne odlišné a právne vôbec nešlo o úver ale o kúpnu zmluvu.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, má právo na náhradu trov konania od žalobcu v
rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.