Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206875
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414206875.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: HYPO-BANK

BURGENLAND Aktiengesellschaft, so sídlom Rakúsko, Eisenstadt, Neusiedlerstrasse 33, FN 259167d,
v zastúpení: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dunajská 25, IČO: 47256991,
protižalovaným:1/DAVIDSSONs.r.o.,sosídlomBratislava,Vlčkova11/A,IČO:36788538,vzastúpení:
Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ulica sv. Vincenta 2, IČO: 36861286, 2/ ALSHAYA
LIMITED, so sídlom Chrysorogiatisis & Kolokotroni, 3040 Limassol, Cyprus, HE 220152, v zastúpení:
JUDr. Kamil Beresecký, advokát so sídlom Nitra, Farská 33, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade m a j ú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou zo dňa 01.04.2014 sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného
bremena uzavretá medzi žalovanými dňa 05.02.2014 je neplatná. Predmetom tejto zmluvy bolo odplatné
zriadenie vecného bremena in rem k pozemkom, a to k parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX
v kat. úz. X., v prospech každodobého vlastníka stavby obchodného centra Aquario Shoping Center
Štúrovo, spočívajúce v povinnosti každého vlastníka pozemkov strpieť prechod cez parc. č. XXXX/XX

a č. XXXX/XX pešo, na bicykli, ako aj motorovým vozidlom, za účelom bližšie špecifikovaným v zmluve
o zriadení vecného bremena a strpieť prestavbu, nadstavbu a akékoľvek stavebné úpravy na stavbe
obchodného centra postavenej na parc. č. XXXX/XX. Odplata za zriadenie vecného bremena bola v
zmluve o zriadení vecného bremena dohodnutá na sumu 10.000,00 eur.

2. Zároveň žalobca žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade
zakázal nakladať s pozemkom registra C č. XXXX/XX o výmere 6843 m2 zastavané plochy a nádvoria, č.

XXXX/XX o výmere 6 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XX o výmere 3717 m2 zastavané plochy
a nádvoria, zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny, pre
kat. úz. X., a to najmä previesť ich na inú osobu, vložiť ako nepeňažný vklad do spoločnosti, darovať,
vymeniť, prenajať, vypožičať, zameniť s inou vecou, zriadiť k nemu vecné bremeno alebo záložné právo,
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
10C/85/2014.

3. Súd nariadil uznesením z 10.06.2014 predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému v 1/ rade
nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na parcele registra C č. XXXX/XX o výmere 6843 m2,
zastavané plochy a nádvoria zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Nové Zámky,
odbor katastrálny, pre kat. úz. X., a to najmä previesť ich na inú osobu, vložiť ako nepeňažný vklad dospoločnosti, darovať, vymeniť, prenajať, vypožičať, zameniť s inou vecou, zriadiť k nemu vecné bremeno
alebo záložné právo, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 10C/85/2014. Proti uzneseniu podali odvolanie všetky strany sporu, Krajský súd v

Nitre uznesením sp. zn. 15Cob/36/2015-397 zo dňa 19.03.2015 v plnom rozsahu zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré
by osvedčovali ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, a také konanie žalovaných, ktorého dôsledkom
by bolo znižovanie hodnoty ich majetku.

4. Písomným podaním z 24.09.2015 žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby v znení, že zmluva o
zriadení vecného bremena zo dňa 05.02.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 06.03.2014 a Dodatku
č. 2 zo dňa 08.04.2014 uzatvorená medzi žalovaným v 1/ rade ako povinným z vecného bremena a
žalovaným v 2/ rade ako oprávneným z vecného bremena, predmetom ktorej je odplatné zriadenie
vecného bremena in rem k nasledujúcim pozemkom:
a) pozemok nachádzajúci sa na parcele registra C parc. č. XXXX/XX o výmere 6834 m2, zastavané

plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny,
pre kat. úz. X.
b) pozemok nachádzajúci sa na parcele registra C parc. č. XXXX/XX. o výmere 6 m2, zastavané plochy
a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny, pre
kat. úz. X.,

c) pozemok nachádzajúci sa na parcele registra C parc. č. XXXX/XX o výmere 3717 m2, zastavané
plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny,
prekat.úz.X.,vprospechkaždodobéhovlastníkastavbysúpisnéč.XXXX,druhstavby:14,popisstavby:
Aquario Shopping Center Štúrovo, postavená na parc. č. XXXX/XX, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie X., je neplatná. Návrhu

bolo vyhovené uznesením zo 16.11.2015.

5. Žalobca dôvodil neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena tým, že zmluvou o zriadení vecného
bremena znížil žalovaný hodnotu pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. X. zapísaných na LV č. XXXX
ako parc. č. XXXX/XX o výmere 6834 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 6 m2 a parc. č. XXXX/XX

o výmere 3717 m2, čím porušil žalovaný v 1/ rade § 151i ods. 1/ Občianskeho zákonníka a preto je
zmluva o zriadení vecného bremena absolútne neplatná pre jej rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobca uzavrel dňa 17.05.2010 so žalovaným v 1/ rade Zmluvu o zriadení záložného práva
k pozemkom vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia
splatenia úveru vo výške 4,3 mil. eur, ktorý bol poskytnutý v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade

sa zaviazal zriadiť záložné právo aj k stavbe do budúcnosti, postavenej na parc. č. XXXX/XX so súp. č.
XXXX, popis Aquario Shopping Center, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. X., avšak žalovaný v
1/ rade nezriadil k tejto budove v prospech žalobcu záložné právo tak, ako to bolo stanovené v zmluve
o zriadení záložného práva. Následne žalovaný v 1/ rade dňa 05.02.2014 uzavrel so žalovaný v 2/ rade
kúpnu zmluvu, ktorou predmetnú stavbu previedol do vlastníctva žalovaného v 2/ rade. Keďže žalovaný

v 2/ rade po nadobudnutí vlastníctva stavby nemal možnosť prístupu k tejto stavbe, medzi žalovaným
v 1/ a 2/ rade bola dňa 05.02.2014 uzavretá Zmluva o zriadení vecného bremena v znení jej dodatkov
zo dňa 06.03.2014 a 08.04.2014, predmetom ktorej bolo odplatné zriadenie vecného bremena in rem
k pozemkom, a to k parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v prospech každodobého vlastníka
stavby obchodného centra spočívajúceho v povinnosti strpieť prechod cez parc. č. XXXX/XX. a č. XXXX/

XX pešo, na bicykli ako aj motorovým vozidlom a strpieť prestavbu, nadstavbu a akékoľvek iné stavebné
úpravy na stavbe obchodného centra postavené na parc. č. XXXX/XX. Odplata za zriadenie vecného
bremena bola dohodnutá na sumu 10000,00 eur.

6. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný v 1/ rade porušil zmluvné ustanovenie bodu 3.1 záložnej zmluvy, v

ktorej sa zaviazal, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu nezriadi k pozemkom vecné
bremená, nájomné práva a ani iné obdobné ťarchy, a to pre jeho údajnú neplatnosť. Konanie žalovaného
v 1/ rade bolo v rozpore so zákonom ako aj so zmluvnými ustanoveniami, pretože zriadil vecné bremeno
k založeným pozemkom bez súhlasu žalobcu, ako aj z dôvodu, že podstatne znížil hodnotu založených
pozemkov v rozpore s § 151i OZ. Podľa tohto ustanovenia zákona, zriadenie vecného bremena nie je

možné považovať za bežné opotrebovanie. Uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena porušuje
žalovaný v 1/ rade ustanovenie § 151i OZ, teda sa jedná o neplatný právny úkon v zmysle § 31 OZ,
pretože sa jedná o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, az toho dôvodu je neplatný. Ďalej žalovaný v 1/ rade nepreukázal vyplatenie odplaty za zriadenie vecného
bremena vo výške 10000,00 eur. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaný v 1/ rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Namietal, že ustanovenia záložnej
zmluvy, ktoré vyžaduje predchádzajúci súhlas záložného veriteľa na disponovanie s nehnuteľnosťami
vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade je neplatné. Ďalej namietal, že žalovaný v 1/ rade tým, že uzavrel
so žalovaný v 2/ rade zmluvu o zriadení vecného bremena k dotknutým pozemkom, ich hodnotu
nezmenšil, ak by aj došlo k zmenšeniu hodnoty dotknutých pozemkov, takáto skutočnosť nespôsobuje

neplatnosť zmluvy. Namietal aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky, nakoľko tvrdil, že
spor o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena nemôže byť sporom, ktorý sa týka práva k
nehnuteľnosti. Táto námietka žalovaného v 1/ rade však bola vyvrátená rozhodnutím Krajského súdu
v Nitre, ktorý ustálil, že Okresný súd Nové Zámky je príslušný na konanie v tejto právnej veci podľa
ustanovenia § 88 ods. 1/ písm. h) OSP, nakoľko predmet sporu vo veci samej súvisí s nehnuteľnosťou.

8. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobca nezákonne obmedzil dispozičné práva
žalovaného v 1/ rade s nehnuteľnosťou a práve toto ustanovenie záložnej zmluvy je neplatné pre rozpor
s ustanovením § 39 OZ. Zriadenie vecného bremena na dotknuté pozemky v prospech žalovaného v
2/ rade podľa jeho názoru v žiadnom prípade nespôsobuje zmenšenie hodnoty zálohu, pozemky, ku
ktorým bolo zriadené vecné bremeno, majú charakter obslužných pozemkov s parkoviskami a účelovými

komunikáciami, ktorých užívanie je spojené s užívaním budovy obchodného centra. Úver, ktorý bol
poskytnutý žalobcom, žalovaný v 1/ rade riadne spláca.

9. Žalovaný v 2/ rade so žalobou taktiež nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalobca v konaní nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení, keďže sa jedná o určovaciu žalobu. Už v čase poskytnutia úveru

žalobca si bol vedomý na aký účel bude záloh používaný a situácia medzi stranami sa nedá zmeniť
rozsudkom, pretože charakter užívania pozemkov je daný, ak niekto chce užívať budovu, musí mať
možnosť prístupu k tejto budove. Záložné právo nebráni k užívaniu pozemku, teda nemôže obmedzovať
vlastníka k pozemku v dispozícii s pozemkom. Zmluva o zriadení vecného bremena nie je v rozpore
s ustanovením § 151i OZ, pretože žalobca nepreukázal, že zriadenie vecného bremena spočívajúce

v užívaní zálohu iným subjektom, znamená stratu hodnoty zálohu. Podľa jeho názoru záložné právo
zásadne nebráni vlastníkovi zálohu nakladať so zálohom.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými
dôkazmi, a to žalobou, splnomocnením, výpisom z OR žalovaného v 1/ rade, certifikátom žalovaného v

2/ rade, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. X., výpisom z LV č. XXXX kat. úz. X., informatívnou kópiou z
mapy, zmluvou o zriadení vecného bremena, dohodou o splnomocnení, výzvou z 21.03.2014, zmenou
žaloby z 28.04.2014, spisom OÚ Nové Zámky, odbor katastrálny č. V 786/14, č. V 787/14, uznesením
o predbežnom opatrení z 10.06.2014, odvolaním žalobcu z 02.07.2014, geometrickým plánom č.
46/2010 zo 04.11.2010, odvolaním žalovaného v 1/ rade z 08.07.2014, rozsudkom KS v Trnave sp. zn.

23Co/250/2012, uznesením NSSR sp. zn. 4Obo 33/2008, odvolaním žalovaného v 2/ rade z 15.07.2014,
vyjadrením žalovaného v 1/ rade k odvolaniu žalobcu z 05.08.2014, uznesením NSSR sp. zn. 5Obdo
33/2012, uznesením NSSR sp. zn. 6MCdo/5/2012, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného v 1/
rade z 09.09.2014, kúpnou zmluvou z 05.02.2014, vyjadrením žalovaného v 2/ rade z 22.12.2014,
rozsudkomNSČRč.k.33Cdo3694/2008,uznesenímKSvNRsp.zn.15Cob/36/2015-397z19.03.2015,

návrhom na zmenu žaloby z 24.09.2015, rozsudkom NSČR č. k. 21Cdo 296/2003, uznesením KS
v NR sp. zn. 11S/151/2014, podnetom v katastrálnej veci č. k. Pd 158/14/4404-8 z 27.10.2014,
výzvou na odstránenie nezákonného zásahu do vlastníctva z 18.05.2015, podnetom, uznesením o
pripustení zmeny žaloby zo 16.11.2015, doplnením dôkazu z 27.11.2015, vyjadrením žalovaného v
1/ rade z 30.11.2015, žiadosťou o pokračovanie v konaní zo 17.08.2016, oznámením na výzvu súdu

zo 14.09.2016, dožiadaním, odpoveďou na dožiadanie, nálezom ÚSSR sp. zn. II. ÚS 527/2015-48 z
19.05.2016, doložením vyjadrenia práv. zást. žalovaného v 2/ rade zo 06.12.2016, stavebným povolením
Mesta Štúrovo z 22.01.2010, kolaudačným rozhodnutím Mesta Štúrovo z 05.11.2010, vyjadrením
žalobcu z 10.01.2017, výpisom z LV č. 5701 kat. úz. Štúrovo, google mapou, rozsudkom NSČR sp. zn.
29Cdo 1940/2011, vyjadrením práv. zást. žalovaného v 2/ rade z 30.01.2017, výpisom z LV č. XXXX

kat. úz. X. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Z predložených dôkazov žalobcom bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému na základe
úverovej zmluvy zo dňa 17.05.2010 úver vo výške 4,3 mil. eur. Splatenie úveru bolo zabezpečenézáložným právom, za tým účelom bola uzavretá dňa 05.02.2014 záložná zmluva aj s dodatkami zo dňa
06.03.2014 a z 08.04.2014, v zmysle ktorej má žalobca záložné právo k pozemkom nachádzajúcim
sa v kat. úz. X. vedeným na LV č. XXXX ako parcely registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 6843 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, a č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 3717 m2. Vlastníkom týchto pozemkov je žalovaný v 1/ rade,
vklad záložného práva bolo povolený dňa 20.05.2010 príslušnou správou katastra pod č. V 2179/2010.

12. Na parc. č. XXXX/XX sa nachádza stavba súp. č. XXXX Aquario shopping center Štúrovo, ktorej

vlastníkom bol žalovaný v 1/ rade, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2014 nadobudol túto
nehnuteľnosť žalovaný v 2/ rade. Toho istého dňa bola medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade
uzavretá Zmluva o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej sa zriadilo v prospech žalovaného v 2/
rade vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každého vlastníka zaťažených pozemkov strpieť prechod
cez celé zaťažené nehnuteľnosti pešo, na bicykli ako aj motorovým vozidlom a prestavbu, nadstavbu
a akékoľvek iné stavebné úpravy na stavbe postavenej na zaťaženej nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa

dohodli na zriadení vecného bremena za náhradu vo výške 10000,00 eur.

13. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná v zmysle
ustanovenia § 151i OZ, nakoľko žalovaní zmenšili hodnotu zálohu a žalovaný v 1/ rade porušil svoju
právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 151i ods. 1/ OZ. Z toho dôvodu považoval zmluvu o zriadení

záložného práva za právny úkon, ktorý odporuje zákonu, ako aj dobrým mravom, preto ju považoval
podľa § 39 OZ za neplatnú.

14. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

15. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci (zálohu), ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie
pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Občiansky zákonník zaraďuje
záložnú zmluvu medzi zabezpečovacie inštitúty v rámci záväzkového práva (§ 552 OZ). Záložné právo

pôsobí voči každému nadobúdateľovi zálohu; ten, kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu, prevezme
záložné právo aj s ostatnými ťarchami, ktoré zaťažujú záloh. Pokiaľ ide o možnosť disponovať s
predmetom záložného práva počas trvania záložného právneho vzťahu, Najvyšší súd ČR vo svojom
rozsudku uverejnenom ako Rc 64/2004 dospel k právnemu záveru, podľa ktorého záložné právo
zásadne nebráni vlastníkovi zálohu (záložcovi) nakladať so zálohom. Ak zákon neustanovuje niečo iné,

môže záložca záloh scudziť, znovu ho založiť, zriadiť k nemu vecné bremeno, dať ho do nájmu, alebo
do iného užívania a pod. Dojednania, ktorými by bol záložca v rozpore so zákonom vylúčený alebo
obmedzený v takomto nakladaní so zálohom, sú neplatné (§ 39 OZ). Záložné právo plní v prvom rade
zabezpečovaciu funkciu, ktorá má viesť dlžníka k tomu, aby pohľadávku dobrovoľne a včas splnil, inak
si ju veriteľ môže uspokojiť zo zálohu a funkciu uhradzovaciu, ktorá veriteľa oprávňuje k tomu, aby si

svoju pohľadávku uhradil zo zálohu (rozhodnutie R 93/2002).

16. Podľa § 151i ods. 1/ Občianskeho zákonníka, záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom;
je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje,
ak zmluva záložného práva neurčuje inak.

17. Na ujmu záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy, ak pri jeho speňažení nebude možné
dosiahnuť taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného práva a ktorý súčasne nebude
stačiť na úplnú úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom, prípadne na úhradu zabezpečenej
pohľadávky s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného veriteľa sa môže záloh zhoršiť

nielen faktickými úkonmi záložcu, ale aj v dôsledku právnych úkonov (právneho konania) záložcu,
ktoré sa týkajú zálohu. Ak záložca poruší právnym úkonom týkajúcim sa zálohu povinnosť zdržať sa
všetkého, čím sa hodnota zálohu zhoršuje na ujmu záložného veriteľa, nie je to dôvod neplatnosti
takéhoto úkonu. Ak tak urobil svojím zavinením zodpovedá záložnému veriteľovi za škodu, ktorá mu tým
vznikla. Záložný veriteľ by mohol okrem náhrady škody požadovať od záložcu, aby doplnil zabezpečenie

pohľadávky, ak záloh stratil na cene tak, že zabezpečenie pohľadávky prostredníctvom záložného práva
sa stalo nedostatočným. Vzhľadom na to, že zákon tento problém výslovne nerieši, otázku doplnenia
zabezpečenia v prípade poklesu hodnoty zálohu by mala upraviť zmluva o zriadení záložného práva.18. Podľa § 151n ods. 1/ až 3/ Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

19. Vecné bremená patria do skupiny vecných práv k cudzím veciam, vyznačujú sa tým, že spočívajú
v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti alebo
konkrétneho vlastníka, alebo v prospech konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno
predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jej vlastníka. Vecné bremena predstavujú
obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa

zdržať alebo niečo konať.

20. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Žaloba bola podaná ešte za účinnosti § 80 písm. c) OSP. Podľa § 470 ods. 2/ CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia platnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Súd posudzoval podanie žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, pričom v
čase podania žaloby boli splnené zákonné predpoklady na podanie určovacej žaloby v zmysle tohto

zákonného ustanovenia. Súd posudzoval naliehavý právny záujem zo strany žalobcu v tom, či uzavretím
zmluvy o zriadení vecného bremena zo strany žalovaného v 1/ rade došlo k ohrozeniu alebo zneisteniu
právneho postavenia žalobcu ako záložného veriteľa, teda súd mal za to, že žalobca mal naliehavý
právny záujem na takejto žalobe.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí

od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom právny naliehavý záujem, môže sa jej
bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani
nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením
(ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Samostatným dôvodom neplatnosti
právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho

obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medziľuďmiurčuje,akýmábyťobsahichjednania,abybolovsúladesozákladnýmizásadamimravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie,
ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti
hrubo nevyvážené. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne, s

prihliadnutím najmä na konkrétne okolnosti konania strany v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú
mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Absolútnu neplatnosť podľa §
39 OZ je potrebné vždy skúmať z hľadiska okolností, ktoré existovali v čase vzniku právneho úkonu.

24. Súd vyhodnotil dôkazy predložené stranami sporu, ako aj dôkazy, ktoré mu boli verejne známe,

a dospel k tomu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva
o zriadení vecného bremena zo dňa 05.02.2014 aj s jej dodatkami medzi žalovaným v 1/ rade a
žalovaným v 2/ rade je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že odporuje zákonu a dobrým mravom.
Svoje závery vyvodil z toho, že o uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena žalovaný v 1/ rade
neinformoval žalobcu a nepožiadal ho o súhlas so zriadením vecného bremena, navyše takouto

zmluvou znížil záložný dlžník hodnotu zálohu, čo robí zmluvu o zriadení vecného bremena absolútne
neplatnou. Po nahliadnutí do zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam súd zistil, že
žalovanému v 1/ rade bol poskytnutý úver dňa 17.05.2010, pričom okrem tohto zabezpečovacieho
inštitútu k úverovej zmluve, bol úver poskytnutý zo strany žalobcu zabezpečený aj ďalšími subjektmi,a to spoločnosťou Bronsson s.r.o., Cuubuus International Holding a.s. a Cuubuus Real Immobilien
AG. Keďže žalobca nepredložil k nahliadnutiu úverovú zmluvu, nie je zrejmé za akých ostatných
podmienok bola táto zmluva uzavretá, nie je zrejmé ani to, akými inými spôsobmi bola pohľadávka

veriteľa zabezpečená. V čase podpísania úverovej zmluvy a v čase podpísania záložnej zmluvy, na
parcele č. XXXX/XX nebola ešte vybudovaná stavba Aquario shopping center Štúrovo, v zmysle bodu
2.5 záložnej zmluvy mal záložca bezodkladne po právoplatnosti príslušného kolaudačného rozhodnutia
a po vydaní rozhodnutia súpisného čísla zriadiť, resp. zabezpečiť zriadenie záložného práva v prospech
záložného veriteľa na všetky stavby nachádzajúce sa na nehnuteľnosti, a to za účelom zabezpečenia

zabezpečených pohľadávok. K takémuto konaniu zo strany žalovaného v 1/ rade ako záložcu však
neprišlo, budova Aquario shopping center Štúrovo bola skolaudovaná dňa 05.11.2010, o čom svedčí
Kolaudačné rozhodnutie Mesta Štúrovo pod č. 6/20220-9456/10SU-Ma, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 05.11.2010. Nie je preto pochopiteľné správanie záložného veriteľa, ktorý už v čase poskytnutia
úveru, mal vedomosť, že dlžník má v úmysle stavať na založených nehnuteľnostiach stavbu, pričom
nežiadal od dlžníka doplnenie záložnej zmluvy ako zabezpečenie jeho pohľadávky aj o túto stavbu, aj

keď takúto povinnosť záložný dlžník podľa záložnej zmluvy mal. Argumenty žalobcu, že žalovaný v 1/
rade zmenil pred transakciou konateľa a že zmluvným partnerom žalovaného v 1/ rade je spoločnosť,
ktorá má sídlo v daňovom raji, nepovažoval súd za podstatné pri posudzovaní platnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena.

25. Žalovaný v 1/ rade podľa § 3 záložnej zmluvy sa zaviazal, že bez predchádzajúceho písomného
súhlasu záložného veriteľa nebude počas trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou
disponovať s nehnuteľnosťou alebo jej časťou, a to najmä, že nehnuteľnosť alebo jej časť neprevedie
na inú osobu a nezriadi na nej v prospech tretích osôb akékoľvek záložné práva, predkupné práva,
vecné bremená, iné obdobné ťarchy a nájomné práva s výnimkou prenájmu budúceho objektu Aquario

shopping center Štúrovo. Podľa názoru súdu tieto obmedzenia zo strany záložného veriteľa boli v
rozpore so samotným užívaním nehnuteľnosti, záložný veriteľ nad rámec zákona obmedzil disponovanie
vlastníka s nehnuteľnosťou, pričom samotný záložný veriteľ nemal a stále nemá zriadené záložné právo
k stavbe Aquario shopping center Štúrovo. Ak aj žalobca namietal a tvrdil, že zmluva o zriadení vecného
bremena je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, takúto neplatnosť právneho úkonu v konaní preukázať

nevedel. Ak záložca prenajme alebo zriadi vecné bremeno, je otázne, či sa týmito právnymi úkonmi
hodnota zálohu zmenšuje, aj v tom kontexte, že v tomto prípade bolo vecné bremeno zriadené za
odplatu. V každom prípade sú rozhodujúce okolnosti konkrétneho prípadu. V tomto prípade zriadením
vecného bremena k nehnuteľnostiam aj keby došlo k zníženiu hodnoty zálohu, nerobí táto skutočnosť
- uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena - neplatnou právny úkon záložcu. Žalobca ako záložný

veriteľ nestratil svoje právne postavenie uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena zo strany
žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade zostáva naďalej dlžníkom žalobcu, právne postavenie žalobcu
sa sčasti oslabilo, ale nespôsobila táto skutočnosť zmenu právneho postavenia veriteľa, teda neoslabilo
sa jeho právo a ani vymožiteľnosť práva. Žalobca ako záložný veriteľ môže v prípade neplnenia
podmienok úverovej zmluvy pristúpiť k uspokojeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

26. Pri posudzovaní všetkých okolností prípadu, a to hlavne obsahu záložnej zmluvy, dospel súd k tomu
záveru, že zo strany žalobcu ako záložného veriteľa, došlo k závažným opomenutiam, keď záložný
veriteľ netrval na tom, aby predmetom zálohu bola aj stavba Aquario shopping center Štúrovo, a to
napriek tomu, že takúto povinnosť záložný dlžník v záložnej zmluve deklaroval. Okrem toho však záložný

veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku nielen záložnou zmluvou, ale aj zabezpečením pohľadávky zo
strany ďalších troch subjektov okrem žalovaného v 1/ rade, ako aj poistením predmetu zálohu spolu
s vinkuláciou poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti v prospech záložného veriteľa. Takto je
pohľadávka záložného veriteľa podľa názoru súdu dostatočne zabezpečená pre prípad, že by dlžník
prestal plniť podľa úverovej zmluvy. Ani skutočnosť, že by žalovaný v 1/ rade prestal platiť splátky úveru,

v konaní preukázaná nebola. Takto zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného v
1/ rade boli vykonané také právne úkony, ktoré by obchádzali záložného veriteľa a zabránili by výkonu
záložného práva v prípade, ak by zo strany záložného dlžníka nedošlo k uspokojeniu pohľadávky.

27. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorú musí súd skúmať

ex offo. Ak by súd dospel k tomu záveru, že takýto právny úkon je neplatný, a to pre rozpor s dobrými
mravmi,takejneplatnostisamôžedomáhaťnielendotknutýúčastníkprávnehoúkonu,aleajtretiaosoba,
ktorámánavysloveníneplatnostiprávnyzáujem.Určovacoužalobousaabsolútnejneplatnostiprávneho
úkonu môže dovolávať, kto ako dotknutý má na tom právny záujem. Absolútne neplatný právny úkonnespôsobí právne následky, je totiž neplatný od samého začiatku. Na takýto úkon sa hľadí ako keby
nebolanivykonaný.Takútoneplatnosťprávnehoúkonusúdvtomtokonanínevzhliadol,tým,žežalovaný
v 1/ rade uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena so žalovaným v 2/ rade, nedošlo k porušeniu

povinnosti zo strany žalovaného v 1/ rade, žalobca sa domáhal neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi a z dôvodu, že uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena sa znížila
hodnota zálohu. Aj keď judikatúra na Slovensku túto problematiku nerieši, súd pri rozhodovaní vo veci
sa priklonil k rozhodnutiam NS ČR, a to rozhodnutiu Ro NS ČR sp. zn. 21Cdo/296/2003 z 13.07.2003, v
ktorom súd konštatoval, že aj keď by záložný dlžník právnym úkonom týkajúcim sa zálohu porušil svoje

povinnosti týkajúce sa zálohu, a to hlavne povinnosť zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu
záložného veriteľa, nie je to dôvodom neplatnosti právneho úkonu. V prípade, ak tak urobil zavinene,
zodpovedá záložnému veriteľovi za škodu, ktorá mu tým vznikla a záložný veriteľ môže od dlžníka
požadovať okrem náhrady škody, aby doplnil zabezpečenie pohľadávky, ak záloh stratil na cene tak, že
sa zabezpečenie pohľadávky prostredníctvom záložného práva stalo nedostatočným. Žalobca však v
konaní nepreukázal, že existujú také skutočnosti na strane žalovaného v 1/ rade, ktoré by viedli žalobcu

ako záložného veriteľa k realizácii záložného práva. Ako už súd uviedol, žalobca ani raz nenamietal, že
by žalovaný v 1/ rade si neplnil svoje záväzky z úverovej zmluvy, teda nebol dôvod k realizácii záložného
práva. Za takto ustáleného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná
dôvodne, z toho dôvodu žalobu v plnom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným žalovaným
v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.