Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215959
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115215959.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: W. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom
Nerine Chamber, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná pod číslom

1503447, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/261/2015-93 zo dňa 20.04.2017

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č.

XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2006 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobkyni
priznal 100% náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, citoval ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa

27.04.2006 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným z dôvodu, že s právnym predchodcom žalovaného
Poštovoubankou,a.s.,Bratislavauzavreladňa27.04.2006formulárovú,typovú,spotrebiteľskúzmluvuo
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z.. Súčasťou
typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda
o zrážkach zo mzdy, a to konkrétne bodu II ods. 3 zmluvy. Zároveň poukázala aj na § 5a ods. 1
písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z.
je lex specialis k ust. § 497 Obchodného zákonníka, a preto je potrebné posudzovať platnosť zmluvy
podľa tohto ustanovenia, podľa ktorého zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Súd prvej inštancie považoval naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu aj v zmysle ust. § 137c Civilného sporového poriadku aj podľa ust. § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko je zrejmé, že neuvedením úrokovej sadzby je úverová
zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, pretože chýba podstatná náležitosť, a to určenie výšky
úrokovej sadzby podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a táto zmluva je neplatná pre rozpor

so zákonom. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou absolútne neplatnú úverovú zmluvu, neplatné sú aj všetky
právne úkony tejto zmluvy, ktoré boli uzavreté na základe tejto zmluvy a ktoré zo zmluvy vychádzajúa majú aj samostatný právny dôvod vzniku. Súd sa stotožnil aj s tým odôvodnením žaloby, podľa
ktorého pokiaľ nebude rozhodnuté o absolútnej neplatnosti právneho úkonu dohody o zrážkach zo mzdy,
zamestnávateľžalobkynenazákladetakejtodohodyozrážkachzomzdybudenaďalejvykonávaťzrážky

zo mzdy žalobkyne napriek tomu, že je zrejmé, že žalovaný uplatňuje nároky, ktoré nie sú dôvodné,
nakoľko v danom prípade mu patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného
súd prvej inštancie uviedol, že má tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s Poštovou bankou, ktorú
námietku nepovažoval za dôvodnú, lebo ak banka uzavrela so žalobkyňou zmluvu o úvere a postúpila

nároky z tejto zmluvy na žalovaného a v tomto konaní sa ukázalo, že sa jednalo o zmluvu absolútne
neplatnú, rozhodnutie súdu nerieši platnosť postúpenia pohľadávky medzi bankou a žalovaným, ale
len skutočnosť, či z absolútne neplatnej zmluvy o úvere možno platne uzavrieť dohodu o zrážkach zo
mzdy. Námietku nedostatku právomoci súdu prejednávať spor taktiež súd považoval na nedôvodnú,
pretože z absolútne neplatnej zmluvy možno vyvodzovať len neplatnosť rozhodcovskej doložky, hoci
žalovaný ani nepreukázal, že takúto doložku v zmluve mali uvedenú. Nedôvodné námietky boli podľa

súdu aj z dôvodu, že platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa rieši iba podľa vnútroštátneho právneho
poriadku, nie podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj námietka, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou,
ale uplatnením zabezpečovacieho inštitútu. Súd pritom poukázal na ustálenú prax súdov chrániacich
spotrebiteľa pred následkami nekalého správania sa poskytovateľov úverov. Súd ďalej uviedol, že

dohoda o zrážkach zo mzdy zasahuje do práva občana na odmenu za ich prácu na základe iného, než
rozhodnutia preskúmateľného súdom a takéto konanie odporuje princípu spravodlivého výkonu práva,
a preto žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 v spojení s §
262 Civilného sporového poriadku tak, že v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal 100 % nárok na
náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.
Namietala nesplnené procesné podmienky na konanie, nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie
navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne

vysporiadal s nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Citovala ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku s tým, že uviedla, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby musí byť naliehavý. Ďalej poukázala na to, že súd prejudiciálne neposudzoval dohodu
o zrážkach zo mzdy, ale to, či zmluva o úvere je platným právnym úkonom. Taktiež nesprávne uviedol,
ak uviedol, že neuvedením úrokovej sadzby je úverová zmluva absolútne neplatným právnym úkonom,

preto chýba podstatná náležitosť, a to určenie výšky úrokovej sadzby podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, pre ktorý nedostatok považoval zmluvu za neplatnú pre rozpor so zákonom. Uviedla, že
zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX bola uzavretá 27.04.2006, t.j. v zmysle platnej právnej úpravy zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. V čase podpisu zmluvy
zákon v prípade, ak nebola úroková sadzba uvedená v zmluve, nesankcionoval zmluvu o úvere za

absolútne neplatný právny úkon, dokonca to nemalo ani za následok, že by zmluva o úvere bola
bezúročná a bez poplatkov. Zároveň poukázala aj na chybu v písaní vo vzťahu zákona č. 258/2001
Z.z. k ust. § 497 Obchodného zákonníka, kde je uvedené „len specialis“ a nie „lex specialis“. Vo vzťahu
k dohode o zrážkach zo mzdy namietala, že žalobca nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej
absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal v

čom predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút, ktorý sa
realizuje v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so svojim záväzkom. Podľa názoru právnej
zástupkyne žalovaného, ani gramatickým výkladom ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemožno
dôjsť k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, lebo sa jedná o zabezpečovací inštitút. Navrhla

zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnila si náhradu trov konania.

3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je sčasti dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením
uplatneného nároku, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil a
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto
postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu procesných práv strán v spore, ktoré mali za následok

porušenie práva na spravodlivý proces.

7. Z obsahu spisu a najmä predmetu žaloby vyplýva, že predmetom konania je určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, z dôvodov na ktoré právny zástupca v žalobe riadne poukázal. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval platnosť zmluvy o

úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 27.04.2006 v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka i
napriek tomu, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu. Navyše uviedol,
že v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neuvedenie úrokovej sadzby
v zmluve má za následok, že úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Z citovaného
ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy dňa 27.04.2006

vyplýva, že len neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov má za následok, že spotrebiteľský úver
sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov(§4ods.2písm.g)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch). Právne posúdenie uplatneného nároku podľa ustanovení Obchodného zákonníka je v rozpore
s rozhodovacou praxou všeobecných súdov pri posudzovaní uplatnených nárokov spotrebiteľa o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše v celom kontexte odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia súdu nezrozumiteľné a zmätočné. Na túto skutočnosť správne
poukázala právna zástupkyňa žalovaného. Náležité odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je
súčasťou práva strán sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy.

8. Za nedôvodnú však považoval odvolací súd odvolaciu námietku týkajúcu sa nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľky v tomto konaní. Je
nesporné, že konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do
30.06.2016 podaním žaloby dňa 10.06.2015 (č.l. 1 spisu).

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, bolo možné sa
žalobou domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o
tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenia

navrhovateľa v hmotnoprávnych vzťahoch.

Podľa § 3 ods. 3, 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona
č. 250/2007 Z.z.), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami vspotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na spotrebiteľskú právnu vec, uplatnený nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy žalobkyňa má na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny
záujem vzhľadom na začatie konania v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust.
§ 80 písm. c). Uplatnenú námietku preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Len žalobou o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a teda deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej

dohody sa žalobkyňa môže následne brániť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby nevykonával
zrážky z jej mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovaným, resp.
jeho právnym predchodcom.

9. Vzhľadom na procesné pochybenie súdu, ktorý sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s
predmetom žaloby, svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil odvolací súd nezaujal vecné stanovisko

k ďalšej uplatnenej námietke týkajúcej sa predmetu konania, a to namietanej neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy v záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP,
lebo nevysporiadaním sa s predmetom konania, náležitým nezdôvodnením uplatneného nároku, ako

aj nesprávnym posúdením právneho vzťahu medzi stranami sporu došlo postupom súdu k porušeniu
práva strán v spore na spravodlivý proces, a preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutie uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby, skutkovými
tvrdeniami uvedenými v žalobe. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdiť ako vzťah spotrebiteľský

v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vo veci samej opätovne rozhodnúť. Písomné
vyhotovenie odôvodnenia rozhodnutia musí spĺňať náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 CSP, a to v
rozsahu náležitosti požadovaných zákonom s tým, že v rámci zdôvodnenia rozhodnutia súdu, súd
musí uviesť z ktorých skutkových zistení odôvodňuje aplikáciu práve použitej právnej normy, ktoré
skutočnosti považoval za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vrátane právneho

posúdeniaveci.Odôvodnenierozhodnutiamusíposkytnúťdostatočné,jasnéazrozumiteľnévysvetlenie,
na základe akých skutkových zistení súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu vo veci, ktoré musí byť
výsledkom logickej úvahy súdu.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396

ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.