Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214208007
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214208007.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: H. H. P. M. R., s.r.o., J. XX, X. H. nad Y., IČO: XX XXX
XXX, zast. E.. C. K., advokátka, E. XX, X. H. nad Y., proti žalovanému: N. nemocnica L. J. F., K. XX, F. -
E., IČO: XX XXX XXX, zast. E.. C. B., advokátka, F. XX, F., o zaplatenie 186,390 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/177/2014-59 z 8.4.2015 jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil; žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 3.225,99 eur a iné
trovy konania v sume 111,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a zároveň prevádzkovateľovi

systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. uložil povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok za
návrh na začatie konania v sume 11.071,20 eur v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu
právoplatného uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 186.390,00 eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Vo veci bol

24.6.2014 vydaný platobný rozkaz č.k. 33Rob/44/2014-32, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Podaním z 30.1.2015 žalobca zobral návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, nakoľko žalovaný
9.10.2014 zaplatil žalobcovi sumu 10.000,00 eur a dňa 10.12.2014 sumu 100.000,00 eur (čím splatil
viac ako polovicu dlhu) a keďže medzi účastníkmi konania prebiehajú mimosúdne rokovania týkajúce sa
úhrady zvyšku dlhu, navrhol konanie zastaviť. Zároveň žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok. Podaním

zo 4.3.2015 žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 konanie zastavil a s poukazom na ust. § 11 ods. 3
prvá veta, ods. 4, 6,11 zák. NR SR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení rozhodol o vrátení súdneho poplatku tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 a § 149 ods. 1 O.s.p.. Keďže v danom
prípade konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný zaplatil viac ako polovicu dlhu po podaní žaloby
(9.10.2014 sumu 10.000,00 eur a 10.12.2014 sumu 100.000,00 eur), na základe čoho žalobca zobral
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, súd priznal úspešnému žalobcovi (z procesného hľadiska)
náhradu trov konania vo výške 3.337,82 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 111,83 eur (t.j. suma, o ktorú

bol žalobcovi krátený súdny poplatok pri jeho vrátení) a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.225,99
eur za 4 úkony právnej služby po 798,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podania doručené súdu17.3.2014, 2.9.2014 a 10.2.2015) + režijný paušál 3 x 8,04 eur; 1x 8,39 eur, pričom súd vychádzal z
hodnoty predmetu sporu, teda 186.390,00 eur. Navyše konštatoval, že právna zástupkyňa žalobcu síce
uviedla, že je platcom DPH, ale potvrdenie o tom súdu nepredložila, preto jej súd prvého stupňa v rámci

náhrady trov konania DPH nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu - výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací dôvod založil na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., t.j.

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní poukázal na skutočnosť, že toto konanie je s odkazom na ust. § 4 ods. 1 písm.c/
zák.č. 71/1992 Zb. vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia je oslobodené konanie vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane

poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej
osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácii: zdravotná starostlivosť zahŕňa
prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a
pôrodnú asistenciu. Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených

zákonom. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z. sa zdravotná starostlivosť poskytuje
ako ambulantná starostlivosť všeobecná a špecializovaná, ústavná starostlivosť a lekárska starostlivosť.

Pod konaním vo veciach zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti podľa citovaného ustanovenia
treba rozumieť konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce z právnych vzťahov upravených

predpismi o zdravotnom poistení a starostlivosti. Pod zdravotnou starostlivosťou podľa zák.č. 576/2004
Z.z. § 2 ods. 1 sa rozumie tiež poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
V danej veci je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie za oneskorené platby faktúr, ktorými
bola vyúčtovaná zdravotná starostlivosť - dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok. Podľa žalovaného
k uvedenému dospel aj súd prvého stupňa, keď uznesením z 2.3.2015 zrušil uznesenie zo 14.8.2014,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 11.183,00 eur.

Odvolateľ vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že ak je konanie vecne oslobodené od platenia
súdnych poplatkov súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak žalobcovi vyrubil súdny poplatok
za podaný návrh na začatie konania ak tento súdny poplatok zaplatil. Žalobca, ktorý je zastúpený

advokátom, ktorý je znalým práva sa mal voči takto vyrubenému súdnemu poplatku odvolať, nakoľko
takto vyrubený súdny poplatok je v rozpore s ust. § 4 ods. 1 písm.c/ zák.č. 71/1992 Zb..

Čo sa týka povinnosti nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.225,99 eur, k tomu
žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý do odôvodnenia rozhodnutia

fakticky prevzal vyčíslenie trov právnej služby advokátom žalobcu.

Žalovaný uviedol, že konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie 110.000,00 eur z dôvodu úhrady dlžnej
sumy a v časti 76.390,00 eur z dôvodu, že medzi účastníkmi konania prebiehajú mimosúdne jednania. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca zastavenie konania v časti o zaplatenie 76.390,00 eur procesne zavinil,

ak zobral žalobu v tejto časti späť bez preukázania správania sa žalovaného alebo bez toho, aby mu
bola zaplatená táto dlžná suma. Žalobca nepredložil žiadnu dohodu o urovnaní, ktorá by preukazovala
ním tvrdené skutočnosti.

Teda žalobca bol úspešný len v časti 110.000,00 eur, t.j. vo výške 59,02% oproti 40,98%, keď sám

procesne zavinil zastavenie konania, z čoho možno vyvodiť, že úspech žalobcu je len vo výške 18,04%.
Na základe uvedeného, by žiaden z účastníkov nemal mať právo na náhradu trov konania resp. pri
priznaní trov právneho zastúpenia by mal prvostupňový súd vychádzať z hodnoty sporu len vo výške
110.000,00eur(t.j.zosumy,ktorúžalovanýuhradil)atedajedenúkonprávnejslužbybytakpredstavoval
sumu 645,65 eur.

Žalobca s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožnil
s napadnutým uznesením v danej veci. Uviedol, že späťvaztie návrhu bolo predovšetkým v záujem
žalovaného, a preto je žalovaný povinný zaplatiť trovy konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia§ 146 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného
v plnom rozsahu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné
považovať za dôvodné.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 druhá veta

O.s.p..

Podľa tohto ustanovenia ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa odporcu,
je povinný nahradiť trovy konania odporca.

V tomto konaní však žalovaný z celkovo uplatnenej pohľadávky 186.390,00 eur po podaní žaloby uhradil

110.000.00 eur, teda nie celú uplatnenú pohľadávku.

Žalobca však vzal žalobu späť v celom rozsahu a súd pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzal z jeho
tvrdenia, že o zvyšku prebiehajú mimosúdne rokovania, čo však žalovaný popiera.

Za takejto situácie je rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania v rozpore s ust. § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p., pretože žalovaný uhradil po podaní žaloby iba časť pohľadávky a žalobca vzal
späť žalobu v celom rozsahu.

Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť, či k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa

žalovaného a to v celom rozsahu tak, ako to má na mysli ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a len potom
rozhodnúť o náhrade trov konania.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a podľa § 221
ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.