Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816204657
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816204657.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľky D.P. L., P..

XX.XX.XXXX, Y. H. XX, maloletého dieťaťa meno neurčené L., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XX, v konaní
zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, a muža, otcovstvo, ktorého
má byť v konaní zapreté H. L., P.. XX.XX.XXXX, bytom Maďarská republika, XXXX H., D. Ú. XXX.XX
É..X.N., v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že H. L., P.. XX.XX.XXXX J. E., Maďarská republika nie je biologickým otcom maloletého
meno P. L., P.. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, pochádzajúceho z matky D. L., Z.. I., P.. XX.XX.XXXX
J. Y., D. Z..

II. Svedok U. C., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. Č.. XX má nárok na svedočné v rozsahu 50 % od
navrhovateľky a v rozsahu 50 % od muža, otcovstvo ktorého bolo v konaní zapreté.

III. Muž, otcovstvo ktorého bolo v konaní zapreté je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 66,- € na účet Okresného súdu Revúca do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2016 domáhala zapretia otcovstva H. L. voči
maloletému dieťaťu meno P. L., P.. XX.XX.XXXX.

2. Muž otcovstvo, ktorého malo byť v konaní zapreté a kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa k návrhu
písomne nevyjadrili.

3. Dokazovanie súd vykonal výsluchom navrhovateľky - matky mal. dieťaťa, výsluchom svedka U. C.
a listinnými dôkazmi - rodným listom maloletého dieťaťa, rozvodovým rozsudkom matky mal. dieťaťa a
muža, otcovstvo ktorého malo byť v konaní zapreté, a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

4. Z rodného listu maloletého meno neurčené L. vyplynulo, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Z. H. z
matky D. L., Z.. I., P.. XX.XX.XXXX. Ako otec je v rodnom liste maloletého dieťaťa uvedený H.P. L. Z..
L., P.. XX.XX.XXXX.

5. Navrhovateľka je štátnou občiankou Maďarskej republiky. V Maďarsku v minulosti žila aj so svojim
bývalým manželom H. L.. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že od marca 2013

sa navrhovateľka so svojím bývalým manželom H. L. intímne nestýkala. Od júna 2013 s ním nežije
v spoločnej domácnosti. Približne od 24.11.2013 sa zdržiavala na Slovensku, pri svojom priateľovi U.
C.. Od začiatku roka 2014 sa sústavne zdržiava na Slovensku. Bývalého manžela naposledy videla
na rozvodovom pojednávaní v Budapešti dňa 26.02.2016. V čase rozhodnom pre počatie maloletéhodieťaťa meno P. L., P.. XX.XX.XXXX, teda 300 dní pred jeho narodením sa intímne stýkala len so svojím
vtedajším priateľom, teraz už manželom, U. C..

6. Svedok U. C. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase rozhodnom pre počatie mal. dieťaťa sa intímne
stýkal s matkou mal. dieťaťa. Uviedol, že sa cíti byť biologickým otcom mal. meno P. L., P.. XX.XX.XXXX.

7. Z rozsudku Obvodného súdu v Budapešti č. XX., XXI. a XXIII. mal súd preukázané, že manželstvo
matky mal. dieťaťa D. I. a H. L. bolo dňom 26.02.2016 rozvedené.

8. Podľa § 84 Zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v účinnom znení otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

10. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,

možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

11. Podľa § 88 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a
matke, ak sú obidvaja nažive a ak nežije jeden z nich, voči druhému.

12. Podľa ust. § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal. dieťa meno P.. sa narodilo do 300 dní od rozvodu

manželstva matky maloletého dieťaťa a H. L., P.. XX.XX.XXXX. Preto podľa domnienky otcovstva
upravenej v § 85 ods. 1 Zákona o rodine sa za otca maloletého dieťaťa považoval bývalý manžel jeho
matky H. L.. V predmetnom konaní navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa uvádzala, že otcom mal.
dieťaťa nie je jej bývalý manžel, ale jej priateľ U. C.. Ten súčasne na pojednávaní v postavení svedka
vypovedal, že je presvedčený, že on je biologickým otcom mal. meno P. L. a že v čase rozhodnom pre

jeho počatie sa intímne stretával s matkou mal. dieťaťa.

14. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že matka mal. dieťaťa sa v čase rozhodnom pre počatie
mal. dieťaťa so svojím bývalým manželom intímne nestýkala, nebola s ním v žiadnom kontakte,
videla ho len raz a to na súdnom pojednávaní konania o rozvode ich manželstva. Otcovstvo manžela

navrhovateľky je vylúčené aj z dôvodu, že v čase rozhodnom pre splodenie mal. dieťaťa (najmenej 300
dní pred narodením mal. dieťaťa) sa navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa so svojím manželom
intímne nestýkala, čo je zrejmé aj zo samotnej skutočnosti, že v tomto čase sa už nezdržiavala v
Maďarskej republike, kde žije jej bývalý manžel, ale na území Slovenska so svojím priateľom. Preto,
nakoľko je vylúčené, aby manžel matky mal. meno P. L. bol jeho biologickým otcom, súd jeho otcovstvo

voči maloletému dieťaťu zaprel.

15.SvedokU.C.sivkonaníuplatnilsvedočné,oktoromsúdrozhodolvzmysle§53Civilnéhosporového
poriadku per analogiam tak, že tieto sú povinní zaplatiť v rozsahu 50 % navrhovateľka - matka mal.
dieťaťa a v rozsahu 50 % muž, otcovstvo ktorého bolo v konaní zapreté.

16. Navrhovateľku súd v konaní oslobodil od platenia súdneho poplatku, nakoľko to odôvodňovali jej
majetkové pomery (jediným príjmom navrhovateľky je rodičovský príspevok a navrhovateľka nevlastní
žiadny majetok vyššej hodnoty). Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná. Keďže maloleté dieťa,
ako ďalší účastník konania spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku, v zmysle § 2 ods.

2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení
(ďalej len ZSP) rozhodol, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania má muž,
otcovstvo ktorého bolo v konaní zapreté, ktorého preto možno považovať za neúspešného účastníka
konania. Súdny poplatok predstavuje v zmysle položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov ZSP 66,- €.Muž, otcovstvo ktorého bolo v konaní zapreté je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania na účet Okresného súdu Revúca do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.