Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208486
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615208486.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a sudcov JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX
22671/15, o vymoženie istiny 1.459,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/490/2015-15 zo dňa 22. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/490/2015-15 zo dňa 22. septembra 2015 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 6Er/490/2015-15 zo dňa 22. septembra 2015 exekučné konanie
vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp.zn. EX 22671/2015 zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07605/09 zo dňa 19.08.2009.

Lustráciou súd prvej inštancie zistil, že medzi tými istými účastníkmi bolo na Okresnom súde Lučenec
vedené exekučné konanie pod sp.zn. 6Er/1128/2009, ktorom súd prvej inštancie uznesením č.k.
6Er/1128/2009-30 zo dňa 31.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2011, v spojení s
uznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.16CoE/187/2011-46vyhlásilprebiehajúcuexekúciuza
neprípustnú a zastavil ju vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej
mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Exekučným titulom v tomto konaní bol tak isto, ako

jetomuvtomtokonanírozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07605/09 zo dňa 19.08.2009.

3. V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súd už o tomto nároku oprávneného uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie z toho istého
exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol. Uvedené

založilo prekážku res iudicata, čo znamená, že v tomto konaní nemožno pokračovať. Preto súd prvej
inštancie konanie zastavil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol nad rámce zverenej právomoci, svojim postupom mu
odňal možnosť konať pred súdom a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedol, že vo fáze pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný
súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučnéhoporiadku, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Napriektomuvpredmetnejexekučnejveci
okresný súd (exekučný súd) o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia

rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

5. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods.
4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na

predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na znenie
ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Uviedol, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon

už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci, ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 14.03.2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého,PhD. vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne
súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07605/09 zo dňa
19.08.2009. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu 2.160,36 Eur s príslušenstvom. Napadnutým uznesením súd prvej
inštancie exekučné konanie zastavil podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p..

9. K predmetnému spisu bol priložený aj spis vedený na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.
6Er/1128/2009, z ktorého odvolací súd zistil, že dňa 07.11.2009 podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 07605/09 zo dňa
19.08.2009, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 2.160,36 Eur s príslušenstvom. Dňa

23.11.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej
inštancie vydal dňa 11.12.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606
072592*. Uznesením č.k. 6Er/1128/2009-30 zo dňa 31.01.2011 súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že

rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej
Bystrici napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením č.k. 16CoE/187/2011-46 zo dňa
30.06.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2011.

10.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuaktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (predtým § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/).11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

(predtým § 103 O.s.p.)

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.)

13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
(predtým § 159 ods. 3 O.s.p.)

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd však o odvolaní
oprávneného rozhoduje za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1

CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 230 CSP /predtým § 159 ods. 3 O.s.p./) patrí k procesným

podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata
spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje
možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne
uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom
konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v
prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (predtým §

251 ods. 4 O.s.p.) je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania.

18. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na

strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné
podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného
konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej
(litispendencia), sú upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 230, predtým v §
159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata) a § 159, predtým § 83 O.s.p. (litispendencia). Posudzovanie negatívnych

procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci
stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na
to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa
§ 9a ods. 1 CSP (predtým § 251 ods. 4 O.s.p.) je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného
sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom súdnom

konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o
zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov
hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto
prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak všakdôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie,
nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal
znovu.

19. Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6Er/1128/2009 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 6Er/490/2015, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na
vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného

titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 6Er/1128/2009 okresný súd exekúciu vedenú
na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 07605/09 zo dňa 19.08.2009 vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na
vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola

zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné
konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,
ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne
vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe
predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že

súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 161 ods. 2 CSP (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.), keď
predmetné exekučné konanie zastavil.

20. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre

materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený
znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.

21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

22. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len
proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP)

V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového
poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).