Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200606
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016200606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Prešovská univerzita v Prešove, Ul. 17.

novembra 15, Prešov, IČO: 17 070 775, zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava 24, IČO: 31 797 903, o
preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
2222-7000/2015-OK/5 zo dňa 23. novembra 2015 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu č. 2222-7000/2015-
OK/10 zo dňa 4. februára 2016 a Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 2222-7000/2015-OK/12 zo dňa
10. februára 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/79/2016-49 zo dňa 2. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/79/2016-49 zo dňa 2. februára 2017 z a m i e t a.

Účastníkom kasačného konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") napadnutým uznesením odmietol žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") o

preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
2222-7000/2015-OK/5 zo dňa 23. novembra 2015 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu č. 2222-7000/2015-
OK/10 zo dňa 4. februára 2016 a Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 2222-7000/2015-OK/12 zo dňa
10. februára 2016. Zároveň krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP.

1.2Krajskýsúdzobsahuadministratívnehospisuzistil,žežalovanývprejednávanejvecivykonalvrámci

dohľadunadprocesomverejnéhoobstarávaniaužalobcukontrolupoužitéhopostupupouzavretízmluvy
na predmet „Komplexné zabezpečenie služieb systémovej integrácie, implementačných služieb, služieb
podporyaúdržbysúvisiacichsinformačnýmisystémami",postupomužšejsúťaženanadlimitnúzákazku
na poskytnutie služieb, ku ktorej bolo zverejnené Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania vo
Vestníkuverejnéhoobstarávaniač.39/2011podzn.01365-MUSzodňa25.02.2011,ktorájefinancovaná
prostredníctvom fondov EÚ z projektov financovaných spoločenstvom. Žalovaný vykonal u žalobcu ako
u verejného obstarávateľa v čase od 07.04.2015 do 23.11.2015 kontrolu postupu zadávania predmetnej

zákazky po uzavretí zmluvy. Výsledkom kontroly bol Protokol zo dňa 23.11.2015 spolu s Dodatkom č.
1 k Protokolu č. 2222-7000/2015-OK/10 zo dňa 04.02.2016, ktorý bol prerokovaný dňa 10.02.2016 -
Zápisnica o prerokovaní protokolu č. 2222-7000/2015-OK/12.1.3 Krajský súd uviedol, že napadnutý protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní, vrátane jeho dodatku a zápisnice o prerokovaní protokolu, nie sú individuálnymi správnymi
aktmi a nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, keďže neobsahujú

žiadne povinnosti odstrániť zistené nedostatky v procese verejného obstarávania.

1.4 Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že neboli naplnené všetky
podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.

2.

2.1 Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v postavení sťažovateľa v zákonom ustanovenej lehote
kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie z dôvodu, že súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), odklonil sa od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP a z dôvodu, že podanie bolo
nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).

2.2 K dôvodu odmietnutia žaloby pre jej neprípustnosť žalobca uviedol, že za rozhodnutie je podľa ust.
§ 244 ods. 3 OSP považované také rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní, ktorým môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Podľa názoru žalobcu ide v prípade napadnutých správnych rozhodnutí o rozhodnutia, ktoré je
možné subsumovať pod predmetné ustanovenie § 244 ods. 3 OSP a preto nespadajú pod rozhodnutia,
ktoré sa podľa § 248 OSP nepreskúmavajú.

2.3 Žalobca uviedol, že v nadväznosti na protokol v znení dodatku a zápisnicu, bola žalobcovi
dňa 29.02.2016 zo strany Výskumnej agentúry, doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť
o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26110230032, v zmysle ktorej požiadal poskytovateľ
NFP o vrátenie časti nenávratného finančného príspevku, ktorý bol žalobcovi poskytnutý zo strany
poskytovateľa NFP na realizáciu zákazky, s poukazom na ustanovenie § 27a zákona č. 528/2008 Z.

z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.").

2.4 Podľa žalobcu je zrejmé, že protokol a zápisnica o prerokovaní tohto protokolu sú bez ohľadu na ich
formu právne úkony správneho orgánu, ktorých obsah má, hoci len sprostredkovaný, vzťah na práva a

právom chránené záujmy žalobcu. V tejto súvislosti poukázal aj na názor Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 21/2008.

2.5 Žalobca uviedol, že ako vzdelávacia inštitúcia hospodári s finančnými prostriedkami, ktoré možno
považovať za verejné prostriedky. V prípade vrátenia časti poskytnutých finančných prostriedkov

poskytovateľovi NFP, by takáto skutočnosť predstavovala výrazný zásah do hospodárenia žalobcu a
mala by vplyv na jeho ďalšiu činnosť.

2.6 Žalobca mal za to, že krajský súd opomenul zásadnú skutočnosť a to, že v prejednávanej veci

sú súčasťou protokolu o kontrole aj námietky (vyjadrenie) žalobcu ako kontrolovaného subjektu, s
ktorými sa žalovaný vysporiadal v písomnom vyjadrení a v zápisnici o prerokovaní protokolu o kontrole.
Výsledkom tohto postupu bolo jednak uloženie povinnosti odstrániť zistené nedostatky v procese
verejného obstarávania v súlade s § 13 ods. 6 zákona o kontrole, ale tiež následný list ministra
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z 13. decembra 2010 č. 10260j2010-920, ktorým žalobcovi oznámil

nemožnosť pripustenia dofinancovania projektu, čím došlo k zásahu do práva povinností žalobcu ako
účastníka správneho konania.

2.7 Žalobca uviedol, že pokiaľ má byť rozhodovaním správnych súdov naplnená zásada materiálneho
právneho štátu, v danom prípade vtelená aj do čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno

spod prieskumu vyňať protokol v znení dodatku a zápisnicu len z toho dôvodu, že neobsahujú uloženie
povinnosti, či sankcie.2.8 Zároveň mal žalobca za to, že krajský súd nesprávnym právnym posúdením veci a odklonom od
ustálenej rozhodovacej praxe nezákonne rozhodol o odmietnutí, nakoľko v zmysle záverov uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, protokol v znení

dodatku a zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu v predmetnej veci treba bez ohľadu na ich formu
považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má v nadväznosti na § 27a zákona
č. 528/2008 Z. z. autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade
vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.

3.

3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 27.04.2017, v ktorom
navrhol, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP, nakoľko bol toho názoru, že
krajský súd rozhodol správne, uznesenie riadne a podrobne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými
podstatnými námietkami účastníkmi konania a vec správne právne posúdil.

3.2 Žalovaný uviedol, že podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania aj rozhodnutia orgánov verejnej správy,
ktoré nespĺňajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, resp. môžu dotknúť práv a právom chránených

záujmov fyzických alebo právnických osôb a podľa súdnej praxe je rozhodnutím správneho orgánu
každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú menia alebo rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podľa žalovaného je však celkom jednoznačné, že
napadnuté výsledné materiály z vykonanej kontroly tieto náležitosti nespĺňajú.

3.3 Žalovaný zdôraznil, že zákonom č. 503/2009 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o verejnom
obstarávaní bola s účinnosťou od 01.01.2010 do zákona o verejnom obstarávaní prijatá osobitná úprava
výkonu kontroly postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy. Predmetné verejné obstarávanie
bolo vyhlásené a kontrola postupu zadávania predmetnej zákazky bola uskutočnená po účinnosti
zákona č. 503/2009 Z. z., a teda žalobcom napadnutý protokol neumožňoval ukladanie povinností

kontrolovanému subjektu a nijaké povinnosti týkajúce sa odstránenia zistených nedostatkov v procese
verejného obstarávania (čo bolo jednou z podmienok spôsobilosti na súdny prieskum rozhodnutia) vo
vzťahu k žalobcovi ani neobsahoval, na rozdiel od v predchádzajúcom období subsidiárne aplikovaného
ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o kontrole (ako to bolo v prípade posudzovanom NS SR vo veci sp. zn.
5Sžf/31/2011 a následne sp. zn. 5Sžf/26/2012).

3.4 Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí
zmluvy podľa § 146a až l46d zákona o verejnom obstarávaní predstavuje jednu z dohľadových
kompetencií žalovaného, avšak zároveň predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného
ako konanie o námietkach (§ 138 ZVO), resp. správne konanie o uložení pokuty (§ 149 ZVO), ktoré

majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Žalovaný mal za to, že kontrolu postupu
zadávania zákazky po uzavretí zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe
a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou
sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Z vyššie
uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 a následne

sp.zn.5Sžf/26/20l2nemožnonadanýprípadaplikovať'vzhľadomnaskutočnosť,ženakontrolupostupu
zadávania zákazky žalobcom, sa vzťahovala právna úprava zákona o verejnom obstarávaní účinná po
01.01.2010.

3.5 V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že i keď protokol môže byť podkladom pre rozhodnutie v

správnom konaní a dôkazom o porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu v postupe
zadávania predmetnej zákazky aj pre potreby konania o vrátenie poskytnutého finančného príspevku
alebo jeho časti podľa zákona o NFP a uloženie pokuty, resp. povinnosti vrátiť verejné finančné
prostriedky nepochybne predstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, k takémuto
zásahu do právnej sféry žalobcu v žiadnom prípade nedochádza výslednými materiálmi z výkonu

kontroly žalovaným, ktoré nemajú povahu rozhodnutí o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach žalobcu.3.6 Žalovaný zdôraznil, že nie je orgánom, ktorý rozhoduje o uložení povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu
alebo jej časť, ale je ním riadiaci orgán, ktorý tak primárne činí na základe zmluvy o poskytnutí NFP, resp.
podmienok konkrétneho operačného programu a následne v správnom konaní, v ktorom môže žalobca

uplatniť všetky svoje práva. Žalovaný preto zastáva názor, že v každom prípade by za obdobných
okolností mali žalobám podliehať úkony riadiacich orgánov, nie výstupy žalovaného z výkonu kontroly
vo verejnom obstarávaní.

3.7 Žalobca sa k duplike žalovaného ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd" alebo „najvyšší súd") ako súd kasačný (§
438 ods. 2

4.20 Keďže žalovaný postupoval pri kontrole postupu zadávania zákazky u žalobcu podľa ustanovení
§ 146a až § 146d ZVO, ktoré nadobudli účinnosť odo dňa 01.01.2010, nebola žalobcovi v napadnutom
protokole uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by
odôvodňovalo prípustnosť súdneho preskúmania protokolu a zápisnice.

4.21 Z uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky právne závery krajského
súdu, za vecne správne. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam
orgánov verejnej správy je neprípustná tak podľa § 248 písm. a/ OSP, ako aj podľa § 7 ods. 1 písm.
e/ SSP, postupoval krajský súd v súlade so zákonom platným a účinným v čase vydania napadnutého

uznesenia, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky
kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

5.

5.1OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
a analogicky podľa § 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.