Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207143
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LawService
Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: MERKANTIL
s.r.o.,sosídlomM.R.Štefánika32,01239Žilina,IČO:34104992,zastúpenéhozástupcomLawService,
s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX H. - R., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o
určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

26Cbi/6/2016-156 zo dňa 20. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/6/2016-156 zo dňa 20. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu
žalobcu doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016, ktorou sa domáhal voči žalovanému určenia
neúčinnosti právnych úkonov kúpnych zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o., so

sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 34 104 992 ako predávajúcim (ďalej tiež „úpadcom") a žalovaným
ako kupujúcim, na základe ktorých úpadca ako výlučný vlastník hnuteľných vecí - motorových vozidiel
továrenskej značky Kia Sorento, EČV: TN 935 CC, resp. LM 195 CN a motorového vozidla značky
Renault Megane, EČV: TN 399 EN, resp. TN 255 CE odplatne previedol na žalovaného vlastnícke
právo k motorovým vozidlám, každé za kúpnu cenu 300 Eur, a to voči všetkým konkurzným veriteľom v
konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o., vedeným Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 6K/3/2015. Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty

úpadcupeňažnúnáhraduspoluvovýške10.600Eur,ktorápredstavujerozdielsumytrhovejkúpnejceny,
ktorá sa dala reálne očakávať z predaja motorových vozidiel a kúpnej ceny dojednanej v predmetných
kúpnych zmluvách, a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca v žalobe okrem iného poukázal na to,
že zmluva ako právny úkon podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, pretože úpadca v čase, kedy už bol vo finančnom
úpadku, odplatne previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu za kúpnu cenu, ktorá sa nerovnala
ani zlomku trhovej ceny motorového vozidla, ktorú je možné určiť na základe verejných ponúk za predaj

motorových vozidiel podobných motorovému vozidlu. Ďalej žalobca mal za to, že rovnako išlo o právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. S poukazom na obsah zákonných ustanovení
§ 9 ods. 1, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.") a s poukazom na skutočnosť, že odporovanýmiprávnymi úkonmi došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
minimálne o 10.600 Eur, s prihliadnutím na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré predstavujú
celkovú sumu 2.196.767,59 Eur a zistenie správcu, že obvyklé kúpne ceny boli výrazne vyššie ako cena

plnenia, ktorú úpadca získal od žalovaného napadnutými kúpnymi zmluvami, žalobca okrem určenia
právnej neúčinnosti uzatvorených kúpnych zmlúv žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie peňažnej
náhrady do konkurznej podstaty úpadcu v celkovej vyčíslenej sume 10.600 Eur, ktorá predstavuje rozdiel
sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja predmetných motorových vozidiel
a kúpnej ceny, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s prevodmi dojednaná. Žalobca v

ďalšom poukázal aj na to, že v prípade žalovaného išlo v zmysle ust. § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.
v spojení s ust. § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, pretože žalovaný je dcérou konateľa úpadcu, s poukazom na pripojený zoznam
spriaznených osôb úpadcu. Žalovaný bol rovnako zamestnancom úpadcu v čase, kedy došlo k prevodu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, čo je zrejmé aj z obsahu faktúry, ktorú vystavil úpadca a
spracoval za úpadcu práve žalovaný.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý namietal postup
žalobcu, keďže svoje tvrdenia opiera o inzertné ponuky z portálov predávajúcich motorové vozidlá z
obdobia marec 2016, pričom kúpne zmluvy, ktoré napáda žalobou žalobca, boli uzavreté v júni roku
2014. Žalovaný zdôraznil, že reálna hodnota mohla byť v danom čase iná ako v čase ich predaja.

Vo vzťahu k predmetu kúpy tak motorového vozidla značky Kia Sorento, ako aj motorového vozidla
značky Renault Megane, žalovaný poukázal na to, že tieto vozidlá podľa skutočného stavu boli značne
znehodnotené, trpeli viacerými vadami, v dôsledku čoho pri určení obvyklej kúpnej ceny predmetu kúpy
bol zohľadňovaný technický stav motorových vozidiel v čase ich predaja, čo však nezobral do úvahy
žalobca v podanej žalobe pri tvrdení kúpnej ceny motorového vozidla, ak vychádzal pri jej stanovení nie

z reálnej hodnoty vozidla, ale len z internetových ponúk z portálov predávajúcich motorové vozidlá.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 62 ods.
1, 5, § 9 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné
zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že nebolo sporné uzavretie kúpnych zmlúv medzi úpadcom a

žalovaným v mesiaci jún 2014, predmetom ktorých bol prevod motorových vozidiel značky Kia Sorento a
Renault Megane obe za kúpnu cenu 300 Eur, keď na strane kupujúceho vystupoval žalovaný v postavení
spriaznenej osoby s úpadcom. Rovnako za nespornú skutočnosť okresný súd považoval vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka MERKANTIL, s.r.o. uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015
zverejnený v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 s účinkami zverejnenia vyhlásenia

konkurzu dňa 20.03.2015. Z týchto skutkových okolností ako nesporných podľa ust. § 151 ods. 2 CSP,
u ktorých zároveň neboli dôvody pochybovať o ich pravdivosti, okresný súd podľa ust. § 186 ods. 2 veta
prvá CSP vychádzal.

4. Okresný súd uviedol, že ak sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti

označených právnych úkonov, a to kúpnych zmlúv ako ukracujúcich právnych úkonov
uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1, 2
zákona č. 7/2005 Z.z. a súčasne sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažnej náhrady za tieto
ukracujúce právne úkony podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v celkovej sume 10.600 Eur,
tak bolo nevyhnutné sa venovať ťažisku procesnej obrany žalovaného proti žalobe, ktoré spočívalo v

námietke nedostatku základných predpokladov na odporovanie právnych úkonov s poukazom na obsah
zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a podmienky ukracujúceho právneho úkonu
podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný opieral svoje tvrdenie o to, že majetok úpadcu v čase
uskutočnenia napadnutých
právnych úkonov prevyšoval záväzky úpadcu, a teda postačoval na uspokojenie všetkých jeho

záväzkov, ktoré v tom čase úpadca vo svojom účtovníctve evidoval. Žalovaný poukázal na
obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností a ďalšieho majetku,
ktorý je evidovaný v účtovníctve úpadcu za rok 2014 v sume 3.809.723 Eur, prevyšoval
hodnotu záväzkov úpadcu vo výške 3.002.659 Eur.

5. Okresný súd vzhľadom k incidenčnej žalobe skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty
na jej podanie, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením
uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 20.03.2015. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.
lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začala plynúťodo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.03.2015,
začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa
§ 199 ods. 9 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia,

t.j. od 21.03.2015. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol deň 20.03.2016, pričom žalobca
uplatnil svoj nárok podaním žaloby dňa 17.03.2016. Okresný súd konštatoval dodržanie hmotnoprávnej
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.

6. Okresný súd poukázal na to, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených

právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou
s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať
splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. a
podľa osobitnej skutkovej podstaty vymedzenej ustanovením § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vo
všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa

zákona č. 7/2005 Z.z. je podmienka zakotvená v ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa
ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca preto musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne
preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého
z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka

musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012). Okresný súd vzhľadom k ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie
základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho

právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní
z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak,
ako sú tieto vymedzené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z tohto vyplýva, že podmienky
odporovateľnosti podľa ust. § 58 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. je možné posudzovať
a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods.

4 zákona č. 7/2005 Z.z..

7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu, označené a
vykonané dôkazy nepreukázali existenciu ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Úspešnosť akejkoľvek
odporovateľnosti podľa záveru okresného súdu závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými

právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie ostatných pohľadávok veriteľmi
prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu
len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká
len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia
predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v

dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku
uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na
podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať kvalifikované
zmenšeniemajetkudlžníka-úpadcu,atýmpreukázaťzákladnúhmotnoprávnupodmienkuukracujúceho
právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo

k zmenšeniu majetku dlžníka, čo žalobca preukazoval následnými prevodmi vozidiel, ktoré tvorili
predmet sporných kúpnych zmlúv a výtlačkami z inzertného portálu, nebolo možné sa úspešne domáhať
odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na
uspokojenie jeho existujúceho záväzku.

8. Okresný súd zvýraznil, že dôkazné bremeno mal žalobca, ktorý bol povinný spoľahlivo a jednoznačne
preukázať, že uzavretím označených kúpnych zmlúv za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukázaní
stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému
alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí
si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k týmto kúpnym

zmluvám žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine rozdielu kúpnej ceny dojednanej v kúpnych
zmluvách a zistenej obvyklej ceny predmetu kúpy. Úpadok dlžníka žalobca dovodzoval zo zistených
majetkových pomerov dlžníka k okamihu po začatí konkurzného konania. Z nesporných vyjadrení strán
bolo zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným ako osobou spriaznenou s dlžníkom, došlo k uzavretiuodplatných kúpnych zmlúv. Pokiaľ žalobca za ukrátenie vnímal neprimerané protiplnenie za prevedený
predmet kúpy, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že stranami
dohodnutá kúpna cena zohľadňovala technický stav vozidla k okamihu účinnosti uzavretých kúpnych

zmlúv, keď predmetom kúpnych zmlúv mali byť už ojazdené opotrebené motorové vozidlá poukazujúc
pritom na obsah písomných listinných dôkazov - Zápisy o technickom stave vozidiel. Dôvodnosť žaloby
žalobca opieral o hodnotu majetku k okamihu vyhlásenia konkurzu a hodnotu prihlásených pohľadávok
veriteľov s tvrdením, že dojednaním neprimeranej odplaty za predmet kúpy došlo k ukráteniu veriteľov
v konkurznom konaní.

9. Okresný súd poukázal na ust. § 57 ods. 4, § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a uzavrel, že
žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenými kúpnymi zmluvami došlo nielen k uzavretiu
kúpnych zmlúv bez primeraného protiplnenia, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky
odporovateľnosti právnych úkonov, a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Pokiaľ žalobca za
ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie kúpnych zmlúv so žalovaným ako osobou

spriaznenou s úpadcom bez primeraného protiplnenia, nebolo možné len z postavenia žalovaného ako
osoby spriaznenej s dlžníkom a hodnoty predmetu kúpy prijať záver o ukracujúcom právnom úkone.
Záver o ukrátení podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá zo strany žalobcu preukázanie
konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je
možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase,

kedy nastali účinky napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Aj v prípade
jednotlivých skutkových podstát týmto úkonom možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k
ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím kúpnych
zmlúv sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, možno hodnotiť tieto právne úkony len vo väzbe
na ekonomický dopad a účinky týchto právnych úkonov v majetkovej sfére dlžníka.

10. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd
poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa
11.05.2011, podľa ktorých samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadné súčasné aj zistenie
pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie

veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť
preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Ukrátenie podľa záveru okresného súdu a jeho rozsah nebolo
možné bez ďalšieho odvodzovať zo zisteného rozdielu medzi dojednanou kúpnou cenou a obvyklou
cenou zistenou žalobcom, pretože úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka

právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie
pohľadávky a to k okamihu účinnosti napadnutých právnych úkonov. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej
osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané.

11. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov práve

v dôsledku realizácie napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca v konaní odporoval, nebolo možné
odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie podľa ust.
§ 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o
úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom
jeho majetku, t.j. o majetku úpadcu. Rovnako okresný súd poznamenal, že skutočnosť preukázania

úpadkuneznamenáautomatickyukráteniepodľa§57ods.4zákonač.7/2005Z.z.vzmyslekonkrétneho
ekonomickéhodopaduodporovanéhoprávnehoúkonunamajetokúpadcu.Rovnakoukrátenienemožno
konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, prípadne zistených pohľadávok a ani od
žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia,
či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom

potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v
kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o
tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Záver
o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a
označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením

napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad
právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal
základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celomrozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a
argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia, a v tejto súvislosti vykonávanie znaleckého dokazovania, ktorého predmetom

by malo byť ocenenie obvyklej kúpnej ceny prevádzaných motorových vozidiel, by malo svoju relevanciu
lenvpodmienkachtvrdenejapreukázanejzákladnejpodmienkyodporovateľnostiprávnehoúkonu,ktorá
žalobcom preukázaná nebola. Okresný súd preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom zamietol. Ak okresný súd žalobu zamietol v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých
právnych úkonov, tak nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

12. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP a žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 9 ods. 1, § 57 ods.
4, § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. so záverom, že mal za to, že v danej veci boli predpoklady

odporovateľnosti právnych úkonov kumulatívne splnené aj preukázané, t.j. bola preukázaná aj základná
hmotno-právna podmienka odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., čo vyplýva
aj z názoru odbornej verejnosti, ktorá sa venuje problematike odporovacieho práva. Z ustanovenia § 3
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, v ktorom prípade je dlžník v úpadku, a to ak je platobne neschopný
alebo predĺžený. V úpadku je aj vtedy, ak nie je schopný plniť svoje záväzky voči jednému zo svojich

veriteľov, hoci svoje ostatné záväzky plní. Ak dlžník nemá dostatok prostriedkov, aby mohol uhradiť
všetky svoje splatné záväzky a uhrádza len niektoré z nich, je v úpadku vo forme insolvencie. Schopnosť
dlžníka plniť svoje splatné záväzky treba posudzovať z hľadiska všetkých jeho splatných záväzkov
súčasne a nielen niektorých z nich (uznesenie NS SR zo dňa 14.05.2001, sp. zn. 5Obo 109/2001,
R 72/2001). Ak sa zoberie stav všetkých záväzkov, tak tieto prevyšovali hodnotu majetku úpadcu,

čím bol úpadca preukázateľne vo finančnom úpadku - predĺžení, čo bolo preukázané aj z dôvodu, že
sa jedná o právny úkon s osobou spriaznenou. Majetok úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných
právnych úkonov nepostačoval na úhradu zvyšných záväzkov úpadcu. Žalovaný bol zamestnancom
úpadcu v čase, kedy došlo k uskutočneniu odporovaných právnych úkonov, pričom na faktúre, ktorú
úpadca vystavil žalovanému, figuruje ako vystaviteľ faktúry práve žalovaný. Z uvedeného a s poukazom

na ust. § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je práve žalovaný povinný preukázať, že úpadca nebol v
čase účinnosti odporovaných právnych úkonov v úpadku, pričom práve zo strany žalovaného nedošlo
k preukázaniu toho, že úpadca v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov nebol v úpadku.
Bol doložený výpis zo zoznamu pohľadávok, z ktorého výpisu ako aj faktúr vyplýva skutočnosť, že v
čase uzavretia odporovaných právnych úkonov, a to zmlúv úpadca bol platobne neschopný, pretože

úpadca nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky, viac ako jednému
veriteľovi. Žalovaný predložil znalecký posudok z roku 2012, z ktorého vyplýva, že majetok úpadcu v
čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov prevyšoval záväzky úpadcu, a teda postačoval na
uspokojenie všetkých jeho záväzkov, ktoré úpadca v tom čase vo svojom účtovníctve evidoval. Žalovaný
poukázal na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností a ďalšieho

majetku úpadcu, ktorý bol evidovaný v účtovníctve úpadcu za rok 2014 v sume 3.809.723 Eur prevyšoval
hodnotu záväzkov úpadcu vo výške 3.002.659 Eur. Vo vzťahu k tomuto dôkazu žalobca poukázal na
uznesenie NS SR zo dňa 12.06.2000, sp. zn. 4Obo 335/99, R 95/2000, ZSP č. 63/2001), z ktorých
vyplýva, že pokiaľ má dlžník viacerých veriteľov a po dlhší čas nie je schopný plniť svoje splatné záväzky,
je v úpadku, aj keď hodnota jeho majetku prevyšuje pohľadávky všetkých jeho veriteľov. Ďalej z tohto

rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že zo skutočnosti, že hodnota majetku dlžníka niekoľkonásobne
prevyšuje pohľadávku navrhovateľa a ostatných veriteľov, vyplýva, že dlžník nie je predĺžený, nevylučuje
to však, že je v úpadku pre insolventnosť. Neschopnosť plniť splatné záväzky spočíva v tom, že dlžník
nemá dosť voľných peňažných prostriedkov, aby záväzky plnil, ani nie je schopný si ich zadovážiť.
Žalobca v súvislosti s predmetným súdnym konaním poukázal aj na diametrálne odlišný názor, ktorý

zaujal rovnaký súd, a to okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, z ktorého rozsudku
okresného súdu vyplýva ...„z predloženej účtovnej závierky k 31.12.2014, ako aj z predloženej účtovnej,
čiinejdokumentácie,akoajzvyjadreniažalobcuvyplýva,žeúpadcavčaseuzavretiapredmetnejzmluvy
bol preukázateľne vo finančnom úpadku. Okresný súd poukázal na to, že úpadok bol riadne preukázaný,pričom bolo potrebné uviesť, že v prípade vykonania úkonu v prospech spriaznenej osoby, úpadok
dlžníka sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak a opak v žiadnom prípade nebol preukázaný. Okresný
súd zdôraznil, že aj keby nešlo o úkon v prospech spriaznenej osoby, úpadok bol riadne preukázaný".

Z ďalšej časti tohto rozhodnutia pod sp. zn. 18Cbi/3/2016 vyplýva ...„Sám úpadca pri podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu uviedol, že v dôsledku platobnej neschopnosti a predĺženia sa dostal do finančných
problémov a nie je schopný splniť si svoje záväzky. Z účtovnej závierky nepochybne vyplýva, že záväzky
boli vyššie ako majetok, dokonca aj v priebehu konania strany sa vyjadrili, že záväzky prevyšovali
majetok. Skutočnosť, že v čase uskutočňovania odporovaného úkonu neboli splatné, je irelevantná".

14. S prihliadnutím na toto konanie, ktoré bolo uskutočnené pred Okresným súdom Žilina, výsledkom
ktorého bol rozsudok zo dňa 08.06.2017, č.k. 18Cbi/3/2016-329, žalobca mal za to, že aj v tomto
konaní preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa
§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, resp. právnych
úkonov,uzatvorenímktorýchžalovanýukrátilveriteľovprihlásenýchpohľadávokvčase,kedybolúpadca

preukázateľne vo finančnom úpadku. Uvedeným konaním - uzatvorením právnych úkonov, a to zmlúv
bez primeraného protiplnenia, sa úpadca úmyselne zbavil časti svojho majetku, z výťažku ktorého mohli
byť v konkurze vedenom na majetok úpadcu pomerne uspokojené pohľadávky veriteľov. Úmysel dlžníka
podľažalobcuvyplývaajztoho,žekrátkopredzačatímkonkurznéhokonaniasaúpadcazbavilviacerých
motorových vozidiel, ktoré previedol na tretie osoby, pričom v troch prípadoch to boli osoby spriaznené

s úpadcom. Zisťovanie, či cena, za ktorú boli prevedené motorové vozidla z úpadcu na žalovaného,
bola obvyklá, je vecou konkrétneho dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola obvyklá cena v
čase urobenia právneho úkonu a v mieste, v ktorom sa úkon urobil, takého istého plnenia alebo plnenia
obdobného. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, a to v rozsahu určenia
trhovej ceny motorových vozidiel v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov. Z predloženej

dokumentácie mal žalobca za preukázané, že uzatvorením odporovaných právnych úkonov úpadca
ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov o minimálne 10.600 Eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že
úpadca poskytol žalovanému plnenie (predal Motorové vozidlo KIA SORENTO a Motorové vozidlo
Renault Megane), ktorých obvyklé kúpne ceny boli výrazne vyššie ako cena plnenia, ktorú úpadca získal
od žalovaného. To, aké boli skutočné ceny týchto vozidiel, vyplýva aj z následne uzavretých zmlúv, ktoré

uzavrel žalovaný s ďalšími kupujúcimi a okrem výšky ceny sa v zmluve aj uvádza, že motorové vozidlo
bolo riadne udržiavané, je v dobrom stave a ak malo popísané vady čo sa týka vozidla KIA SORENTO,
tak išlo len o nefunkčný ostrekovač svetlometov. Postupom okresného súdu došlo nielen k nesprávnemu
právnemu posúdeniu predmetnej veci, ale podľa názoru žalobcu aj k porušeniu princípu právnej istoty,
na základe toho, že žalobca legitímne očakával, že súd v predmetnej veci bude postupovať rovnako

ako v skutkovo podobnom prípade, a to podľa rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2017, č.k.
18Cbi/3/2016-329. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 05.10.2017.
Žalovaný sa stotožnil so závermi rozsudku okresného súdu, napadnutého odvolaním žalobcu. Žalovaný

zvýraznil, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných
vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver okresného súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalobcovi sa podľa názoru žalovaného nepodarilo preukázať základnú
hmotnoprávnu podmienku podanej odporovacej žaloby, ktorá vyplýva z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z., ktoré zákonné ustanovenie si vyžaduje riadne splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vo

vzťahukusamotnejpodstateukrátenia,ktoráspočívavtvrdeníapreukázaníkonkrétnehoekonomického
dopadu odporovaných právnych úkonov na uspokojenie pohľadávky alebo pohľadávok konkurzných
veriteľov. Tento ekonomický dopad odporovaných právnych úkonov je významný a môže viesť k záveru
o splnení podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. za predpokladu, že majetok
úpadcu potom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, práve v dôsledku odporovaného

právneho úkonu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, z ktorého
vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa,
ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a
predložiť súdu o tom dôkazy. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané,

tedanemôžebyťlenpredpokladané.Vskutkovopodobnomprípadežalobcupoukázalnažalobužalobcu
proti žalovanému O. O., rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 19Cbi/2/2016-118 zo dňa 23.05.2017,
kde bolo konštatované, že účtovná závierka je sama osebe len dokladom informatívnym a dokladom,
ktorý má vysvetľovací charakter a až spolu s výkazom ziskov a strát, súvahou a poznámkami k súvahe,ktoré doklady ako listinné dôkazy v konaní žalobcom produkované neboli, predstavujú ucelený zdroj
informácie o účtovnom stave majetku konkrétnej účtovnej jednotky. Ďalej z tohto rozsudku okresného
súdu vyplýva, že v zhode so žalovaným zohľadnil okresný súd pri konštatovaní, podľa ktorého samotná

predložená účtovná závierka úpadcu k 31.12.2014 nepreukazuje ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z., skutočnosti vyplývajúce z obsahu tejto účtovnej závierky, v zmysle ktorých k 31.12.2014,
teda potom ako nastali účinky odporovaných kúpnych zmlúv, disponoval úpadca majetkom vo výške
3.360.827 Eur a v rámci neho i majetkom nehnuteľným v podobe stavieb a pozemkov. Samotné
vyhlásenie konkurzu po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle úpravy podľa ust. § 3 ods. 1

zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o úpadok vo forme
platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu.
Taktiež skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z. v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok
úpadcu. Žalovaný zvýraznil aj časový odstup medzi momentom, kedy nastali účinky odporovaných
právnych úkonov, a to mesiac jún 2014 a momentom, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu

20.03.2015. Vzhľadom na tento časový odstup týchto dvoch skutočností nebolo možné vychádzať pri
konštatovaní o ukrátení podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. z pomerov, ktoré boli na strane
úpadcu k momentu vyhlásenia konkurzu, pokiaľ ide o hodnotenie jeho majetkovej sféry a stotožňovať
túto s jeho majetkovou sférou a majetkovými pomermi k momentu, kedy nastali účinky odporovaných
právnych úkonov. Podľa žalovaného rovnako splnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona

č. 7/2005 Z.z. nebolo možné konštatovať len na základe masy zistených pohľadávok konkurzných
veriteľov. Žalovaný nesúhlasil ani s odvolacím argumentom porušenia právnej istoty s poukazom na
rozsudok Okresného súdu Žilina v obdobnej veci č.k. 18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017, keďže
v skutkovo podobnom konaní žalobcu pod sp. zn. 19Cbi/2/2016 bola žaloba žalobcu zamietnutá z
dôvodov totožných ako v prejednávanom súdnom prípade a bol vyhlásený rozsudok na pojednávaní

dňa 23.05.2017. Ani len zdanlivo žalobca nemohol očakávať rozhodnutie priaznivé pre neho s odkazom
na princíp právnej istoty, a to z dôvodu už skôr rozhodnutej skutkovo podobnej veci, v ktorej bola
jeho žaloba zamietnutá. Žalovaný preto považoval záver okresného súdu o nepreukázaní základnej
hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.,
a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu, za

súladný so zákonom a vecne správny. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania.

16. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.10.2017 zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa
26.10.2017. Žalobca zvýraznil, že sa pridržiava odvolania zo dňa 31.07.2017 a žiada, aby v rámci

odvolacieho konania bolo prihliadané k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Žalobca zotrval na tom, že dostatočne preukázal splnenie základnej
hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z., a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Boli naplnené tak všeobecné, ako aj osobitné
predpoklady odporovateľnosti. Zo stavu všetkých záväzkov úpadcu, ktoré prevyšovali hodnotu jeho

majetku, bolo zrejmé, že úpadca bol preukázateľne vo finančnom úpadku - predĺžený. Túto skutočnosť
preukazujeajspriaznenosťosoby,sktoroubolodporovanýprávnyúkonuzavretý(vyplývatozozoznamu
spriaznených osôb, ktorý bol okresnému súdu predložený konateľkou a súčasne spoločníčkou úpadcu
Pavlínou Fuksovou). Keďže ide o spriaznenú osobu, úpadok dlžníka sa predpokladá, pretože žalovaný
nepreukázal v konaní opak. Platobná neschopnosť úpadcu vyplynula podľa žalobcu z predloženého

výpisu zo zoznamu pohľadávok, ako aj z faktúr predložených pred okresným súdom, z ktorých bez
pochybyvyplýva,ževčaseuzatvoreniaodporovanýchprávnychúkonovmalúpadcaaspoňdvapeňažné
záväzky u viac ako jedného veriteľa, ktoré nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti. Opätovne
žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2017, č.k. 18Cbi/3/2016-329,
v ktorom okresný súd v skutkovo podobnej veci zaujal odlišné stanovisko ako okresný v danom

konaní. Z inej veci vyplýva, že žalobca preukázal existenciu ukracujúcich právnych úkonov, uzatvorením
ktorých žalovaný ukrátil veriteľov prihlásených pohľadávok v čase, kedy bol úpadca preukázateľne
vo finančnom úpadku. Žalobca preto legitímne očakával, že v skutkovo rovnakej alebo obdobnej veci
okresný súd rozhodne rovnako. Žalobca mal za to, že predmetným súdnym rozhodnutím došlo k
porušeniu princípu právnej istoty. To, že nemohol žalobca očakávať v skutkovo a právne obdobnej veci

rovnaké rozhodnutie ako vo veci pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, žalovaný poukázal na rozhodnutie, ktoré
predchádzalo tomuto konaniu pred okresným súdom pod sp. zn. 19Cbi/2/2016, keď bolo rozhodnuté dňa
23.05.2017 a podľa ktorého rozhodnutia bola rovnako žaloba žalobcu zamietnutá ako v tejto veci, tak
žalobca zvýraznil rozdielnosť danej sporovej právnej veci, keďže aj v konaní pod sp. zn. 18Cbi/3/2016na strane žalovaného vystupovala spriaznená osoba, rovnako ako aj v tomto konaní, pričom v konaní,
na ktoré poukazuje žalovaný pred okresným súdom pod sp. zn. 19Cbi/2/2016 na strane žalovaného
nebola spriaznená osoba. Súpisová hodnota majetku zapísaného v súpise majetku podstát je vo výške

1.423.147,63 Eur, pričom hodnota zistených pohľadávok v konkurze je v celkovej výške 2.197.343,89
Eur. Bolo potrebné konštatovať, že súpisová hodnota majetku podstát je výrazne nižšia
(o 774.196,26 Eur) ako hodnota zistených pohľadávok, z čoho bezo sporu vyplýva, že veritelia
prihlásených pohľadávok budú uspokojení len čiastočne. Žalobca zvýraznil aj skutočnosť, že podstatnú
časťmajetkuúpadcutvorianehnuteľnostiapeňažnépohľadávky,ktorésúzapísanévoddelenejpodstate

zabezpečeného veriteľa SIMPLEX Business, s.r.o., ktorý bude z výťažku ich speňaženia uspokojovaný.
Vo všeobecnej podstate je zapísaná len nepatrná časť majetku úpadcu, z výťažku speňaženia ktorého
budú uspokojení nezabezpečení veritelia. Žalobca zvýraznil, že títo veritelia budú uspokojení len v
nepatrnej časti ich prihlásených pohľadávok. Pokiaľ by bolo žalobe žalobcu vyhovené v celom rozsahu,
zvýšilobysatakaspoňsčastiuspokojeniepohľadávoknezabezpečenýchveriteľov.Žalobcapretozotrval
na odvolacom návrhu a žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť s priznaním trov

súdneho konania.

17. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 24.01.2008 (č.l. 228 spisu) bolo toto vyjadrenie
žalobcu zo dňa 26.10.2017 doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní,
ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajského súdu nevyužil.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/29/2017-231 zo
dňa 05.02.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia dňa 10.04.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

20. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 31.07.2017, vo väzbe k

záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že ani jeden z odvolacích
dôvodov nebol relevantný. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Nebolo
preukázané, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ani že by okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo väzbe k týmto

odvolacímdôvodom,keďžalobcavodvolanípoukazujenaprincípprávnejistoty,akvobdobnejskutkovej
a právnej veci vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, a to dňa 08.06.2017 č.k.
18Cbi/3/2016-329 bolo žalobe žalobcu vyhovené, pričom na strane žalovaného vystupovala rovnako
spriaznená osoba ako v tejto právnej veci, krajský súd poukazuje na to, že rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 08.06.2017 č.k. 18Cbi/3/2016-329 vo vyvolanom odvolacom konaní bol uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/24/2017 zo dňa 5. februára 2018 zrušený a vec bola vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie. Práve v tejto inej veci, ktorá bola vedená pred Okresným súdom
Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v zrušujúcom uznesení poukázal
na odlišnosť skutkových a právnych záverov, než ktoré vyslovil okresný súd v napadnutom rozsudku č.k.
18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017, a preto, vzhľadom k uvedenému právnemu stavu, nemohla byť

vzatádoúvahyobranažalobcuoprávnejistote,sodkazomnakonanieOkresnéhosúduŽilinapodsp.zn.
18Cbi/3/2016, ak podľa výsledku tohto samostatného konania bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský
súd dodáva, že pri tejto skutkovo-právnej situácii potom nebolo možné ani argumentovať právnou istotou
zo strany žalobcu, vo väzbe na samostatné konanie, ktoré prebehlo pred Okresným súdom Žilina pod

sp. zn. 18Cbi/3/2016.

21. Podľa ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.22. Pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích
dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol

viazaný, keď nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej
sporovej právnej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované
rozhodné zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie
zamietol žalobu za konštatovania, že žalobca v konaní nepreukázal hlavnú hmotno-právnu podmienku
odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu
ukracujúcich právnych úkonov. Podľa okresného súdu stav majetku dlžníka - úpadcu pre potreby
posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov,

je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len
v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť
o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Okresný súd uviedol, že záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať
len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali

porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a
neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére.
S týmto záverom okresného súdu ako je uvedený krajským súdom, nesúhlasil žalobca v podanom
odvolaní, ktorý mal za to, že boli splnené a preukázané všetky všeobecné, ako aj osobitné podmienky
odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré boli predmetom žaloby.

24. Ťažisko rozhodovania súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu spočívalo v danom sporovom
prípade vo vyhodnotení, či došlo k splneniu všetkých predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov
úpadcu, konkrétne podmienky vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to či išlo o
ukracujúce právne úkony. Predmetom podanej žaloby boli odporované dva právne úkony úpadcu,

a to kúpne zmluvy, na základe ktorých na žalovaného bolo prevedené vlastnícke právo k osobným
motorovým vozidlám továrenskej značky KIA SORENTO za kúpnu cenu vo výške 300 Eur a podľa
druhej kúpnej zmluvy motorové vozidlo značky RENAULT MEGANE, ktoré vozidlo bolo prevedené na
žalovaného za kúpnu cenu vo výške 300 Eur, ktorých cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 20140786.
Vo všeobecnosti, v súvislosti s uplatnenou odporovacou žalobou krajský súd uvádza, že predpokladmi

odporovateľnosti je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa
majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa,
ktorý si pohľadávku prihlásil a v konečnom dôsledku odporovacia žaloba musí byť podaná v prekluzívnej
lehote od vyhlásenia konkurzu.

25. Hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad
právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená
pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní
idevždyopluralituveriteľov,jeprávneirelevantné,pohľadávkaktoréhoakoľkýchveriteľovbolaukrátená.

Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente,
keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu,
ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý
nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť
úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Predpokladom úspešného

odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotno-
právne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené
s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie
tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila.

Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že
v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej vjej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany, ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok
NS SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22. septembra 2010). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých
sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Táto norma zásadne určuje tak
rozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyťpreukázané),akoajnositeľadôkazného

bremena.Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

26. Je nepochybné, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi

úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možností,
aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu
dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v ust. § 57 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z..
Dôkazné bremeno má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí
ukrátenieuspokojeniaprihlásenýchpohľadávokveriteľavzásadevtedy,keďsaprávnymúkonomdlžníka

- úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného
konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti
je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k
ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď
právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne

odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa.

27. Žalobca v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a preto
nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Tak, ako vecne

správne uviedol okresný súd, bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu
uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok
veriteľov v čase uskutočnených právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v
konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou
sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť.

Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov
už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych
úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom každej
odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti

odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu
dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok
majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným
právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na

uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu,
nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.

28. Správca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou
sporných zmlúv stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky

voči dlžníkovi a po účinnosti kúpnych zmlúv došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok
dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporných kúpnych zmlúv sa miera
ich uspokojenia ešte znížila. Okresný súd správne konštatoval, že stav majetku dlžníka pre potreby
posúdenia, či konkrétnymi právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov,
je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaných právnych úkonov, pretože len v

kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka - úpadcu k uvedenému momentu možno hovoriť o tom,
že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odvolacia
námietka žalobcu, že boli preukázané predpoklady odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov
odporovacou žalobou, tak nebola vyhodnotená ako relevantná. Žalobca bol povinný preukázať, žemajetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu
zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd správne postupoval, ak

konštatoval nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to že ide o ukracujúce právne úkony. Potom nebolo dôvodu, aby boli
vykonávané ďalšie dôkazy, ktoré sa mali vzťahovať k zisťovaniu obvyklej ceny predmetu kúpy v čase
uskutočnenia právnych úkonov kúpnych zmlúv. Krajský súd zvýrazňuje vecne správny záver okresného
súdu, že pokiaľ bolo nesporne zistené, že úpadca - dlžník uskutočnil úkony kúpnych zmlúv napadnutých

odporovacou žalobou v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby, tak uvedené neznamená, že by bol
žalobca v rámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zbavený dokazovať, že ide o ukracujúce
právne úkony, t.j. nie je zbavený povinnosti preukázať základný hmotno-právny predpoklad odporovacej
žaloby, a to že ide o ukracujúce právne úkony. Krajský súd dodáva, že spriaznenosť s osobou dlžníka pri
právnom úkone predpokladá úpadok dlžníka, úmysel ukrátiť veriteľa, ale nepredpokladá ukrátenie, ktoré
je nevyhnutné pri odporovacej žalobe preukázať, k čomu zo strany žalobcu podľa vyššie uvedených

zhodnotení nedošlo. Dôkazné bremeno v danom sporovom prípade bolo na žalobcovi. Právnym
následkom neunesenia tohto dôkazného bremena bol neúspech žalobcu v spore, keď žaloba žalobcu
bola zamietnutá, čo bol vecne správny spôsob rozhodnutia okresným súdom, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

29. Krajský súd vzhľadom k aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia a právne závery, ktoré
vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, ale je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie
ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.