Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717210306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej K. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX X., o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13Csp/133/2017-94 z 11. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom z 11. decembra 2017 žalobu zamietol (prvý výrok). O náhrade trov
konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 5 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 30. 10. 2014.
Súd prvej inštancie zistil, že medzi zmluvnými stranami, D. D., a.s., D. C. X, J., IČO: XX XXX XXX
(bankou) a žalovanou (dlžníčkou) bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa

29. 09. 2008 (ďalej aj ,,Zmluva o splátkovom úvere“), v ktorej v bode I. zmluvy bolo uvedené: výška
úveru: 500 000 Sk (16 596,96 Eur), druh úveru: úver G., typ a výška úrokovej sadzby: fixná 5 rokov, 6,40
% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, doba fixácie: odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do 29. 09.
2013,spôsobposkytnutiaúveru:jednorázovobezhotovostne,spracovateľskýpoplatok:6999Sk(232,32
Eur) uhradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru: 90 Sk (2,99 Eur) mesačne, poplatok za
správu úveru: 90 Sk (2,99 Eur) mesačne, výška splátky istiny: 3 454 Sk (114,65 Eur), splatnosť prvej
splátky istiny: 15. 10. 2008, počet splátok: 300, periodicita, splatnosť splátok istiny: mesačne k 15. dňu v

kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru: 15. 09. 2033, splatnosť úrokov: mesačne v posledný
deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/Q. zo dňa 29. 10. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva
o postúpení pohľadávok“) uzavretej medzi D. D., a.s., IČO: XX XXX XXX (ako postupcom) a
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803 (ako postupníkom),
postupca postúpil postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky, vrátane ich príslušenstva
všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo

zabezpečenia pohľadávok. Podľa článku II. „vymedzenie pojmov“ bod 2.1. ,,je pohľadávkou každá
jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v
prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá vznikla z bankových činností, vykonávaných postupcom alebo v
súvislosti s nimi, najmä a) pohľadávky postupcu zo zmlúv o úvere“.Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplynul: dátum uzavretia úverovej zmluvy: 29. 09. 2008,
názov: K. G., splatnosť úveru: 20. 09. 2033, poskytnutá suma: 16 596,97 Eur, zostatok pohľadávky: 17
817,97 Eur.

D. D., a.s. v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 11. 2014 adresovanej žalovanej oznámila,
že postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 29. 10. 2014, pohľadávku
úveru č. XXXXXXXXX vo výške 17 817,97 Eur s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35724803, pričom predmetný záväzok je od okamihu doručenia tohto oznámenia povinná uhrádzať
výlučne plnením tomuto postupníkovi.

,,Výzvou k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ žalobca vyzval dňa 25. 11.
2014 žalovanú na okamžité uhradenie dlžnej čiastky, najneskôr do 10. 12. 2014 v celkovej výške 18
217,79 Eur.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
t.j. že žalobca je nositeľom hmotného práva o ktoré v konaní ide. Podľa názoru prvoinštančného
súdu: ,,žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok vyššie

citovaného § 92 ods. 8 Zákona o bankách, bez splnenia ktorých nemožno dôjsť k platnému postúpeniu
predmetnej pohľadávky na žalobcu. Totiž v zmysle tohto ustanovenia môže banka, ktorou v tomto
prípade bola D. D., a.s. postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči klientovi písomnou zmluvou k inej
osobe len, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom toto právo banka nemôže

uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie
tejto povinnosti zo strany D. D., a.s. Zákon o bankách v tomto prípade má charakter lex specialis
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ako lex generalis, a preto v prípade, že nie je preukázané
splnenie podmienok, vyžadovaných ohľadne postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, je takéto

postúpenie pohľadávky neplatné a súd k tomu musel prihliadnuť, keďže je povinný vždy skúmať, či je
daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.“
Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 39
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej aj ,,Zákon
o bankách“, resp. ,,ZoB“).

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku CSP.
Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná žalovaná, avšak žalovanej žiadne trovy konania
nevznikli, preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvoinštančného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Mal za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je možné
spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a predmetné ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti
postúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniubankového

tajomstva. Zo zákona ani nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je možné spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 2 Zákona o bankách
nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky (k žalovanej), ale administratívnu

zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách.
Podľa jeho názoru doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie
je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, tzn. ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne

zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/2/2016 z 02. 05. 2017.
Uviedol, že žalovaná bola dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 890 dní, teda súčet všetkých
omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol
viac ako jeden rok. Pretože omeškanie žalovanej trvalo viac ako rok, zastáva názor, že jeho právny

predchodca žalobcu by konal v súlade ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil
bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.
Podľa jeho názoru preukázanie splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o
bankách nie je potrebné, pretože zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od zákona,a to v bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Má za to, že ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách nie je kogentným ustanovením, preto zmluvné strany sú oprávnené meniť toto
ustanovenie svojou osobitnou dohodou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov

(napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/76/2016 z 07. 12. 2016, sp. zn. 9Co/145/2015
z 05. 10. 2016, sp. zn. 19Co/2/2016 z 02. 05. 2017).
Konštatoval, že otázka platnosti postúpenia pohľadávky nebola v konaní sporná (§ 151 ods. 1 CSP).
Žalovaná bola v konaní pasívna, nerozporovala výšku prípadne právny dôvod vzniku pohľadávky, resp.
platnosť postúpenia pohľadávky.

Vkonanípredložilrelevantnéoznámeniepostupcužalovanejopostúpenípohľadávky,ktorébezďalšieho
zakladá jeho aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd prvej
inštancie mal povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne
dovolaťneplatnostiZmluvyopostúpenípohľadávky,anijejprípadneneexistencie(rozsudokNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01 z 11. 06. 2003).

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v

odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v
konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP
(do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať

procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o

ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.10. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu s odkazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok, a to konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8
Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou §

524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal
splnenie vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky podľa tohto ustanovenia zákona na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce
aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je
splnený,pohľadávkabankyniejepostupiteľná.Aknapriektomukjejpostúpeniudošlo,ideoprávnyúkon

odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 OZ). Na tejto skutočnosti nemení ani zmluvné dojednanie v čl.
18.14 Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní, ktoré podľa názoru
odvolacieho súdu je v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

11. Odvolací súd právnu argumentáciu okresného súdu dopĺňa tak, že ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť

nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za
pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,
vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. ZoB na podnikanie bánk, sa podstatným

spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so
vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni aj postúpeniu
pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o
záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje
banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá

pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči
dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia však

byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť
prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho
porušenia(okremnepretržitéhoomeškaniaklientaviacako90kalendárnychdníasplatnostipohľadávky)
je písomná výzva klientovi.

12. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
písomnej výzvy banky žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nepreukázaním tejto
rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

13. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení
adopĺňazákonč.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisovzačlenenéustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,

ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že
ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

14. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa.

15. Pretože žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientovi - žalovanej
na splnenie peňažného záväzku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolacísúd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní,
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

16.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, pretože okresný súd náležite
aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP .

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, táto si však žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol, že jej ich náhradu nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).