Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213212
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7511213212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu ČSOB Leasing, a.s., Bratislava,
Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Advokátska kancelária,
Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, adresa na doručovanie: Mnoheľova 17, Poprad, proti žalovanému W.
Š., nar. XX.X.XXXX, B. - H., H. XX, o zaplatenie 4.701,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 10C/55/2011-140 z 8.11.2016 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. stranám v konaní náhradu trov
konania nepriznal.

2. Pôvodnou žalobou zo 7.9.2011 sa žalobca VB LEASING SK spol. s r.o. domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 6.779,65 eur s prísl., Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo 16.1.2014 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.076,65 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.12.2010 až do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Voči zamietajúcej časti rozsudku podal žalobca
odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/400/2014-125 z 29.1.2016 v tejto časti rozsudok
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Predmetom tohto konania je žaloba o zaplatenie
4.701,- eur s úrokmi vo výške 0,1% denne od 14.12.2010 až do zaplatenia. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, že strany 14.4.2009 uzatvorili leasingovú zmluvu č. LZF/09/20110, na jej základe
žalobca prenajal žalovanému motorové vozidlo zn. SAAB 9 - 5 sedan linear čiernej farby na dobu 48
mesiacov. Žalovaný sa v prospech poskytovateľa leasingu zaviazal uhradiť v termínoch, uvedených

v splátkovom kalendári v prílohe č. 2, jednotlivé leasingové splátky. V termíne prvej splátky uhradil
príjemca leasingu poplatok za realizáciu leasingu. V prípade omeškania leasingu s úhradou peňažného
záväzku, vyplývajúceho z tejto zmluvy a jej príloh, bol poskytovateľ leasingu oprávnený požadovať
od príjemcu leasingu úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania, ak z ust. § 14.8 Všeobecných leasingových podmienok nevyplýva iná výška úrokov z
omeškania. V zmysle čl. 7 tejto zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné leasingové
podmienky VB LEASING SK spol. s r.o. a splátkový kalendár, ako aj protokol o prevzatí predmetu

leasingu. Z predbežného splátkového kalendára k leasingovej zmluve LZF/09/10110 vyplynulo, že
jednorazový poplatok za vystavenie leasingovej zmluvy činil 242,22 eur spolu s DPH, nadobúdacia
cena leasingu 23.000,- eur spolu s DPH, prvá zvýšená splátka istiny 6.900,- eur s DPH, poplatok
za prevod vlastníckych práv k predmetu leasingu 59,50 eur, finančná činnosť spolu 6.570,40 eur aleasingová cena bez poistenia predmetu leasingu 29.570,40 eur. Ďalšie splátky v počte celkom 48 sa
žalovaný zaviazal uhrádzať mesačne po 472,30 eur. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, preto
z dôvodu, že bol v omeškaní so zaplatením splátok 10.6. a 10.7.2009 v celkovej sume 964,62 eur,

žalobca listom z 31.7.2009 predčasne ukončil leasingovú zmluvu. Listom zo 4.11.2009 označeným
ako záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy vyčíslil nároky, súvisiace s predčasným
ukončením leasingovej zmluvy, pričom celkový nárok žalobcu činil 6.449,65 eur. Nárok pozostával
zo zmluvnej pokuty vo výške nedoplatku predmetu leasingu 12.724,09 eur, s úrokov z omeškania z
neuhradených leasingových splátok, splatných do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy 112,68

eur, z úrokov z omeškania z uhradených leasingových splátok 2,60 eur, zmluvnej pokuty podľa bodu 6.3
všeobecných leasingových podmienok 6,- eur, zmluvnej pokuty pre predčasné ukončenie leasingovej
zmluvy 165,50 eur, zmluvnej pokuty odúročeného ušlého zisku 2.946,02 eur, ďalších nákladov 66,39
eur, mimosúdne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky s odobratím predmetu leasingu 331,94 eur,
parkovné 21,26 eur, 41,41 eur, 47,49 eur, 46,41 eur, 49,96 eur, 46,41 eur, 47,96 eur, 27,85 eur, 47,60
eur za umytie motorového vozidla, zimná údržba 18,30 eur, neuhradené leasingové splátky 944,60 eur.

Celkový nárok žalobcu bol 17.679,65 eur, pričom výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu boli 10.900,-
eur, takže celkový nárok žalobcu bol 6.779,65 eur. Súd, vychádzajúc z § 51, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods.
1, 4 písm. k/, § 53b ods. 1 Obč. zák. (ich znenie citoval) z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že
leasingová zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvoril žalobca
ako dodávateľ služby a je obchodnou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri s predmetom

podnikania a žalovaný je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Z tohto dôvodu mal súd za to, že na daný
právny vzťah je potrebné použiť ust. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj iné ust., upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva
(viď § 52 ods. 2 Obč. zák). Konštatoval, že pri záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy
žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu v

sume 12.724,09 eur, zmluvnú pokutu podľa bodu 6.3 všeobecných leasingových podmienok v sume 6,-
eur,zmluvnúpokutupripredčasnomukončeníleasingovejzmluvy165,50eurazmluvnúpokutuvovýške
odúročeného ušlého zisku 2.946,02 eur, t.j. spolu 15.841,61 eur. Citujúc znenie § 544 ods. 1, 2 Obč.
zák., z leasingovej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu 14.4.2009 mal za zrejmé, že v zmysle čl. 10
sa zmluvné strany dohodli, že leasingový obchod bude financovaný prostredníctvom tzv. čistých zdrojov

financovania, pričom spôsob a podmienky takéhoto financovania, ako aj prípadná úprava podmienok
financovania sú bližšie upravené v bode 5.2 a 5.4 všeobecných leasingový podmienok. Poukázal na
to, že leasingová zmluva nemá žiadne ust. o zmluvnej pokute. Z predbežného splátkového kalendára,
ktorý je prílohou tejto leasingovej zmluvy mu taktiež žiadna povinnosť, týkajúca sa zmluvnej pokuty,
nevyplynula. Zo všeobecných leasingových podmienok a prílohy č. 1 k leasingovej zmluve, z bodu 9.4,

písm. b) mu vyplynulo, že v prípade predčasného ukončenia leasingu je príjemca leasingu povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške priamych nákladov poskytovateľa leasingu, súvisiacich s predčasným
ukončením leasingovej zmluvy, t.j. najmä náklady spojené s odobratím predmetu leasingu, predajom
predmetu leasingu a jeho sprostredkovaním, prihlásením predmetu leasingu v evidencii motorových
vozidiel, parkovné atď. Ďalej citoval čl. 9.4 písm. c) všeobecných leasingových podmienok a uviedol,

že zmluvná pokuta vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu predstavuje hodnotu nesplatenej
obstarávacej ceny predmetu leasingu ku dňu prvej leasingovej splátky, ktorej splatnosť mala nastať
po inom ako riadnom ukončení leasingovej zmluvy; podľa písm. d) zmluvnú pokutu vo výške ušlého
ziskuposkytovateľaleasingu,ktorápredstavujerozdielmedzihodnotouleasingovejabankovejfinančnej
služby pri zohľadnení skutočného degresívneho priebehu za obdobie od predčasného ukončenia

leasingovej zmluvy do pôvodne v leasingovej zmluve dohodnutej minimálnej doby trvania leasingu,
podľa písm. g) zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej zostatkovej hodnoty predmetu leasingu ku dňu
uplynutia dojednanej minimálnej doby trvania leasingu a podľa písm. h) zmluvnú pokutu vo výške
refinančných nákladov poskytovateľov leasingu pri inom ako riadnom ukončení leasingovej zmluvy.
Uviedol, že v zmysle týchto ust. všeobecných leasingových podmienok žalobca vyúčtoval zmluvné

pokuty vyššie uvedené. Vychádzajúc z § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., urobil záver, že zmluvnú pokutu možno
dojednaťlenpísomne,ževdojednanímusíbyťurčenávýškapokutyalebourčenýspôsobjejurčenia.Mal
za to, že žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty,
ktoré si žalobca uplatňuje celoplošne, preto v tomto prípade nedošlo k žiadnej dohode o výške zmluvnej
pokuty ani o spôsobe jeho určenia, pretože dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon, spočívajúci

v zhode vôle oboch strán smerujúcu jednak k uzavretiu zmluvy, ale aj k jej obsahu, a v tomto prípade
nebola zmluvná pokuta uzatvorená v súlade so zákonom, pretože žalobca si výšku zmluvnej pokuty
určil jednostranne a svojvoľne, bez toho, aby žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s tým, že za aké
porušenie zmluvnej pokuty, bude mu táto vyúčtovaná. Urobil záver, že uvedená podmienka týkajúcasa zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o
zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi
stranami sporu, nakoľko dáva žalobcovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty

a tým výrazne oslabuje postavenie druhej strany sporu - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu
možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuta, nakoľko dodávateľ využíva tzv. typové zmluvy, ktoré sú
vopred pripravené, a nezohľadňujú tak individuálnosť každej zmluvy, ale sú stanovené na celé spektrum
týchto právnych vzťahov, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov občianskoprávneho
vzťahu. Spôsob akým sa dojednávajú zmluvné pokuty musí byť jednak v súlade s dikciou § 544 a

nasl. Obč. zák., ale okrem toho aj spôsobom ktorý je pre spotrebiteľa zrozumiteľný, a nesubsumovať
ich pod zložité ust. všeobecných obchodných podmienok, kde v spleti odborných výrazov a zložito
formulovaných všeobecných obchodných podmienok je skrytá aj sankcia pre spotrebiteľa v podobe
zmluvnej pokuty, čím žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že k problematike
dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike vo
svojom rozhodnutí 3Cdo/173/2003. Súd poukázal aj na § 52 písm. a) ods. 1 Obč. zák. a z vykonaného

dokazovania mal za zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo iba uvedené vo všeobecných
zmluvných podmienkach, bez toho, aby spotrebiteľ bol na toto ust. osobitne upozornený. Mal za to,
že nárok uplatnený v tomto konaní - 4.701,- eur, nie je dôvodný, pretože všetky nároky, vyplývajúce z
leasingovej zmluvy, boli žalovaným žalobcovi nahradené a nároky, vyplývajúce zo zmluvných pokút, nie
sú dôvodné. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% denne, v ktorej časti

bola žaloba zamietnutá, taktiež poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a pokiaľ
určité otázky nie sú upravené výslovne zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, použijú sa
na ich riešenie prísl. ust. Obč. zák., pretože podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky, upravené
spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Konštatoval, že omeškanie s plnením peňažného dlhu upravuje § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení

s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., že zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť a úrok z
omeškania nad 9% do výšky 0,1% denne zamietol, pretože je v rozpore s cit. zák. ust. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, žalovaný náhradu trov
konania nežiadal priznať, preto vyslovil, že strany v konaní nemajú právo na náhradu trov konania.

3.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazdôvodu nesprávnehoprávnehoposúdenia
veci.

4. Poukázal na to, že 14.4.2009 uzavrel žalobca so žalovaným leasingovú zmluvu, na základe ktorej
bola žalovanému poskytnutá finančná služba spočívajúca v poskytnutí peňažného plnenia formou

doplatku kúpnej ceny za predmet leasingu, ktorý si vybral sám žalovaný, že napriek tomu, že bola
uzavretá leasingová zmluva, zo strany žalobcu sa žalovanému poskytla finančná služba, kde všetky
riziká z tejto finančnej služby z dôvodu iného ako riadneho skončenia právneho vzťahu založeného
predmetnou leasingovou zmluvou prevzal na seba žalovaný. Tvrdil, že žiadnym spôsobom nie je možné
vyhodnotiť predmetný zmluvný vzťah založený leasingovou zmluvou ako vzťah, ktorý by obsahoval

neplatné dojednania ohľadne zmluvných pokút ako ich stanovil súd, že predmetné dojednania nie sú
ani neprijateľnými zmluvnými podmienkami a to z dôvodu, že v čase dojednania predmetnej leasingovej
zmluvy platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 188/2006 Z.z., kde právna úprava
spotrebiteľských zmlúv bola v znení § 52 a § 53, pričom znenie § 53 ods. 3 písm. a) až j) a ten
definoval, čo zákon považuje za neprijateľné podmienky, ktoré sú sankcionované svojou neplatnosťou.

Dôvodil, že žiadna z takto určených neprijateľných podmienok nie je definovaná v leasingovej zmluve
a ani vo všeobecných leasingových podmienkach, tieto podmienky sú zrozumiteľné a jasné a sú určité.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že dojednanie o zmluvných pokutách je neplatné pre ich nezrozumiteľnosť a
nejasnosť, uviedol, že toto neobstojí, pretože súdy vyššieho stupňa v iných obdobných súdnych sporoch
potvrdili platnosť daných VLP, pretože priznali žalobcovi nároky na ich základe uplatnené v súdnych

konaniach. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne a neúplne vyhodnotil
vykonané dôkazy a nesprávne vo veci rozhodol. Zdôraznil, že v konaní riadne preukázal a zdôvodnil po
právnej stránke všetky položky uplatneného nároku. Navrhol rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazať
na zaplatenie 4.701,00 eur s prísl. spolu s náhradou trov súdneho konania alebo ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudokako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. Žalobca uplatnil v

odvolaní odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci.

6. Uvedený odvolací dôvod nie je daný.

7. Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu) vyvodil správny záver o právach a povinnostiach strán sporu.

8. Odvolací súd sa predovšetkým v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že dojednanie o
zmluvnej pokute bolo uvedené iba vo všeobecných zmluvných podmienkach, bez toho, aby spotrebiteľ
bol na toto ustanovenie osobitne upozornený a že so zreteľom na to, že ide o spotrebiteľský spor, pokiaľ
sa týka nároku na zaplatenie pokuty, ako aj dojednanie, že zmluvnú pokutu možno dojednať písomne,

že v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, že žalovaný nemal nijakú
možnosť ovplyvniť výšku paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si žalobca uplatňuje celoplošne,
v tomto prípade nedošlo k žiadnej dohode o výške zmluvnej pokuty, ani o spôsobe jej určenia, lebo
dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon spočívajúci v zhode vôle oboch strán smerujúcej jednak
k uzatvoreniu zmluvy a jednak jej obsahu.

9. V prejednávanej veci sa možno stotožniť so záverom súdu, že v tomto prípade nebola zmluvná
pokuta uzatvorená v súlade so zákonom, pretože žalobca si výšku zmluvnej pokuty určil jednostranne
a svojvoľne bez toho, aby žalovaný sa mal možnosť oboznámiť s tým, za aké porušenie zmluvnej
pokuty bude táto vyúčtovaná, pričom uvedená podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty predstavuje

aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo
svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko
dáva žalobcovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a tým výrazne oslabuje
postavenie druhého účastníka - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku
zmluvnej pokuty.

10. Je potrebné vziať, o.i., na zreteľ aj záväzný pokyn odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach
vyslovený v zrušujúcom uznesení 6Co/400/2014-125 z 29.1.2016, ktorým bol aj súd prvej inštancie
viazaný a vykonal dokazovanie a vec právne posúdil v súlade s cit. uznesením. Na daný právny
vzťah, lebo to bolo na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, použil súd ust. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ust. upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, aj keď inak by sa mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 o.z.).
Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že z dôvodu, že zmienené ust. Občianskeho zákonníka
v predchádzajúcom rozhodnutí opomenul aplikovať, resp. nijako neodôvodnil, ako ich aplikoval, vec
nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho dokazovanie nevykonal v dostatočnom rozsahu, keďže

neposudzoval, či sporná zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľná podmienka),
hoci tieto okolnosti ex offo posudzovať mal a že skutkový stav bol preto zistený neúplne, Súd prvej
inštancie preto aplikoval aj uvedené ust. Obč. zák. a posudzoval, či sporná zmluva neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľná podmienka). Rovnako, rozhodnutie na základe povinnosti
uloženejodvolacímsúdom,odôvodnilajsozreteľomnaposúdenieplatnostidojednaniazmluvnejpokuty,
ktoré v zmysle §544 ods. 2 Obč. zák. musí mať písomnú formu a aj so zreteľom na opodstatnenosť
čiastkových nárokov v súčte 17 679,65 eur (zmluvná pokuta vo výške nedoplatku predmetu leasingu,
úroky z omeškania z uhradených leasingových splátok do dňa predčasného ukončenia leasingovej

zmluvy, úroky z omeškania z uhradených leasingových splátok, zmluvná pokuta pri predčasnom
ukončení leasingovej zmluvy a zmluvná pokuta vo výške odúročeného ušlého zisku). Pri posudzovaní
nároku žalobcu na zmluvnú pokutu , ako to bolo uvedené v uznesení odvolacieho súdu, musí sa mať na
zreteli, že dojednanie o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu a preto súd posudzoval dodržanie
aj tejto náležitosti sporného dojednania, ako i právne následky prípadného jej nedodržania.

11. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

13. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania

nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).