Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227780
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114227780.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom Na M. 7, S., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SOPKO, s.r.o.,
IČO: 47 631 741, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému v 1. rade: P. S., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom O. 4, W. O., a žalovanej v 2. rade: O. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. S., obaja žalovaní
zastúpení spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, so sídlom Námestie SNP 3,
Trnava, o zaplatenie 4.158,66 €, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 84,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
21.8.2015 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.061,55 €, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.654,93 € od 8.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne
zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, a vo výške 5,05% ročne zo sumy 209,20 € od 21.8.2015
do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 3.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.158,66 €, úrok z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.739,14 € od 7.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že žalobca ako prenajímateľ

so žalovanými ako nájomcami dňa 9.6.2012 uzatvoril Zmluvu o nájme bytu (Zmluva), ktorej predmetom
bol nájom bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp.č. XXXX na ulici Na M. X v Trnave;
v zmysle dohody o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014 bol nájom zo zmluvy ukončený dňa 17.8.2014.
Podľa bodu V. ods. 1 Zmluvy si účastníci dohodli mesačné nájomné vo výške 360,00 €, podľa bodu V.
ods. 2 Zmluvy sa žalovaní zaviazali žalobcovi uhrádzať zálohy za spotrebu elektrickej energie, studenú
a teplú vodu, stočné, plyn, teplo, OLO a služby spojené s užívaním spoločných priestorov bytového
domu vo výške 140,00 €, so splatnosťou spolu s nájomným do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca;

v prípade vzniku nedoplatku po ročnom zúčtovaní sa žalovaní zaviazali nedoplatok uhradiť žalobcovi
najneskôr do 7 dní od doručenia vyúčtovania žalovaným. Podľa potvrdenia zo dňa 30.5.2014 žalovaná v
2. rade prevzala vyúčtovanie ZSE za obdobie od 31.8.2011 do 31.8.2012, ZSE za obdobie od 1.9.2012do 26.8.2013, SPP za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013, TT-KOMFORT za obdobie od 1.1.2013
do 1.1.2014 - záväzok na zaplatenie nedoplatkov sa stal splatným dňa 6.6.2014.
Vyčísliteľnézáväzkyzozmluvypozohľadnenízaplatenýchzálohovýchplatiebžalovanýchvočižalobcom

žalobca ku dňu podania návrhu vyčíslil nasledovne:
pomerná časť nájmu za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014 vo výške 197,42 €,
nedoplatok za elektrinu za obdobie od 17.6.2012 do 31.8.2012 vo výške 111,91 €,
nedoplatok za elektrinu za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013 vo výške 329,87 € (140,91 € + 188,96 €),
nedoplatok za elektrinu za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014 vo výške 347,71 €,

nedoplatok za plyn za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013 vo výške 38,43 €,
nedoplatok voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo výške 911,22 €,
spolu teda nedoplatok vo výške 1.936,56 €.
Počas užívania bytu došlo k jeho značným poškodeniam, predovšetkým na podlahách, dverách,
stenách, kabeláži, nábytku, na rozbitých okenných tabuliach, nábytku, svetiel a elektroinštalácie, a v
značnom znečistení bytu presahujúcom bežný rámec znehodnotenia, ktoré možno pri obvyklom užívaní

bytu rozumne očakávať - poškodenie bytu má za následok zníženie hodnoty bytu, a nutnosť vynaloženia
výdavkov na uvedenie bytu do pôvodného stavu spolu vo výške 2.222,10 €.
Na záver uviedol že dlžná čiastka ku dňu podania žaloby predstavuje sumu nedoplatkov vo výške
1.936,56 €, náhradu škody spôsobenej na byte a na zariadení bytu, a náhradu nákladov spojených s
jeho uvedením do pôvodného stavu vo výške 2.222,10 €, náhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej pomoci vo výške 318,18 € (žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listami zo dňa
6.10.2014 zaslal žalovaným predžalobné výzvy, podľa ktorých by sa žalobca v prípade mimosúdneho
vyriešenia sporu uspokojil so sumou 4.000,00 €, žalovaní však na ne nereagovali).
K návrhu priložil žalobca zmluvu o nájme bytu zo dňa 9.6.2012 so súpisom zariadenia bytu a stavom
meradiel, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu zo obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013 a za

obdobie 1.1.2012 - 31.12.2012 s prílohou k vyúčtovaniu, faktúru za spotrebu elektriky za obdobie
31.8.2011 - 31.8.2012, a za obdobie 1.9.2012 - 26.8.2013, vyúčtovanie za spotrebu plynu za obdobie
19.12.2012 - 18.12.2013 s prílohou, žalobcom spísaný súpis poškodení bytu s vyčíslením nákladov
na opravy, súpis nedoplatkov vyhotovený žalobcom, list žalobcu - výzva zo dňa 25.7.2014, dohodu
o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014, prehlásenie žalovaných zo dňa 20.7.2014, 3x list - predžalobná

výzva zo dňa 6.10.2014 s doručenkami pre žalovaných a dokladmi o neprevzatí zásielok, 1x CD-R s
fotografiami pôvodného stavu bytu a stavu po ukončení nájmu.

2.
Na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015 právny zástupca žalobcu uviedol že v rámci mimosúdnych

rokovaní sa pokúšal o dohodu so žalovanými, žalobca zníži ním požadovaný nárok o približne 800,00 €,
s čím však žalovaní nesúhlasia. Uviedol že žalovaní byt užívali do 31.8.2014, tento bol v ďalšom období
neužívaný, preto celý nedoplatok (do 31.12.2014) spôsobili žalovaní.
Na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015 právny zástupca žalovaných uviedol že žalovaní uznávajú a
sú ochotní zaplatiť nedoplatok vzniknutý zo spotreby energií, nájomného a zo služieb, neuznávajú však

nárok ohľadne náhrady škody, nakoľko uvedenú škodu nespôsobili. Nimi uvádzanú čiastku boli žalovaní
pripravení zaplatiť, takéto plnenie však žalobca odmietol.

3.
Súdsipresvojerozhodnutiezadovážilďalejvyúčtovanienákladovspojenýchsužívanímbytuzaobdobie

1.1.2014 - 31.12.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.6.2012 na úhradu sumy 380,00 €, 13ks
fotografií z doby užívania bytu žalovanými, fotografie bytu z doby pred začiatkom nájmu a po ukončení
nájomného vzťahu s doplnenými údajmi o dátume zhotovenia fotografií, vyjadrenie lekárky MUDr. Márie
Pokojnej o zdravotnom stave žalovanej v 2. rade.

4.
Prednesom pred súdom dňa 19.8.2015 žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadal
aby súd pripustil zmenu / rozšírenie jeho návrhu, nakoľko mu bolo doručené vyúčtovanie nákladov od
TT-KOMFORT za rok 2014 - rozširuje preto návrh o sumu nedoplatku vo výške 313,81 €, spolu s úrokom
z omeškania ktorý žiada priznať vo výške 5,05% ročne od 21.8.2015 do zaplatenia.

Uznesením č. 37C/301/2014-72 zo dňa 21.8.2015 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení: „Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4.472,47 €, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.739,14 € od 7.6.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, úrokz omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 313,81 € od 21.8.2015 do zaplatenia, náhradu nákladov spočívajúcich
v poštovnom vo výške 3,60 €, a náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

5.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
28.8.2015 v ktorom uviedli že návrhom uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.158,66 €
a príslušenstva možno rozdeliť na dve samostatné, oddeliteľné časti, a to nedoplatok na službách

spojených s užívaním bytu vo výške 1.936,56 € (pozostávajúci z alikvotnej časti nájomného vo výške
197,42 €, , nedoplatku za elektrinu vo výške 111,91 €, nedoplatku za elektrinu vo výške 329,87 €,
nedoplatku za elektrinu vo výške 347,71 €, nedoplatku za plyn vo výške 38,43 €, nedoplatok voči TT-
KOMFORT, s.r.o. vo výške 911,22 €), a náhrada škody spôsobenej na byte a na zariadení bytu a
náhrada nákladov spojených s jeho uvedením do pôvodného stavu vo výške 2.222,10 €. Poukázali
na skutočnosť že žalovaní navrhli žalobcovi okamžitú úhradu vzniknutých nedoplatkov, žalobca však

z neznámych dôvodov ponúknuté plnenie odmietol - uvedeným bezdôvodným odopretím plnenia sa
žalobca ako veriteľ v zmysle § 522 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, v dôsledku čoho stratil
nárok na úrok z omeškania zo sumy cca. 1.250,52 € (nedoplatok ZSE za obdobie 31.8.2011 - 31.8.2012
vo výške 111,91 €, nedoplatok ZSE za obdobie 1.9.2012 - 26.8.2013 vo výške 188,96 €, nedoplatok SPP
za obdobie 19.1.2012 - 18.12.2013 vo výške 38,43 €, nedoplatok TT-KOMFORT za obdobie 1.1.2013

- 31.12.2013 vo výške 911,20 €); žalobca ju vo svojej výzve vyčíslil z neznámych dôvodov na sumu
1.549,00 €. Podľa žalovaných je návrh zmätočný, a to v časti špecifikácie jednotlivých období, za ktoré
mali nedoplatky vzniknúť - na vyúčtovaniach od dodávateľov týchto služieb sú totiž uvedené iné dátumy
ako tie, ktoré sú uvedené v návrhu, čo komplikuje možnosť identifikácie jednotlivých nedoplatkov. Ani
po preštudovaní žalobcom predloženého dôkazného materiálu sa nepodarilo žalovaným identifikovať

nedoplatky vo výške 140,91 € (údajný nedoplatok za elektrinu), a vo výške 347,71 € (údajný nedoplatok
za elektrinu) - tieto sporné nedoplatky nie súd preukázané, nakoľko ich nešpecifikuje žiadny žalobcom
priložený dôkaz. Poukázali na skutočnosť, že žalovaní mali dlhodobo snahu nedoplatok na službách
spojených s užívaním bytu uhradiť, snažili sa o mimosúdne vyriešenie veci, keď ponúkli úhradu všetkých
preukázaných nedoplatkov na službách spojených s užívaním bytu - žalobca prijatie tohto plnenia

odmietol s tým, že žiada úhradu celej žalovanej sumy, vrátane náhrady škody na byte a jeho zariadení,
ktorú však žalovaní kategoricky odmietajú. Poukázali na skutočnosť, že dohodou o skončení nájmu
zo dňa 7.8.2014 bol síce nájom oficiálne ukončený ku dňu 17.8.2014, reálne sa však žalovaní z bytu
odsťahovali už ku dňu 20.7.2014, pričom v dohode o skončení nájmu absentuje akákoľvek zmienka o
poškodení bytu, resp. jeho zariadenia, alebo o náhrade škody ktorú by mali žalovaní uhradiť (nakoľko

žalovaní byt žiadnym spôsobom nepoškodili) - vymáhanie údajného nároku z titulu náhrady škody je
len špekulatívnym konaním žalobcu. Vo vzťahu k požadovanej náhrade škody spôsobenej na byte a
na zariadení a náhrade nákladov spojených s jeho uvedením do pôvodného stavu žalovaní uviedli
že obvinenia zo zničenia bytu a jeho zariadenia odmietajú, nakoľko počas celej doby nájmu sa o byt
starali a udržiavali ho, vykonávali opravy bytu a jeho zariadenia aj nad rámec bežných, drobných opráv;

pred odsťahovaním sa z bytu ku dňu 20.7.2014 byt poupratovali a zanechali v riadnom stave, pričom
po odovzdaní kľúčov od bytu žalobcovi sa už žalovaní do bytu dostať nemohli. Na záver uviedli že
sú ochotní uhradiť všetky preukázané nedoplatky, odmietajú však úhradu nepodložených súm, najmä
náhrady škody, nakoľko túto žalovaní nespôsobili.
K vyjadreniu priložili žalovaní návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 16.7.2015 a 3.8.2015, s podacími

hárkami, mailovú komunikáciu medzi právnymi zástupcami účastníkov.

6.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
11.4.2016 v ktorom uviedol že odmieta skutkové (ničím nepreukázané) tvrdenia žalovaných, vníma

ich len ako ich účelovú snahu odďaľovať splnenie splatných záväzkov. Nie je pravdou, že by žalovaní
kedykoľvek navrhovali žalobcovi úhradu dlhu, a že by ho vyzývali k súčinnosti, takéto skutočnosti
navrhnutými svedkami nebude možné hodnoverne preukázať; naviac za súčinnosť v zmysle § 522
Občianskeho zákonníka sa považuje len taká súčinnosť, ktorá je nevyhnutná k splneniu dlhu, žalovaní
po celý čas disponovali kontaktnými údajmi na žalobcu a ním poverenú osobu, pričom mohli ktorékoľvek

z nich nakontaktovať za účelom splnenia dlhu, čo sa však nestalo - nárok na úrok z omeškania preto
považuje žalobca za daný. Žalobca spolu s pani O. navštívil žalovaných v byte dňa 30.5.2014, kde
im predložil vyúčtovacie faktúry, a vyzval ich na úhradu nedoplatkov - prevzatie vyúčtovacích faktúr
žalovaná v 2. rade potvrdila podpisom; žalovaný v 1. rade následne telefonicky oznámil žalobcoviže žiadne nedoplatky neuhradí. Následne sa účastníci stretli, žalobca žalovaných opätovne vyzval
na úhradu nedoplatkov, pričom žalovaný v 1. rade odmietal dlh uznať, a navrhol že uhradí sumu
1.000,00 €, čím by bol dlh vyrovnaný - k dohode však nedošlo. Žalobca so žalovanými písomnou

dohodou zo dňa 7.8.2014 ukončili nájomný vzťah k 17.8.2014. Pokiaľ žalovaní namietajú nepreukázanie
existencie nedoplatku vo výške 140,91 € vo vzťahu k ZSE Energia, a.s., žalobca uviedol že si uplatnil
nárok na zaplatenie nedoplatku za elektrinu za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013 vo výške 329,87 €
(140,91 € + 188,96 €), z ktorého suma 188,96 € predstavovala fakturovanú sumu žalobcovi. Pri výpočte
nedoplatku žalovaných však žalovaní opomínajú skutočnosť, že tento je daný rozdielom skutočnej

spotreby a úhrnu zaplatených zálohových platieb žalovanými, a nie žalobcom. Pri uzavretí nájomnej
zmluvy dňa 9.6.2012 predstavovali zálohové platby žalobcu voči ZSE Energia, a.s. a súčasne zálohové
platby žalovaných voči žalobcovi sumu 14,97 € mesačne až do 31.8.2012, ktorá bola premietnutá
do úhrnu preddavkových platieb žalovaných podľa bodu V. ods. 2 nájomnej zmluvy. Zálohové platby
ZSE Energia, a.s. určené žalobcovi za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013 však boli žalobcovi zvýšené
na sumu 25,65 €, a žalobca takto zmenené zálohové platby platil ZSE Energia, a.s., pričom však

zvýšenie zálohových platieb žalobcu voči ZSE Energia, a.s. nebolo premietnuté do bodu V. ods. 2
nájomnej zmluvy, upravujúcej výšku zálohových platieb žalovaných voči žalovanému. Pre výpočet dlhu
žalovaných voči žalobcovi tak nie je rozhodný rozdiel skutočnej spotreby a zálohových platieb ktoré platil
žalobca, ale rozdiel skutočnej spotreby a zálohových platieb, ktoré mali platiť žalovaní, pretože takýto
rozdiel zodpovedá skutočnému nedoplatku žalovaných voči žalobcovi. Zálohové platby žalovaných voči

žalobcovi za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013 predstavujú pôvodné zálohové platby 14,97 € x 12
mesiacov (179,64 €) a skutočné náklady žalobcu za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013 predstavujú
527,54 € - rozdiel skutočnej ročnej spotreby 527,54 € a sumy pôvodných zálohových platieb v roku
2012 v úhrnnej výške 179,64 € predstavuje 347,90 €, t.j. ešte o 18,03 € viac než ako si žalobca voči
žalovaným uplatnil. Pokiaľ žalovaní namietajú nepreukázanie existencie nedoplatku vo výške 347,71 €

vo vzťahu k ZSE Energia, a.s., žalobca uviedol že si uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatku za elektrinu
zaobdobieod27.8.2013do17.8.2014(deňskončenianájmu)vovýške347,71€-privýpočtenedoplatku
žalovaných však opätovne opomínajú skutočnosť, že tento je daný rozdielom skutočnej spotreby a úhrnu
zaplatených zálohových platieb žalovanými, a nie žalobcom. Pri uzavretí nájomnej zmluvy dňa 9.6.2012
predstavovali zálohové platby žalobcu voči ZSE Energia, a.s. a súčasne zálohové platby žalovaných

voči žalobcovi sumu 14,97 € mesačne až do 31.8.2012, ktorá bola premietnutá do úhrnu preddavkových
platieb žalovaných podľa bodu V. ods. 2 nájomnej zmluvy. Zálohové platby ZSE Energia, a.s. určené
žalobcovi za obdobie od 27.8.2013 do 25.7.2014 však boli zvýšené na sumu 49,58 €, a žalobca takto
zmenené zálohové platby platil ZSE Energia, a.s., pričom za účtované obdobie uhradil spolu 495,80 €
(zvýšenie zálohových platieb žalobcu voči ZSE Energia, a.s. však nebolo premietnuté do bodu V. ods.

2 nájomnej zmluvy, upravujúcim výšku zálohových platieb žalovaných voči žalovanému). Pre výpočet
dlhu žalovaných voči žalobcovi tak nie je rozhodný rozdiel skutočnej spotreby a zálohových platieb, ktoré
platil žalobca, ale rozdiel skutočnej spotreby a zálohových platieb ktoré mali platiť žalovaní podľa bodu V.
ods. 2 nájomnej zmluvy, pretože len takýto rozdiel zodpovedá skutočnému nedoplatku žalovaných voči
žalobcovi.Zálohovéplatbyžalovanýchvočižalobcovizaobdobieod27.8.2013do25.7.2014predstavujú

pôvodné zálohové platby 14,97 € x 12 mesiacov (179,64 €), a skutočné náklady žalobcu za obdobie od
27.8.2013 do 25.7.2014 predstavujú 437,19 € - rozdiel skutočnej celkovej ročnej spotreby 437,19 € a
sumy pôvodných zálohových platieb určených podľa vtedajšieho zúčtovania v úhrnnej výške 179,64 €,
predstavuje sumu 257,55 €. Za obdobie od 26.7.2014 do 22.8.2014 bol žalobcovi vyrubený nedoplatok
5,95 €, od 27.8.2013 do konca nájmu teda nedoplatok predstavoval spolu sumu 263,50 €. Nakoľko v

žalobnom návrhu uplatnená suma vo výške 347,71 € za obdobie od 27.8.2013 do skončenia nájmu
presahuje zdokladovanú sumu 263,50 € o 84,21 €, vzal žalobca v žalobu v rozsahu 84,21 € späť. Na
záver žalobca uviedol že trvá i na svojom nároku na náhradu škody spôsobenej na byte.
K vyjadreniu priložil žalobca vyúčtovaciu faktúru za elektrinu vystavenú dňa 30.7.2014 (za obdobie
27.8.2013 až 25.7.2014), vyúčtovaciu faktúru za elektrinu vystavenú dňa 26.8.2014 (za obdobie

26.7.2014 až 22.8.2014).
O čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol v konečnom rozhodnutí vo veci.

7.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že čo sa týka

návrhu v časti o zaplatenie nedoplatkov na tomto sa vedia zhodnúť, za nesporný považujú tiež nárok
žalobcu na zaplatenie pomernej časti nájmu za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014 vo výške 197,42
€, nedoplatku za elektrinu za obdobie od 17.6.2012 do 31.8.2012 vo výške 111,91 €, nedoplatku za
elektrinu za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013 vo výške 329,87 €, nedoplatku za elektrinu za obdobieod 27.8.2013 do 17.8.2014 vo výške 263,50 €, nedoplatku za plyn za celé obdobie nájomného vzťahu
vo výške 38,43 €, nedoplatku voči TT - Komfort za obdobie od 1.4.2013 do 31.12.2013 vo výške 911,22
€, nedoplatku voči TT - Komfort za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014 vo výške 209,20 €, spolu teda

nedoplatky žalovaných voči žalobcovi vo výške 2.061,55 €.
Právny zástupca žalovaných uviedol že vyššie uvedené nedoplatky spolu vo výške 2.061,55 € žalovaní
uznávajú čo do výšky a dôvodu vzniku.
Právny zástupca žalobcu uviedol že čo sa týka úroku z omeškania z vyššie uvedených súm, trvá na
prisúdenie úroku z omeškania od 7.6.2014, čo je dátum vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaní prevzali

vyúčtovanie dňa 30.5.2014, a do 7 dní mali tento vyrovnať, pričom mali k dispozícii adresu žalobcu a
jeho e-mail, aj kontakty na osobu ktorá žalobcu zastupovala. Čo sa týka sumy 197,42 € žiada určiť úrok
z omeškania od 21.7.2014, nakoľko sa jedná o alikvótnu časť nájomného za mesiac august 2014, ktoré
bolosplatnédňa20.7.2014.ČosatýkanedoplatkuvočispoločnostiTT-Komfortvsume209,20€žiadao
priznanie úroku z omeškania odo dňa keď tento bol v rámci konania uplatnený na súde, t.j. od 20.8.2015.
Právny zástupca žalovaných uviedol že žalovaní nesúhlasia s priznaním úroku z omeškania, nakoľko

sa viackrát snažili o zaplatenie nedoplatkov žalobcovi, ktorý to však odmietal - žalovaní nemali na neho
platný telefonický kontakt; vzhľadom k tomu žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 žalobca uviedol že žalovaní ho nikdy nekontaktovali, naopak sa
mu vyhýbali; naviac v jeho právach ohľadom nájmu zastupovala žalobcu pani O., na ktorú kontakt bol
uvedený v zmluve, pričom ani tejto osobe žalovaní nič nezaplatili ani sa na ňu nenakontaktovali.

Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 žalovaný v 1. rade uviedol že so žalobcom ako prenajímateľom
boli problémy, nakoľko ak sa niečo v byte pokazilo bol nedostupný, nesnažil sa opravovať veci v byte
(napr. pokazený záchod a pod.), viac ako dva roky žalovaným nepredložil žiadne vyúčtovania. Pri
ukončení nájmu niekedy koncom júla 2014 bol prítomný aj žalobca aj pani z realitnej kancelárie - vtedy
chcel dať žalovaný v 1. rade žalobcovi 1.000,00 € za nedoplatky, žalobca však povedal že nemá čas

a odišiel.
Na otázku sudcu žalovaný v 1. rade uviedol že sa nepokúšal zaplatiť nedoplatky formou poštovej
poukážky.
Napojednávaníkonanomdňa9.5.2016žalovanáv2.radeuviedlažejepravdou,ževmáji2014prevzala
vyúčtovanie nedoplatkov - dovtedy žalobca tvrdil že žiadne nedoplatky žalovaní nemajú. Následne sa

žalovaní rozhodli nájomný vzťah ukončiť; po vysťahovaní sa z bytu sa stretli so žalobcom, žalovaný v 1.
rade mu ponúkal 1.000,00 € za nedoplatky, čo žalobca odmietol prevziať. Uvedenú sumu sa žalobcovia
nepokúšali zaslať ani žalobcovi ani pani O. formou poštovej poukážky.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 právny zástupca žalovaných uviedol že pri uzavretí zmluvy bola
žalobcovi poskytnutá suma vo výške 380,00 €, ktorá pozostáva zo sumy 200,00 € ako kaucia, 180,00 €

ako úhrada nájomného za časť mesiaca jún 2012 (keď nájomný vzťah vznikol) - kaucia mala slúžiť na
úhradu nedoplatkov, avšak doteraz nijakým spôsobom nebola riešená, ani nie je započítaná v návrhu.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že v mesiaci júl 2014 bola zaplatená suma 500,00 €, ktorá predstavuje
čiastku 360,00 € za nájomné za mesiac august 2014, pričom však z tohto nájomného by mala byť použitá
iba alikvótna čiastka od 1.8.2014 do 17.8.2014 - preplatok nájomného žalovaným nebol zohľadnený, a

nie je v návrhu odrátaný od dlžnej sumy.

8.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
18.8.2016 v ktorom uviedol že žalovaní počas doby nájmu byt poškodili predovšetkým na podlahách,

dverách, stenách, kabeláži, a nábytku, rozbili okenné tabule, svetlá a elektroinštaláciu, a byt znečistili v
rozsahu presahujúcom bežný rámec užívania, ktoré možno pri obvyklom užívaní bytu rozumne očakávať
- tým vyvolali náklady na uvedenie bytu do pôvodného stavu; žalobca si škodu vyčísľuje na sumu
2.222,10 €. Uvedené je zrejmé z fotografií, zo súpisu zariadenia bytu zo dňa 9.6.2012, a zo súpisu
ohodnotených škôd (vyhotovený žalobcom).

9.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
13.9.2016 v ktorom uviedli že návrh žalobcu uplatňovaný v konaní v časti týkajúcej sa náhrady škody
na byte a jeho zariadení spôsobenej údajne žalovanými odmietajú, nakoľko byt užívali riadne, a žiadnu

škodu v ňom nespôsobili, počas celej doby nájmu sa o byt starali a udržiavali ho, dokonca vzhľadom na
nečinnosť žalobcu ako prenajímateľa boli nútení realizovať aj opravy nad rámec bežných opráv.

10.Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že nedoplatky
za užívanie bytu, spočívajúce v nájme, nedoplatku za elektrinu a plyn, a nedoplatku voči TT-Komfort vo
výške 2.061,55 uznávajú, v tejto časti je považujú nárok žalobcu nesporný.

Žalovaná v 2. rade uviedla že suma spočívajúca v nedoplatkoch (ktorú žalovaní uznávajú) zaplatená
nie je.
Zároveň právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že predmetom konania, ktorý ostáva sporný, je
náhrada škody - a to jej vznik ako aj výška.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 právny zástupca žalovaných predložil fotografie z rôznych

stretnutí a osláv v byte, ktorými preukazuje že byt bol užívaný riadne, nebol nijakým spôsobom
znehodnotený, žalovaní sa o byt riadne starali, upratovali.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 žalobca uviedol že byt ponúkol na prenájom - s ponukou
uverejnil aj fotografie bytu, ktoré svedčia o stave bytu v čase jeho odovzdania žalovaným. Žalovaní byt
užívali, následne pri ukončení nájomnej zmluvy bol byt v „katastrofálnom stave“ - boli poškodené steny,
podlahy,porozbíjanéokná,kľučky,vbytebolzápach(pravdepodobnechovalivbytepsa,ktorývykonával

potrebu pod vaňou). O stave bytu svedčia fotografie ktorú sú priložené na CD-R (dátum vyhotovenia
fotografií je zrejmý z metaúdajov).
Na otázku sudcu žalobca uviedol, že fotografie boli vytvorené až koncom septembra 2014, niektoré
však mohli byť vyhotovené aj hneď ako mu žalovaní byt odovzdali. Odovzdanie kľúčov prebehlo tak,
že žalovaní hodili kľúče do schránky, osobne sa nestretli. V byte nechali žalovaní množstvo rozbitého

nábytku a iných ich vecí; ihneď po ukončení nájmu bola pozrieť na byt pani O.. Na ďalšiu otázku uviedol
že opravu bytu vykonával žalobca svojpomocne, za pomoci pani O., doklady na nákup materiálu na
opravu bytu nemá.
Uviedol ďalej že čo sa týka tečenia vody pod kuchynským drezom, poruchu žalobca opravil, následne
mu poruchu žalovaní nehlásili, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu podlahy. Čo sa týka poškodenia

práčky, táto bola funkčná - žalovaní s ňou pravdepodobne hýbali, čím prišlo k poškodeniu odtoku. Je tiež
možné že pri užívaní bytu prišlo k poškodeniu tesnenia okolo vane, následne mohlo dôjsť k pretekaniu
vody susedom.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 žalovaná v 2. rade uviedla že byt riadne užívali a starali
sa o neho; poukázala na skutočnosť že v byte sa vyskytli viaceré závady, napr. tečúce potrubie

pod kuchynským dresom, tečúce potrubie pod vaňou, pretekajúca práčka, čo spôsobovalo vytápanie
susedov a poškodenie podláh - na závady žalovaní upozornili žalobcu, tento ich však neodstránil
(odstránené boli následne žalovanými). Pokiaľ boli v byte žalovaní, žiadne poškodenia ako uvádza
žalobca(napr.rozbitésklá,vytrhanékľučky,poškodenéskrineapod.)savbytenenachádzali;bytopustili
koncomjúla2014,následnedobytuužneprišli.Vauguste2014žalovanýchprvýkrátkontaktovalžalobca

- oznámil že na byte sú nedoplatky, o žiadnych škodách nič nehovoril.
Ďalej uviedla že asi 3 mesiace pred ukončením nájmu si zaobstarali psa - čivavu, tento však bol stále
v ohrádke; vylučuje že by potrebu robil pod vaňu.

11.

Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017 svedkyňa G. O. (osoba poverená žalobcom na preberanie
nájomného) na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že byt pred tým ako sa doňho nasťahovali
žalovaní bol užívania schopný, vynovený, bol vymaľovaný - v byte pred začiatkom nájmu neboli žiadne
zásadné poškodenia. Pri skončení nájmu (bola v byte cca. po týždni ako sa z neho odsťahovali žalovaní)
sa v ňom nachádzalo množstvo starých vecí ktoré tam nechali žalovaní, v byte bol neporiadok a

špina, boli zašpinené steny a zárubne, znečistená až zdevastovaná bola kuchynská linka a sporák,
medzi kuchyňou a obývačkou boli dve diery v stene (žalovaní tam mali mať zavesenú hojdačku), na
podlahe v kuchyni boli rozídené spoje medzi jednotlivými dielami, bola napučená od vody, v kúpeľni sa
nachádzala pleseň, v byte boli rozbité dve okná, mimoriadne znečistená bola záchodová misa, v kúpeľni
sa nachádzali psie výkaly. Do januára 2014 svedkyňa k žalovaným chodila pre nájomné (následne ho

platili prevodom na účet), a už v tej dobe bol byt špinavý a zanedbaný.
Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla nikdy nevytýkala žalovaným neporiadok a
špinu v byte (svedkyni sa to zdalo nevhodné).
Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017 svedok D. X. (sused) na otázky právneho zástupcu žalobcu
uviedol že u žalovaných sa bol dva až tri krát sťažovať, a to z dôvodu búchania na podlahy v neskorších

večerných hodinách (po sťažnostiach nájomníci stíchli), a v súvislosti s vytopením - vytopenie bolo
spôsobené prasknutým ventilom na práčke a netesnosťou vane.
Na otázky sudcu svedok uviedol že, keď skúmal poruchu na vani žiadne výkaly alebo zvieracie
exkrementy sa pod ňou nenachádzali (bolo to však na začiatku nájmu). Po odsťahovaní sa žalovanýchz bytu ho žalobca zavolal sa na neho pozrieť - bola poškrabaná podlaha (ryhy), v byte bola špina
(vrátane kuchyne a záchodu), znečistené steny, na dverách bola zavesená hojdačka, v jednej izbe bolo
poškodené okno (akoby bolo opálené), kuchynská linka bola špinavá a mastná.

Napojednávaníkonanomdňa1.2.2017svedokP.Q.(kamarátžalovaných)naotázkyprávnehozástupcu
žalovaných uviedol že v priebehu celého obdobia keď žalovaní bývali v byte, k nim chodil na návštevy
asi tri až štyrikrát za mesiac, zdržal sa polhodinu až hodinu. Pri návštevách v byte bolo čisto, pretože
žalovaná v 2. rade bola chorá a museli stále upratovať, v byte nič nebolo poškodené. Svedok bol
prítomný pri tom ako sa žalovaní sťahovali z bytu, pri sťahovaní žalovaná v 2. rade s jej matkou byt

upratovali. Počas bežných návštev svedok nezaregistroval žiadne poškodenia alebo neporiadok, byt bol
v stave ako to býva v bežných domácnostiach. V kúpeľni pretekala po nasťahovaní sa žalovaných do
bytu vaňa (chýbal na nej silikón), nezaregistroval zápach žiadnych exkrementov, záchod bol v dobrom
stave.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol že bol aj v kuchyni, obývačke a v kúpeľni so
záchodom (opísal zariadenie a interiér bytu).

Na otázky sudcu svedok uviedol že pri sťahovaní neboli v byte žiadne škody, nevidel rozbité okná, steny
neboli mastné ani extrémne zašpinené, neboli poškodené, nevidel v byte hojdačku alebo diery po nej.

12.
Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 svedkyňa H. F. P. (matka žalovanej v 2. rade, bývala so

žalovanými v byte) na otázky právneho zástupcu žalovaných uviedla že byt bol udržiavaný v čistote,
nakoľko žalovaná v 2. rade trpí cystickou fybrózou, a je potrebné aby sa zdržiavala vo veľmi čistom
prostredí - byt bol čistený silnými dezinfekčnými prostriedkami, napr. toaleta minimálne raz za mesiac
kyselinou chlorovodíkovu, a takisto podlahy a sanita v kúpeľni. Pri odsťahovaní nebol byt žiadnym
spôsobom poškodený, žalovaní spolu so svedkyňou ho poupratovali. Žalobca chodil osobne do bytu raz

za mesiac po dobu 2 rokov, chodil do kuchyne, chodil s priateľkou ktorá používala toaletu aj kúpeľňu -
nikdy sa ani jeden z nich nesťažoval na znečistenie bytu.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla že v byte sa zdržiavali aj zvieratá, a to zajac
(bol v klietke), mačka po dobu približne dvoch týždňov, malý pes (čivava), a akváriová rybička - zvieratá
v byte nikdy neboli spolu. Uviedla že v byte nebola inštalovaná hojdačka. Pri vypratávaní bytu ostala

v ňom chladnička a akvárium, byt nebol nijakým spôsobom poškodený, okrem dochytaných stien, a v
kuchyni bola pod umývadlom vydutá podlaha, nakoľko kvapkala voda (žalobcu na problém upozorňovali,
tento vadu však neprišiel opraviť).
Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 svedok Y. M. (bývalý partner matky žalovanej v 2. rade) na
otázky právneho zástupcu žalovaných uviedol že do predmetného bytu chodil niekoľkokrát za týždeň

(bývala v ňom jeho maloletá dcéra, ktorú chodil navštevovať), pri návštevách sa zdržiaval vo všetkých
priestoroch bytu - podľa svedka byt nebol poškodený, nebolo poškodené ani zariadenie, byt nebol
špinavý, byt bol bežne užívaný; pri sťahovaní stav bytu bol zhruba taký ako keď sa doň žalovaní
nasťahovali, bol uprataný.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok nevedel akej farby boli obkladačky v kúpeľni, nevedel či

WC bolo oddelené od sprchy, nevedel popísať kuchynskú linku, podľa svedka v byte neboli chované
žiadne zvieratá (prešiel viacero podnájmom, nevie si spomenúť v ktorom podnájme akej farby boli
obkladačky, resp. vybavenie). Pri sťahovaní v byte nebolo žiadne poškodenie, neboli rozbité okná, v
stenách neboli diery ani poškodené veraje, v byte sa nikdy nenachádzala hojdačka.

13.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol že z fotografií založených do spisu je zrejmé, že
zachytávajú obdobie pred vznikom nájmu, ako aj obdobie bezprostredne po vysťahovaní sa žalovaných
z bytu - z fotografií má za preukázané, že byt bol poškodený v takom rozsahu, aký potvrdili svedkovia
X. a O.. Poukázal na skutočnosť, že svedok Q. byt nevedel popísať (uviedol že kúpeľňa mala zelené

obklady, pričom táto bol bez obkladov a v bielej farbe, uviedol že WC s kúpeľňou boli spojené, ale boli
oddelené), svedok M. nevedel byt opísať, nevedel či tam boli chované zvieratá. Považuje za absurdné
predpokladať, že by žalobca svoj vlastný byt úmyselne poškodil a zniesol do neho exkrementy len preto,
aby si mohol voči žalovaným vymáhať škodu. Z vykonaného dokazovania má za to, že bolo dostatočne a
spoľahlivopreukázanéžeškodanabytezodpovedáfotografiám,ažejuspôsobiližalovanívdobenájme.

Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol že žalovaní akúkoľvek škodu na predmetom
byte odmietajú, tvrdenie žalobcu považujú za nepreukázané - neboli preukázané predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu ktorú mali údajne spôsobiť žalovaní. Svedeckými výpoveďami bolo potvrdené,
že pri sťahovaní žalovaných bol byt zanechaný v upratanom stave, bez akýchkoľvek vád a škôd, svýnimkou bežných opotrebovaní vyplývajúcich z užívania bytu, ktoré možno predpokladať a očakávať.
Žiada aby súd návrh v časti o náhradu škody spôsobenej na byte zamietol.

13.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, výsluchom
žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaných a ich právneho zástupcu, výsluchom svedkov G. O., D.
X., P. Q., H. F. P., Y. M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedeným vyššie, ako aj oboznámením
sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

Od 9.6.2012 užívali žalovaní (ako nájomcovia) na základe Zmluvy o nájme bytu byt nachádzajúci sa na
ulici Na M. č. X v S., ktorého vlastníkom (ako prenajímateľ) je žalobca; byt bol žalovanými vyprataný
najneskôr dňa 20.7.2014 (nájomná zmluvy bola ukončená na základe Dohody o skončení nájmu zo dňa
7.8.2014).
Po odsťahovaní sa žalovaných z bytu (a následne po dôjdení vyúčtovaní za obdobie v ktorom žalovaní
byt užívali) žalobca vyčíslil nedoplatky na nájomnom (za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014) vo výške

197,42 €, nedoplatok za elektrinu (za obdobie od 17.6.2012 do 31.8.2012) vo výške 111,91 €, nedoplatok
za elektrinu (za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013) vo výške 329,87 € (140,91 € + 188,96 €), nedoplatok
za elektrinu (za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014) vo výške 263,50 € (pôvodne vyčíslený vo výške
347,71 €, ktorý vzal v časti o zaplatenie 84,21 € žalobca späť; v tejto časti bolo konanie zastavené),
nedoplatok za plyn (za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013) vo výške 38,43 €, nedoplatok voči TT-

KOMFORT, s.r.o. (za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013) vo výške 911,22 €, nedoplatok voči TT-
KOMFORT, s.r.o. (za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) vo výške 209,20 € (pôvodne vyčíslený vo výške
313,81 €, ktorý opravil žalobca na sumu 209,20 €, opomenul ho však vziať späť; v tejto časti musel
byť potom návrh zamietnutý), spolu teda nedoplatky vo výške 2.061,55 €. Uvedené nedoplatky žalovaní
uznali čo do výšky a dôvodu vzniku, žalobca iné nedoplatky neuplatnil - táto skutočnosť teda medzi

stranami sporu nebola sporná. Žalovaní vyššie uvedené nedoplatky neuhradili.
Žalobca preukázateľne oznámil žalovaným nedoplatky, zaslaním doporučených listov na jemu známe
adresy, (okrem nedoplatku na nájomnom za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014, a nedoplatku voči TT-
KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) listom zo dňa 6.10.2014, s lehotou na plnenie do
10 dní, pričom podľa oznámenia pošty zo dňa 28.10.2014 si žalovaní liste neprevzali - lehota na plnenie

tak uplynula dňa 7.11.2014; nájomné za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014 vo výške 197,42 € bolo
splatné dňa 20.7.2014; nedoplatok voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014 vo
výške 209,20 € oznámil žalobca žalovaným na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015 (úrok z omeškania
žiada priznať od 21.8.2015).
Žalobca žiadal o priznanie náhrady škody a „náhrady nákladov spojených s uvedením bytu do

pôvodnéhostavu“vovýške2.222,10€-návrhvtejtočastinepodložilžiadnymidokladmi(napr.faktúrami,
pokladničnými blokmi a pod.); požadovaná suma bola určená na základe vlastného vyčíslenia žalobcu
(vlastná práca, odhad hodnoty materiálov a pod.).
K preukázaniu stavu bytu po odsťahovaní sa žalovaných žalobca doložil fotografie, ktoré však neboli
zhotovené bezprostredne (!) po ich odsťahovaní sa z bytu (boli zhotovené cca. týždeň až dva mesiace

po odsťahovaní sa žalovaných). Podľa svedeckých výpovedí svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. byt pri
vypratanížalovanýmibolvdobromstave,bezpoškodeníuvádzanýchžalobcom,resp.podľasvedeckých
výpovedí svedkov G. O. a D. X. na byte neboli poškodenia alebo jeho opotrebenie takého rozsahu, ktoré
by prekračovalo rámec bežného užívania.

14.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145, ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 151, ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa§186,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany
dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 11.6.2014
do 9.9.2014 vo výške 0,15%, od 10.9.2014 do 8.12.2015 vo výške 0,05%.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

15.

Podľa R 55/1971 (s. 51): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Za inú škodu možno považovať ujmu
spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.

16.

Uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka („predpokladá sa”), že dlh v čase uznania trval;
k tomu, aby uznanie dlhu malo účinky je potrebné, aby dlžník uznal svoj dlh, určený čo do dôvodu aj
výšky.
Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, keď
dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu

ktorý škodu spôsobil (škodca) ju nahradiť, a právo subjektu ktorému bola škoda spôsobená (poškodený)
uplatniť právo na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti
možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti
(spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom), vznik škody (ujmaktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou (táto musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať), a zavinenie (znamená vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode).

Skončením nájmu vzniká nájomcovi povinnosť vrátiť prenajatú vec - stav veci musí zodpovedať
dojednanému spôsobu užívania, resp. musí sa vrátiť v stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

17.
V danom prípade mal súd za preukázané, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie

sumy84,21€,spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod21.8.2015dozaplatenia(uplatnenú
z titulu nedoplatku za elektrinu za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014 pôvodne vo výške 347,71 €), preto
v súlade s ustanovením § 145, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v tejto časti zastavil,
pričom žalovaný voči späťvzatiu žaloby / zastaveniu časti konania nenamietal, a ani neexistuje vážny
dôvod, pre ktorý by mal žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasiť.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu (v jeho zostávajúcej časti po

čiastočnom späťvzatí) je možné vyhovieť iba čiastočne, a to v časti uplatnených nedoplatkov; tieto
žalobca vyčíslil ako nedoplatky na nájomnom (za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014) vo výške 197,42
€, nedoplatok za elektrinu (za obdobie od 17.6.2012 do 31.8.2012) vo výške 111,91 €, nedoplatok za
elektrinu (za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013) vo výške 329,87 € (140,91 € + 188,96 €), nedoplatok za
elektrinu (za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014) vo výške 263,50 € (pôvodne vyčíslený vo výške 347,71

€, ktorý vzal v časti o zaplatenie 84,21 € žalobca späť; v tejto časti bolo konanie zastavené), nedoplatok
za plyn (za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013) vo výške 38,43 €, nedoplatok voči TT-KOMFORT,
s.r.o. (za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013) vo výške 911,22 €, nedoplatok voči TT-KOMFORT, s.r.o.
(za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) vo výške 209,20 € (pôvodne vyčíslený vo výške 313,81 €, ktorý
opravilžalobcanasumu209,20€,opomenulhovšakvziaťspäť;vtejtočastisúdmuselnávrhzamietnuť),

spolu teda nedoplatky vo výške 2.061,55 €. Uvedené nedoplatky žalovaní uznali čo do výšky a dôvodu
vzniku, žalobca iné nedoplatky neuplatnil (výška ani dôvod vzniku nedoplatkov teda medzi stranami
sporu nebola sporná). Nakoľko žalovaní vyššie uvedené nedoplatky neuhradili, súd im uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.061,55 €.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca zo sumy nezaplatenej istiny nárok, a to vo výške

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok
na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.654,93 € (suma nedoplatkov bez nedoplatku na
nájomnom za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014, a nedoplatku voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie
od 1.1.2014 do 17.8.2014)

od 8.11.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na plnenie žalovaným listom zo
dňa 6.10.2014, keď lehota na plnenie uplynula dňa 7.11.2014) do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne
zo sumy 197,42 € (nedoplatok na nájomnom za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014) od 21.7.2014 (deň
nasledujúci po dni splatnosti nájomného) do zaplatenia, a vo výške 5,05% ročne zo sumy 209,20 €
(nedoplatku voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) od 21.8.2015 (tak ako si

ho uplatnil žalobca, keď úročenie uplatnil za kratšie obdobie než na akú mal v skutočnosti nárok) do
zaplatenia. Čo sa týka úroku z omeškania, súd návrh zamietol v časti úroku vo výške 0,20% ročne zo
sumy 1.654,93 od 8.11.2014 do zaplatenia (uplatnený vo výške 5,25%, priznaný vo výške 5,05% ročne),
a v časti doby úročenia sumy 1.654,93 od 7.6.2014 (žalobcom žiadané úročenie) do 7.11.2014 (súdom
priznané úročenie od 8.11.2014).

Časti návrhu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 2.222,10 €, nebolo možné vyhovieť
vôbec, a to hneď z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom pre zamietnutie návrhu v tejto časti bola
skutočnosť, že žalobca (na ktorom jednoznačne spočívalo dôkazové bremeno) nedokázal bezpečne
a bezpochybne preukázať jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody, a to
(protiprávne) konanie žalovaných z ktorého mala škoda vzniknúť. Žalovaní sa totiž z bytu odsťahovali

koncom júla 2014, pričom podľa ich tvrdení, ale aj podľa tvrdení troch v konaní pred súdom vypočutých
svedkov (P. Q., H. F. P. a Y. M.) byt zanechali v stave, ktorý nekorešponduje so stavom ako ho popisuje
žalobca - byt bol zbežne poupratovaný, neboli v ňom poškodenia závažného charakteru; žalobca síce
preukazoval stav bytu po jeho opustení žalovanými fotografiami, tieto však boli zhotovené v dobe
niekoľko dní až dva mesiace po vysťahovaní sa žalobcov z neho. V takejto situácii sa potom žalobca

s preukazovaním zavinenia žalovaných za údajne spôsobenú škodu dostal do dôkazovej núdze, ktorú
musel súd vyhodnotiť v jeho neprospech / v prospech žalovaných. Ďalším dôvodom prečo súd návrh
zamietol v časti náhrady škody bola skutočnosť, že nebolo preukázané také poškodenie bytu žalovanými
(ako nájomníkmi), ktoré by sa vymykalo pojmu „obvyklého opotrebovania“ predmetu nájmu, teda bytu -v konaní nebolo totiž preukázané také jeho poškodenie, ktoré by sa výrazným spôsobom presahovalo
rozumnú mieru rizika a očakávania pri takej činnosti, akou je prenájom bytu; podľa svedkov P. Q., H.
F. P. a Y. M. neboli v byte pri jeho opustení žalovanými žiadne poškodenia, svedkovia G. O. a --------

D. X. uviedli že po skončení nájmu (boli v byte cca. po týždni ako sa z neho odsťahovali žalovaní) sa
v ňom nachádzali staré veci ktoré tam nechali žalovaní, v byte bol neporiadok a špina, boli zašpinené
steny a zárubne, znečistená bola kuchynská linka a sporák, na podlahe v kuchyni boli rozídené spoje
medzi jednotlivými dielami, v kúpeľni sa nachádzala pleseň, v byte boli rozbité dve okná, znečistená bola
záchodová misa, v kúpeľni sa nachádzali psie výkaly - ani jedno z týchto údajných poškodení sa však

podľa súdu nedá považovať za opotrebenie predmetu výrazne presahujúci bežný rámec užívania bytu.
A napokon súd v tejto časti návrh musel zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal relevantným
spôsobom výšku samotnej škody - opravy totiž vykonával svojpomocne (vyčíslil si cenu vlastnej práce),
nedokázal ani preukázať náklady na nákup pomôcok a materiálu (uvádzal ich iba odhadom) na údajnú
opravu bytu; v takomto prípade sa opäť dostal do dôkazovej núdze s preukázaním výšky škody. Z
uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v časti náhrady škody požadovanej vo výške 2.222,10 €, aj spolu

s príslušenstvom, zamietol.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom
pomere - žalobca bol úspešný v časti 48,24% (konanie v časti sumy 84,21 € síce vzal späť samotný
žalobca, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku

zavinenia žalobcu - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalovaní bol úspešní v časti 51,76%;
uvedené sa vzťahuje tiež na požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci
pred podaním žaloby na súd vyčíslenej vo výške 318,18 €, a spočívajúcich v poštovnom vo výške 3,60 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.