Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202465
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114202465.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.X.XXXX, adresa B., G.
T. XXX, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Kupka, so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovanému: F.
P., nar. XX.X.XXXX, adresa O., A. XX, zastúpenému splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, o zaplatenie 42.600,- Eur s príslušenstvom, v

časti náhrady trov konania za účasti pôvodného žalovaného 2.: B. P., nar. X.X.XXXX, adresa O., A. XX,
rovnako zastúpeného splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s. r. o., na odvolanie
žalovaného 2. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18C/210/2014-90 zo dňa 3.6.2015 v časti
výroku o náhrade trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v
r d z u j e .

II. Žalobcovi proti žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konanie voči pôvodnému
žalovanému 2. B. P. zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaného 2. tak, že žalovaný 2. nemá právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 96 ods. 1 a 2 v tom čase účinného zák. č. 99/1963
Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenOSP)avecnetým,ževpredmetnejvecidošlokspäťvzatiu
žaloby voči žalovanému 2., preto súd voči nemu konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, keď uviedol, že nakoľko

žalobca zavinil, že sa konanie voči žalovanému 2. zastavilo, má žalovaný 2. právo na náhradu trov
konania, avšak keďže si trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho druhého výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania
podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie pôvodný žalovaný 2., ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť žalovanému 2. zaplatiť

náhradu trov konania vo vyčíslenej výške spolu v sume 1.235,04 Eur, alternatívne, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody
uviedol tie, ktoré sú uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f), v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP.
Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o nepriznaní mu náhrady trov konania, s tým, že si ju neuplatnil. Dôvodil,
že žalobca späťvzal svoju žalobu voči žalovanému 2. podaním zo dňa 25.3.2015. O tomto podaní
žalobcu súd rozhodol na začiatku pojednávania konaného dňa 3.6.2015 bez toho, aby dal žalovanému

2. alebo jeho právnemu zástupcovi priestor na zaujatie stanoviska. Žalovaný 2. ani jeho právny zástupca
si nemohli uplatniť náhradu trov konania, pretože súd hneď na začiatku pojednávania prekvapivo a bezvarovania rozhodol o späťvzatí žaloby tak, že vyhlásil uznesenie o zastavení konania voči žalovanému
2. Pripravil tak žalovaného 2. o možnosť uplatniť si náhradu trov konania. Žalovaný 2. si uplatňuje od
žalobcu plnú náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, pretože žalobca zavinil zastavenie konania.

Odvolací súd na toto uplatnenie náhrady trov konania žalovaným 2. musí prihliadať. Podľa ust. § 154
ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Toto ustanovenie sa v zmysle ust.
§ 167 ods. 2 OSP použije aj na uznesenie. Ust. § 154 ods. 1 OSP sa uplatňuje aj v odvolacom konaní.
Žalovaný 2. poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2010 z 20.4.2010 podľa
ktorého: „Aplikácia príkazu § 154 ods. 1 OSP vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu sa viaže na

zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a zároveň môžu mať
za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.“ Následne si žalovaný 2. vyčíslil
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a účasť na pojednávaní
dňa 3.6.2015, vrátane režijného paušálu a DPH, spolu v celkovej výške 1.235,04 Eur.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 357 písm. m) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ OSP, ktoré má

ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení

sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho

odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie žalovanému 2. nároku na
náhradu trov konania.

9. Pretože rozhodnutie o náhrade trov konania je procesným rozhodnutím, bolo nutné, aby odvolací súd

správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

11. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.12. V zmysle ust. § 151 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platilo, že
súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Citované ustanovenie vychádzalo zo zásady, že pre

účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu na priznanie
náhrady trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v
žalobe alebo v priebehu konania "žiadam trovy" predstavuje síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len
relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je podľa
§ 151 ods. 1 OSP predpokladom jeho priznania súdom. Ak preto účastník nepožiada o náhradu trov

konania, nemôže mu súd náhradu trov konania priznať, aj keby mu inak podľa zákona patrila a aj keby
výška trov vyplývala zo spisu. Žalobca si spravidla uplatňuje nárok na náhradu trov už v žalobe, žalovaný
takmôžeprvýkráturobiťvovyjadreníkžalobealebovodporeprotiplatobnémurozkazu,čiinýmpodaním
adresovaným súdu, tiež na pojednávaní ústne do zápisnice.

13. Dokedy najneskôr možno uplatniť nárok na náhradu trov konania z OSP jednoznačne nevyplýva.

Z podstaty nároku na náhradu trov konania, o ktorom sa spravidla rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí vyplýva, že nárok na náhradu trov by si mal účastník uplatniť najneskôr do vydania
rozhodnutia vo veci samej, t. j. do vyhlásenia rozsudku, resp. vyhlásenia uznesenia a ak sa uznesenie
nevyhlasuje, do okamihu jeho doručenia. Jednoznačné je teda iba to, že nárok na náhradu trov konania
nemôže byť uplatnený neskôr, ako sa súd stane viazaný svojim výrokom (rovnaký záver obsahuje

uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 633/2015-10 zo dňa 6.10.2015).

14. Podľa § 154 ods. 1 OSP a rovnako aj § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Podľa § 167 ods. 2 OSP a rovnako aj § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené
inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Zároveň v zmysle ust. § 383 CSP

(obdobne aj § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 25.3.2015 vzal žalobu

voči pôvodnému žalovanému 2. v celom rozsahu späť a žiadal konanie voči nemu zastaviť. Dôvod
späťvzatia žaloby voči nemu neuviedol. Z procesného hľadiska potom zásadne platí, že žalobca zavinil
zastavenie konania voči pôvodnému žalovanému 2. Žalovanému 2. tak vznikol nárok na náhradu trov
jeho konania voči žalobcovi, a to na základe ust. § 146 ods. 2. veta prvá OSP. Predmetné späťvzatie
žaloby, bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného 2. do vlastných rúk dňa 10.4.2015. Žalovaný

2. sa prostredníctvom právneho zastúpenia k späťvzatiu žaloby žalobcom písomne nevyjadril. Na
najbližšompojednávaníkonanomdňa3.6.2015súdnazačiatkupojednávaniavyhlásiluznesenie,ktorým
konanie voči žalovanému 2. zastavil. Na tomto pojednávaní o náhrade trov konania medzi žalobcom
a žalovaným 2. súd nerozhodoval. Právny zástupca žalovaného 2. si na tomto pojednávaní náhradu
trov konania neuplatnil. Uznesenie o zastavení konania potom súd vyhotovil aj písomne pod č. k.

18C/210/2014-90 zo dňa 3.6.2016, v rámci ktorého rozhodol už aj o náhrade trov konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaného 2. tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal,
nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalovaného 2. dňa 10.6.2015.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal prvoinštančný súd správne zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 2 veta prvá
OSP). Pôvodnému žalovanému 2. však náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu podľa § 151 ods.
1 OSP, pretože si náhradu trov v konaní neuplatnil. Súd prvej inštancie teda v čase svojho rozhodovania
postupoval správne, pretože v danom prípade bolo možné žalovanému 2. priznať náhradu trov konania

podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP len za splnenia predpokladu uplatnenia si tohto nároku žalovaným 2.
V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 2. si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a to ani
najneskôr do doručenia mu uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania voči nemu a o náhrade
trov konania. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo možné považovať voči

žalovanému 2. za prekvapivé. Žalovaný 2. mal dostatočný časový priestor pre uplatnenie si nároku na
náhradu trov konania, ak ho mienil požadovať, a to minimálne kedykoľvek v období od doručenia mu
späťvzatia žaloby žalobcom dňa 10.4.2015, mohol tak urobiť priamo na pojednávaní dňa 3.6.2015, na
ktorom súd rozhodol len o zastavení konania voči žalovanému 2., nerozhodol o náhrade trov, následneho mohol predniesť kedykoľvek až do doručenia mu napadnutého uznesenia dňa 10.6.2015, teda mal
minimálne priestor 2 mesiacov na to, aby si nárok na náhradu trov konania uplatnil, či už písomným
podaním doručeným súdu, alebo ústne do zápisnice na pojednávaní.

17. V danom prípade bolo na posúdenie uvedených otázok potrebné aplikovať právne predpisy účinné
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd na ich základe dospel k záveru, že v čase
vydania napadnutého uznesenia, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania za
daného skutkového a právneho stavu vecne a právne správne, keď žalovanému 2. náhradu trov konania
proti žalobcovi súd nepriznal, pretože si ju neuplatnil. Odvolací súd nemohol prihliadať na uplatnenie si

tohto nároku na náhradu trov konania až v odvolacom konaní. Dôvodom odvolania totiž v zmysle ust.
§ 154 ods. 1 OSP môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie (tu do
doručenia uznesenia žalovanému), nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia,
resp. v prípade uznesenia, ktoré nebolo vyhlásené v momente jeho doručenia (§ 170 ods. 1 OSP).
K novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní napadnutého rozhodnutia by bolo možné v zmysle §
154 ods. 1 OSP prihliadnuť, ak by mohli mať vplyv na posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia v čase

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania až v odvolacom konaní
nespôsobuje samo o sebe vecnú nesprávnosť odvolaním napadnutého uznesenia, a teda nemohlo bez
ďalšieho viesť k jeho zmene alebo zrušeniu.

18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov

žalovaného 2., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2. je nedôvodné, keďže
uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne, v
dôsledku čoho odvolací súd uznesenie v napadnutej časti trov s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

20. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v tomto odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu

mu ani žiadne trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli.

24.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

25. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisaleboiuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konanížiadnenevznikli,jevsúladesčl.17ZákladnýchprincípovCSPzakotvujúcichprocesnúekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradutrovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s
odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).